Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/5/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115222001 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115222001.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom, advokátom so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti žalovanému G. O., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. X, XXX XX V. V., o zaplatenie 970,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/438/2015-88 zo dňa 12. 10. 2016 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka v bode 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb v znení „Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát.“ je neprijateľnou podmienkou (prvý výrok), vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (tretí výrok) a vo výroku o náhrade trov konania (štvrtý výrok) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 12. 10. 2016 určil, že zmluvná podmienka v bode 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb v znení „Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát.“ je neprijateľnou podmienkou (prvý výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 694,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 694,56 € od 10. 07. 2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (tretí výrok). Vo štvrtom výroku rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 % . 1.1 Okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaný vstúpili do dvoch záväzkových právnych vzťahov. 1.1.1 Dňa 04. 10. 2014 uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet (ďalej len „zmluva 1“) podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. V ten istý deň uzavreli k zmluve 1 Dodatok, ktorého súčasťou bolo aj dojednanie o kúpe a predaji koncového zariadenia „B.“. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť jeho kúpnu cenu vo výške 269,- € tak, že pri uzavretí kúpnej zmluvy zaplatí akontáciu vo výške 1,- € a zvyšok kúpnej ceny splatí v 24 mesačných splátkach po 11,17 €, pričom výška poslednej z nich bude 11,09 €. Jednotlivé mesačné splátky kúpnej ceny mali byť vyúčtované vo faktúrach za služby. Nárok na zaplatenie kúpnej ceny koncového zariadenia v splátkach zanikne a účastník je povinný doplatiť zvyšok kúpnej ceny koncového zariadenia naraz (I) v prípade predčasného zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ku ktorej je uzavretý tento Dodatok, t. j. pred uplynutím doby viazanosti dojednanej v bode 2 tohto Dodatku, (II) v prípade omeškania účastníka s úhradou splatných faktúr za služby, súčasťou ktorých je aj vyúčtovanie splátok kúpnej ceny koncového zariadenia, ak účastník napriek písomnej výzve podniku neuhradí dlžnú sumu ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej podnikom. 1.1.2 Dňa 07. 10. 2014 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva 2“) podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. V ten istý deň uzavreli k tejto zmluve aj Dodatok, v ktorého bode 3. sa takto dohodli na zmluvnej pokute: „Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát.“ Podľa tabuľky č. 1 Dodatku je zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) 198,- €. Záväzok viazanosti podľa bodu 3. Dodatku k zmluve 2 predstavuje záväzok Účastníka, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 (24 mesiacov) odo dňa uzavretia tohto Dodatku (I) zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude využívať služby podľa Zmluvy v znení Dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy a (II) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované Služby. Podľa bodu 3. písm. c) tohto Dodatku je porušením záväzku viazanosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od Zmluvy, nezaplatenie ceny za poskytnuté Služby Účastníkom do 45 dní po splatnosti. 1.1.3 Neoddeliteľnou súčasťou obidvoch zmlúv boli Všeobecné podmienky a Cenník, súčasťou zmluvy 1 boli aj Osobitné podmienky. Na základe zmlúv 1 a 2 žalobcovi ako poskytovateľovi služieb vznikla povinnosť poskytnúť žalovanému elektronické komunikačné služby tak, ako si ich tento zvolil a žalovanému ako užívateľovi vznikla povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby vo výške vyfakturovanej žalobcom podľa Cenníka v lehote splatnosti jednotlivých faktúr. Žalovaný nezaplatil riadne a včas cenu za poskytnuté služby fakturovanú faktúrou č. 7410041098 za obdobie od 22. 09. 2014 do 21. 10. 2015, splatnou 10. 11. 2014, vo výške 139,08 €; faktúrou č. 7410936888 za obdobie od 22. 10. 2014 do 21. 11. 2014, splatnou 09. 12. 2014, vo výške 194,16 € (vyfakturovaná suma 205,33 € - splátka zariadenia 11,17 €) a faktúrou č. 7411885064 za obdobie od 22. 11. 2014 do 21. 12. 2014, splatnou 09. 01. 2015, vo výške 93,32 € (vyfakturovaná suma 350,15 € - splátka zariadenia 256,83 €). Okresný súd skonštatoval, že nebolo sporné neuhradenie ceny elektronických komunikačných služieb poskytnutých žalobcom žalovanému v období od 22. 09. 2014 do 21. 12. 2014 v sume 426,56 €. Žalovaný neuhradil ani kúpnu cenu koncového zariadenia 268,- €. V časti zaplatenia sumy 694,56 € bola teda žaloba dôvodnou, preto jej okresný súd vyhovel. Zároveň v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1nariadenia č. 87/1995 Z. z. v spojení s § 216 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) žalobcovi priznal úrok z omeškania, keďže dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých nezaplatených faktúr sa žalovaný dostal do omeškania, ktoré trvá. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania (zo zmluvnej pokuty) žalobu zamietol. 1.2 Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty uplatnenej sumou 183,64 €, vyfakturovanej faktúrou č. 7505724920, splatnou 09. 07. 2015 a úrok z omeškania z tejto čiastky, uplatnený žalobcom. Uviedol, že zmluvná pokuta bola uplatnená na základe ustanovenia bodu 3. Dodatku zo dňa 07. 10. 2014 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07. 10. 2014 (zmluva 2“), ktoré ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považoval za neplatné. Okresný súd zdôvodnil túto časť rozsudku tým, že žalobca si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty na základe štandardnej typovej zmluvy a zmluvná pokuta so žalovaným nebola dojednaná individuálne. Spotrebiteľ mal iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré mu boli zo strany dodávateľa v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Základná výška zmluvy pokuty 198 € niekoľkonásobne prevyšuje dojednanú výšku mesačného poplatku za telekomunikačné služby programu B. (34,155 €). Ide o sankciu, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/ OZ v nepomere k poskytnutému plneniu. Neprijateľnosť zmluvnej pokuty spočíva aj v tom, že sankcionuje spotrebiteľa aj za nezotrvanie v zmluvnom vzťahu po tzv. dobu viazanosti (v prejednávanej veci 24 mesiacov), čím mu pod hrozbou sankcie znemožňuje ukončiť zmluvný vzťah, hoci by mu toto právo mohlo vyplývať zo zákona (napr. v prípade odstúpenia od zmluvy, výpovede, prípadne aj dohodou strán a pod.), hoci v prípade ukončenia zmluvy zo strany dodávateľa sankcia stanovená nie je. Toto zmluvné ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím je naplnená generálna klauzula neprijateľných podmienok stanovená v § 53 ods. 1 OZ. Argument žalobcu, že dohodnutá zmluvná pokuta zohľadňuje benefity poskytnuté žalovanému, medzi mini aj výšku zľavy z ceny mobilného telefónu poskytnutej žalovanému ako rozdiel medzi jeho trhovou a akciovou cenou okresný súd nepovažoval za relevantný, lebo išlo o konsenzus zmluvných strán ohľadom kúpnej ceny mobilného telefónu. Žalobca poskytol žalovanému benefity v rámci svojej obchodnej politiky. Za dôvod neprijateľnosti uvedeného dojednania o zmluvnej pokute považoval okresný súd aj to, že duplicitne sankcionuje spotrebiteľa za riadne a včasné neplnenie svojho peňažného záväzku voči dodávateľovi. Zákonnou sankciou spojenou s omeškaním dlžníka s plnením jeho peňažného záväzku sú úroky z omeškania, ktorých maximálna výška je stanovená vládnym nariadením. Takýmto dojednaním v podstate dochádza k zvyšovaniu zákonnej výšky úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. S poukazom na § 298 ods. 1 a 2 CSP súd prvej inštancie bez návrhu vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku rozsudku. 1.3 Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil okresný súd poukazom na § 262 ods. 1 a 255 ods. 2 CSP. Úspech žalobcu v konaní bol (po zohľadnení zastavenia konania o 92,61 € v dôsledku späťvzatia žaloby zavineného žalobcom) 72%, úspech žalovaného 28% a čistý procesný úspech žalobcu 44%. Žalobcovi preto okresný súd priznal náhradu v rozsahu 44% z uplatnených a účelne vynaložených trov konania. 2. Žalobca proti prvému, tretiemu a štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ Civilného sporového poriadku. Okresnému súdu vytkol, že odignoroval vyjadrenie žalobcu doručené okresnému súdu 16. 02. 2016 obsahujúce výpočet uplatnenej sumy zmluvnej pokuty. Napriek tomu, že žalobca trval na svojej účasti na prerokovaní prípadu, ak súd nemieni vyhovieť žalobe v celom rozsahu, okresný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie neuviedol jediný skutočný dôvod, pre ktorý by mohla byť zmluvná pokuta dojednaná v zmluve považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj keď okresný súd parafrázoval ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute, pri hodnotení sa riadil inými kritériami. Používanie štandardných typových zmlúv je absolútne legálne a pri uzatváraní zmlúv na poskytovanie verejných služieb nevyhnutné z dôvodu zachovania rovnakého prístupu ku každému zákazníkovi. Tieto zmluvy sa môžu líšiť iba v častiach, ktoré sa pri uzavretí zmluvy upravujú podľa želania konkrétneho človeka. Žalobca ináč ako po individuálnom dojednaní časti zmlúv týkajúcich sa iba tohto zákazníka a po jeho odsúhlasení takto upraveného textu zmluvy neuzatvára žiadnu zmluvu. Žiadne ustanovenie zákona neukladá podmienku individuálneho dojednávania zmluvnej pokuty, lebo pri podpise zmluvy oboma stranami to ináč ako individuálne nejde. Nie je zrejmé, z akých skutkových okolností okresný súd vyvodzuje, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Pri poskytovaní verejných služieb vo verejnom záujme sú štandardné formulárové zmluvy povinne rovnaké. Ak by tak nebolo, žalobca by porušoval zákon o rovnakom zaobchádzaní. Pri uzatváraní týchto zmlúv si spotrebiteľ nemôže vyjednávať žiadne z podmienok sformulovaných podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách rešpektujúcich zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon). Text zmluvy je písaný hovorovou rečou bez právnej terminológie nad bežný rámec. V prípade záujmu na podrobnom preštudovaní si zákazník môže zmluvu a dodatok zobrať so sebou domov, vrátiť sa a dokončiť uzavretie zmluvy. V prerokovanom prípade uzatváral žalovaný zmluvy s odstupom 3 dní, takže mal dostatok času oboznámiť sa s textom. Požiadavky spotrebiteľa na rozsah poskytovaných služieb sú zjednané individuálne, spotrebiteľ má možnosť výberu z množstva balíkov programov podľa svojej voľby. Tiež sa môže rozhodnúť pre kúpu mobilného komunikačného zariadenia z desiatok ponúkaných druhov za akciovú cenu (ceny bez zľavy od 19,- € po 869,- €). Rozhodnutie o kúpe aj výbere je výlučne na ňom. Väčšina zákazníkov prichádza na pracovisko žalobcu s presnou predstavou, čo si chcú dojednať, lebo si na internete alebo z letákov zistili potrebné parametre. 2.1 Podľa 16. odseku odôvodnenia súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo zle vyhodnotil záväzok žalovaného, ktorý si žalobca zabezpečil dojednaním zmluvnej pokuty. O dobu, po ktorú trvalo plnenie zmlúv žalobcom, bola zmluvná pokuta primerane znížená. Žalovaný svoje zmluvné povinnosti neplnil vôbec. Okresný súd na zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty namiesto § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka aplikoval jeho § 54 ods. 4 písm. k). Nesúhlasil s dôvodmi okresného súdu uvedeným v odseku 17 rozsudku a poprel, že v prípade ukončenia zmluvy dodávateľom nie je stanovená žiadna sankcia. Možnosti odstúpenia od zmluvy dodávateľom sú explicitne určené zákonom č. 351/2011 Z. z.. V zmysle dohľadu vykonávaného Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb sú sankcie ukladané priamo štátom v rozsahu od 200,- € do 5 % z ročného obratu. Záver, že zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, ak je dohodnutá iba voči jednej strane, je prekonaná judikátmi. Ak si bude strana svoje povinnosti plniť, zmluvnú pokutu nebude musieť nikdy zaplatiť. Žalobca ako dodávateľ splnil všetky svoje povinnosti voči žalovanému spotrebiteľovi, ktorý mal iba jedinú povinnosť, platiť za spotrebované služby riadne a včas. Keďže nezaplatil vôbec nič, konal v rozpore so zmluvami aj v rozpore s dobrými mravmi. 2.1.1 Zmluvná pokuta a úrok z omeškania sú dva osobitné inštitúty, ktoré sa vzájomne nekonzumujú a nespôsobujú duplicitný postih. Jediným kritériom vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej pokuty je podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka neprimerane vyššie zabezpečenie ako výška záväzku v čase uzavretia dohody o jeho zabezpečení. Výška záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou v čase uzavretia dodatku k zmluve bola 819,72 € predstavujúca sumu všetkých 24 mesačných paušálnych platieb, na plnenie ktorých sa žalovaný zaviazal, nie hodnota 3 mesačných paušálov. Dojednaný základ zmluvnej pokuty 198,- € nie je neprimerane vyšším zabezpečením, predstavuje 24,155 % záväzku. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Obdo V 93/2004, ZSP 57/2006 priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej zabezpečované právo by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Podľa súčasnej rozhodovacej praxe slovenských súdov je nárok na degresívnu zmluvnú pokutu priznávaný, žalobca disponuje desiatkami právoplatných a vykonateľných platobných rozkazov a rozsudkov vydaných aj v časti žalovanej degresívnej zmluvnej pokuty. 2. 2 Namietol správnosť výpočtu úspechu pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Pred pojednávaním vzal žalobu späť v časti 92,61 €, čím znížil uplatnený nárok, ktorý bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo výške 878,20 €. Súdom priznaná výška povinnosti žalovaného 694,56 € nie je úspechom 72 %, ale 79,1 %, teda rozdiel je 58 % (79 -21) Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch 1, 3, a 4 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo výroku 2 potvrdil. 3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie z týchto dôvodov: 6. Porušením práva na spravodlivý proces je odňatie možnosti strane sporu konať pred súdom. Je pravdou, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku, ale len v prípade, ak súd hodlá žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Zdôraznil, že ide o prípad uplatnenia degresívnej zmluvnej pokuty, keď z rozhodovacej praxe súdov vyplynulo, aby jej výška bola závislá od dĺžky plnenia zmluvy. Ak súd hodlá rozhodnúť inak, žalobca trvá na svojej účasti na prerokovaní veci. 7. Okresný súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP vzhľadom na to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- € (predmetom konania bola prvotne suma 970,81 € s príslušenstvom). Neopomenuteľným komponentom princípu právnej istoty je predvídateľnosť práva. Jeho súčasťou je aj požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (mutatis mutandis I.ÚS 87/1993, PL.ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Civilný sporový poriadok je a Občiansky súdny poriadok bol založený na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu, ktorá má za cieľ zabrániť vydávaniu prekvapivých rozhodnutí tak, aby mala strana sporu možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia na zistený skutkový stav. Predvídateľné je rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy (uznesenie NS SR zo 17. 10. 2011 sp. zn. 7 Cdo 42/2010). Na to nadväzoval aj § 100 ods. 1 OSP. Civilný sporový poriadok zaviedol nový inštitút predbežného prejednania sporu, ktorý má okrem iného slúžiť aj na zabránenie vydávania prekvapivých súdnych rozhodnutí, lebo jeho výsledkom by malo byť vyjasnenie predmetu sporu, otázok dôkazného práva aj právneho posúdenia veci (Števček a spol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 639 s.). Súd by mal uviesť právne posúdenie predmetu súdnej ochrany (len v spore), pokiaľ je úplne alebo podstatne odlišné od právnych názorov a posúdení predložených stranami sporu. Povinnosťou súdu je dbať, aby strany sporu mohli v konaní uplatniť všetky svoje procesné oprávnenia, vrátane prednesu na právne posúdenie veci oznámené súdom. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci, zohľadňujúc jej osobitnosti, postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom žalobcovi a k porušeniu zásady predvídateľnosti rozhodnutia súdu ako súčasti ústavného princípu právnej istoty, preto zrušil prvý výrok rozsudku okresného súdu. 8. Nakoľko k zamietnutiu žaloby došlo v časti zmluvnej pokuty práve z dôvodu vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, na základe ktorej bol tento nárok uplatnený, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o zamietnutí žaloby v časti zaplatenia zmluvnej pokuty 183,64 € spolu s úrokom z omeškania z tejto čiastky uplatneným vo výške 5,05% ročne od 10. 07. 2015 do zaplatenia (druhý výrok). 9. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatku odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie treba uviesť, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán sporu s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia, nemá znaky ľubovôle a náhodnosti. Rozsudok okresného súdu stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jeho jednotlivých častí a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť a všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá) otázka správnosti právneho posúdenia veci okresným súdom. 10. Okresný súd vychádzajúc z § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa aj z ustanovení komunitárneho práva (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 06. 10. 2009 C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira) riadne splnil svoju povinnosť a podrobil súdnemu prieskumu zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Jeho záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky dohodnutej v bode 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07. 10. 2014 je podľa odvolacieho súdu predčasný. Zodpovedanie otázky, či bol tento dodatok k zmluve dojednaný individuálne, či žalovanému bola poskytnutá možnosť oboznámiť sa podrobne s jeho obsahom, či si žalovaný dodatok prečítal (prípadne prečo tak neurobil), či sa opýtal osoby sprostredkujúcej uzatvorenie zmluvy na jeho nejasné ustanovenia, ako si vyložil ustanovenia o zmluvnej pokute vyžaduje dokazovanie výsluchom osoby, ktorá za žalobcu zmluvu uzatvorila aj výsluchom žalovaného, ktorý okrem uvedeného tiež objasní, prečo sa rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu práve so žalobcom, či mal možnosť vybrať si z viacerých druhov služieb poskytovaných žalobcom a prečo si vybral práve balíček služieb B.. Nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa niekoľko rokov nezdržiava na adrese trvalého pobytu, okresný súd dôkaz jeho výsluchom vykoná len za predpokladu, že sa ani všetkými dostupnými prostriedkami nepodarí zistiť miesto jeho súčasného pobytu (napr. lustráciou adresy jeho prechodného pobytu v Registri obyvateľov, alebo pátraním vykonaným v súčinnosti s oddelením pátrania a výjazdov odboru kriminálnej polície OO PZ príslušného podľa miesta trvalého bydliska žalovaného). 11. K vytýkanej nesprávnosti výroku o náhrade trov konania odvolací súd uvádza, že okresný súd postupoval správne a zákonným spôsobom. V sporových konaniach sa rozhodovanie o náhrade trov konania riadi tzv. zásadou úspechu - strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. O plný úspech žalobcu vo veci ide, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Žalobca sa domáhal prisúdenia istiny 970,81 €, pred prvým pojednávaním vzal žalobu späť v časti istiny 92,61 €, čím procesne zavinil (§ 256 ods.1 CSP) čiastočné zastavenie konania (uznesením okresného súdu č. k. 9C/438/2015-51 zo dňa 21. 03. 2016), lebo nebolo vyvolané správaním sa žalovaného. Úspech žalobcu v konaní potom bol 71,54 % (priznaných 694,56 € z požadovaných 970,81 €), po zaokrúhlení 72 % a jeho neúspech 28 % (276,25 € z požadovaných 970,81 €). Ich pomer v prospech žalobcu bol 44 % (72 - 28). Výrok o trovách konania je však závislým výrokom, preto bol vzhľadom na zrušenie veci odvolacím súdom zrušený tiež. 12. Nakoľko je odvolací súd podľa § 379 CSP viazaný rozsahom odvolania, bolo nadbytočným rozhodovať v zmysle procesného návrhu odvolateľa o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe vyhovel a ktorá nebola odvolaním napadnutá. 13. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa § 396 ods. 3 CSP. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).