Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/162/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111205191 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6111205191.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: SUGARNET TRADIG Ltd. so sídlom Sophias Vempo 17, Pimassol, Cyprus, reg. č. HE 127357, právne zastúpený Ulianko & partners s.r.o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti povinnému: T. T., nar. XX. L. XXXX, bytom Z. E. XXXXX/XX, XXX XX B. B., právne zastúpený: Peter Kőveši, advokát, Medená 12, 811 02 Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 100.000,-Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Noskovičom, Exekútorský úrad Myslenická 14, 902 03 Pezinok, pod sp. zn. EX 359/2011, o odvolaní F. B., právne zastúpenej Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/444/2011-450 zo dňa 25. januára 2016, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/444/2011-450 zo dňa 25. januára 2016 p o t v r d z u j e. II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti odvolateľke. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k. 4Er/444/2011-450 zo dňa 25. januára 2016 s poukazom na ustanovenie § 57 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“) zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie vedenej pod spisovou značkou EX 359/2011. Exekučný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že exekučným titulom v danom prípade je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13RO/180/2010-26 zo dňa 05. augusta 2010. Exekučný súd na základe vykonaného dokazovania uviedol, že nemá preukázané, že záväzok povinného bol v plnom rozsahu uhradený v prospech oprávneného pred začatím exekúcie, ani po jej začatí. Exekučný súd ďalej uviedol, že vada exekučného titulu spočívajúca v nesprávnom označení odporcu v časti jeho trvalého bydliska, je pre prebiehajúcu exekúciu irelevantná a nemôže byť dôvodom pre zastavenie exekúcie. Keďže povinná nepreukázala, že by došlo k splneniu uloženej povinnosti, resp. nepreukázala žiadne iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie, exekučný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. 2. Proti tomuto uzneseniu podala F. B., bývalá manželka povinného (ďalej len „F. B.“ alebo „odvolateľka“) v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo neskôr podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 10. augusta 2016 doplnené o nové skutočnosti. Odvolanie bolo podané z dôvodu, že konanie je postihnuté vadou podľa § 221 ods. 1 písm. h) zákona č. 99/1963 Z. z. (ďalej len „O.s.p.“). Odvolateľka mala zato, že napadnuté uznesenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, resp. tak ako bol zistený neobstojí vzhľadom na ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli vykonané, hoci pre spoľahlivé zistenie skutkového stav vykonané byť mali. Namietala, že exekučný súd nedostatočne zisťoval pravdivosť tvrdení povinného - najmä s ohľadom na jeho prepojenosť s oprávneným cez osobu bývalého právneho zástupcu oprávneného, ktorý pôsobil v minulosti aj ako právny zástupca povinného. Odvolateľka ďalej namietala súdom nedostatočné preukázanie skutočnosti, že majiteľom účtu na ktorý bola prevedená suma 995.000,-Eur nie je oprávnený. Taktiež sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s tvrdením povinného, že hore uvedená finančná čiastka bola určená ako vyplatenie odplaty za obchodný podiel pre X. C.. Odvolateľka považovala za nevyhnutné a žiadané, aby súd vykonal dokazovanie vypočutím X. C.. Odvolateľka tiež uviedla, že uznesenie súdu je v podstatnej časti nepreskúmateľné, čim dochádza k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Vyjadrenia súdu ohľadom hore uvedenej peňažnej čiastky, kde sú uvedené viaceré sumy (995.000,-Eur, 955.000,-Eur a 995.000,-Sk) pôsobia nepresvedčivo, zmätočne a majú podstatný vplyv na nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Na základe hore uvedených skutočností odvolateľka navrhla, aby odvolací súd Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/444/2011-450 zo dňa 25. januára 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Právny zástupca povinného sa k odvolaniu F. B. vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01. marca 2016. Napadnuté Uznesenie exekučného súdu č. k. 4Er/444/2011-450 zo dňa 25. januára 2016 považoval za správne, nakoľko súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vykonal potrebné dokazovanie. Právny zástupca povinného sa ďalej vyjadril, že odvolateľka vedela o pôžičke, keďže sa zúčastňovala všetkých úkonov ohľadom jej poskytnutia. 4. Právny zástupca oprávneného sa k odvolaniu F. B. vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. marca 2016. Odvolanie F. B. proti Uzneseniu exekučného súdu č. k. 4Er/444/2011-450 zo dňa 25. januára 2016 považoval v celom rozsahu za nedôvodné, účelové a nepodložené. Právny zástupca oprávneného mal zato, že bremeno tvrdenia musí byť doplnené aj dôkazným bremenom, a je len na odvolateľke, aby všetky ňou namietané skutočnosti preukázala príslušnými dôkazmi, na podklade ktorých následne súd s náležitou starostlivosťou rozhodne. Odvolateľka však namietala iba údajné splnenie povinnosti zo strany povinného, avšak dôkazné bremeno v celom rozsahu neuniesla a neexistuje žiadna skutočnosť preukazujúca tvrdenia uvedené v odvolaní. Právny zástupca oprávneného tiež považoval odôvodnenie Uznesenia za jasné a zrozumiteľné, pričom nesprávne uvedenie sumy je nutné chápať ako zjavnú chybu v písaní, ktorej opravu môže súd prvej inštancie vykonať hoci aj po právoplatnosti Uznesenia. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol ako nedôvodné a aby zaviazal odvolateľku na náhradu trov odvolacieho konania v sume 385,74 Eur. 5. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „ O.s.p.“). Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP. 7. Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 9. Odvolací súd zo spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 08. marca 2011 na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13RO/180/2010-26, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 100.000,-Eur s príslušenstvom. Rozhodnutie bolo vydané dňa 05. augusta 2010, pričom mal vyznačenú právoplatnosť dňa 15. novembra 2010 a vykonateľnosť dňa 04. októbra 2010. Exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o pôžičke, ktorú oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 01. augusta 2005. Uvedenou zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému finančné prostriedky vo výške 850.000,-Eur a povinný sa zaviazal tieto vrátiť v troch splátkach vo výške 200.000,-Eur a jednej splátke vo výške 250.000,-Eur, pri úroku predstavujúcom 3% ročne. Exekučný súd vydal dňa 11. marca 2011 poverenie na vydanie exekúcie pod sp. zn. EX 359/2011. Odvolateľka sa podaním doručeným súdu dňa 24. novembra 2014 domáhala zastavenia exekučného konania na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 100.000,-Eur s prísl. Ako dôvod zastavenia exekúcie uviedla, že platbou uskutočnenou z účtu povinného č.XXXXXXX zo dňa 21. decembra 2005 (t. j. pred podaním návrhu na začatie exekúcie), bol v plnom rozsahu uhradený záväzok povinného voči oprávnenému. 10. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo ním právo priznané. 11. V zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Súd exekúciu zastaví, ak je splnený niektorý zo zákonných dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku). 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd k argumentácii súdu prvej inštancie dodáva, že zastavenie exekúcie je procesný úkon súdu, v dôsledku ktorého nastáva trvalé upustenie od vykonávania exekúcie v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností po vydaní exekučného titulu. Odvolateľka vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie musí súdu preukázať splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom. Za jeden z dôvodov pre zastavenie exekúcie sa považuje prípad, keď po vydaní rozhodnutia zanikne právo priznané rozhodnutím (§ 57 ods.1 písm. f/ Exekučného poriadku). Za najčastejší spôsob vyššie uvedeného zániku práva sa považuje splatenie dlhu. Pre uplatnenie uvedeného dôvodu však musí byť dlh splatený ešte pred podaním návrhu na začatie exekúcie, nakoľko v takom prípade sa bude návrh na vykonanie exekúcie považovať za nedôvodný. Ak povinný dlh splatil pred dňom podania návrhu na začatie exekúcie, má možnosť podať námietky proti exekúcii, prípadne návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že zaniklo právo priznané exekučným titulom, nakoľko dlh uhradil. Ak však k zániku vymáhaného dlhu došlo pred vznikom exekučného titulu - v tomto prípade uhradením pohľadávky pred vydaním platobného rozkazu, povinný mal túto skutočnosť preukázať oprávnenému. Súd v štádiu exekučného konania nepreskúmava okolnosti existujúce pred vznikom exekučného titulu, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu. To v praxi znamená, že ak by dlh povinného neexistoval, prípadne zanikol pred vydaním exekučného titulu, touto skutočnosťou sa povinný ani odvolateľka brániť nemôže, nakoľko v exekučnom konaní sa tým súd nemôže zaoberať. 14. Exekučné konanie sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13RO/180/2010-26 zo dňa 05. augusta 2010. Z predloženého spisu však vyplýva, že odvolateľka ku dňu rozhodnutia exekučného súdu nepredložila žiadny relevantný dôkaz o úhrade pohľadávky oprávneného a to ani výpisom z účtu o poukázaní príslušnej sumy na účet oprávneného, ani oznámením úhrady zaslanej oprávneným súdnemu exekútorovi. Jediným „dôkazom“, ktorý odvolateľka v konaní predložila je výpis z účtu povinného, z ktorého vyplýva, že povinný odoslal v roku 2005 (t. j. pred vydaním exekučného titulu) na neznámy zahraničný účet sumu vo výške 995.000,-Eur. Uvedené tvrdenie ale nie je dôkazom, že uvedená suma bola poukázaná práve na účet oprávneného a túto skutočnosť má preto i odvolací súd za spornú. Z predloženého spisu navyše vyplýva (a rovnako namieta aj odvolateľka), že príslušná pohľadávka mala byť uhradená v prospech oprávneného pred vydaním exekučného titulu a z uvedeného dôvodu preto odvolací súd vyššie uvedené tvrdenie odvolateľky nepovažoval za kvalifikovaný dôvod na zastavenie exekúcie. V exekučnom konaní je dôvodom na zastavenie exekúcie preukázaný zánik záväzku po vydaní exekučného titulu. Nepreukázaný zánik záväzku v čase pred vydaním exekučného titulu dôvodom pre zastavenie exekúcie byť nemôže. 15. Rovnako ďalší odvolací dôvod odvolateľky a to porušenie práva na spravodlivý proces považuje odvolací súd za nedôvodný. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 16. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky odvolateľky nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 17. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 18. Keďže odvolací súd dôvodom uvedeným odvolateľkou v odvolaní nevyhovel, o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s poukazom na § 396 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal oprávnenému. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia samostatným rozhodnutím. 19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). 19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).