Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/36/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216201499 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216201499.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci nezvestného N. R., naposledy bytom: G. C., o návrhu navrhovateľky Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D. Y., v zas. F. S. D., so sídlom Komenského 18, 984 01 Lučenec, na vyhlásenie nezvestného N. R. za mŕtveho, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/53/2016 - 61 zo dňa 26. 04. 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/53/2016-61 zo dňa 26. 04. 2017 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podanie navrhovateľky odmietol. 2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľka návrh na začatie konania v stanovenej lehote, ktorá jej bola predĺžená o 15 dní na základe žiadosti právnej zástupkyne zo dňa 14.03.2017, nedoplnila, konkrétne nedoplnila listinné dôkazy týkajúce sa osoby, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu, pretože táto nie je jednoznačne identifikovaná (chýba dátum narodenia) preukázaným listinným dokladom, resp. iným spôsobom a teda je aj otázna miestna príslušnosť súdu. 3. Proti uzneseniu okresného súdu podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie navrhovateľka v zmysle § 355 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“), § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP a § 389 ods. 1 písm. a), b), d) CSP. Domáha sa, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a to tak, že predmetnému návrhu vyhovie v celom rozsahu, resp. ho zrušil v zmysle § 389 CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie nové rozhodnutie. V odvolaní uviedla, že s názorom súdu nesúhlasí, nakoľko vyvinula maximálne úsilie, aby zistila identifikačné údaje nezvestného, avšak bezúspešne. Z jej strany boli zaslané výzvy na poskytnutie súčinnosti na Farnosť S. C., aj na EV., a.v. farský úrad, avšak ani tieto orgány jej neposkytli súčinnosť, nakoľko im nie sú známe okolnosti ohľadne nezvestného N. R.. Navrhovateľka má za to, že už v samotnom návrhu a predložením listín, rodného listu otca navrhovateľky, preukázala, že sa jedná o príbuzenský vzťah medzi nezvestným a jej otcom, keďže boli bratia. Podľa navrhovateľky je zrejmé, že nie je možné sa dopátrať k bližším informáciám o nezvestnom a uviesť o ňom iné identifikačné údaje, keďže tento mal byť narodený pred viac ako 100 rokmi. Navrhovateľka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR v konaní sp. zn. 22 Cdo 1378-2005, na ktoré nadväzuje aj rozhodnutie v konaní sp. zn. 28 Cdo 5033/2009 v tom zmysle, že síce návrh na začatie konania o vyhlásenie za mŕtveho musí okrem všeobecných náležitostí okrem iného i dostatočne identifikovať nezvestnú osobu, ale z ustanovení zákona podľa názoru Najvyššieho súdu nevyplýva, že žalobca je povinný takúto osobu identifikovať, resp. umožniť jej identifikáciu práve podľa jej dátumu narodenia, alebo rodného čísla. Toto však platí len za predpokladu, že je takáto osoba identifikovaná iným, nezameniteľných spôsobom. Navrhovateľka ďalej uvádza, že súčasná prax slovenských súdov ohľadom rozhodovania vo veciach vyhlásenia za mŕtveho pripúšťa vyššie v texte uvedenú identifikáciu osôb, t.j. identifikáciu nezvestnej osoby iba na základe mena, priezviska a to prostredníctvom úradného zápisu (zápisu v katastri nehnuteľností). Podľa súčasnej právnej praxe nie je na identifikáciu nezvestnej osoby vždy nevyhnutné označiť ju práve jej rodným číslom, dátumom narodenia, príp. uvedením jej posledného bydliska. Navrhovateľka má teda za to, že návrh bol podaný dôvodne. N. R. je vedený ako podielový spoluvlastník nehnuteľností v katastrálnom území G. C., kde aj naposledy býval. Navrhovateľka má záujem na usporiadaní právnych vzťahov, ktoré sa k predmetným nehnuteľnostiam viažu. Navrhovateľka preukázala, že nezvestný bol jej strýkom a že už počas druhej svetovej vojny odišiel do Kanady, odkiaľ sa nevrátil. Takisko je podľa navrhovateľky zjavné, že nezvestný už so 100 % určitosťou nežije, a preto je potrebné túto osobu vyhlásiť za mŕtvu, vzhľadom k tomu, že je potrebné vysporiadať vlastnícke vzťahy. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej v texte len ,,CMP“), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne s použitím § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Navrhovateľka vo svojom odvolaní poukázala na skutočnosť, že z ustanovení zákona nevyplýva, že žalobca je povinný nezvesenú osobu identifikovať práve podľa jej dátumu narodenia, alebo rodného čísla. Odvolací súd po preštudovaní navrhovateľkinho odvolania konštatuje, že je dôvodné a to z nasledovných dôvodov: 6. Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 14.03.2016 domáhala aby okresný súd vyhlásil N. R., naposledy bytom G. C. za mŕtveho. Vo svojom návrhu uviedla, že jej otec narodený v roku 1917 mal staršieho brata N. R., pričom jej nie je známy strýkov dátum narodenia a ani dátum úmrtia. Od svojej rodiny sa však dozvedela, že strýko odišiel do Kanady, odkiaľ sa už nevrátil a odvtedy nie sú o ňom známe žiadne informácie. Ďalej uviedla, že nemá vo svojej dispozícii jeho rodný list, vie len to, že jeho posledný pobyt bol v G. C. a z informácii, ktoré jej boli poskytnuté vie, že bol slobodný a bezdetný. Uvedeného sa domáha z toho dôvodu, že N. R. bol podielovým spoluvlastníkom viacerých pozemkov (ako dôkaz uviedla výpisy z katastra nehnuteľností) a má záujem, ako zákonný dedič o prejednanie dedičstva po ňom. Ďalej ako dôkaz predložila úmrtný list jej starého otca I. R., zo dňa XX.XX.XXXX, kde sa uvádza, že N. R. má 40 rokov a býva v Kanade (č. l. 24 spisu). Výzvou zo dňa 28.02.2017 okresný súd vyzval navrhovateľku, aby doplnila svoj návrh o uvedenie rodného listu osoby, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu, alebo inú listinu, ktorá jednoznačne uvádza presný dátum narodenia a identifikáciu osoby, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu. Navrhovateľka na výzvu okresného súdu odpovedala, avšak neuviedla údaje požadované súdom prvej inštancie. Vo svojom podaní ale požiadala o predĺženie lehoty o 15 dní z dôvodu zaslania výzvy na súčinnosť cirkevným matrikám, v ktorých by mohli byť uvedené identifikačné údaje nezvestného. Okresný súd žiadosti o predĺženie lehoty o 15 dní na doplnenie návrhu vyhovel, avšak keďže navrhovateľka svoj návrh v lehote 15 dní nedoplnila podanie navrhovateľky podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol. 7. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej v texte len ,,OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. 8. Podľa § 7 ods. 2 OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. 9. Smrť fyzickej osoby sa zásadne preukazuje zákonným spôsobom, ktorým je úradné zistenie smrti. Ak nie je možné smrť preukázať takýmto spôsobom, fyzickú osobu za mŕtvu môže vyhlásiť jedine súd. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 OZ môže súd vyhlásiť osobu za mŕtvu vtedy, keď zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije (ide napr. o prípady, keď so zreteľom na dátum narodenia nezvestnej osoby sa dá racionálne predpokladať, že táto osoba už zomrela). Z judikatúry a právnej praxe vyplýva, že o nezvestnosť osoby ide vtedy, ak je jej neprítomnosť a nedostatok správ o nej sprevádzaný takými okolnosťami, ktoré sú spôsobilé vyvolať presvedčenie o tom, že táto osoba už nežije alebo že je veľmi pravdepodobné, že nežije. (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 6 M Cdo 20/2010). 10. Je nepochybné, že nezvestná fyzická osoba, ktorá má byť rozhodnutím súdu vyhlásená za mŕtvu, musí byť v konaní riadne identifikovaná tak, aby bolo nepochybné, ktorej fyzickej osoby sa vyhlásenie za mŕtvu týka a súčasne, aby bolo možné spoľahlivo posúdiť, či sú u nej splnené všetky predpoklady vyžadované zákonom pre vyhlásenie za mŕtvu. Len v tomto prípade môže súd posúdiť, ktorá osoba je účastníkom konania, ustanoviť jej opatrovníka a vydať vyhlášku, v ktorej ju vyzve, aby sa do jedného roka prihlásila a taktiež vyzvať každého, kto o nej vie, aby podal v tejto lehote o nej správu súdu, jeho opatrovníkovi, príp. inému zástupcovi. V tejto vyhláške je ďalej potrebné uviesť podstatné okolnosti prípadu a následne spoľahlivo dôvodiť, či ide skutočne o nezvestnú osobu a či je so zreteľom na všetky okolnosti možné usúdiť, že táto osoba už nežije. 11. Podľa už prekonaného názoru Najvyššieho súdu České republiky ( sp. zn. 21 Cdo 653-2004) na identifikáciu v návrhu na vyhlásenie za mŕtveho nie je potrebné uviesť všetky potrebné údaje vrátane rodného čísla, dátumu narodenia, príp. posledného známeho bydliska len v prípade, ak by návrh (prípadne doplnený návrh) obsahoval také skutočnosti, ktoré by súdu umožňovali dané údaje zistiť vlastným šetrením (v zásade dožiadaním matričného úradu, príp. štátneho archívu). Z uvedeného právneho názoru však vyplýva, že ak by takéto skutočnosti uvedené neboli, alebo na základe takýchto poskytnutých skutočností by ani súd nebol schopný zistiť identifikačné údaje nezvestnej osoby (akými sú rodné číslo, dátum narodenia, príp. posledné známe bydlisko), tak by musel byť takýto návrh neúspešný. 12. Tento právny názor českých súdov bol následne zvrátený rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR v konaní sp. zn. 22 Cdo 1378-2005, na ktoré nadväzuje aj rozhodnutie v konaní sp. zn. 28 Cdo 5033/2009 v tom zmysle, že síce návrh na začatie konania o vyhlásenie za mŕtveho musí okrem všeobecných náležitostí okrem iného i dostatočne identifikovať nezvestnú osobu, ale z ustanovení zákona podľa názoru NS ČR nevyplýva, že žalobca je povinný takúto osobu identifikovať, resp. umožniť jej identifikáciu práve podľa jej dátumu narodenia, alebo rodného čísla. Toto avšak platí len za predpokladu, že je takáto osoba identifikovaná iným, nezameniteľným spôsobom. 13. Krajský súd ako súd odvolací k danej veci uvádza, že postup, ktorý by smeroval k odmietnutiu návrhu, ktorý by mal všetky náležitosti stanovené zákonom, len z dôvodu neuvedenia dátumu narodenia, príp. rodného čísla nezvestnej osoby, ktorej vyhlásenie za mŕtvu sa návrhom smeruje by predstavoval denegatio iustitiae v zmysle 36 ods. 1 Listiny základných práv. 14. Súčasná prax slovenských súdov ohľadom rozhodovania vo veciach vyhlásenia za mŕtveho pripúšťa vyššie uvedenú identifikaciu osôb, t.j. identifikáciu nezvestnej osoby iba na základe mena, priezviska a to prostredníctvom úradného zápisu (zápisu v katastri nehnuteľností). Okresný súd Piešťany v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho sp. zn. 5P 173/2008 vzhľadom na skutočnosť, že sa vykonaným dokazovaním nepodarilo zistiť dátum narodenia, miesto narodenia a ani presné posledné známe bydlisko nezvestnej osoby, vo výroku rozsudku túto osobu identifikoval ako podielovú spoluvlastníčku nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o návrhu navrhovateľky, ozrejmiť, či je dostatočne identifikovaná nezvestná osoba, z dôvodu, že z ustanovení zákona nevyplýva, že žalobca je povinný takúto osobu identifikovať, resp. umožniť jej identifikáciu práve podľa jej dátumu narodenia, alebo rodného čísla, stačí aby osoba bola identifikovaná iným, nezameniteľným spôsobom. 17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).