Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoPv/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116204550 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116204550.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu Europa SC ZV a.s. so sídlom Námestie SNP 63, 960 01 Zvolen, IČO: 36 773 808, zast. advokátskou kanceláriou Erben & Erben s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 724 111, ktorá koná prostredníctvom JUDr. Juraja Erbena, advokáta a konateľa proti žalovanému 1/ Europa Cinema ZV s.r.o. so sídlom Nám. SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 245, žalovanému 2/ VAV HOLD a.s. so sídlom Nám. SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 43 904 505 a žalovanému 3/ EUROPA FACILITY MANAGEMENT a.s. so sídlom Nám. SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 624 284, všetci zast. advokátskou kanceláriou G. Lehnert, k.s. so sídlom Budova ORBIS, Rajská ul. č. 7, 811 08 Bratislava I, IČS: 31 347 762 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16CbPv/5/2016-407 zo dňa 9. mája 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16CbPv/5/2016-407 zo dňa 9. mája 2017 v prvej vete prvej výrokovej vete p o t v r d z u j e. II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16CbPv/5/2016-407 zo dňa 9. mája 2017 v druhej vete prvej výrokovej vety o povinnosti žalovaného 2/ zdržať sa úkonov smerujúcich k uplatneniu špecifikovanej pohľadávky, vrátane úkonov súdneho či mimosúdneho vymáhania m e n í tak, že návrh na neodkladné opatrenie voči žalovanému 2/ v tejto časti z a m i e t a. III. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16CbPv/5/2016-407 zo dňa 9. mája 2017 v druhej výrokovej vete o trovách prvostupňového konania z r u š u j e. IV. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím v jeho prvej vete, obsiahnutej v prvej výrokovej vete, zakázal súd prvej inštancie žalovanému 2/ dočasne nakladať s pohľadávkou, ktorá predstavuje žalovaným 2/ tvrdenú povinnosť žalobcu zaplatiť mu sumu 102.780,40 Eur z titulu neoprávneného užívania ochranných známok č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX za obdobie od 01.01.2016 do 30.042016, a to najmä previesť ju na inú osobu, postúpiť, zameniť s inou pohľadávkou, či inak scudziť, zaťažiť záložným právom a vložiť do imania právnickej osoby predovšetkým (obchodnej spoločnosti a družstva) dočasne, a to až do právoplatného skončenia tohto konania. Druhou vetou obsiahnutou v prvej výrokovej vete uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uplatneniu špecifikovanej pohľadávky, vrátane úkonov súdneho či mimosúdneho vymáhania. Žalobcovi priznal voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal v prejednávanej veci voči žalovanému 2/ na súd zmenu žaloby doručenú mu dňa 20.03.2017, spojenú s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/, na určenie neexistencie vyššie uvedenej pohľadávky ako reakciu na nárok žalovaného 2/, ktorý si vo vzťahu k žalobcovi uplatnil výzvou zo dňa 02.05.2016 na zaplatenie sumy 102.780,40 Eur za neoprávnené užívanie ochranných známok. Sume 102.780,40 Eur zodpovedá sume licenčného poplatku, na ktorý by mal žalovaný 2/ nárok voči žalobcovi za obdobie za od 01.01.2016 do 30.04.2016, ktorú vyčíslil podľa metódy uvedenej v Znaleckom posudku č. X/XXXX. Tieto skutočnosti žalobca osvedčil výpismi z registra ÚPV SR ohľadom ochranných známok č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX, ktorých je žalovaný 2/ majiteľom, výzvou žalovaného 2/ na zaplatenie pohľadávky za neoprávnené užívanie ochranných známok, doručenou mu dňa 04.05.2016, odpoveďou žalobcu na túto výzvu zo dňa 09.05.2016, návrhom na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu podaným aj žalovaným 2/, sp. zn. 4K/19/17. 3. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností uvádzaných žalobcom o tom, že žalovaný 2/ neustále vytvára a fabuluje voči žalobcovi pochybné pohľadávky, ktoré využíva pri podávaní nedôvodných návrhov na začatie konkurzného konania na majetok žalobcu, čím poškodzuje ekonomické postavenie a dobré meno žalobcu, ale aj jeho aktivity s tým, že kredibilita žalobcu pred bankami a inými obchodnými partnermi sa takýmto postupom žalovaného 2/ znižuje. To bol dôvod, pre ktorý podal žalobu v prejednávanej veci na určenie neexistencie pohľadávky žalovaného 2/ voči nemu, ktorú rozšíril dňa 20.03.2017 o sumu 102.780,40 Eur a tiež dôvod, prečo žiadal dočasne upraviť pomery zákazom nakladať s pohľadávkou, ktorá predstavuje ďalšiu tvrdenú povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému 2/ v uvedenej výške, titulom ktorej má byť neoprávnené používanie ochranných známok registrovaných ÚPV SR pod č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX pre žalovaného 2/, ktoré žalobca užíval aj za pokračujúce obdobie od 01.01.2016 do 30.04.2016. Poukázal aj na prv vydané rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica v tejto veci, ktorým už raz bolo nariadené žalovanému 2/ neodkladné opatrenie, čiastočne potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoPv/1/2016 zo dňa 14.07.2016, a to za predchádzajúce obdobie od 13.05.2015 do 07.10.2015. 4. Súd prvej inštancie preskúmal listinné dôkazy predložené žalobcom na osvedčenie jeho tvrdení o naliehavosti nariadiť neodkladné opatrenie, pričom dospel k záveru, že žalobca v základnej miere osvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami, pretože ak by žalovaný 2/ vytváral neodôvodnené pohľadávky, s ktorými by bol oprávnený neustále nakladať, napr. ich postúpiť na tretí subjekt, existuje potreba zakázať mu takéto nakladanie vzhľadom na možný vznik nezvratnej ujmy a sťaženie navrátenia do pôvodného stavu, keďže konanie žalovaného nesmie byť na ujmu a nesmie neprimerane zasahovať do práv žalobcu. 5. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalovaný 2/ a podal proti nemu odvolanie. Rozhodnutie okresného súdu považoval za nesprávne pre právne posúdenie veci s poukazom na § 365 ods. 1, písm. d) a h) CSP. 6. K stavu uvádzanom žalobcom uviedol, že sa pridržiava svojich tvrdení uvádzaných už v odvolaní proti prv vydanému uzneseniu okresného súdu, č. k. 16CbPv 5/2016-124 zo dňa 02.05.2016, v ktorom popísal skutkový stav, poukázal na Zmluvu o prevode práv k nehmotnému duševnému vlastníctvu k ochranným známkam, ktoré spoločnosť VAV invest dňa 13.11.2013 previedla na žalovaného 2/ a na ktorých zotrváva aj v tomto odvolaní. 7. V ten istý deň 13.11.2013 požiadal žalovaný 2/ na základe prihlášky o zápis slovnej ochrannej známky I. Z. Y., ktorá bola zapísaná do registra ÚPV SR pod č. zápisu XXXXXX. Žalovaný 2/ je tak v súčasnosti majiteľom štyroch ochranných známok. 8. Žalovaný 2/ nesúhlasil s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia v tom, že by fabuloval a vytváral pochybné pohľadávky, ktorými by mal a mohol nakladať a ktoré by mohli zakladať obavu žalobcu, pretože pokiaľ takéto pohľadávky neexistujú a sú vyfabulované tak, ako tvrdí žalobca, nie je možné s nimi nakladať. 9. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie napriek tomu, že žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že mu jeho konaním môže vzniknúť škoda. Obmedzil sa len na tvrdenie o svojich obavách, ktoré ničím nepodložil. Navyše, ak by rozhodnutím vo veci samej došlo k tomu, že súd určí, že predmetná pohľadávka žalovaného 2/ neexistuje, všetky jeho právne úkony v súvislosti s touto pohľadávkou by boli vzhľadom na § 37 ods.2 OZ neplatné. Žalovanému 2/ preto nie je zrejmé, aká nezvratná ujma môže žalobcovi bez nariadenia neodkladného opatrenia vzniknúť, keďže súd prvej inštancie tento svoj záver žiadnym spôsobom neodôvodnil. 10. K výroku odvolaním napadnutého uznesenia o tom, aby sa žalovaný 2/ zdržal úkonov súdneho či mimosúdneho vymáhania predmetnej pohľadávky žalovaný 2/ uviedol, že za úkony smerujúce k uplatneniu pohľadávky je možné považovať až jej uplatnenie prihláškou do konkurzu, z čoho má žalobca evidentne obavu, keďže opätovne poukázal na to, že pohľadávka, s dispozíciou ktorej bol žalovanému uložený zákaz dispozície bola označená v návrhu na vyhlásenie konkurzu na žalobcu, ktorý postup vyplýva z § 28 ods.1 ZoKR. Samotný zákaz nakladať s pohľadávkou žalovaného 2/, ani povinnosť zdržať sa uplatňovania pohľadávky žalovaného 2/ nemôže nijako obmedziť právo označiť takúto pohľadávku v návrhu na začatie konkurzného konania. Podľa jeho názoru takýmto výrokom zasiahol súd do základného práva žalovaného 2/ na súdnu ochranu, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IÚS 26/1994 zo dňa 10.05.1994, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že osobám nie je možné brániť v uplatnení ich práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Okresným súdom nariadené neodkladné opatrenie je preto v rozpore aj s čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Pritom žalobca má právo podať prihlášku do konkurzu a uplatňovať súdnu ochranu pred nezávislým a nestranným súdom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak považoval za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení zdržať sa úkonov súdneho či mimosúdneho vymáhania predmetnej pohľadávky je v rozpore aj s rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 43CoPv/1/2016-265 zo dňa 14.07.2016, ktorým odvolací súd prv vydané uznesenie okresného súdu s totožným obsahom, len týkajúceho sa iných pohľadávok, určenia ktorých neexistencie sa žalobca domáha v tomto istom konaní zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol. 12. K tvrdeniu žalobcu, že od 01.04.2016 už ochranné známky žalovaného 2/, ktorých sa pohľadávka za ich neoprávnené užívanie týka nepoužíva uviedol, že nezodpovedá skutočnosti, čo vyplýva z notárskej zápisnice predloženej žalovaným 2/ k odvolaniu, vyhotovenej dňa 28.06.2016 pod č. N 121/2016. 13. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu ohľadom výpočtu hodnoty ochranných známok žalovaného 2/, ohľadom výpočtu ktorej v podrobnostiach odkazuje na časť V. jeho prv podaného odvolania zo dňa 06.06.2016, ako aj na jeho výzvu zo dňa 02.05.2016 doručenú žalobcovi. Žalovaným 2/ uplatňovaná pohľadávka je pohľadávkou, ktorej existencia, ako aj hodnota je odvodená od licenčného poplatku uvedeného v Znaleckom posudku č. X/XXXX vyhotovenom L.. M. O., A.. Zdôraznil tiež, že pohľadávku vo výške 102.780,40 Eur, na ktorú sa vzťahuje zmena žaloby zo dňa 15.03.2017 v tejto veci si žalovaný 2/ uplatnil voči žalobcovi nie ako držiteľ licencie ochranných známok, ale ako ich majiteľ, preto táto informácia žalobcu je nesprávna. Poukázal aj na tú skutočnosť, že ak sa žalobca domáha žalobou vo veci samej určenia, že sporná pohľadávka žalovaného 2/ voči nemu neexistuje, pokiaľ mu súd uložil zákaz s ňou nakladať, tak podľa jeho názoru existovať musí, preto nie je možné vo veci samej rozhodnúť o jej neexistencii a ak neexistuje, tak nie je možné mu uložiť zákaz s ňou nakladať. 14. Uviedol tiež, že v prípade prevodu predmetnej pohľadávky, napr. postúpením, vkladom do základného imania obchodnej spoločnosti a podobne, nemôže žalobcovi vzniknúť žiadna ujma, pretože takýto prevod znamená len zmenu v osobe veriteľa pohľadávky, pričom na jeho obsahu sa nič nemení, a to ani v prípade zriadenia záložného práva k nej. V prípade takéhoto nakladania s pohľadávkou zostane postavenie dlžníka - žalobcu z tejto pohľadávky rovnaké a žiadna ujma mu v dôsledku takejto dispozície nevznikne. Podľa jeho názoru preto nebol daný žiaden dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu, pretože žiadna dočasná úprava pomerov dotknutých strán sporu nie je, ani nebola potrebná. 15. Uviedol tiež, že pri nariadení neodkladného opatrenia nebola splnená ani požiadavka subsidiarity nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k iným právnym inštitútom, ktoré by žalobcovi mohli efektívne slúžiť ako dostatočný nástroj ochrany ním namietaného porušovania jeho práv, napr. prostriedky proti nekalej súťaži. Pritom požiadavka subsidiarity je na mieste z toho dôvodu, že týmto neodkladným opatrením nie je možné, a to ani v prípade podania návrhu na začatie konkurzného konania nijakým spôsobom dosiahnuť ochranu, akú zamýšľal žalobca. 16. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že neodkladným opatrením súd prvej inštancie poskytol ochranu nároku, ktorý zatiaľ nie je predmetom konania vo veci samej, pretože o zmene žaloby nebolo pred nariadením neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie rozhodnuté postupom podľa § 141a § 142 CSP, preto je takto poskytnutá ochrana predčasná. 17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval žalovaný 2/ za nedostatočne odôvodnené, pričom požiadavka presvedčivosti a preskúmateľnosti nebola dodržaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol preto jeho rozhodnutie zmeniť tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná má nárok na náhradu trov konania. 18. Odvolanie žalovaného 2/ bolo doručené žalobcovi dňa 26.06.2017. Žalobca k nemu vyjadrenie nezaslal. 19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je sčasti dôvodné. 20. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca je obchodná spoločnosť, ktorá v rámci svojich podnikateľských aktivít vlastní a prevádzkuje obchodné centrum Europa Z. & F. Y. R.. 21. Žalovaný 2/ je majiteľom štyroch ochranných známok registrovaných na ÚPV SR pod č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a č. XXXXXX, a nie držiteľom licencie k ním tak, ako to nesprávne žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, a to od dátumu ich zápisu do registra ÚPV SR, s právom prednosti od podania prihlášok na ÚPV SR, keďže do práv ich pôvodného majiteľa pri troch z nich, a to pri č. XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX vstúpil žalovaný 2/ až po nadobudnutí platnosti Zmluvy o prevode práv k týmto ochranným známkam a pre štvrtú z nich pod č. XXXXXX sa stal majiteľom dňom jej zápisu do registra ÚPV SR 10.09.2014, s právom prednosti od podania prihlášky na ÚPV SR. 22. Pôvodným majiteľom ochranných známok, a to slovnej, pozostávajúcej zo slov EUROPA SHOPPING CENTER zapísanej do registra ochranných známok vedeného Úradom priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR) pod č. XXXXXX, kombinovanej ochrannej známky pozostávajúcej zo slova „I.“ a grafického znázornenia pod č. zápisu XXXXXX, kombinovanej ochrannej známky pozostávajúcej zo slova „I.“ a grafického znázornenia č. zápisu XXXXXX bola spoločnosť VAV invest s.r.o., t.č. „v konkurze“, a to na základe prihlášok, ktoré podala na ÚPV SR dňa 08.11.2004. 23. Dňa 13.11.2013 uzavrela spoločnosť VAV invest s.r.o. ako pôvodný majiteľ vyššie uvedených ochranných známok a žalovaný 2/ VAV HOLD a.s. Zmluvu o prevode práv k nehmotnému duševnému vlastníctvu - k trom z vyššie uvedených ochranných známok. K čl. II. tejto zmluvy mala byť v ten istý deň uzatvorená zmluva o bezodplatnom prevode, pričom prevod bol na žalovaného 2/ podľa § 17 ods.2, prvá veta Zákona o ochranných známkach zapísaný do registra ÚPV SR. 24. V ten istý deň, 13.11.2013 podal žalovaný 2/ prihlášku o zápis ochrannej známky „I. Z. Y.“, ktorá bola do registra ÚPV SR zapísaná dňa 10.09.2014 pod č. zápisu XXXXXX. 25. V rovnaký deň, 13.11.2013 uzavrel žalovaný 2/ a spoločnosť VAV invest s.r.o. Licenčnú zmluvu podľa § 20 Zákona o ochranných známkach v spojení s § 508 a nasl. Obch. zák.. Spoločnosť VAV invest, s.r.o. tak mohla používať vyššie uvedené tri ochranné známky so súhlasom ich majiteľa - žalovaného 2/ v období od uzavretia Licenčnej zmluvy, t.j. od 13.11.2013 a OZ pod č. zápisu XXXXXX od 10.09.2014 do 12.05.2015, kedy došlo medzi žalovaným 2/ a VAV invest, s.r.o. k uzavretiu Dohody o skončení licenčnej zmluvy do 12.05.2015. 26. V liste zo dňa 02.05.2016 vyzval žalovaný 2/ žalobcu na zaplatenie pohľadávky vo výške 102.780,40,- Eur za neoprávnené užívanie ochranných známok v období01.01. do 30.04.2016. Výšku odplaty za neoprávnené užívanie ochranných známok žalobcom stanovil žalovaný 2/ na základe Znaleckého posudku č. X/XXXX, vyhotoveného L.. M. O., A.., znalcom v Odbore priemyselné vlastníctvo a ekonómia a manažment, Odvetvie účtovníctva a daňovníctva, financie, v ktorom bola stanovená nielen všeobecná hodnota ochranných známok, ale aj výška licenčného poplatku za ich používanie. 27. Vyššie uvedenej výzve predchádzala výzva žalovaného 2/ zo dňa 26.01.2016 (čl. 63), ktorou vyzval žalobcu ako majiteľ ochranných známok na zaplatenie odplaty za neoprávnené užívanie ochranných známok za predchádzajúce obdobie od 13.05.2015 do 07.10.2015 vo výške 130.486,61 Eur, kde spresnil správny dátum, dokedy si uplatnil odplatu tak, že si ju uplatňuje len do 07.10.2015 za 148 dní a následne doručil žalobcovi výzvu č. 2 zo dňa 03.03.2016 s tým, že pohľadávka vo výške 130.486,61 Eur zodpovedá sume licenčného poplatku, na ktorý vznikol žalovanému 2/ nárok voči žalobcovi podľa Znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotovenom L.. M. O., A.. s výzvou na zaplatenie tejto sumy do 7 kalendárnych dní. 28. Na výzvu žalovaného 2/ reagoval žalobca podaním zo dňa 09.05.2016 označeným ako odpoveď, v ktorom pohľadávku uplatnenú žalovaným 2/ neuznal, rovnako ako ani výpočet odplaty. Uviedol v ňom, že od 01.04.2016 ochranné známky žalovaného 2/ nepoužíva. 29. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že dňa 29.07.2016 podal na Okresný súd Banská Bystrica správca konkurznej podstaty úpadcu VAV invest, s.r.o. „v konkurze“ žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu Zmluvy o prevode práv k nehmotnému duševnému vlastníctvu zo dňa 13.11.2013, uzavretej medzi úpadcom a žalovaným 2/, o ktorej nebolo doteraz rozhodnuté. 30. Zároveň zo spisu vyplýva, že žalovaný 2/ ako jeden z veriteľov podal na súd návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu, Europa SC ZV a.s. Zvolen, o ktorom súd rozhodol uznesením sp. zn. 4K/19/2017 dňa 04.07.2017 tak, že konkurzné konanie zastavil. 31. Podľa § 324 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 32. Podľa ods.3 cit. ust. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 33. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 34. Podľa ods.2 písm. d/ cit. ust. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 35. Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 36. Podľa § 330 ods.1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 37. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 38. Ustanovenie § 324 CSP umožňuje, aby aj po začatí konania nariadil súd neodkladné opatrenie, ak je potrebné dočasne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôsledky preto platia ustanovenia § 324 a nasl. CSP. 39. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom, a to výzvami žalovaného 2/, návrhom, ktorý ako jeden z potencionálnych veiteľov podal na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu, ako aj viacerými zmluvami uzatváranými navzájom medzi žalovaným 2/ a ostatnými stranami sporu na strane žalovaných, ktoré sú sporné, najmä Zmluvou o prevode práv k nehmotnému duševnému vlastníctvu zo dňa 13.11.2013, uzavretou medzi VAV invest, s.r.o. „v konkurze“ a žalovaným 2/ dostatočne osvedčil, že si žalovaný 2/ uplatnil voči nemu nároky na zaplatenie pohľadávok v sumách, ktoré mu mali vzniknúť z titulu neoprávneného užívania jeho ochranných známok žalobcom a ktoré považuje za nesporné a odôvodnené, a teda v uplatňovaní pohľadávok pokračuje. 40. Jednostrannými zápočtami a rôznymi vzájomne prepojenými zmluvnými vzťahmi preukazujú žalovaní v konaní vo veci samej existenciu ich pohľadávok, ktoré považuje žalobca nielenže za sporné, ale aj za neexistujúce. Vedú medzi sebou viaceré súdne konania, napr. na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 64Cb/468/2015, pričom spornou je najmä Zmluva o prevode ochranných známok, ktorou spoločnosť VAV invest, s.r.o. previedla na žalovaného 2/ tri ochranné známky, v súvislosti s ktorými mali pohľadávky, neexistencie určenia ktorých sa žalobca domáha v prejednávanej veci, vzniknúť. Spornými, a to najmä z hľadiska ich platnosti a účinnosti sú však aj všetky ďalšie právne úkony, ktoré boli v písomnej forme pouzatvárané medzi žalovanými, ale aj tretími osobami a ktoré sa na Zmluvu o prevode práv k vyššie uvedeným ochranným známkam nesporne viažu. 41. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, že žalobca osvedčí skutkové okolnosti, ktoré vecne odôvodňujú navrhované opatrenie a že súčasne osvedčí aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Súd vychádza pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zo skutkových okolností, ktoré tvrdí a osvedčuje žalobca. Žalobca v konaní dostatočne osvedčil, že dočasne upraviť pomery strán je v prejednávanej veci nevyhnutné. 42. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu ohrozené. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná a neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. 43. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha obmedzenia dispozičných práv žalovaného 2/ s jeho majetkom, posudzuje súd predovšetkým ohrozenie práv žalobcu, ale aj primeranosť ujmy žalovaného 2/, ktoré by mu týmto obmedzením vznikla. Odvolací súd je toho názoru, že dočasným obmedzením dispozičných práv žalovaného 2/ pri nakladaní s jeho pohľadávkami mu nemá ako vzniknúť ujma. 44. Ak teda žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o určení neexistencie žalovaným 2/ tvrdených pohľadávok uvádza, že pohľadávky, ktoré si vo vzťahu k nemu vyčíslil a ktoré sa týkajú jeho sporného vlastníctva k ochranným známkam za rôzne časové obdobie a že tieto reálne neexistujú, je možné tieto tvrdenia preukázať len v riadnom konaní a na základe vykonaného dokazovania pred okresným súdom, aby mohli obe strany sporu preukázať, či je alebo nie je daný základ a tiež výška žalovaným 2/ nárokovaných pohľadávok voči žalobcovi a či je daná aktívna, ako aj pasívna legitimácia strán, a to najmä z toho dôvodu, aby sa naisto postavili právne vzťahy, ktoré boli založené rôznymi právnymi úkonmi. 45. Z konania nielen žalovaného 2/, ale aj ostatných žalovaných jednoznačne vyplýva, že s tými istými pohľadávkami, ktoré rôzne delia a s ktorými vzájomne nakladajú navodzujú nielen stav ich neprehľadnosti, ale aj stav získania aspoň dvoch pohľadávok dvoch rôznych veriteľov, ktorý by mohol stačiť na podanie veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu, k čomu aj došlo, aj keď konkurzný súd konanie o ich návrhu na vyhlásenie konkurzu zastavil. Neznamená to, že v aktivitách, ktoré nesporne zhoršuje kredibilitu žalobcu vo vzťahu k jeho obchodným partnerom, ale najmä bankovým inštitúciám a k veriteľom, nebudú naďalej pokračovať. To má výrazne negatívne následky na podnikateľské aktivity žalobcu a refinancovanie úverov, ktoré žalobcovi poskytli banky, čo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil. 46. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v dostatočnej miere osvedčil tú skutočnosť, že mu pri pokračovaní aktivít žalovaného 2/, ktorý pokračuje v uplatňovaní pohľadávok vyplývajúcich z ochranných známok, oprávnenosť ktorých bude predmetom dokazovania vo veci samej, reálne hrozí nenapraviteľná majetková ujma. 47. Dočasná úprava pomerov medzi stranami konania o nariadenie neodkladného opatrenia preto vyžaduje dočasný zákaz práve s nakladaním s pohľadávkami označenými žalovaným 2/, a teda aj s pohľadávkou vo výške 102.780,40,- Eur v jeho výzve zo dňa 02.05.2016 tak, aby nedošlo zo strany žalovaného k jej scudzeniu, postúpeniu, zaťaženiu záložným právom, prípadne vloženiu do základného imania inej právnickej osoby, čo by nesporne malo vplyv na priebeh tohto konania, keďže by sa žalobca z dôvodu potencionálnych zmien v osobách disponujúcich s uvedenými pohľadávkami nemohol v reálnom čase domôcť ním uplatneného práva na určenie neexistencie pohľadávok. 48. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalovaného 2/, na ktoré odkazom v odvolaní poukázal, a to že riadne nadobudol práva majiteľa k ochranným známkam preto, že zmluva o ich prevode nepodliehala právnej úprave § 59a/ ods.1 alebo 3 Obch. zák., keďže bola bezodplatná, pretože toto jeho tvrdenie môže byť preskúmané okresným súdom až na základe dokazovania vykonaného v konaní o veci samej, keďže žalovaný 2/ odvodzuje svoje nároky uplatnené vo forme pohľadávok vo vzťahu k žalobcovi práve od Zmluvy o prevode práv k ochranným známkam. 49. Tú skutočnosť, či žalovanému vznikol nárok na ním uplatnenú pohľadávku vo výške 102.780,40,- Eur, a teda, či je táto oprávnená čo do základu aj výšky nebolo možné s určitosťou v čase rozhodovania okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia, stav ktorého je aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu záväzný tak, ako to vyplýva z § 329 ods. 2 CSP, posúdiť. 50. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného 2/, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení len preto, že podal žalobu na zaplatenie jeho pohľadávky vo výške 630.792,69 Eur s prísl., o ktorej sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica súdne konanie pod sp.zn. 64Cb/468/2015, pretože ani toto konanie, ale ani ďalšie ktoré strany sporu medzi sebou vedú, nemajú vo vzťahu k tým pohľadávkam, určenia neexistencie ktorých sa žalobca domáha v prejednávanej veci povahu žaloby na plnenie. Riešenie predbežnej otázky sa nestáva súčasťou výroku rozhodnutia súdu, ktorý jedine je pre strany sporu záväzný. 51. Nie je možné súhlasiť ani s tým tvrdením žalovaného 2/, že žalobca voči nemu nepreukázal dôvodnosť svojho nároku uplatňovaného v tejto veci, a to práve z toho dôvodu, že predpokladom rozhodnutia v prejednávanej veci je, aby súd prvého stupňa zistil, či žalovaný 2/ nadobudol platne a účinne ochranné známky a či hodnota ochranných známok je v takej výške, v akej ju žalovaný 2/ na základe znaleckého posudku vypracovaného L.. O., A.. deklaroval. Na tejto situácii nič nemení to, že súd prvej inštancie zatiaľ nerozhodol o zmene návrhu, pretože nariadiť opatrenie je možné kedykoľvek za konania. 52. Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením žalovaného 2/, že nariadením neodkladného opatrenia zasiahol súd do ústavne garantovaných práv, keď mu zakázal nakladať s predmetnými pohľadávkami, pretože obmedzenie dispozičného práva nariadeným neodkladným opatrením nie je možné považovať za prípad núteného obmedzenia vlastníckeho práva, na ktoré sa vzťahuje čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a nie je ani zásahom do ústavne chráneného práva podnikať zakotveného v čl. 26 ods. 1 Listiny. Obmedzenie vlastníckeho práva je len dočasnou sankciou za pravdepodobné porušenie inej právnej povinnosti. 53. Je však treba súhlasiť s tvrdením žalovaného, že nariadením neodkladného opatrenia zasiahol okresný súd do jeho ústavne garantovaných práv tou časťou jeho rozhodnutia, ktorou žalovanému 2/ zakázal nakladať s pohľadávkou formou jej uplatnenia súdnou, či mimosúdnou cestou, čo je v rozpore s čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj s čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, s ktorým tvrdením sa odvolací súd stotožnil. 54. Podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k- dni='30.12.9999'> ústavy a čl. 6 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.6'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Dohovoru spočíva preto nielen v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde, ale tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva. 55. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým nariadil žalovanému 2/ zákaz nakladať s pohľadávkou, ktorá zodpovedá ním tvrdenej povinnosti žalobcu zaplatiť ju žalovanému 2/ a ktorá mala vzniknúť z titulu neoprávneného užívania jeho ochranných známok za ďalšie časové obdobie, a teda túto previesť na inú osobu, postúpiť, zameniť s inou pohľadávkou či inak scudziť, zaťažiť, a to najmä záložným právom a vložiť do imania právnických osôb až do právoplatného skončenia konania v tejto veci je vo výroku vecne správne, preto ho v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 56. Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd uložil povinnosť zdržať sa žalovanému 2/ tých úkonov, ktoré by smerovali k uplatneniu ním špecifikovanej pohľadávky vrátane úkonov súdneho či mimosúdneho vymáhania podľa § 389 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol. 57. Vzhľadom k tomu, že o nároku na náhradu trov prvostupňového konania, ako aj o ich výške rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP aj bez návrhu až v rozhodnutí, ktorým sa konanie u neho skončí, je jeho rozhodnutie o trovách prvostupňového konania predčasné. Odvolací súd musel preto rozhodnutie o trovách prvostupňového konania podľa § 389 ods. 1, písm. d) CSP zrušiť. 58. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP aj bez návrhu až v rozhodnutí, ktorým sa konanie u neho skončí. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).