KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica6. 11. 2017plný textcitované 2×

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/117/2017 z 6. 11. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 6. novembra 2017, sp. zn. 4To/117/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6117010484.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/117/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010484
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6117010484.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jozefa Mikluša, o odvolaniach obžalovaného C. E. a okresného prokurátora
v Banskej Bystrici proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/50/2017 z 19.07.2017, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 7. novembra 2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 5T/50/20 zo dňa 19.07.2017 vo výroku o treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný C. E., nar. XX.XX.XXXX o d s u d z u j e podľa
§ 208 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného C. E. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný C. E. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorý spáchal tak, že
v období od 06.10.2016 do 11.03.2017 v byte na 5. poschodí na adrese B. XX v A. A., spôsoboval
svojej matke Q. E., nar. XX.XX.XXXX, pravidelne raz do týždňa najmä po požití alkoholických nápojov
fyzické a psychické utrpenie a to tým, že je rôzne nadával, urážal ju a vyčítal jej, že ho dostala do
väzenia, následkom čoho prišiel o prácu, peniaze a priateľku, pričom niekedy začiatkom decembra 2016
ju jedenkrát kopol do stehna ľavej nohy, dňa 04.03.2017 v skorých ranných hodinách ju jedenkrát udrel
päsťou do oblasti hlavy a dňa 11.03.2017 v čase okolo 14:20 hod. ju napadol na chodbe pred bytom
tak, že ju opakovane udieral päsťami do oblasti ľavého ramena a kopancami do oblasti hrudníka, čím
jej spôsobil pomliaždenie ľavého prsníka a pomliaždenie ramena vľavo v oblasti ramenného kĺbu, ktoré
zranenia si vyžiadali dobu liečenia do 6 dní.

O treste a ochrannom opatrení rozhodol okresný súd tak, že

podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, 3 písm. e),
§ 46 Tr. zák. odsudzuje obžalovaného k trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov.



Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou.

Vina obžalovaného bola uznaná najmä preto, lebo obžalovaný na hlavnom pojednávaní nepoprel
spáchanie trestného činu a okresný súd jeho vyhlásenie prijal.

Pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému okresný súd prihliadol najmä na to, že obžalovaný na
hlavnom pojednávaní nepoprel spáchanie žalovaného trestného činu; v záverečnej reči sa svojej
matke ospravedlnil; u poškodenej matky obžalovaného nebol zistený syndróm týranej osoby; obaja
rodičia obžalovaného pripustili, že u obžalovaného je možná náprava, avšak tento musí absolvovať
protialkoholické liečenie (keďže práve pod vplyvom alkoholu sa prestal kontrolovať a svojej matke
ubližoval); obžalovaný má dve maloleté dcéry, o výchovu a výživu ktorých sa momentálne stará jeho
matka.

Tieto argumenty prevážili skutočnosti, ktoré boli obžalovanému na neprospech: obžalovaný sa doposiaľ
v štyroch prípadoch dostal do rozporu s Trestným zákonom, pričom teraz prejednávanej trestnej činnosti
sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia za predchádzajúcu trestnú činnosť.

Okresný súd mal za to, že pri vyrovnaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností by uloženie trestu
obžalovanému v rámci zákonnej trestnej sadzby (3 až 8 rokov odňatia slobody) bolo neprimerane prísne
a preto mu mimoriadne znížil ukladaný trest na 2 roky nepodmienečne.

Napriek tomu, že príslušní znalci neodporučili uložiť obžalovanému ochranné opatrenie (napr.
protialkoholické liečenie), okresný súd tak učinil, pretože obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti pod
vplyvom alkoholu, naviac je vedený v stredisku pre liečbu drogovo závislých a treba prihliadnuť na to,
že predovšetkým alkohol bol spúšťačom agresívneho správania sa obžalovaného.

Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie ako obžalovaný, tak aj okresný
prokurátor v Banskej Bystrici.

Obžalovaný v písomne zdôvodnenom odvolaní prostredníctvom svojej obhajkyne napadol
predovšetkým výrok o uloženom mu treste odňatia slobody (a ako neopodstatnené považuje aj uloženie
mu ochranného protialkoholického liečenia), pričom navrhol, aby mu bol uložený primárne miernejší
trest odňatia slobody, eventuálne aby bola vec vrátená súdu prvého stupňa na znovuprejednanie a
rozhodnutie.

Obhajoba argumentovala predovšetkým tým, že: obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní k trestnej
činnosti priznal a ľutuje svoje správanie (v budúcnosti sa zdrží akéhokoľvek protiprávneho konania); aj
poškodená - matka obžalovaného Q. E. na hlavnom pojednávaní požiadala súd, aby bol obžalovanému
uložený čo najnižší trest (okrem iného aj preto, že obžalovaný má dobrý vzťah so svojimi dvomi
maloletými dcérami); po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu má obžalovaný
zabezpečenú istú prácu u dvoch zamestnávateľov; obžalovaný má na slobode zabezpečené aj bývanie
na základe podnájomnej zmluvy (to znamená, že už viac nebude bývať u svojej matky); aj zo zistení
znalca z odboru psychiatrie vyplýva, že pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre
spoločnosť, nebola u neho zistená chorobná závislosť na alkohole a ani iných návykových látkach a
preto uloženie mu ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou súdom prvého stupňa
považuje obžalovaný za protizákonné a neopodstatnené.

Podané odvolanie obžalovaným obhajoba ďalej podporila aj podaniami jeho matky Q. E. z 09.08.2017 a
jej listom obžalovanému (písaným ručne). Z týchto podaní vyplýva najmä neopodstatnenosť uloženého
prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, a to najmä preto, že problémy
obžalovaného s alkoholom, ktoré boli aj spúšťačom ostatnej trestnej činnosti, je možné riešiť iným
spôsobom (napr. liečením obžalovaného), pričom je aj v záujme dvoch maloletých dcér obžalovaného,
aby bola aj zo strany obžalovaného zabezpečená ich výchova a výživa.



Okresný prokurátor v písomne odôvodnenom odvolaní navrhol, aby bol v napadnutom rozsudku
okresného súdu zrušený výrok o treste odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený pod dolnú
hranicu aplikovanej trestnej sadzby a aby bol krajským súdom obžalovanému uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Tento odvolateľ v písomnom zdôvodnení odvolania uvádza najmä nasledovné: „Nestotožňuje sa s
názorom, ktorý je vyjadrený v predmetnom rozsudku týkajúci sa použitia ustanovenia § 39 Tr. zák. o
mimoriadnom znížení trestu, nakoľko má za to, že v danom prípade na jeho použitie neboli splnené
zákonné podmienky.

Obžalovaný sa predmetného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu
trestu za trestný čin, ktorý spáchal vo vzťahu k matke - poškodenej, pričom bezprostredne po jeho
prepustení začal páchať závažnejší trestný čin a to zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 Trestného zákona.

Obžalovaný spáchanie skutku v prípravnom konaní poprel, resp. uviedol, že jeho konanie je len
priestupkom. Na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že spáchanie skutku nepopiera.

Práve vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti ako aj osobu páchateľa má za to, že obžalovanému na
jeho prevýchovu nestačí uložiť trest pod dolnú hranicu, práve naopak obžalovaný sa vo výkone trestu
nepoučil, svoje konanie dokonca vystupňoval a preto je nevyhnutné u neho uložiť trest v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. Miernejší trest nepostačuje na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti“.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok v
napadnutých výrokoch (trest odňatia slobody a ochranné liečenie), ako aj konanie mu predchádzajúce,
pričom dospel k právnemu názoru, že zo strany odvolacieho súdu je potrebné zasiahnuť len do výroku o
treste odňatia slobody, pričom v ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý a odvolanie
obžalovaného C. E. sa podľa § 319 Tr. por. zamieta.

Predovšetkým treba uviesť, že zo stručnej a presvedčivej argumentácie okresného prokurátora v
podanom odvolaní vyplýva, že v tomto prípade neboli dané mimoriadne okolnosti pre mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody u obžalovaného C. E. v zmysle § 39 Tr. zák. a že do úvahy prichádza
uložiť obžalovanému trest v rámci zákonnej trestnej sadzby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., to znamená v
rozmedzí 3 až 8 rokov odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov bol preto napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody
zrušený a pri vyrovnaných poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (obžalovaný nepoprel žalovanú
trestnú činnosť resp. v minulosti už bol za trestnú činnosť odsúdený) bol obžalovanému uložený trest
odňatia slobody vo výmere 3 rokov nepodmienečne, to znamená na dolnej hranici aplikovanej
trestnej sadzby, zohľadňujúc pritom všetky okolnosti, ktoré boli obžalovanému na prospech a ktorými
argumentovala aj obhajoba.

Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti
vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody za inú úmyselnú trestnú činnosť, na výkon trestu odňatia
slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§ 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák.).

Odvolanie obžalovaného C. E. bolo zamietnuté ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. napokon aj preto,
lebo krajský súd sa nestotožnil s argumentáciou obhajoby proti uloženiu ochranného protialkoholického
liečenia ambulantnou formou obžalovanému, nakoľko argumentáciu okresného súdu pre uloženie
takéhoto spôsobu liečenia považoval za dostatočnú.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 5T/50/2017

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6117010484)

  1. 6. 11. 2017Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/117/2017 z 6. 11. 2017 (toto rozhodnutie)
  2. 6. 11. 2017Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/117/2017 z 6. 11. 2017