Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/575/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314207161 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6314207161.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. X a 2/ U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. X, obaja zastúpení JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, so sídlom Brezno, ČSA 5, proti žalovaným: 1/ H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, 2/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., J. M. XXX/XX a 3/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., O. F. X, všetci zastúpení JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, AK so sídlom Brezno, ČSA 18, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/178/2014-126 zo dňa 12. 04. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 6C/178/2014-126 zo dňa 12. 04. 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do BSM žalobcov 1/ a 2/ patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Y., a to parcela č. C-KN XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, vedená na LV č. XXXX Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom a parcela č. C- KN XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, novovytvorená z pôvodnej parcely č. C-KN XXXX/ X, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, geometrickým plánom č. XXXXXXXX/XXX/XX Geodetickej kancelárie SAJ, so sídlom Židlovo 3, Brezno zo dňa 10. 11. 2015, úradne overeným dňa 18. 11. 2015 (výrok I.). V zostávajúcej časti súd návrh zamietol (výrok II.), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.). 2. Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu žalobcov, ktorým sa domáhali toho, aby súd určil, že sú v režime BSM spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. obce Y., zapísané v registri "C" katastra nehnuteľnosti parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/X trvale trávne porasty o výmere XXX m2, ktorá je zapísaný na LV č. XXXX. Svoj návrh zdôvodnili tým, že sa cítia byť vlastníkmi týchto nehnuteľností titulom vydržania, keďže v roku 1984, keď plánovali postaviť rodinný dom našli vhodný pozemok na výstavbu, ktorý mali vtedy určený na výstavbu E. B. s manželkou J. s už vybaveným územným rozhodnutím, a to od roku 1970. S výstavbou však menovaní manželia nezačali, preto sa so žalobcami dohodli, že všetky pripravené doklady k výstavbe vrátane pozemku sa vyporiadajú v prospech žalobcov, pričom B. predložili aj doklady, ktoré mali k výstavbe domu pripravené spolu s potvrdením, že vlastnia aj svahovitý pozemok za stavebným pozemkom, parc. č. XXXX/X. Manželom B. vyplatili žalobcovia kúpnu cenu 10 000,- Kčs a požiadali o stavebné povolenie na výstavbu domu, ktoré im bolo vydané. Následne sa realizovala výstavba domu, tento bol skolaudovaný v roku 1991. Parcela č. XXXX/XX bola prečíslovaná na C-KN XXXX/X a C-KN XXXX a parcela č. XXXX/ X bola prečíslovaná na C-KN XXXX a XXXX/X. Postavený rodinný dom žalobcov stojí čiastočne aj na parcele C-KN XXXX, ktorá je predmetom tohto sporu. V rokoch 1999 a 2000 prebiehalo konanie o ROEP, kde sa žalobcovia dozvedeli, že vlastníctvo nie je usporiadané a že predmetné pozemky sú zapísané ako vlastníctvo p. L., rod. F., ktorá bola matkou vtedajšieho starostu obce L. p. H. L. R., ktorý nároky žalobcov k týmto pozemkom akceptoval a uviedol, že pozemky budú vysporiadané v ich prospech. V roku XXXX však H. L. zomrel a do jeho práv vstúpili žalovaní v 1/ - 3/ rade ako jeho deti. Následne došlo k tomu, že žalovaní si dali osvedčiť formou notárskej zápisnice vydržanie predmetných parciel napriek tomu, že najmenej od roku 1970 ich neužívali ani ich právni predchodcovia, ani žalovaní sami. V priebehu súdneho konania žalobcovia sa domáhali zmeny žalobného petitu, pričom súd prvej inštancie uznesením č. k. 6C/178/2014-93 zo dňa 09. 01. 2016 pripustil zmenu návrhu a konal ďalej o návrhu žalobcov, ktorým sa domáhali toho, aby súd určil, že do BSM žalobcov patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Y., a to parcela registra „C" parcelné číslo C-KN XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 zapísané na LV č. XXXX v prospech žalovaných, parcelné číslo C-KN XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parcelné číslo C-KN XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parcelné číslo C-KN XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XX m2, ktoré boli vytvorené z pôvodnej parcely č. C-KN XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 zapísanej na žalovaných na LV č. XXXX, geometrickým plánom č. XXXXXXXX/XXX/XX vypracovaným geodetickou kanceláriou, overeným Okresným úradom Brezno, odborom katastrálnym dňa 18. 11. 2015. Žalobcovia zmenu návrhu zdôvodnili tým, že v archívnych materiáloch našli geometrický plán z roku 1984, v súlade s ktorým bol žalobcom pridelený do osobného užívania pozemok ako parcela č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a parcela č. XXXX/XX o výmere XXX m2. Rodinný dom teda postavili na svojich parcelách, ktoré im takto mali byť pridelené do osobného užívania, pričom rodinný dom nemohol byť umiestnený bližšie k štátnej ceste ako to bolo u susediacich pozemkov, pretože cez pozemok viedlo vysokotlakové potrubie vody a diaľkových telekomunikačných káblov. Ostatok pozemku aj so svahovitou časťou však získali od E. B. s manželkou a cítili sa byť vlastníkmi stavebného pozemku a aj zvyšnej časti pozemku, ktorá takto bola odkúpená. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia sú ako výluční vlastníci v režime BSM vedení k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 pre k. ú. Y. na LV č. XXX, spolu so stavbou - rodinným domom so súpis. číslom XXXX, postaveným na pozemku parc. č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti žalobcovia aj užívajú. Žalobcovia ďalej užívajú parcely registra „C" katastra nehnuteľností, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parc. č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 nachádzajúce sa v k. ú. Y., pričom ako vlastníci týchto nehnuteľností na LV č. XXXX a XXXX sú zapísaní žalovaní, každý v podiele 1/3. Všetky hore uvedené pozemky boli v minulosti súčasťou väčšej plochy pozemnoknižnej parcely vedenej pre k. ú. Y. v pozemnoknižnej vložke č. XXXX ako lúka X. L., parc. č. XXXX/X o výmere XX XXX m2, pričom v časti B pozemnoknižnej vložky ako prví spoluvlastníci uvedenej parcely od 20. 12. 1939 sú vedení E. F. v 1/2 a jeho manželka S., rod. F. taktiež v 1/2 titulom zámeny z uvedeného dňa. Na základe uznesenia sp. zn. D213/48 bol v pozemnoknižnej vložke zapísaný nový zápis C. F. a J. L., rod. F. v podieloch u každého 1/2, a to na základe dedenia a deľby. Následne v pozemnoknižnej vložke je poznámka k J. L., rod. F. - sp. zn. D1285/77, ktorý zápis súvisí s rozhodnutím Štátneho notárstva v Banskej Bystrici v dedičskej veci po nebohej J. L., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX. V zmysle rozhodnutia štátneho notárstva zo dňa 09. 12. 1997 do dedičstva po nebohej J. L. bola poňatá aj uvedená pozemnoknižná parcela č. XXXX/X v 1/2, ktorej dedičstvo mal v zmysle rozhodnutia prebrať dedič H. L., nar. XX. XX. XXXX, otec žalovaných 1/ a 3/, ktorý nemal povinnosť úhrady dedičského podielu A.. C.. G. L.. 4. Súd mal ďalej za preukázané, že vzhľadom na plánovanú výstavbu rodinných domov začiatkom 60- tych rokov minulého storočia na týchto súvisiacich pozemkoch došlo k prvému deleniu pozemkov, čo vyplýva napr. z doloženého výkazu plôch ku geometrickému plánu č. XXX/XX-XXX-XXX zo dňa 25. 07. 1963, v zmysle ktorého pozemnoknižná parcela č. XXXX/X mala byť rozdelená na menšie plochy, keď podľa nového stavu mali vzniknúť pozemky parc. č. XXX/X, lúka o výmere X XXX m2, ktorá mala pripadnúť doterajším vlastníkom C. F. a J. L., parc. č. XXX/X o výmere X XXX m2, ktorá mala pripadnúť rovnako doterajším vlastníkom, v obidvoch prípadoch po 1/2, avšak novovytvorená plocha XXX/X, lúka o výmere X XXX m2 mala pripadnúť Y. G. v 1/2. Novovytvorená plocha parcely č. XXX/X, lúka o výmere X XXX m2 mala po 1/2 pripadnúť C. O. s manželkou a B., rod. G.. Súd ďalej poukázal na to, že úmysel J. L. a E. F. odpredať rozdelené plochy pozemnoknižnej parcely budúcim stavebníkom vyplynul z listín - poistenky zo dňa 18. 09. 1962, ktorou J. L. potvrdila prevzatie sumy 1 600,- Kčs od G. a poistenky zo dňa 03. 07. 1960, ktorou E. F. potvrdil prevzatie sumy 3 000,- Kčs od M. F.. Súd ďalej konštatoval, že z ďalších listín doložených do spisu však vyplýva, že výstavba rodinných domov sa uskutočňovala na základe delenia jednotlivých plôch stavebných pozemkov Československým štátom. V prípade plôch užívaných v súčasnosti žalobcami, bolo dňa 25. 09. 1969 vydané územné rozhodnutie pod zn. výst. - XXXX/XX-P.., ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby, a to rodinného domu stavebníka E. B. na parcele č. XXXX/X v k. ú. Y., následne dňa 21. 10. 1970 bolo vydané rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania E. B., nar. XX. XX. XXXX a manželke J., rod. J., zapísaného v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pod parc. č. XXXX/X pre k . ú. Y., po prevedení identifikácie a podľa vyhotoveného výkazu plôch ku geometrickému plánu č. XXX-XXXX-X zo dňa 08. 12. 1969 k novovytvorenej parcele č. evidencie nehnuteľností XXXX/ XX pre k. ú. Y. o výmere XXX m2, ktorý je vo vlastníctve Československého štátu, v správe Miestneho národného výboru vo Y.. Dňa 10. 02. 1971 bola uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku v prospech menovaného E. B. a jeho manželky k pozemnoknižnej parcele č. XXXX/X totožnej s parcelou evidencie nehnuteľností XXXX/XX o výmere XXX m2 k výstavbe rodinného domu, pričom toto právo bolo zriadené za úhradu 4 800,- Kčs. Bolo stanovené, že právo osobného užívania pozemkov vznikne registráciou tejto dohody na štátnom notárstve. K súvisiacej ploche takto prideleného pozemku v konaní bolo doložené písomné potvrdenie C. O. a manželky B., rod. G. o tom, že od E. B. a manželky J. prevzali kúpnu cenu 4 210,- Kčs za zadnú časť parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2 (svah). Týmto sa zároveň zriekli vlastníckeho práva v prospech kupujúcich E. B. a manželky. Listina je spísaná v L. dňa 23. 04. 1970 a podpísaná je predávajúcim C. O. a manželkou B., rod. G., za kupujúcich manželmi B.. Súd považoval za preukázané, že na pridelenom pozemku od Československého štátu E. B. s manželkou výstavbu rodinného domu nerealizoval, právo osobného užívania prideleného pozemku za súhlasu štátnych orgánov bolo prevedené na žalobcov. Z výpisu z evidencie nehnuteľností zo dňa 19. 10. 1983 vyplýva dohoda o zrušení osobného užívania pozemku zo dňa 27. 07. 1983, ktorá sa mala týkať parcely evidencie nehnuteľností vo vlastníctve Československého štátu, MNV Y. č. XXXX/XX ako záhrada o výmere XXX m2 a zastavané plochy o výmere XXX m2, zároveň z listiny MNV vo Y. zo dňa 03. 11. 1983 vyplýva pridelenie pozemku na výstavbu rodinného domu žalobcovi 1/ s tým, že na základe uznesenia rady MNV mu bol pridelený stavebný pozemok v k. ú. Y., parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, v lokalite L. po E. B.. Stavebný pozemok je v zmysle tohto oznámenia ako tzv. preluka. Z výpovede strán vyplynulo, že z východnej strany bol pozemok zastavaný a oplotený rodinou G. a zo západnej strany rodinou H.. Pre účely výstavby rodinného domu žalobcami na takto pridelenej ploche, ku ktorej mala byť uzavretá dohoda o zriadení práva OSU, bolo ešte potrebné vykonať zmeny súvisiace s umiestnením inžinierskych sietí, ktoré viedli cez túto plochu, pričom dňa 31. 05. 1984 bol vyhotovený nový geometrický plán, ktorý pôvodnú parcelu označovanú ako pozemnoknižná parcela č. XXXX/X rozdelil novým spôsobom, keďže bližšie od cesty bola vydelená plocha novovytvoreného pozemku s parc. č. XXXX/XX ako lúka o výmere XXX m2, na severnej strane pôvodnej pozemnoknižnej parcely bola ponechaná oddelená plocha a je naďalej vedená pod parc. č. XXXX/X ako lúka o výmere XXX m2 aj s ponechanou pozdĺžnou časťou vedúcou od severnej po južnú stranu pozemku popri hranici s pozemkom rodiny G., pričom tieto dve oddelené plochy mali zostať vo vlastníctve Československého štátu. Pre účely pridelenia do osobného užívania pre žalobcu 1/, v zmysle tohto geometrického plánu boli oddelené plochy v častiach XXX m2 zastavané plochy a XXX m2 záhrady, ako aj parcela č. XXXX/XX ako záhrady o výmere XXX m2. Súdu bola doložená dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku od MNV vo Y. v prospech žalobcov zo dňa 18. 09. 1984, a to k pozemku s pozemnoknižným parc. č. XXXX/XX, ktoré má byť totožné s katastrálnou parcelou evidencie nehnuteľností č. XXXX/XX o výmere XXX m2 k výstavbe rodinného domu. Právo bolo zriadené za úhradu 2 400,- Kčs. MNV v H. J. H. zaslal Geodézii, n. p. žiadosť o zápis parciel a výpis z evidencie nehnuteľností zo dňa 17. 07. 1984 pod číslom XXX/XX, v ktorej žiadal o zápis parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX do evidencie nehnuteľností podľa geometrického plánu č. XXX-XXX- XXX-XX a o vyhotovenie výpisu z listu vlastníctva. Žalobcom bolo vydané dňa 26. 10. 1984 stavebné povolenie k novostavbe rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/XX, pričom v rozhodnutí sa ďalej konštatuje odňatie poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu natrvalo v celkovej výmere XXX m2, z toho XXX m2 na zastavanú plochu. Stavba bola skolaudovaná rozhodnutím zo dňa 27. 12. 1991. V odôvodnení rozhodnutia po vykonaní ohliadky novostavby miestnym národným výborom bolo zistené, že stavba je realizovaná v zmysle platnej projektovej dokumentácie a vyhovuje podmienkam uvedeným v stavebnom povolení. V konaní neboli predložené dôkazy, ktoré by osvetľovali dôvody, resp. právne skutočnosti, na základe ktorých došlo k novému zakresleniu, prípadne zameraniu sporných plôch, tak ako tieto existujú v súčasnosti, bol však predložený geometrický plán zo dňa 14. 12. 1990, ktorým bol zameraný rodinný dom žalobcov a z ktorého je zrejmé, že časť rodinného domu v rozsahu zameranom na parcele evidencie nehnuteľností č. XXXX o výmere XX m2 sa nachádza mimo plochy vyznačenej a zameranej parcely evidencie nehnuteľností č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2 (dnes parcela C-KN XXXX/X). 5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že skúmal splnenie podmienok vydržania na strane žalobcov, a to vo vzťahu k tej časti nimi užívaných plôch, ktoré boli ako vydelené časti pozemkov evidencie nehnuteľností pridelené do osobného užívania za účelom výstavby rodinného domu a následne aj k tým plochám, ktoré sú nimi užívané na základe nimi deklarovanej kúpy od manželov E. B. a jeho manželky J.. Poukázal na to, že až do účinnosti novely Občianskeho zákonníka (zákona č. 509/1991 Zb.) nebolo možné vydržať vlastnícke právo k takému pozemku, ktorý bol určený na výstavbu rodinného domu, ako tomu bolo u žalobcov, zákon okrem toho stanovoval aj obmedzenia vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde, ktorú nebolo možné vydržať vôbec. S účinnosťou od 01. 01. 1992 však bolo možné započítať si čas, po ktorý právny predchodca oprávnenej osoby, resp. osoba samotná mala pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb. a k vydržaniu tak mohlo dôjsť v zmysle § 134 OZ v znení po 01. 01. 1992 už bez uvedených obmedzení na základe charakteru pozemku. Podmienkou pre vydržanie bola oprávnená držba, teda dobromyseľnosť osoby o tom, že jej vec patrí s ohľadom na všetky okolnosti. 6. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vo vzťahu k tej spornej ploche, ktorú žalobcovia užívali z titulu výstavby rodinného domu na základe dohody o zriadení práva OSU, začiatok vydržacej doby začal plynúť dňom podpísania dohody o zriadení práva OSU, t. j. dňom 18. 09. 1984, pričom vydržacia doba by uplynula dňom 18. 09. 1994. Vo vzťahu k dobromyseľnosti žalobcov, ako aj k rozsahu plochy, o ktorej mohli byť žalobcovia oprávnene presvedčení, že im patrí, súd prvej inštancie poukázal na zmätočné úkony v postupe štátnych orgánov, keď na jednej strane došlo na mieste samom k zameraniu plochy pozemku, na ktorom budú žalobcovia oprávnení postaviť rodinný dom, táto plocha bola určitým spôsobom vymedzená jednak prírode, na druhej strane bola takáto plocha vydeľovaná aj graficky novým geometrickým plánom, parcely sa prekresľovali z dôvodu inžinierskych sietí v blízkosti miestnej komunikácie, kde z tohto dôvodu nebolo možné realizovať stavbu rodinného domu. Novému výkazu výmer však nezodpovedala uzavretá dohoda o zriadení práva OSU a tejto dohode zasa nezodpovedala komunikácia medzi MNV v H. J. H. a Geodéziou, n. p. a ani zápisy, ktoré zotrvali až do dnes v evidencii nehnuteľností a neskôr v katastri nehnuteľností. Súd mal za to, že zmätočnosť úradného postupu nemôže byť na ťarchu žalobcov, uveril preto tvrdeniu žalobcov, že boli presvedčení o vlastníctve pozemkov v rozsahu väčšom, než len XXX m2 vo svoj prospech, pričom na ich strane vznikol omyl o relevantných právnych skutočnostiach, ktorý súd posúdil ako ospravedlniteľný omyl a na strane žalobcov uznal dobromyseľnosť ich držby predmetného pozemku v rozsahu aký zodpovedal vydelenej ploche parciel evidencie nehnuteľností č. XXXX/XX a XXXX/XX. Súd ustálil, že boli splnené podmienky vydržania týchto plôch, ktoré sú v súčasnosti zakreslené geometrickým plánom, ktorý tvorí prílohu žalobného návrhu. Zakreslenie predmetných plôch v geometrickom pláne vychádza z pôvodného vypracovaného geometrického plánu zo dňa 31. 05. 1984 č. XXX-XXX-XXX-XX. Súd vyslovil, že okrem plôch pozemkov, ktoré sú v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva v prospech žalobcov, tak uvedeným plochám parciel evidencie nehnuteľností zodpovedajú novovytvorená parcela uvedená geometrickým plánom č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 a novovytvorená parcela C-KN XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, ako aj parcela C-KN XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktorá je zastavanou plochou rodinným domom žalobcov a vedená je v prospech žalovaných, pričom uviedol, že o tejto ploche nemal pochybnosti z hľadiska splnenia podmienok vydržania s prihliadnutím už na vyššie uvedené okolnosti. 7. Súd návrhu vo vzťahu k novovytvorenej parcele C-KN XXXX/X nevyhovel, pretože táto parcela nezodpovedala kritériám dobromyseľnosti na strane žalobcov, keďže nejde o plochu, ktorá by predstavovala vydelené parcely evidencie nehnuteľností geometrickým plánom z roku 1984 (č. parciel XXXX/XX, resp. XXXX/XX). Rovnako súd mal za to, že v ostatnej časti, ktorá ani podľa vedomosti žalobcov nebola prideľovaná štátom na výstavbu rodinného domu, ale túto žalobcovia mali nadobudnúť kúpou od manželov B. v roku 1983, nevyhovel a dospel k názoru, že aj pri najmenšej opatrnosti aj v prípade nevedomosti o znení právnych predpisov o podmienkach prevodu nehnuteľností do vlastníctva inej osoby, žalobcovia si museli byť vedomí, že pre to, aby kúpou nadobudli vlastnícke právo do svojho vlastníctva, bolo potrebné vyhotoviť písomnú zmluvu, ktorá následne musela byť registrovaná štátnym notárstvom, pričom povinnosť takéhoto postupu bola relatívne všeobecne známou skutočnosťou. Žalobcovia pozemok s parc. č. XXXX/X nenadobudli v dôsledku absencie písomnej zmluvy, či jej registrácie, ani titulom kúpy, ani titulom vydržania, pretože za daného právneho stavu a objektívneho stavu vedomosti o podmienkach prevodu nehnuteľností žalobcovia nemohli byť dobromyseľní o tom, že im táto plocha patrí. Nemohlo sa tak stať ani za tých okolností, že manželia B. žalobcom predložili svoje potvrdenie o tom, ako nadobudli predmetný pozemok od manželov O., ani skutočnosť, že tu išlo o preluku medzi dvoma už zastavanými a ohradenými pozemkami, kde žiadne iné osoby túto plochu neužívali a nemohli tomu svedčiť ani ostatné okolnosti predaja okolitých súvisiacich pozemkov zo strany právnych predchodcov žalovaných za účelom výstavby rodinných domov inými osobami. Z týchto dôvodov súd preto nevykonal ďalšie dokazovanie výsluchom osôb, ktoré by vypovedali o okolnostiach predaja týchto plôch právnymi predchodcami žalovaných, ani ohliadku sporných nehnuteľností, keďže relevantné skutočnosti pre rozhodnutie v tejto veci vyplývali z listín predložených v súdnom konaní. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to voči výrokom I. a III. podali odvolanie žalovaní s odôvodnením, že majú za to, že v danom prípade neboli splnené atribúty pre vznik vlastníctva vydržaním. V konaní žalobcovia nepredložili relevantný dôkaz - titul, ktorý by bol v súlade s konštantnou judikatúrou titulom pre vznik vlastníckeho práva vydržaním v súlade s ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalobcov, že sporné nehnuteľnosti si zakúpili v roku 1984 ústnou zmluvou od E. B., nevedeli preukázať žiadnym dôkazom, pričom E. B. nebol nikdy vlastníkom sporných parciel. Žalobcovia sa držby chopili v roku 1984 bez akejkoľvek písomnej kúpnej zmluvy, ktorú by mali uzatvorenú s vlastníkmi sporných parciel, pričom vlastníkmi v tom čase boli právni predchodcovia žalobcov. Pokiaľ tvrdili a odvodzovali titul dobromyseľnosti tým, že im bola zo strany štátu pridelená dohodou o zriadení práva OSU parcela o výmere XXX m2 na stavbu rodinného domu, túto dohodu nepredložili, súd si ju nevyžiadal, z dokazovania vyplynulo, že tvrdenia žalobcov o výmere pridelenej parcely do OSU sa nezakladalo na pravde. Dohodu o zriadení OSU predložili až žalovaní. Dohodou registrovanou pod č. K bol žalobcom pridelený pozemok na parcele č. XXXX/XX o výmere XXX m2. Listiny, ktoré boli vyhotovené pred uzatvorením platnej dohody o zriadení práva OSU neodôvodňujú ospravedlniteľný omyl žalobcov, resp. ich dobromyseľnosť, že im patrí viac ako je v dohode uvedené. Pri podpise dohody dňa 18. 09. 1984 mali vedomosť čo sa im prideľuje, ktorá parcela (XXXX/XX) a akú má výmeru (XXX m2). Nehnuteľnosti sa v roku 1984 prevádzali kúpnymi, resp. inými písomnými zmluvami v zmysle § 46 Občianskeho zákonníka, tiež sa pozemky na stavbu rodinných domov, chát prideľovali do osobného užívania zo strany štátu podľa § 205, § 206 vtedy platného Občianskeho zákonníka. „Vydelenie" plochy geometrickým plánom nezakladalo právo OSU, právo OSU vznikalo až registráciou dohody o osobnom užívaní pozemku. Poukázali, že zdôvodnenie súdom prvej inštancie neobstojí aj z tých dôvodov, že žalobcom titulom K bola pridelená do OSU len jedna parcela o výmere XXX m2, pričom na LV č. XXX žalobcovia majú zmätočný zápis, t. j. až dve parcely o celkovej výmere až XXX m2, pričom titul ich vlastníctva takúto výmeru nepotvrdzuje. Poukázali na to, že žalobou sa žalobcovia domáhajú vydržania ďalších iných parciel oproti tým, ktoré už majú na LV, a to o celkovej výmere ďalších XXX m2, pričom súd svojim rozhodnutím určil do vlastníctva žalobcom ďalšie parcely o celkovej výmere XXX m2, spolu by takto žalobcovia mali vo vlastníctve až X XXX m2 napriek tomu, že im bolo pridelených len XXX m2. Nestotožňujú sa s odôvodnením súdu, že parcely C-KN XXXX o výmere XX m2 a C-KN XXXX/X o výmere XXX m2 žalobcovia vydržali, že splnili podmienky vzniku vlastníctva vydržaním, pričom poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 6MCdo 44/2012, ako aj na rozsudok sp. zn. 4Cdo 361/2012. Vlastníci ani právni predchodcovia spornej parcely nikdy nepredali, nepreviedli na žalobcov, ani na nikoho iného sporné parcely, žalobcom neboli pridelené dohodou o zriadení OSU. Vzhľadom na to, že len registrovaná dohoda o zriadení OSU zakladala vznik práva užívania konkrétneho pozemku, nemohli byť žalobcovia dobromyseľní a v ospravedlniteľnom omyle, že im patrí čosi viac a dokonca iné pozemky, ako sú uvedené v danej dohode o zriadení OSU. Ďalším dôkazom nedobromyseľnosti žalobcov je, že stavebné povolenie zo dňa 26. 10. 1984 bolo žalobcom vydané len na parcelu XXXX/XX o výmere XXX m2. S poukazom na vyhotovený geometrický plán č. XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa 14. 12. 1990, v ktorom bola uvedená aj sporná parcela č. XXXX o výmere XX m2, ako aj iné sporné parcely s prihliadnutím na zápis, ktorý bol vykonaný na LV č. XXX, žalobcovia už v roku XXXX vedeli, že im nepatrí parcela č. XXXX, ani parcela č. XXXX/X, list vlastníctva im bol založený len na parcely č. XXXX a XXXX. Poukázali na povinnosť súdu postupovať tak, aby žiadnemu účastníkovi nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti pre závažné rozhodnutie vo veci, rešpektovanie princípu právnej istoty. V zmysle vykonaných dôkazov a konštantnej judikatúry žalobcovia nemohli byť v ospravedlniteľnom omyle, že im sporné parcely patria. Vo vzťahu k výroku III. týkajúceho sa trov konania, navrhli, aby žalobcovia boli zaviazaní na úhradu trov konania žalovaným. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh žalobcov zamietol. 9. Žalobcovia k odvolaniu žalovaných v písomnom vyjadrení uviedli, že s názorom žalovaných sa nemožno stotožniť. Žalobcovia od začiatku, t. j. od roku 1984 mali vydaný list vlastníctva, kde výmera ich takto nadobudnutých pozemkov bola vyznačená ako pozemok s výmerou XXX m2 a ako titul nadobudnutia je uvedená práve K t. j. dohoda o zriadení práva OSU. Nemôže ísť na ťarchu žalobcov, že došlo k zmätočným záznamom na vtedajšom stredisku geodézie, resp. že nedošlo k premietnutiu geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX z 31. 05. 1984 do katastrálnych mapových záznamov napriek tomu, že bývalé MNV H. J. H. o tento záznam požiadalo. Tento geometrický plán bol vyhotovený z dôvodu tých skutočností, že žalobcovia boli usmernení práve zo strany štátnych orgánov o potrebe umiestnenia stavby a zároveň vyčlenenia pozemku do OSU tak, ako je to zakreslené predmetným geometrickým plánom z dôvodu zachovania odstupov stavu od uložených pozemných vedení vysokotlakového potrubia vody, štátnej cesty (z prednej časti) a podzemného elektrárenského kanála (v zadnej časti pozemku). Súd správne určil, že žalobcovia sú vlastníkmi parcely v C-KN XXXX o výmere XX m2 a parcely C-KN XXXX/X o výmere XXX m2 v režime BSM. Žalobcovia nemohli byť nedobromyseľní držitelia pozemkov aj s ohľadom na skutočnosť, že si od E. B. zakúpili pozemok za účelom výstavby rodinného domu - tzv. preluku z jednej strany ohraničenú oploteným pozemkom rodiny G. a z druhej strany od rodiny H., t. j. celú plochu pozemku obsahujúcu aj prisúdené parcely súdom prvej inštancie. Zamerané parcely geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 31. 05. 1984 sa nachádzali v tejto preluke, boli súčasťou kupovaného pozemku. Žalobcovia preto ani nemohli mať pochybnosti o poctivosti nadobudnutia predmetných parciel, hoci s E. B. uzatvorili len ústnu zmluvu. Tvrdia, že ak E. B. žalobcom predložil doklad ako on nadobudol predmetné parcely a žalobcovia E. B. vyplatili kúpnu cenu, preukazujú dobromyseľnosť pri nadobúdaní a oprávnený vstup do držby. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu č. R 3/2013. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby bol daný aj domnelý právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu taký právny dôvod svedčí. Pre vydržanie treba do doby oprávnenej držby započítať aj dobu pred 01. 01. 1992. Súd prvej inštancie tieto okolnosti napriek navrhnutým dôkazom neskúmal, a preto sú aj dôvodom podania odvolania zo strany žalobcov. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil a vo výroku II. a III. zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie aj žalobcovia, a to proti výroku II., ktorým súd zamietol návrh žalobcov vo vzťahu k určeniu vlastníctva k parcelám č. C- KN XXXX/X a č. C-KN XXXX/X. V odvolaní zopakovali, že v roku 1983 od manželov B. odkúpili za kúpnu cenu 10 000,- Sk - pozemok, tzv. preluku, ktorá vtedy už bola ohraničená od susedných nehnuteľností plotmi. Manželia B. im vydali aj doklad o nadobudnutí pozemku od rodiny O.. Žalobcovia riadne zaplatili aj dohodnutú kúpnu cenu, hoci dokladom o vyplatení kúpnej ceny manželom B. nedisponovali, túto skutočnosť hodlali preukázať práve svedeckými výpoveďami ešte žijúcich právnych nástupcov po E. B., a to výpoveďou E. B. a R. B., ktorý dôkaz súd odmietol vykonať z dôvodu hospodárnosti konania, pričom to odôvodnil skutočnosťou, že uznal argumenty žalovaných v tom smere, že ako žalobcovia pri najmenšej opatrnosti aj v prípade nevedomosti o znení právnych predpisov o podmienkach prevodu nehnuteľností, museli si byť vedomí, že k nadobudnutiu vlastníctva potrebujú písomnú zmluvu a jej registráciu štátnym notárstvom. Pre jej nedostatok ako žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastníctvo k vyššie uvedeným pozemkom ani titulom kúpy, ani titulom vydržania. S názorom súdu prvej inštancie sa nestotožňujú. Súd v konaní neprihliadol na iné, veľmi zásadné skutočnosti, ktoré svedčili o oprávnenosti držby pozemku žalobcami a nevykonal navrhnuté dôkazy. Súd nie úplne a spoľahlivo zistil skutkový stav a na základe neúplne zisteného skutkového stavu potom aj vec nesprávne právne posúdil a nesprávne rozhodol. Súd nepostupoval podľa ustanovení § 134 a § 130 Občianskeho zákonníka, ale obmedzil sa na konštatovanie, že mali mať vedomosť, že k nadobudnutiu vlastníctva k pozemku je potrebná písomná zmluva a jej registrácia štátnym notárstvom. Oprávnenosťou držby a jej trvaním sa súd nezaoberal. O oprávnenosti držby však svedčia viaceré aj doteraz zistené skutočnosti, a to predovšetkým, že disponovali dokladom zo dňa 23. 04. 1990, ktorý im vydal E. B. pri kúpe sporných nehnuteľností ako doklad preukazujúci nadobudnutie pozemku E. B.. Dedič sporných pozemkov pozemnoknižnej parcely č. XXXX/X H. L., nar. XX. XX. XXXX, uznával oprávnené nároky žalobcov a prejavil ochotu aj sporné parcely vysporiadať v ich prospech, čo by potvrdil aj navrhnutý svedok V. R. - o tejto skutočnosti prebehlo viacero rozhovorov. H. L. zomrel náhle v roku XXXX, nároky žalobcov uznal ešte pred jeho smrťou, čo žalobcov len utvrdilo o oprávnenej držbe nehnuteľností. Táto okolnosť ako dôležitá pre posúdenie veci (oprávnenosti držby) nebola súdom skúmaná. Poukázali ďalej na to, že H. L. od roku XXXX žil nepretržite v obci L., nikdy nenamietal a nespochybňoval oprávnenosť držby žalobcami, bol si vedomý, že jeho právni predchodcovia po častiach pozemnoknižnú parcelu č. XXXX/X odpredali na stavebné pozemky. Súd nezobral vôbec do úvahy okolnosť, že žalovaní si vysporiadali spornú nehnuteľnosť osvedčením o vydržaní formou notárskej zápisnice zo dňa 07. 12. 2004, napriek tomu, že od roku 1960 túto neužívali a tak nesplnili jednu zo základných podmienok pre nadobudnutie týchto pozemkov vydržaním. Pri vydávaní osvedčenia pritom tvrdili, že pozemky nerušene užívajú vrátane parcely zastavanej ich rodinným domom, t. j. parcely č. C-KN XXXX. Súd nebral do úvahy skutočnosť, že v čase platnosti OZ č. XX/XXXX, platného v čase od 01. 04. 1964 do 01. 01. 1992, štát doslova obmedzoval vlastníkov pri nakladaní so svojimi nehnuteľnosťami a bolo bežné, že občania pristupovali k vzájomnej kúpe, resp. zámene pozemkov na základe práve takýchto neperfektných kúpnych zmlúv, ako to bolo v tomto prípade. Majú za to, že zákonodarca prostredníctvom zakotvenia inštitútu vydržania práve na takéto prípady pamätal a stanovil tak možnosť nadobudnutia vlastníctva cez ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka. Majú za to, že bolo v konaní pred súdom prvej inštancie potrebné vypočuť predovšetkým svedkyňu P. G., ktorá si pamätá okolnosti predaja pozemkov právnymi predchodcami žalovaných. Navrhli, aby odvolací súd v napadnutej časti (výrok II. a súvisiace výrok III.) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie o veci. 11. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že pokiaľ žalobcovia odvodzujú svoju dobromyseľnosť v držbe od ústnej kúpnej zmluvy s manželmi B., títo nikdy neboli vlastníkmi sporných parciel. Je tiež podstatné, že o žiadnej kúpnej zmluve nedoložili do skončenia dokazovania žiaden dôkaz. Daná kúpna zmluva mala byť podľa žalobcov uzavretá v roku 1993, malo ísť o ústnu kúpnu zmluvu, a tvrdia, že mali vyplatiť za dané pozemky manželom B. 10 000,- Sk. Poukázali, že v konaní pred súdom sa žalobcovia vyjadrili, že žiaden doklad o vyplatení kúpnej ceny neexistuje a nemajú ani kúpnu zmluvu. Na základe týchto dôvodov by bol navrhovaný dôkaz, a to výsluch nástupcov manželov B. ku skutočnosti, či žalobcovia zaplatili za pozemky manželom B., irelevantný. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní poukazujú na to, že od roku 1964 do roku 1992 štát obmedzoval vlastníkov pri nakladaní s nehnuteľnosťami a títo vlastníci preto prevádzali nehnuteľnosti neperfektnými zmluvami, je zarážajúce, že žalobcovia takto argumentujú v odvolaní, keď žalobcovia nepreukázali, nedokázali žiadnu, ani len neperfektnú kúpnu zmluvu s vlastníkmi sporných parciel so žalovanými, resp. s ich právnymi predchodcami. V roku 1984 sa žalobcovi chopili držby bez akejkoľvek kúpnej zmluvy, ktorú by mali uzatvorenú s vlastníkmi sporných parciel, pričom vlastníkmi v tom čase boli predchodcovia žalovaných. Žalobcovia poukazujú, že za reálneho socializmu sa prevádzali nehnuteľnosti aj ústnou dohodou, pričom žalovaní opačne tvrdia, že v danom období boli aj takí ako žalobcovia, ktorým štát pridelil na stavbu XXX m2 a oni zabrali o cca XXXX m2 viac ako im štát pridelil bez kúpnej zmluvy s vlastníkmi. Pokiaľ žalobcovia poukazujú, že navrhovaný dôkaz, a to výsluch svedkyne G. súd nepovolil, majú za to, že svedecká výpoveď tejto svedkyne nemohla mať žiadnu výpovednú lehotu. Žalobcovia tvrdili, že bola uzavretá len ústna kúpna zmluva, o ktorej nemajú doklad, pričom nemajú ani doklad o vyplatení kúpnej ceny. Poukázali, že navrhovaná svedkyňa opakovane vedie rovnaký spor proti tým istým žalovaným. Ďalej poukázali na judikatúru vo vzťahu k predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a v tomto smere poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/361/2012. Ďalej poukázali na platné znenie Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 46, § 205 a § 206 v období roku 1984, ďalej uviedli, že už v roku 1990 žalobcovia vedeli, že im sporné parcely nepatrili, keď list vlastníctva bol založený v tomto roku len na parcely č. XXXX a č. XXXX, t. j. žalobcovia nemohli byť dobromyseľní. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní napádajú notársku zápisnicu zo dňa 07. 12. 2004, táto námietka nemá relevanciu k preukazovaniu oprávnenej držby pre žalobcov, žalovaní kvôli založeniu listu vlastníctva si dali pozemnoknižné parcely notársky osvedčiť ako už nové katastrálne parcely, neosvedčovali si parcely cudzích vlastníkov, ale po svojich právnych predchodcoch. 12. V dôsledku odvolania žalovaných ako aj žalobcov krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP"), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 15. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, pričom v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia CSP aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 16. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, a to jeho výroku ako aj odôvodnenia, preskúmaní odvolacích dôvodov strán sporu, ako aj preskúmaním obsahu celého spisu dospel k záveru, že v súdenej veci existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP. Hoci z výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd určil, že do BSM žalobcov patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Y., a to parcela č. C-KN XXXX o výmere XX m2, vedená na LV č. XXXX, pričom ako podieloví spoluvlastníci k spornej nehnuteľnosti sú na liste vlastníctva vedení žalovaní, každý v podiele 1/3 a súd tiež určil, že do BSM žalobcovi patrí parcela č. C- KN XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, novovytvorená z pôvodnej parcely č. C-KN XXXX/ X o výmere XXX m2, geometrickým plánom č. XXXXXXXX/XXX/XX Geodetickej kancelárie SAJ, Židlovo 3, Brezno, zo dňa 10. 11. 2015, úradne overeným dňa 18. 11. 2015. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie jednoznačne uviedol, že okrem plôch pozemkov, ktoré sú v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva v prospech žalobcov (pozemky registra C, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísané na LV č. XXX, spolu so stavbou - rodinným domom so súpisným číslom XXXX), k plochám parciel evidencie nehnuteľnosti zodpovedajú novovytvorená parcela uvedená v geometrickom pláne č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 a novovytvorená parcela C-KN XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, čo je rozporné odôvodnenie vo vzťahu k výroku I. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalovaní v podanom odvolaní, okrem iného, poukazovali na skutočnosť, že žalobcovia sú už vlastníci v režime BSM k zapísaným nehnuteľnostiam, pričom pokiaľ súd prvej inštancie svojím rozhodnutím určil žalobcom do vlastníctva ďalšie parcely o celkovej výmere XXX m2, spolu by takto žalobcovia na základe rozhodnutia súdu mali vo vlastníctve až XXXX m2, napriek tomu, že dohodou o zriadení práva OSU bol žalobcom pridelený pozemok o výmere XXX m2. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa skutočne nevysporiadal pri rozhodovaní o návrhu (čo sa týka výroku I.) s už existujúcim vlastníctvom žalobcov, pričom z obsahu spisu a vykonaného dokazovania je zrejmé, že títo sú už zapísaní ako vlastníci nehnuteľností čiastočne z rovnakých dôvodov, ktoré v žalobe ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie žalobcovia uvádzali a ktoré dôvody v odôvodnení rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, a to vo vzťahu k pozemkom, ktoré získali na základe výstavby rodinného domu a pridelených pozemkov do OSU. Podľa názoru odvolacieho súdu je toto pre rozhodnutie súdu zásadné. Zároveň sa však odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v postupe štátnych orgánov v tom čase celkom zjavne došlo k zmätočným úkonom, čo vyplýva práve z dokladov, ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie stranami sporu predložené, tak ako to správne v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal aj súd prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu je však nepochybné, že žalobcovia v súvislosti s výstavbou rodinného domu a pozemkov, ktoré boli uvádzané v jednotlivých rozhodnutiach, prípadne listinách štátnych orgánov, nemohli byť dobromyseľní vo vzťahu k pozemkom prevyšujúcim výmeru XXX m2 a mohli byť dobromyseľní k vydržaniu nehnuteľnosti maximálne do výmery XXX m2, lebo iná - väčšia výmera nebola uvádzaná v žiadnom úradnom dokumente, pričom pri rozhodovaní o uplatnenom návrhu žalobcov je potrebné prihliadnuť na to, že už sú ako vlastníci pozemkov zapísaní na liste vlastníctva vo výmere spolu vo výške XXX m2, pričom z aj uvádzaných titulov nadobudnutia, ktoré sú uvedené na LV č. XXX, je nepochybné, že na tomto liste vlastníctva sú k nehnuteľnostiam žalobcovia zapísaní ako vlastníci v režime BSM práve s prihliadnutím na konanie a rozhodovanie jednotlivých štátnych orgánov v čase výstavby rodinného domu žalobcami. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je toho názoru, že zmätočnosť úradného postupu nemôže byť na ťarchu žalobcov a je možné uveriť tvrdeniam žalobcov, že boli presvedčení o vlastníctve pozemkov v rozsahu väčšom než len XXX m2 vo svoj prospech, pričom na ich strane vznikol omyl o relevantných právnych skutočnostiach, ktorý omyl však je možné súdom posúdiť ako ospravedlniteľný, a preto je potrebné vychádzať z dobromyseľnosti žalobcov vo vzťahu k pozemkom určeným na výstavbu rodinného domu, avšak len do výmery XXX m2, pri rozhodnutí je však potrebné, tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, zohľadniť existenciu vlastníctva žalobcov už v rozsahu XXX m2. 17. Čo sa týka výroku súdu, ktorým v zostávajúcej časti návrh žalobcov zamietol (výrok II.), vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ku ktorým žalobcovia tvrdili nadobudnutie vlastníctva vydržaním z titulu existencie neformálnej kúpnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov, preto pokiaľ okresný súd nevykonal navrhované dôkazy, rozhodol podľa názoru odvolacieho súdu predčasne, bez náležite zisteného skutkového stavu. Odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že v zmysle ustanovenia § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v období, kedy mali žalobcovia sporné nehnuteľnosti kúpiť neformálnou zmluvou a manželom B. za nehnuteľnosti mali vyplatiť kúpnu cenu 10 000,- Kčs, pre nadobudnutie nehnuteľnej veci do vlastníctva bola potrebná registrácia zmluvy štátnym notárstvom. Odvolací súd uvádza, že judikatúra súdov SR je jednotná v tom názore, že jedným zo základných predpokladov nadobudnutia veci vydržaním je oprávnenosť držby, pričom za oprávneného držiteľa sa považuje ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Podkladom tejto vôle je dobrá viera, ktorá vyjadruje vnútorný stav držiteľa. Dobrá viera, ako psychický stav, nemôže byť sama osebe predmetom dokazovania, možno na ňu usudzovať len z okolností vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok a z ktorých možno vyvodiť, že sa nadobúdateľ dôvodne považuje za vlastníka veci. O dobromyseľnosti tiež možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a pritom ide o omyl ospravedlniteľný. Dobromyseľnosť musí byť preto posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva vec, ktorej vlastníctvo nenadobudol. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci. Netreba ale preukazovať platný právny dôvod nadobudnutia veci, riadny prechod vlastníctva; stačí, aby tu bol čo i len domnelý právny dôvod, teda musí byť, čiže je dôležité posúdenie toho, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. Odvolací súd zdôrazňuje, že keďže hodnotenie dobrej viery, je vždy vecou individuálneho posúdenia, v každom jednotlivom prípade treba osobitne posúdiť a vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vykonávaná, pričom v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená. Práve s prihliadnutím už na vyššie uvedené je preto odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie, pokiaľ žalobcovia navrhli doplniť dokazovanie, ktorými dôkazmi sa snažili preukázať práve dobromyseľnosť, resp. okolnosti svedčiace o ich dobromyseľnosti, mal takéto dokazovanie vykonať a až po vykonaní dôkazov, ktoré boli navrhnuté žalobcami, vo veci rozhodnúť. Odvolací súd ďalej uvádza, že hoci žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie vypovedali ako strany sporu, súd žiadnym spôsobom nezisťoval dôvody a okolnosti prečo žalobcovia vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ku ktorým tvrdili, že tieto nadobudli neformálnou ústnou kúpnou zmluvou a zaplatili za ne kúpnu cenu 10 000,- Kčs, neuzavreli písomnú zmluvu a nerealizovali proces registrácie prostredníctvom štátneho notárstva, ktoré skutočnosti sú tiež dôležité pre posúdenie prípadnej dobromyseľnosti žalobcov vo vzťahu k vydržaniu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Odvolaciemu súdu je známa judikatúra Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k ospravedlniteľnému, resp. neospravedlniteľnému omylu vrátane právneho omylu (z ostatných rozhodnutí, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/46/2017), avšak podľa názoru odvolacieho súdu nemožno strane sporu odňať možnosť dokazovať svoje tvrdenia vo vzťahu k otázke dobromyseľnosti nevykonaním navrhnutých dôkazov, preto práve z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu. 18. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať v intenciách už vyššie uvedeného, po vykonaní dokazovania opakovane súd prvej inštancie vyhodnotí zistený skutkový stav, vykoná právne posúdenie a vo veci znova rozhodne. 19. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 CSP. 20. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).