Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/338/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115222001 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115222001.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného U.. X. O., advokátkou poskytujúcou právne služby prostredníctvom advokátskej kancelárie KC LEGAL, s. r. o., so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, IČO: 50 057 456, proti žalovanému G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom M. XXXX/X, XXX XX V. V., o zaplatenie 183,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/438/2015-129 zo dňa 07.07.2017 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 183,64 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne z istiny 183,64 Eur od 10.07.2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,98%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 07.07.2017 (v poradí druhým) určil, že zmluvná podmienka v bode 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb v znení „Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát.“ je neprijateľnou podmienkou (prvý výrok). V časti, v ktorej sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 183,64 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 10.07.2015 do zaplatenia okresný súd žalobu zamietol (druhý výrok) a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 44 % (tretí výrok). 1.1 Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého 30.10.2015 bolo uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť sumu XXX,XX Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy XXX,XX Eur od 10.07.2015 do zaplatenia z titulu neuhradenej ceny telekomunikačných služieb, kúpnej ceny mobilného koncového dátového zariadenia a zmluvnej pokuty. Uznesením č. k. 9C/438/2015-51 zo dňa 21.03.2016 okresný súd konanie v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške XX,XX Eur z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil. 1.2 Rozsudok okresného súdu z 12.10.2016 č. k. 9C/438/2015-88 (v poradí prvý) v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX. Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 10.07.2015 (druhý výrok) nadobudol právoplatnosť dňom 05.11.2016. Výrok o určení zmluvnej podmienky v bode 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb za neprijateľnú podmienku (prvý výrok), zamietajúci výrok (tretí výrok) a výrok o trovách konania (štvrtý výrok) boli zrušené odvolacím Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/5/2017-108 zo dňa 23. februára 2017 s poukazom na to, že žalobca súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania podľa právnej úpravy § 115a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) účinného do 30.06.2016, ale len v prípade, ak súd hodlá žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Odvolací súd v dôvodoch uznesenia uviedol, že okresný súd správne podrobil súdnemu prieskumu zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ale jeho záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky dohodnutej v bode 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb bol predčasný. Krajský súd uviedol, že pre zodpovedanie otázky, či bol Dodatok dojednaný individuálne a či bola žalovanému poskytnutá možnosť podrobne sa oboznámiť s jeho obsahom, prípadne prečo tak neurobil, treba doplniť dokazovanie výsluchom osoby, ktorá za žalobcu zmluvu uzatvorila a výsluchom žalovaného, aj keď z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa niekoľko rokov nezdržiava na adrese trvalého pobytu. 1.3 Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (v poradí druhého) uviedol, že sa mu nepodarilo zistiť miesto súčasného pobytu žalovaného. Vtedajšia právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou formulárovej zmluvy, ale zmluvná pokuta bola dojednaná individuálne - žalovaný svojou slobodnou voľbou rozhodol o tom, či uzavrie Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorý sa týkal výberu typu mobilného telefónu a balíčka programov, od čoho sa odvíjala výška zmluvnej pokuty. Mal možnosť uzatvoriť zmluvu aj bez záväzku viazanosti, to znamená aj bez zmluvnej pokuty. V prípade voľby zákazníka využívať službu po určitú dobu je ako zabezpečovací prostriedok vždy dojednávaná zmluvná pokuta, ktorá sa odvíja od konkrétneho programu služieb. Žalovaný zakúpil akciový mobilný telefón za X W. a zaviazal sa platiť z titulu kúpnej ceny X W. mesačne s DPH po dobu viazanosti. Poukázala na judikatúru iných súdov ohľadom regresných zmluvných pokút. Vo vzťahu k bodu 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uviedla, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, k čomu ho donútil žalovaný tým, že od začiatku zmluvného vzťahu nezaplatil cenu za poskytnuté služby, a to ani jednu faktúru. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je podľa žalobcu primeraný, dôvodný, nespôsobujúci nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. 1.4 Okresný súd konštatoval nespornosť vzniku spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Podmienkou platnosti dojednania zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti v zmysle § 544 OZ je písomná forma. Po citácii ustanovenia § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) a § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ dospel k záveru, že žalobca nepreukázal individuálne dojednanie článku 3. Dodatku (ďalej aj „Dodatok“) k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07.10.2014 (ďalej tiež „Zmluva“), ktorý predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. K dojednaniu zmluvnej pokuty došlo z dôvodu porušenia záväzku viazanosti vyplývajúceho z bodu 3. Dodatku, ktorý znie: „Záväzok viazanosti: účastník sa zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 odo dňa uzavretia tohto Dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy v znení Dodatku, teda nevykoná žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby.“ Z toho okresný súd vyvodil, že právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikne pri kumulatívnom splnení dvoch podmienok, ktorými sú vykonanie úkonu vedúceho zo strany spotrebiteľa k ukončeniu zmluvy a porušenie povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu úkonu, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy (ak by aj k takému úkonu došlo, bolo by to zrejme len využitie jeho práva napr. na odstúpenie od zmluvy, prípadne zmluvne dojednaného práva vypovedať zmluvu). V judikatúre bolo zdôraznené, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len pre prípad nesplnenia nejakej povinnosti; je neprípustné jej dojednanie pre prípad výkonu práva napr. prípad, že zmluvná strana využije právo na odstúpenie od zmluvy. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty je podľa súdu prvej inštancie absolútne neplatné, lebo zmluvná pokuta neplní zabezpečovaciu funkciu. Takto žalobcom formulované podmienky pre vznik nároku na zmluvnú pokutu nie je možné vykladať v neprospech druhej strany, ktorá nemohla ich obsah ovplyvniť. 1.5 Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 OZ patrí pod písm. k) záväzok spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Dojednanie o výške zmluvnej pokuty je podľa okresného súdu nejasné, neurčité. Odvodzované je od základu pre výpočet, obsiahnutého v cenníku programov Happy, ktorý nebol podpísaný žalovaným, takže absentuje aj podmienka písomnej formy dojednania zmluvnej pokuty. 1.6 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) v spojení s jeho § 255 ods. 2 a žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, priznal voči žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 44 %. Žalobca nemal úspech v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume XXX,XX Eur, keďže v časti XXX,XX Eur súd žalobu zamietol a v časti XX,XX. Eur bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby. Rozdiel medzi úspechom 72% žalobcu a úspechom 28% žalovaného predstavuje procesný úspech žalobcu v rozsahu 44 %. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“) v zákonnej lehote odvolanie tvrdiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. 2.1 Za správny nepovažoval odvolateľ záver súdu prvej inštancie, že k porušeniu povinnosti na strane žalovaného tak, ako bolo naformulované pre prípad zaplatenia zmluvnej pokuty na strane žalovaného, nedošlo. Uviedol, že žalovaný sa ako účastník v ods. 3 Dodatku zo dňa 07.10.2014 zaviazal, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 odo dňa jeho uzavretia zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby (záväzok viazanosti). Jeho porušením je podľa písm. c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy (porušenie záväzku viazanosti). Žalovaný neuhradil faktúry za poskytnuté služby splatné 10.11.2014, 09.12.2014 a 09.01.2015, na sms žalobcu o neuhradených faktúrach, na upozornenie o prerušení služieb a možnosť vyúčtovania zmluvnej pokuty nereagoval. Jeho súčasný pobyt sa nepodarilo zistiť ani okresnému súdu, ktorý má napriek takémuto správaniu žalovaného za to, že neporušil žiadnu povinnosť, pre prípad ktorej by mu mal vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Keďže žalovaný za poskytnuté služby nezaplatil ani do 45 dní po splatnosti faktúry (nezaplatil doteraz), touto činnosťou resp. nečinnosťou vykonal úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy v zmysle § 44 ods. 10 písm. c) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Odstúpenie od zmluvy však nebolo podmienkou vzniku nároku na zmluvnú pokutu žalobcu podľa ods. 3 písm. c) Dodatku. Žalovaný nesplnil ani druhú časť kumulatívnej podmienky, ktorou bola povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Zmluvné strany si právo odstúpiť od zmluvy nedojednali, je upravené v § 44 ods. 7 - 9 a ods. 10 zákona č. 351/2011 Z. z.. Žalovaný mal právo odstúpiť od zmluvy za splnenia zákonných dôvodov bez akejkoľvek sankcie. Podľa § 44 ods. 11 zákona č. 351/2011 Z. z. môže účastník vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu; v spornom prípade bola zmluva uzatvorená na určitú dobu 24 mesiacov. Žalovaný mal možnosť zmluvu vypovedať bez vyúčtovania zmluvnej pokuty, ak by výpovedná lehota uplynula po dojednanej dobe viazanosti. Odvolateľ preto nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý považoval dojednanie zmluvnej pokuty za neprípustné pre prípad výkonu práva, a tak za absolútne neplatné. 2.2 Odvolateľ tiež poukázal na to, že okresný súd v odôvodnení rozsudku nepriamo odkazuje na nemožnosť žalovaného ovplyvniť obsah zmluvných podmienok resp. zmluvnej pokuty. Zopakoval svoje tvrdenia z konania pred súdom prvej inštancie o uzatváraní Dodatku, od ktorého odvíja nárok na zmluvnú pokutu, na základe slobodnej voľby spotrebiteľa, pričom podmienky poskytovania programu služieb a prípadnej kúpy mobilného telefónu za zvýhodnenú akciovú cenu sú verejne dostupné v ktorejkoľvek predajni žalobcu v písomnej forme aj v elektronickej forme prostredníctvom jeho webovej stránky. Spotrebiteľ teda vždy uzatvára Dodatok k zmluve na základe vopred dostupných informácií. Zmluvná pokuta sa ako štandardný prostriedok zabezpečenia zmluvných záväzkov dojednáva iba vtedy, keď zákazník prejaví záujem o ponuku žalobcu so záväzkom viazanosti. Zmluvná pokuta sa ako paušalizovaná náhrada škody dojednáva vzhľadom na to, že žalobca má pri uzatváraní zmluvy výrazne obmedzenú možnosť odmietnuť poskytnutie elektronických komunikačných služieb (§ 43 ods. 1 písm. c/ zák. č. 351/2011 Z. z.). O uzatvorení Dodatku, a tým priamo o tom, či bude dojednaná zmluvná pokuta, rozhoduje spotrebiteľ svojou slobodnou vôľou. O výške zmluvnej pokuty rozhoduje výberom programu služieb, príp. typu mobilného telefónu. Bolo by v rozpore so zákonom, ak by žalobca ako verejný poskytovateľ služieb dodával svojim zákazníkom rovnaké služby za rôznych podmienok, nakoľko má povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania (§ 43 ods. 2 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z. z.). 2.3 Zdôraznil, že používaním štandardnej typovej zmluvy sa zabezpečuje dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k všetkým zákazníkom žalobcu, aj efektívnosť a plynulosť poskytovania jeho služieb. Formulárová zmluva nebráni individuálnosti dojednania zmluvnej podmienky, pokiaľ mal zákazník možnosť výberu. Poukázal na komentované znenie Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého individuálnemu dojednaniu nebráni, ak spotrebiteľovi bola predložená formulárová zmluva a posudzovaná podmienka v nej bola vyjadrená, ak spotrebiteľ v zmluve výslovne vyjadril, že s touto podmienkou výslovne súhlasí (napr. aby vyjadril súhlas s prejednaním veci na konkrétnom rozhodcovskom súde alebo žiada, aby vec bola prejednaná na všeobecnom súde, pričom sa na výslovne položenú otázku vyjadril). Poukázal na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení sp. zn. 12Co/5/2017 z 23.02.2017, podľa ktorého zodpovedanie otázky individuálneho dojednania dodatku vyžaduje dokazovanie výsluchom žalovaného. 2.4 S poukazom na § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka žalobca poukázal na povinnosť okresného súdu prihliadať na širšie súvislosti než len samotný text zmluvnej podmienky, napr. na to, že žalobca pri uzatváraní zmluvy odovzdal žalovanému nový mobilný telefón za symbolickú kúpnu cenu X,- W. a poskytol mu neobmedzený mobilný internet, hoci súčasťou programu služieb, ktorý si žalovaný objednal, bol internet obmedzený, všetko pod podmienkou odoberania a riadneho a včasného platenia za služby žalobcu po dobu XX mesiacov. V prípade neplnenia záväzku žalovaným si žalobca dojednal nárok na zaplatenie degresívnej zmluvnej pokuty, ktorá plní funkciu zabezpečenia paušalizovanej náhrady škody s prihliadnutím na preukázateľne vložené majetkové hodnoty, ktoré žalovaný prevzal a užíval. Z § 53 ods. 4 písm. s) OZ vyplýva, že je prípustné požadovať od spotrebiteľa, aby poskytol zabezpečenie splnenia svojho spotrebiteľského záväzku v hodnote primeranej hodnote záväzku v čase uzatvorenia dohody o jeho zabezpečení. Hodnota záväzku v čase uzatvorenia Zmluvy a Dodatku bola 819,70 Eur bez DPH, zmluvná pokuta bola dojednaná o základe vo výške XXX,- Eur, teda primerane. 2.5 Základ pre výpočet zmluvnej pokuty podľa odvolateľa nie je obsiahnutý v cenníku programov B., ale priamo v Dodatku podpísanom zmluvnými stranami, čím je naplnená písomná forma dojednania zmluvnej pokuty. Dodatok obsahuje aj výpočet zmluvnej pokuty. Vzorec pre jej výpočet nie je súčasťou cenníka programov, ako uvádza okresný súd vo svojom odôvodnení. Odvolateľ považuje dojednanie o výške zmluvnej pokuty za jasné a určité. Aktuálna rozhodovacia prax viacerých súdov zhodne udáva, že uvedený typ zmluvnej pokuty je v súlade so zákonom (napr. rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 24C/468/2015 zo dňa 28.02.2017). Žalobca na rozdiel od minulosti upravil výšku zmluvnej pokuty degresívnym spôsobom, čo znamená, že jej základ vyjadrený v Dodatku sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynulých z doby viazanosti. 2.6 V ďalšej časti odvolania sa odvolateľ vyjadril k ochrane „poctivého spotrebiteľa“ s poukazom na odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu SR U. Z. vo veci sp. zn. I. ÚS 547/2012 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/35/2013 z 11.03.2014. 3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril (§ 373 ods. 3 C. s. p.). 4. Súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. 5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozsudok okresného súdu s poukazom na § 388 C. s. p. z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa nasledovné. 6. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C. s. p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.). 7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009). 8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Slovenská republika si plní záväzok vyplývajúci z čl. 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS zabezpečiť spotrebiteľovi vysokú mieru ochrany jeho práv tým, že súdy majú právomoc zhodnotiť neprijateľné zmluvné podmienky ex officio, čo predstavuje výnimku z dispozičnej zásady aj zo zásady ne ultra petitum. Prejednávaný spor je individuálnym spotrebiteľským sporom, v ktorom vzhľadom na § 137 C. s. p. žaloba iba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky neprichádza do úvahy. Ak súd v individuálnom spotrebiteľskom spore posúdi niektorú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, je povinný uviesť jej znenie vo výroku rozsudku, ktorý je záväzný iba inter partes, nie pre každého (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1037). 9. Neprijateľnou je v zmysle § 53 ods. 1 vety prvej OZ zmluvná podmienka obsahujúca ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnovážny stav môže byť založený najmä na kvalitatívnom určení práv spotrebiteľa, jeho povinností a na ich súhrne. Nie každá podmienka, ktorá sa navonok môže individuálne javiť ako neprijateľná, musí mať za následok jej neprijateľnosť. Do úvahy treba zobrať aj ďalšie dojednané podmienky, všetky skutočnosti vyplývajúce z obsahu zmluvy aj okolnosti jej uzatvorenia. 10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX aj so Zmluvou samotnou dospel k záveru, že zmluvná podmienka v bode 3 Dodatku neobsahuje také ustanovenia, ktoré by v prejednávanom spore spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán (žalobcu a žalovaného) v neprospech žalovaného spotrebiteľa. Okresný súd správne konštatoval, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len pre prípad nesplnenia povinnosti, nie pre prípad výkonu práva. Český Ústavný súd (v náleze sp. zn. IV. ÚS 276/99 zo dňa 11.10.1999) aj český Najvyšší súd sa vo svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn. 23Cdo 2575/2010 alebo 33Odo 771/2001) zaoberali povinnosťou platenia zmluvnej pokuty v prípadoch zániku záväzku odstúpením od zmluvy, ktoré je výkonom práva. V prejednávanom spore právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, podľa záveru okresného súdu, vyžaduje vykonanie úkonu vedúceho zo strany spotrebiteľa k ukončeniu zmluvy a porušenie povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, ktoré musia byť splnené súčasne. Z prvej vety bodu 3 Dodatku (uvedeného vo výroku rozsudku okresného súdu) vyplýva dojednanie o zabezpečení záväzku zmluvnou pokutou pre porušenie záväzku viazanosti. Tento je definovaný, ako uviedol odvolateľ aj v konaní pred súdom prvej inštancie, ako záväzok spotrebiteľa zotrvať po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 (XX mesiacov, pozn. odvolacieho súdu) odo dňa jeho uzavretia v zmluvnom vzťahu so žalobcom, teda nevykonať žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a záväzok riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Okresný súd sa zaoberal prípadom porušenia záväzku viazanosti definovaným v písm. c) Dodatku ako nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe čoho vznikne právo na odstúpenie od zmluvy podniku (žalobcovi). Právo odstúpiť od zmluvy je žalobcovi v takejto podobe dané ustanovením § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty podľa odvolacieho súdu nie je dojednaním zmluvnej pokuty pre prípad výkonu práva (práva odstúpiť od uzavretej zmluvy) spotrebiteľa, ale pre prípad porušenia jeho povinnosti (zaplatiť cenu za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti). Skutočnosť, že žalovaný cenu poskytnutých (a používaných) služieb nezaplatil ani raz, nebola sporná. Z týchto okolností nemožno inter partes vyvodiť neprijateľnosť zmluvného dojednania bodu 3 Dodatku. 11. Odvolací súd tiež zistil, že základ pre výpočet zmluvnej pokuty je obsiahnutý priamo v Dodatku podpísanom zmluvnými stranami, nie v cenníku programov B., ako uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Výška zmluvnej pokuty je určená degresívnym spôsobom, teda zohľadňuje dobu, počas ktorej si spotrebiteľ svoj záväzok zo Zmluvy plní riadne a včas. Ani z tohto dôvodu nemožno dojednanie o zmluvnej pokute v tomto spore považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 12. Dôkazné bremeno za účelom preukázania individuálneho dojednania zmluvných ustanovení v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka nesie dodávateľ. V prípade dojednania zmluvnej pokuty v Dodatku v prejednávanom, individuálnom spore podľa odvolacieho súdu netreba vychádzať len z jeho formulárového charakteru, ale aj z okolností uzatvárania zmluvy, ktoré sa vypočutím žalovaného z dôvodu neznámeho miesta jeho pobytu nepodarilo zistiť. Aj keď je potrebné stotožniť sa s tým, že Dodatok je skutočne formulárovou predtlačou, do ktorej boli vpísané osobné údaje žalovaného a detaily týkajúce sa predmetu zmluvného vzťahu strán sporu, opomenúť nemožno, že ich doplneniu muselo predchádzať rokovanie strán sporu a rozhodnutie žalovaného uzatvoriť tento typ zmluvy, ako tvrdil žalobca; jeho tvrdenie sporné nebolo. 13. Predmetom konania zostalo zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške XXX,XX Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Odvolací súd žalobe v tejto časti vyhovel vychádzajúc z toho, že výška žalovanej zmluvnej pokuty sporná nebola. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením jeho záväzku od XX.XX.XXXX (deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou bola zmluvná pokuta fakturovaná), odvolací súd mu s poukazom na § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 3 nar. č. 87/1995 Z. z.. 14. Podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 15. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. V zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol odvolací súd o náhrade trov celého konania. Jeho predmetom bolo zaplatenie sumy XXX,XX Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Konanie bolo v časti sumy XX,XX Eur zastavené zavinením žalobcu, ktorý bol úspešný v časti o zaplatenie XXX,XX Eur (XXX,XX + XXX,XX) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od XX.XX.XXXX. Jeho úspech je potom 90,49 %, neúspech 9,51% a ich pomer je 80,98 % v prospech žalobcu. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 80,98 %. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).