Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115217047 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115217047.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Q., S., nar. XX. XX. XXXX a P., nar. XX. XX. XXXX, obidve bytom ako matka, štátne občianky SR, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, so sídlom ČSA 7, Banská Bystrica, deti matky G.. Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. X. XXXX/ XX, W. W., štátna občianka SR a otca P. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. X. XXXX/XX, W. W., štátny občan SR, právne zastúpeného JUDr. Martinou Slosiarikovou, advokátkou, so sídlom Jelšová 2A, Banská Bystrica, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/201/2015 - 219 zo dňa 23. 01. 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej S. Q., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 180,- eur mesačne a maloletú P. Q., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 120,- eur mesačne, a to od 17. 08. 2015 do 20. 07. 2016 p o t v r d z u j e . II. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o zročnom výživnom za obdobie od 17. 08. 2015 do 20. 07. 2016 na maloletú S. Q., nar. XX. XX. XXXX a maloletú P. Q., nar. XX. XX. XXXX z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej S. Q., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 180,- Eur mesačne, od 17. 08. 2015 do 20. 07. 2016, k rukám matky. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej P. Q., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 120,- Eur mesačne, od 17. 08. 2015 do 20. 07. 2016, k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 17. 08. 2015 do 20. 07. 2016 na maloletú S. Q., nar. XX. XX. XXXX vo výške 1 980,- Eur, súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v 50,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, k rukám matky, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zročné výživné za obdobie od 17. 08. 2015 do 20. 07. 2016 na maloletú P. Q., nar. XX. XX. XXXX vo výške 1 320,- Eur, súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v 30,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, k rukám matky, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu tohto trov konania.“ 2. Pri určení výšky výživného prihliadal na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, ako aj na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov. Vychádzal z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletých detí, možností, schopností a majetkových pomerov otca. Mal preukázané, že do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode a úprave výkonu rodičovských práv a povinností č. k. 32P/183/2015 - 86 zo dňa 29. 10. 2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoP/2/2016 - 127 zo dňa 28. 06. 2016, t. j. do 21. 07. 2016 maloletá mala 16 rokov, teda bola vo veku blízkemu dospelému, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Navštevovala prvý ročník gymnázia mimo miesta trvalého bydliska, a to v W.. Bola vedená v ortopedickej, imuno-alergologickej, psychologickej a psychiatrickej ambulancii. Matka maloletej, teda mala v súvislosti s jej zdravotným stavom zvýšené výdavky. Maloletá P. mala do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode 10 rokov. Bola žiačkou štvrtého ročníka základnej školy, v rámci ktorej navštevovala školský klub. V základnej umeleckej škole maloletá navštevovala literárno- dramatický krúžok za polročný poplatok 32,- eur. Bola vedená v ortopedickej, imunologickej, kožnej a psychologickej ambulancii. Matka tak isto v súvislosti s jej zdravotným stavom mala zvýšené výdavky. Otec maloletých detí bol samostatne zárobkovo činnou osobou, podnikal ako živnostník a tiež bol jedným z dvoch konateľov a spoločníkov obchodnej spoločnosti MVBB, spol. s r. o., ktorá za rok 2014 podľa potvrdenia daňového úradu dosiahla zisk. Preto nezistil žiadnu objektívnu prekážku, aby si otec nemohol zabezpečiť primeraný príjem svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxe a zdravotnému stavu. Súd preto s poukazom na zaužívanú súdnu prax pri hodnotení možností a schopností otca, nevychádzal len zo skutočností, že otec, resp. spoločnosť, v ktorej je jedným z dvoch konateľov a spoločníkov, dosiahla zisk, ale v súlade s vyššie uvedenými kritériami zohľadňuje jeho schopnosti a možnosti zabezpečiť si potencionálny príjem vo výške priemerného mesačného zárobku pracovníka v národnom hospodárstve. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou matky súd poznamenal, že nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zabezpečila osobnú starostlivosť o maloleté deti, chod ich domácnosti, ako aj výživu v rovnakom rozsahu, ako otec. Je preto povinnosťou otca podieľať sa na výžive maloletých detí vo väčšom rozsahu. Výška výživného spolu s rodinnými prídavkami a finančnou čiastkou zo strany matky, zodpovedá veku, odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam, schopnostiam otca uhrádzať stanovené výživné bez ujmy vlastnej výživy. Okresný súd zohľadnil pri určovaní výšky výživného aj práva maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak, ako predpokladá ustanovenie § 62 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine. Výživné okresný súd určil od podania návrhu zo strany matky, t. j. odo dňa 17. 08. 2015 do 20. 07. 2016, teda do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Okresný súd mal za to, že otcovi vzniklo zročné výživné za obdobie odo dňa podania návrhu, teda odo dňa 17. 08. 2016 do 20. 07. 2016 na obidve maloleté deti, ktoré zameškané výživné povolil otcovi splácať v primeraných mesačných splátkach. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP. 3. Proti rozsudku sa odvolal otec. Namietal, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd má vychádzať z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa, a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného. Okresný súd sa však vo svojom odôvodnení obmedzil iba na konštatovanie skutkových zistení týkajúcich sa veku a zdravotného stavu maloletých detí a na konštatovanie, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem vo výške priemerného mesačného zárobku pracovníka v národnom hospodárstve, avšak bez uvedenia bližšieho vysvetlenia. Okresný súd sa v podstate nevysporiadal so žiadnou námietkou prezentovanou otcom. Otec jednoznačne preukázal svoj príjem, avšak súd akoby tento príjem odignoroval, rovnako ako aj námietky otca voči výdavkom na maloleté deti, ktoré vzniesol nielen v prvom odvolaní, ale aj v následnom podaní. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu o zameškanom výživnom nie je správne, nakoľko si otec svoju povinnosť splnil a súd mu uložil zaplatiť vyživovaciu povinnosť za dané obdobie duplicitne. Z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu sa odklonil od rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené (31P/201/2015 - 46 zo dňa 23. 09. 2015), a v ktorom bolo určené, že odo dňa podania návrhu až ku dňu rozhodnutia (17. 08. 2015 - 23. 09. 2015) nevzniklo zameškané výživné, keďže otec si svoju povinnosť splnil voči maloletej XXX,XXsumou 199,50 eur a v prospech maloletej S. sumou 362,52 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že otec si svoju povinnosť splnil jednak odo dňa podania návrhu vo veci samej 17. 08. 2015 až ku dňu vydania prvého rozhodnutia vo veci samej 23. 09. 2016, č. k. 31P/201/2015 - 46 zo dňa 23. 09. 2015 ( v sume 362,52 eur na maloletú S. a 199,50 eur na maloletú P.) a jednak si následne vyživovaciu povinnosť plnil v súdom stanovenej výške i odo dňa predbežne vykonateľného rozhodnutia č. k. 31P/201/2015 - 46 zo dňa 23. 09. 2015 (neskôr zrušeného) vo výške 180,- eur a 120,- eur, pričom matka maloletých detí potvrdila výslovne túto skutočnosť na pojednávaní konanom dňa 23. 01. 2017. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti zamietne, a to aj vzhľadom na dobrovoľné splnenie si vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v rozhodnom období od 17. 08. 2015 do 20. 07. 2016 v plnom rozsahu. 4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil a ponechal stanovenú výšku výživného na maloletú XX. a P.. Výšku zročného výživného a jeho splátky ponechala na rozhodnutí odvolacieho súdu. Nesúhlasila s odvolaním otca, a to konkrétne, že za obdobie od podania návrhu dňa 17. 08. 2015 do dňa vydania prvého rozsudku 23. 09. 2015 vo veci určenia výšky výživného na maloleté deti mu nevzniklo zameškané výživné, keďže si svoju povinnosť podľa neho splnil nákupom vecí v hodnote 199,50 eur pre maloletú P. a 362,52 eur pre maloletú S.. Otec maloletých detí v skutočnosti matke neprispieval na deti ani na domácnosť a nájomné už od júna 2015. Otec maloletých detí matke nedával výživné na maloleté deti za celé leto 2015, keď boli prázdniny, aj v septembri, t. j. na začiatku školského roka, keď mala na maloleté deti zvýšené výdavky odmietol dávať peniaze. Dodatočne dokonca zistila, podľa dopytovaných informácií z Q. banky, kde v tom období mala ešte dispozičné právo k údajom z Flexi účtu otca maloletých detí, že práve v tom období v júni a júli 2015, keď ich manželská kríza vrcholila, bol schopný prehrať na hazardných hrách za jednu noc celých 300,- eur, a to dva krát (12. 06. 2015 a 16. 07. 2015). Matka maloletých detí je presvedčená, že takýchto „hráčskych“ nocí mal omnoho viac, len jeho výdavky už neboli podchytené v banke, pokiaľ uhrádzal za alkohol a hry svoje výdavky v hotovosti. V inkriminovanom čase na prelome júla a augusta 2015, t. j. ešte pred prvým konaním na okresnom súde, odpredal otec maloletých detí ich osobné motorové vozidlo Renault Laguna, a to bez vedomia matky maloletých detí, a bez toho, aby jej dal aspoň nejakú čiastku z predajnej ceny na živobytie. Následne otec maloletých detí urobil deťom nákupy, ktoré mu boli pani sudkyňou Mgr. Diškanovou na prvom pojednávaní dňa 23. 09. 2015 zohľadnené ako dobrovoľné výdavky na deti. Zročnému výživnému za obdobie od 17. 08. 2015 do 20. 07. 2016, tak ako to určil okresný súd, t. j. spolu vo výške 3 300,- eur (platby za 11 mesiacov á 300,- eur), ktoré stanovil súd, má matka za to, že exmanžel má uhradiť len rozdiel medzi stanovenou sumou a platbami na výživné, ktoré už uhradil. Potvrdila, že uhradil výživné 10x, t. j. spolu 3 000,- eur o čom mu poskytla aj potvrdenie zo svojho účtu v S. banke. Matka má teda za to, že jej exmanžel má doplatiť celkovo iba 300,- eur, a to v splátkach stanovených okresným súdom. Duplicitné platby od otca maloletých detí nepožaduje. Matka má za to, že od začiatku júna 2015 do 25. 10. 2015, kedy dostala od otca maloletých detí prvé výživné určené súdom vo výške 300,- eur pre obidve maloleté deti, t. j. spolu za 5 mesiacov jej na dve deti zaplatil celkovo sumu 365,- eur. Preto by jej mal otec maloletých detí ešte doplatiť výživné vo výške 835,- eur (t. j. v prepočte po 300,- eur za štyri mesiace, t. j. 1 200 - 365 = 835,- eur). Je pochopiteľné a zrejmé, že deti potrebovali jesť a reálne uspokojovať všetky svoje potreby aj v čase od júna do októbra. Všetky otcove kroky od podania jej návrhu považuje v uvedených súvislostiach za čisto účelové. Matka maloletých detí môže len smutne skonštatovať, že sa im spoločnými silami z jeho spoločníčkou pani W.podarilo priviesť za pol roka predtým prosperujúcu firmu do mínusových čísiel, len za účelom, aby dokázal ako málo zarobí, hoci jeho výdavky preukázateľne niekoľko násobne prevyšujú jeho oficiálne priznané príjmy. 5. Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a započítal do zročného výživného, určeného otcovi maloletých detí sumu, ktorá bola otcom maloletých detí uhradená, a ktorú matka maloletých detí nespochybnila. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu v prvom a druhom výroku, o povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a vo výrokoch o zročnom výživnom na maloleté deti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v prvom a druhom výroku, ktorým rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej S. Q., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 180,- eur mesačne a na maloletú P. Q., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 120,- eur mesačne, a to za obdobie od 17. 08. 2015 do 20. 07. 2016 k rukám matky je správne. Súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, rozhodnutie zrozumiteľne, presvedčivo odôvodnil, pričom vychádzal z príslušných ustanovení Zákona o rodine, ako aj Dohovoru o právach dieťaťa. Pri rozhodovaní prihliadol na najlepší záujem maloletých detí. 9. Námietky otca uvedené v odvolaní ohľadom určenia výšky výživného na maloleté deti (prvý, druhý výrok) neobsahujú také argumenty, ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolanie otca v tejto časti odvolací súd nepovažoval za dôvodné. 10. Pri určovaní výšky výživného podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, ktoré závisia najmä od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, potrieb, jeho záujmov a podobne. Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o výživu deti neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a materiálnych možností. 11. V prípade určovania vyživovacej povinnosti sú u povinnej osoby rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečenie osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, prípadne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu a celkovej finančnej a sociálnej situácie). Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, predstavuje materiálnu hodnotu porovnateľnú s finančným príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme determinovaná vekom dieťaťa. 12. V posudzovanej veci okresný súd správne zistil, že otec maloletých detí bol v rozhodnom období, za ktoré okresný súd určil výživné na maloleté deti samostatne zárobkovo činnou osobou, teda podnikal ako živnostník, a tiež bol jedným z dvoch konateľov a spoločníkov obchodnej spoločnosti MVBB, spol. s r. o., ktorá za rok 2014 dosiahla zisk. Okresný súd správne s poukazom na zaužívanú súdnu prax rozhodol o výške výživného s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca, keď nevychádzal len zo skutočnosti, že otec, resp. spoločnosť, v ktorej je jedným z dvoch konateľov a spoločníkov dosiahla zisk. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s uvedeným záverom okresného súdu aj v tom smere, že neexistuje žiadna objektívna prekážka, pre ktorú by si otec maloletých detí nemohol zabezpečiť primeraný príjem svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam a zdravotnému stavu. 13. Pri rozhodovaní o výživnom okresný súd posúdil komplexne pomery účastníkov konania (u rodičov sociálne, majetkové, zárobkové, a u maloletých odôvodnené potreby). Prihliadol aj na to, kto poskytuje maloletým deťom každodennú starostlivosť. Zohľadnil príjmy každého z rodičov. Medzi náklady maloletých detí patria aj tie, ktoré sa priamo netýkajú ich výživy, ale deti ich potrebujú. Sú to náklady spojené s bývaním, a to náklady na teplo, vodu, smeti, dane atď. Obidvaja rodičia okrem týchto dvoch maloletých detí inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Okresným súdom určené výživné je primerané odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj schopnostiam a možnostiam otca platiť výživné v takejto sume. Odôvodnenie rozhodnutia účastníkom konania umožňuje posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné predpisy a právne normy. Rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Námietka otca ohľadom nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia nie je dôvodná. 14. Pokiaľ otec maloletých detí namieta, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti má súd vychádzať z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa, tu odvolací súd poukazuje na to, že rozhodovanie o výške výživného nemožno zamieňať s matematikou, táto môže slúžiť iba podporne. Hlavným kritériom pre určenie výšky výživného je tak, ako správne uviedol okresný súd posúdenie na jednej strane odôvodnených potrieb oprávneného (maloletých detí), pričom v prípade vzťahu rodič - dieťa sa uplatňuje zásada, v zmysle ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine), ako aj, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). 15. Pokiaľ okresný súd rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 17. 08. 2015 do 20. 07. 2016 na maloleté deti, v tejto časti okresný súd nerozhodol správne, a odvolanie otca odvolací súd považoval za čiastočne dôvodné. 16. Z obsahu spisu vyplynulo, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom pravidelne od októbra 2015 do 20. 07. 2016 vo výške 300,- eur mesačne na obidve maloleté deti v zmysle rozhodnutia okresného súdu, ktoré bolo následne zrušené rozhodnutím krajského súdu. Nebol preto daný dôvod na určenie povinnosti otcovi zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za uvedené obdobie. Uvedené skutočnosti potvrdila aj matka maloletých detí, že výživné v tejto výške otcom zaplatené bolo. V období od 17. 08. 2015 do 23. 09. 2015, otec namieta, že mu nevzniklo zameškané výživné, keďže si svoju povinnosť splnil voči maloletej P. sumou 199,50 eur a v prospech maloletej S. sumou 362,50 eur, ktorú skutočnosť okresný súd vo svojom prvom rozhodnutí 31P/201/2015 - 46 zo dňa 23. 09. 2015 zohľadnil s tým, že nevzniklo zameškané výživné. 17. Matka potvrdila, že otec jej za uvedené obdobie od 17. 08. 2015 do 20. 07. 2016 na maloleté deti uhradil výživné 10x t. j. spolu 3 000,- eur, o čom mu poskytla aj potvrdenie zo svojho účtu. Prvé výživné od otca maloletých detí na maloleté deti v sume 300,- eur obdržala 25. 10. 2015. V období od začiatku júna 2015 do 25. 10. 2015 dostala od otca maloletých detí spolu za 5 mesiacov na obidve maloleté deti celkovo len sumu 365,- eur (a to konkrétne, v júni 2015 jej neposlal žiadne peniaze, v júli jej poukázal na účet pre deti iba 100,- eur, ako to odporca dokladuje i v prílohách k predmetnému odvolaniu, na konci augusta prispel na výživné detí celkovo 265,- eur a septembri 2015 na výživu maloletých detí nič nezaplatil). 18. Výška zameškaného výživného určená okresným súdom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je správna, preto odvolací súd s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP v tejto časti rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne vypočuje rodičov maloletých detí k plateniu výživného na maloleté deti, a po doplnenom dokazovaní opätovne rozhodne o zameškanom výživnom a určí jeho správnu výšku. 19. O trovách odvolacieho konania s poukazom na ust. § 52 a § 57 CMP odvolací súd nerozhodoval, nakoľko zo zákona žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania sa rozhoduje len na návrh. Návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (§ 396 CSP) podaný nebol, tak že sa má za to, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. 20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).