Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/75/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409010010 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6409010010.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému P.. G. P., pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 250 ods. 1,4 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov, na verejnom zasadnutí dňa 8. novembra 2017, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, o odvolaní obžalovaného P.. G. P., proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12.04.2017, sp.zn. 2T/2/2009 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P.. G. P. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žiar nad Hronom uznal označeným rozsudkom zo dňa 12.04.2017 sp.zn. 2T/2/2009 obžalovaného P.. G. P. (aj už právoplatne odsúdeného M. N.) vinným zo spáchania trestného činu podvodu spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 250 ods. 1,4 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov na tom skutkovom základe, že v presne neurčenom čase, v septembri roku 2005, sa obžalovaný M. N. kontaktoval s R. K. ohľadom kúpy nehnuteľností a to rodinného domu vF., na UL O. XXX/X a rodinného domu v obci C. č. X aj s pozemkami, vlastníkmi ktorých boli R. K., nar. XX.X.XXXX a Q. K., nar. XX.X.XXXX, pričom obžalovaný M. N. navrhol R. K. predbežnú kúpu cenu nehnuteľností a to za dom v C. vo výške 23.235,74 eur (700.000,- Sk) a za dom v F. 33.193,92 eur (1.000.000,- Sk), aby sa neplatilo veľa právnikovi za vyhotovenie zmlúv s tým, že po prevode domov im bude ešte uhradený doplatok okolo 66.387,84 eur (2,000.000,- Sk), asi týždeň pred podpisom zmluvy sa obžalovaný M. N. vyjadril, že kupujúcim bude iná osoba z F., dňa 28.9.2005 obžalovaný M. N. zaviezol na svojom motorovom vozidle zn. Mercedes R. K. a Q. K. do F., kde ich predstavil obžalovanému P.. G. P., ktorý vystupoval ako kupujúci predmetných nehnuteľností, následne toho istého dňa na Notárskom úrade v Leviciach podpísali obžalovaný P.. G. P. ako kupujúci a R. K. a Q. K. ako predávajúci kúpnu zmluvu o predaji uvedených nehnuteľností a návrhy na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, pričom R. K. a Q. K. sa dohodli s obžalovaným P.. G. P. a obžalovaným M. N., že finančné prostriedky za prevod nehnuteľností obžalovaný P.. G. P. uhradí na číslo účtu Q. K. a obžalovaný M. N. doplatok kúpnej ceny na účet R. K. s tým, že až po obdržaní dohodnutých finančných prostriedkov pôjdu spoločne podať návrhy na vklad na správu katastra, toho istého dňa 28.9.2005, v čase okolo 15.30 hod. doposiaľ nezistený páchateľ v kaviarni Bonjuar, na Ul. Bernolákovej v F. odcudzil z ruksaku, ktorý mal Q. K. pri sebe kúpne zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností, osvedčenie o dedičstve, list vlastníctva a ďalšie doklady súvisiace s prevodom nehnuteľností, následne dňa 29.9.2005 obžalovaný P.. G. P. predložil odcudzené kúpne zmluvy s návrhmi na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zrýchlenom konaní na Správu katastra v Banskej Štiavnici a v Žiari nad Hronom v rozpore s dohodou s predávajúcimi a v úmysle nevyplatiť kúpnu cenu, k vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho však nedošlo, nakoľko predávajúci vzali z dôvodu odcudzenia dokladov, ako aj neuhradenia kúpnej ceny obžalovaným P.. G. P. a doplatku obžalovaným M. N. späť, v prípade vkladu by podľa znaleckého posudku bola R. K. a Q. K. spôsobená škoda za dom v F. vo výške 56 429,66 eur (1.700.000 eur) a za dom vC. vo výške 20.912,17 eur (630.000,- Sk), celkom by im bola spôsobená škoda vo výške 77.341,83 eur (2.330.000,- Sk). Za to obžalovanému uložil podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon takto uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný P.. G. P., a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 12.04.2017, ktoré odvolanie následne písomne zdôvodnil najskôr písomným podaním zo dňa 12.06.2017 a podrobnejšie takto podané odvolanie písomne zdôvodnil ďalším podaním zo dňa 20.06.2017. V jeho dôvodoch primárne poukázal na obsah prvostupňového rozsudku a tiež na to, že pôvodným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom bol spod obžaloby oslobodený. Ďalej argumentoval tým, že podľa zásad občianskeho práva sa zmluvy zásadne musia dodržiavať účastníkmi zmluvy, však výnimočne môže jednostranným adresovaným právnym úkonom od zmluvy odstúpiť, ak je to v občianskom zákonníku ustanovené alebo ak je to ustanovené v inom zákone, pripadne ak je to medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté a povaha zmluvy to pripúšťa. Keďže došlo k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy z jeho strany, pričom jeho opodstatnenosť je medzi účastníkmi sporná, keďže poškodení v 1. a v 2. rade od zmluvy neodstúpili a na tejto ďalej trvali, musel civilný súd riešiť ako predurčujúcu otázku, či došlo k zrušeniu zmluvy a či v dôsledku toho pôvodný dôvod plnenia skutočne odpadol, takže vznikol nárok na vrátenie neoprávneného majetkového prospechu. Medzi účastníkmi konania v zmluve nebola dohodnutá možnosť odstúpenia od zmluvy a preto súd zisťovať či uvedený prípad alebo dôvod nebol upravený Občianskym zákonníkom prípadne v inom zákone. Súd však nezistil, že po uzavretí kúpno - predajných zmlúv bolo podané trestné oznámenie pre odcudzenie prípadných zmlúv a nevyplatenie kúpnej ceny bolo dôvodom pre odstúpenie od kúpno - predajných zmlúv z jeho strany, a preto tvrdí, že predmetnú kúpnu cenu poškodeným vyplatil a mal v čase uzavretia zmluvy za to, aby zmluvy boli riadne vkladované katastrálnym úradom tak, ako to zákon vyžaduje. Skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny mohla byť dôvodom odstúpenia od zmluvy poškodenými, ktorí takýto úkon doteraz neuskutočnili, Skutočnosť, že sa v danej veci vedie trestné konanie, v dôsledku čoho doposiaľ neboli kúpno - predajné zmluvy zavkladované nie je prekážkou riadneho vkladu po právoplatnom ukončení uvedeného trestného konania, ktoré však nemá vplyv, pokiaľ ide o otázku platnosti kúpno-predajných zmlúv. Kúpno-predajné zmluvy uzavreli dňa 26.09.2005, kde on vystupoval ako kupujúci a poškodení v 1. a v 2. rade ako predávajúci. Predmetom kúpno-predajných zmlúv boli nehnuteľnosti vedené v k.ú. C., evidované na Katastrálnom úrade C. C. - Správa Katastra C.R., zapísané na LV č. XXX, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, ako aj nehnuteľnosti vedené v Katastrálnom území F. evidované na Katastrálnom úrade C. C. - Správa Katastra T. H. D., zapísané na LV č. XXX, ktoré nehnuteľnosti boli presne špecifikované v uvedených kúpno-predajných zmluvách, ktoré sú obe súčasťou spisu Katastrálneho úradu v C. C., Správa E. T. H. D. č. V XXXX/ XXXX a Katastrálneho úradu v C. C., Správa Katastra C. N. č. V XXX/XXXX. Podľa uvedených kúpno-predajných zmlúv, a to kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2005, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti vedené pre k.ú. F., obaja účastníci zmluvy prehlásili, že zmluvu uzatvárajú s tým, že zmluvu si pred jej podpísaním dôkladne prečítali, že táto bola uzavretá po vzájomnom prejednaní podľa ich práva a slobodnej vôle, určite, a vážne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Zmluvné strany potvrdili autentičnosť uvedenej zmluvy svojimi podpismi, ktoré boli overené notárom JUDr. Katarínou Košťálovou so sídlom v Leviciach na Bašte č. 1. Aj ďalšia kúpno-predajná zmluva zo dňa 26.9.2005 uzavretá medzi účastníkmi konania v Leviciach, kde predmetom zmluvy sú nehnuteľnosti vedené pre k.ú. C., účastníci zmluvy zhodne potvrdili, že uvedenú kúpno - predajnú zmluvu uzavreli na základe slobodnej vôle určite a vážne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok a taktiež bola uvedená zmluva podpísaná účastníkmi konania po overení ich podpisov. Na základe týchto zmlúv sa predávajúci rozhodli odpredať predmetné nehnuteľnosti vedené pre k.ú. C. a k.ú F. s tým, že kupujúci prehlásil, že stav kupovaných nehnuteľností je mu známy z osobnej prehliadky a tieto zodpovedajú miere predchádzajúceho užívania a v takomto stave predmetné nehnuteľnosti výslovne odkupuje do svojho spoluvlastníckeho podielu. Predávajúci prehlásili, že sú skutočnými vlastníkmi prevádzaných nehnuteľností a zodpovedajú za nespornosť svojich spoluvlastníckych práv. Predávajúci prehlásili, že celú dohodnutú kúpnu cenu za nehnuteľnosti im kupujúci zaplatil v hotovosti v deň podpísania a overenia podpisov na uvedenej zmluve, čo títo potvrdili svojimi úradne overenými podpismi i príjmovým dokladom bez akéhokoľvek nátlaku. Ako účastníci zmluvy sa dohodli , že on dá vyhotoviť kúpno- predajné zmluvy a návrhy na vklad do katastra nehnuteľností, pričom na základe predchádzajúcej dohody, trovy zmluvy a návrhu na vklad mali financovať poškodení. Listinné materiály dal vyhotoviť u svedka A.. J. E. B.. Z.., ktorý v minulostí zastupoval jeho nebohého otca M.. P.. P. L.. a mal jeho dôveru tak, ako iní jeho klienti v minulosti, napriek rasistickému vyjadreniu advokáta A.. J. S., ktorý ho spochybnil len z dôvodu jeho rómskeho pôvodu hlúpym a odsúdenia hodným argumentom, že patrí do rómskej komunity náchylnej skresľovať skutočnosti, resp. klamať. Vzhľadom na odstup času si odvolateľ už nevedel spomenúť, či poškodení prišli do F. v sprievode iných osôb, pretože on evidoval prítomnosť len oboch poškodených a vzal ich do kancelárie A.. E., ktorý sa však v tom čase nenachádzal vo svojej pracovni. Prítomná bola jedna z jeho pracovníčok Z. Z., ktorá podľa pokynu A.. E. im predložila kúpno- predajné zmluvy v 5 vyhotoveniach a návrh na vklad do katastra nehnuteľností, pričom tieto boli v 2 vyhotoveniach. Poškodení sa posadili do kresiel a približne 25 až 30 minút zmluvy študovali a po ich prečítaní nevyslovili žiadne námietky či faktické pripomienky k jednotlivým článkom kúpnej zmluvy. Po jeho otázke, či súhlasia so znením kúpnej zmluvy, ako i návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a formulácii spôsobu finančného vyporiadania kúpnej ceny, sa pešo odobrali k notárke JUDr. Košťálovej na overovanie podpisov. Obaja poškodení pritom mali dostatok času odmietnuť realizáciu kúpnej zmluvy. Po príchode do budovy notárskeho úradu pri schodišti im odovzdal v súlade s dohodou kúpnu cenu vo výške 1.700.000,- Sk, ktorú si v päťtisícových bankovkách spočítali a odložili, následne išli hore po schodoch na overenie podpisov. Pred svedkyňou notárkou JUDr. Koštálovou podpísali poškodení kúpno-predajné zmluvy. Okrem poškodených bol v kancelárii notárky prítomný i svedok A.. E., ktorému poškodení osobne v notárskej kancelárii bezprostredne po odovzdaní overených zmlúv do jeho rúk uhradili trovy zmlúv a návrhu na vklad v sume 25.000,- Sk v päťtisícových bankovkách, ako odmenu za právne služby spojené s vyhotovením kúpnych zmlúv a návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Je otázkou, odkiaľ mali poškodení zrazu tieto peniaze na úhradu právnych trov, ak nie z už vyplatenej kúpnej ceny, keď predtým tvrdili, že dlhší čas mali existenčné problémy. A.. E. po prevzatí finančných prostriedkov vystavil poškodeným príjmové a výdavkové doklady. K prevzatiu peňazí vo výške 1.700.000,- Sk im bol vystavený príjmový doklad v dvoch vyhotoveniach, ktoré poškodení podpísali a prevzali, čím ako právne spôsobilí na právne úkony účastníci kúpnej zmluvy deklarovali svoj súhlas svojimi overenými podpismi. Pri odovzdávaní peňazí bol s ním svedok D., s ktorým sa dohodol, že s odstupom pár krokov pôjde za nimi do budovy notárskeho úradu. Svedok, ktorý stál na schodišti nad nimi, po prevzatí peňazí následne odišiel. Pozná ho z videnia a z obchodných vzťahov, ako úspešného športovca - karatistu, čo bolo dôvodom požiadania ochrany pri odovzdávaní väčšej finančnej hotovosti. Finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností si požičal od svedka S. zo T., s ktorým spísal riadnu zmluvu o pôžičke. Dátum je uvedený na zmluve a tento sa zhoduje so skutočným dátumom. Z tejto sumy vyplatil poškodeným 1.700.000,- Sk. Bolo to v štyroch obálkach, v troch bola hotovosť po 500.000,- Sk a v jednej 200.000,- Sk, bankovky boli v nominálnej hodnote 5.000,- Sk. Poškodení po odovzdaní overených kúpnych zmlúv a podpísaní návrhov na vklad do jeho rúk, teda nie neznámemu páchateľovi, ako sa neustále uvádza, si dali v notárskej kancelárii pre vlastnú potrebu vyhotoviť 1 ks overenej fotokópie kúpno-predajnej zmluvy, ktorú si jeden z poškodených odložil a on osobne prevzal od nich 5 ks originálov kúpno-predajných zmlúv a návrhy na vklad do katastra nehnuteľností a následne odišiel s poškodenými do reštaurácie pri autobusovej stanici v F., kde išli „zapiť obchod“. Bol s nimi pár minút a následne sa rozlúčil a odišiel. Na druhý deň šiel podať návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti v T. H. D. a C. N.. Podľa zavádzajúcej a zmätočnej verzie poškodených si kúpno-predajné zmluvy mal údajne prevziať poškodený Q. K. a tieto uložiť do ruksaku. Avšak táto verzia je nepravdivá, pretože riadne overené zmluvy mu boli odovzdané ešte v kancelárii notárky JUDr. Košťálovej a za prítomností A.. E., ktoré následne osobne doručil do katastra nehnuteľností tak, ako znela dohoda. Okrem jednej vyhotovenej overenej fotokópie kúpno- predajnej zmluvy, pretože iné relevantné kúpne zmluvy boli v jeho držbe a len túto mu následne počas pobytu na terase reštaurácie, v prítomnosti svedka F. mohli byť z ruksaku spolu s ďalšími dokladmi ako osvedčením o dedičstve, listom vlastníctva a ďalšími dokladmi súvisiacimi s prevodom nehnuteľností odcudzené s tým, že neznáma osoba vyhlásila, že žiadne kšefty v F. sa robiť nebudú. Tvrdenie, poškodených že boli vyhotovené kúpne zmluvy v počte 8 ks je nepravdivé ,čo vyvrátil svedok A.. J E. . Je zarážajúce ,že poškodený Q. K. po takomto vážnom incidente nijakým spôsobom nereagoval, neurobil žiadny rozruch na terase a v priestoroch reštaurácie, nekontaktoval políciu, nepožiadal o informáciu o prípadnom kamerovom zázname v prevádzke a neohlásil trestný čin ani polícii na č. 158. Podľa tvrdení poškodených R. K. si išiel založiť účet v F., na ktorý mu mali byť prevedené finančné prostriedky, čo je však v rozpore so skutočnosťou, pretože peniaze už prevzali , čo potvrdzuje podpísaný príjmový doklad a konkrétny článok kúpnej zmluvy. Argument, že nemohol založiť bankový účet, pretože nemal so sebou preukaz totožnosti je zavádzajúci, nakoľko bez dokladu totožnosti nemohol niekoľko minút predtým osvedčovať svoj podpis na kúpnych zmluvách. Argumenty poškodených sú rozporné a protichodné, navzájom si odporujúce a právne argumenty sú im účelovo podsúvané ich splnomocnencom A.. A. S.. Ako ináč možno kvalifikovať rozpornú a vyfabulovanú výpoveď poškodeného Q. K., ktorý uviedol vo svojej výpovedi, že pred notárkou podpísali kúpne zmluvy, návrhy na vklad a nejaké príjmové doklady, ktoré dostať kúpiť aj v obchode. Vraj si pamätal, že notárka poslala kupujúceho prefotiť jednu zmluvu, lebo ich bolo málo, pričom mu tykala. V skutočnosti on požiadal o jednu overenú fotokópiu ,hoci mu notárka vysvetlila, že po povolenom vklade dostane originál kúpnej zmluvy z Katastra nehnuteľností. Jemu potom notárka podľa jeho tvrdenia mala dať 8 zmlúv, z každej po 4, hoci je nespochybniteľné, že podľa v tom čase platného katastrálneho zákona boli potrebné k návrhu na vklad overené vyhotovenia kúpnych zmlúv v počte 5 ks., z ktorých po 1 ks mali byť doručené po vklade každému účastníkovi kúpnej zmluvy. Toto všetko mu mali dať do obalu, ktorý si dal do ruksaku a po jednej zmluve si mal nechať podľa jeho scestného názoru on, pretože údajne boli tak dohodnutí, že keď budú vyplatené peniaze na účty, so zmluvami pôjdu na kataster a podajú návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na nového vlastníka. Keď odchádzal od notárky, vonku pred notárstvom mal napísať číslo účtu, na ktorý mu mal v rozpore s logikou poslať duplicitne peniaze. Ak by si odvolací súd dôkladne preštudoval výpovede poškodených, bolo by nepochybné, že ich výpovede sú zmätočné a zodpovedajú ich mentálnej výbave. Argument A.. J. S., že si on s notárkou tykal, je podobný tomu, že si priateľsky tykal s prokurátorkou a v priebehu procesu bola zjavná jej zaujatosť a výhoda miestneho advokáta s bohatými kontaktmi na relevantné osoby bola zárukou na vydanie rozsudku o jeho vine. V prebiehajúcom procese bolo neustále tvrdené protistranou, že na základe odcudzených zmlúv boli kúpne zmluvy vkladované. Splnomocnenec poškodených prekvapujúco prevzal argument zamestnankýň katastra, keď uviedol, že je bežné, že si poškodení zmluvy riadne vraj neprečítajú. Zrejme mal na mysli tých, ktorí čítať nevedia na rozdiel jeho klientov ktorí si kúpne zmluvy riadne prečítali, zmluve porozumeli a preto ju v tom znení bez protestu úradne podpísali. V posudzovanom prípade ,či mal byť svedkom odovzdania peňazí Z. D. alebo nie, je podstatným právnym argumentom súhlas predávajúcich so znením zmluvných podmienok a vyhlásenie, že kúpnu cenu prevzali ešte pred ich úradne osvedčenými podpismi, čím prevzatie kúpnej ceny potvrdili a uznali. Výpovede v prípravnom konaní, ale i na hlavnom pojednávaní boli zo strany poškodených veľmi rozporné, odporovali si navzájom, čo Okresný súd v Žiari nad Hronom svojím rozhodnutím zo dňa 22.03.2016 vzal do úvahy a podľa § 285 písm. a ) Tr. poriadku ich oboch spod obžaloby oslobodil. Pokiaľ ide o výpovede podľa súdu nepriamych svedkov, tieto k objasneniu skutkového stavu mohli prispieť významnou mierou. Neobstojí argument, že výpovede A.. A. E. a A.. E. E. vyzneli v prospech obžalovaných. Prokurátor zdôraznil, že keďže vyhotovenie kúpno-predajných zmlúv zabezpečoval on ako obžalovaný práve prostredníctvom A.. A. E., ktorý zapracoval do ich obsahu na základe ich dohody a nie svojvoľne, že finančné prostriedky budú odovzdané predávajúcim pred ich podpisom. Overovanie podpisov u notárky A.. E., podľa názoru prokuratúry vytvára dojem , že títo svedkovia konali a vypovedali tendenčné v jeho prospech a výpoveď A.. A. E. je navyše spochybnená pre jeho rómsky pôvod ako to rasisticky uviedol vo svojom odvolaní A.. A. S., ktorý si navyše s notárkou tykal. Práve výpoveď A.. A. E. je relevantná, pretože bol priamym svedkom odovzdávania overených kúpnych zmlúv poškodenými a ktorí na jeho otázku v notárskej kancelárii pred podpisovaním kúpnych zmlúv či súhlasia s ich znením alebo majú nejaké výhrady ku kúpnej cene, neprejavili žiadnu nerozhodnosť či nesúhlas. Podľa rozhodnutia súdu, dôležitým dôkazom preukazujúcim skutkový stav v zmysle obžaloby sú zadovážené výpisy prichádzajúcich ako aj odchádzajúcich telefonických hovorov, keď tieto mali preukazovať, že pred spáchaním skutku i v čase spáchania skutku a taktiež po jeho spáchaní sa obžalovaný N. v rozpore so skutočnosťou s ním kontaktoval. Obžalovaný M. N. v záverečnej reči pod psychickým nátlakom a hrozbou prokurátorky, že v prípade nepriznania viny mu hrozí pri trestnom čine podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. trest odňatia slobody na 2 roky až 8 rokov, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného sudu v Prievidzi z 31.8.2016 sp. zn. 1T/274/2012, pre zločin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 222 ods. 1, 4 Tr. zákona č. 300/05 Z. z. v znení zákona č. 650/05 Z. z. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.09.2016 a skúšobná doba mu plynie do 17.9.2019. Z obavy výkonu trestu obžalovaný N. po psychickom kolapse uviedol, že sa priznáva a cíti sa byť vinným. Svedok A. O., ktorého on opätovne žiadal vypočuť na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase, keď sa vec vyšetrovala na polícii sa raz stretol s poškodeným R. K. a tento mu ponúkal nejaký finančný obnos, aby tvrdil na obžalovaného M. N., že „ho do niečoho nútili“. Poškodený R. K. mu núkal vtedy sumu 100.000,- Sk, čo z obavy o trestný postih odmietol. Uvedené stretnutie sa uskutočnilo v krčme Hutnícky bufet s tým, že pri stole mohol byť v tom čase prítomný aj svedok R. F.. Toto svedectvo, ktoré naznačilo, z akého zdroja môže mať poškodený finančné prostriedky, bolo spochybnené tým, že ako občan rómskeho pôvodu je nedôveryhodný. Polícia, ktorá má z priestorového odposluchu dôkaz o ovplyvňovaní svedka O. poškodeným,však súdu nepredložila z dôvodu, ktorý už naznačil v súvislosti s advokátom poškodených. Podľa súdu v priebehu konania bolo priťažujúcou okolnosťou irelevantné tvrdenie prokurátorky a advokáta poškodených, že o kúpe nehnuteľností nemala vedomosť jeho exmanželka S. P., s ktorou už viac ako desať rokov neudržuje bližší kontakt. Jeho argument, že pri nadobúdaní nehnuteľného či hnuteľného majetku nemá žiadnu právnu povinnosť informovať exmanželku o svojom rozhodovaní však protistrana a prokurátorka hodnotili ako podporný dôkaz, že nemal v úmysle nadobudnúť nejakú nehnuteľnosť. Výpoveď svedka Z.. F. nepriniesla žiadne nové skutočnosti. Na otázky súdu sa vyjadroval neurčito s dôrazom, že si už na určité skutočnosti nespomína. Relevantnejšia by mala byť výpoveď jeho manželky pani F., zamestnankyne katastra nehnuteľností , ktorá iniciatívne upovedomila v predstihu políciu na podozrenie zo spáchania trestného činu ako i manžela Z.. F. a taktiež A.. J. S.. Toto konanie len potvrdzuje úzke prepojenie ľudí zainteresovaných do predmetného konania, keďže sa jedná o značnú finančnú hotovosť. Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku s tým, aby vec následne vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K odvolaniu obžalovaného P.. P. sa písomne vyjadrili obaja poškodení prostredníctvom svojho splnomocnenca. Pokiaľ sa mal ich splnomocnenec rasistickým spôsobom vyjadrovať voči niektorým svedkom či už právoplatne odsúdenému M. N., sú mimoriadne scestné, nikdy nevystupoval voči Q. spôsobom naznačovaným obžalovaným P.. P.. Razantnejšie vystúpil v reakcii na svedeckú výpoveď A. O., ktorý pritom sám ponúkol ich splnomocnencovi, že je ochotný svedčiť proti M. N., lebo o všetkom vie. Podobne sľúbil vypovedať aj R. K. a samozrejme za to chcel peniaze. Sám P.. P. v odvolaní poukazuje na okolnosti, ktoré však boli ich výpoveďami ako poškodených vyvrátené. Niektorí svedkovia, najmä tzv. športovec D., ktorého vôbec nevideli, že by šiel za nimi do sídla notárky a neskôr ich mal predísť na schodišti, či niekde inde a mal údajne aj vidieť odovzdávanie obálok s peniazmi, je nepravdivé. Tento svedok v inkriminovanom čase ani na ceste, ani v sídle notárky nebol, o čom svedčia rozporné výpovede pred vyšetrovateľom a pred súdom, a to aj v inom konaní. Na tieto skutočnosti už poukázali v rámci svojho odvolania proti pôvodnému rozsudku súdu prvého stupňa (jeho znenie je obsahom predchádzajúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3To/95/2016 z 26.10.2016 - strany 3 a 4). Ďalšie výpovede, a to svedkov S., A.. E. a notárky sú len potvrdením toho, že buď konali v úmysle s dohodou s obžalovanými ich poškodiť alebo nesprávne pochopili správne uzatváranie kúpnych zmlúv. Oni ako právne nevzdelaní občania sa dali hlúpym spôsobom nachytať a už v samotnej kúpnej zmluve pred jej podpísaním bolo uvedené, že kúpnu cenu prevzali pred podpísaním zmluvy. Teda prečo práve po ceste alebo na schodoch im mala byť vyplatená kúpna cena, keď legálne sa tak mohlo stať oficiálne pred notárkou. Okrem toho samotná cena, ktorá bola napísaná v zmluve, nezodpovedala skutočnej hodnote domu na pozemku v F.. Je len zaujímavé, že obžalovaný si údajne peniaze požičal od svedka S. a teda vyvstáva otázka, ako a z čoho ju vrátil, keď nepracoval a údajne podnikal ,,s rybičkami“. Celé odvolanie obžalovaného P.. P. je klamstvom a snahou vytvoriť dojem, že došlo k skutočnému zaplateniu kúpnej ceny. Sami očakávali, že obžalovaní aj dodatočne zaplatí nie dohodnutú, ale samovoľne určenú sumu v kúpnej zmluve. Doposiaľ sa tak nestalo, a preto od kúpnej zmluvy odstúpili, keďže verili, že sa obžalovaný P.. P. spamätá a ak mu naozaj S. peniaze požičal, tak im za predaj zaplatí. Z týchto dôvodov obaja poškodení navrhli odvolanie obžalovaného P.. G. P. ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného P.. G. P. podľa § 317 ods. 1/ Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodne podané. Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku už má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Žiada sa pritom upozorniť, že pokiaľ pôvodne vo veci rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom, v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 04.04.2011 vykonal osobný výsluch obžalovaného P.. G. P. a tiež pôvodne obžalovaného, teraz už právoplatne odsúdeného M. N., ďalej vykonal na tomto pojednávaní aj podrobné výsluchy poškodených v procesnom postavení svedkov, Q. K. a R. K.. Na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2011 vykonal výsluchy svedkov Z. D., A.. A. E., A.. E. E., na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2017 vykonal výsluchy svedkov S. P., M. N. - E., na hlavnom pojednávaní dňa 18.01.2016 doplnil dokazovanie výsluchom svedka A. O., pričom za splnenia procesných podmienok ust. § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpovede svedkov R. F., A. S., Z.. R. A., Z. Z., A. K., R. F., pričom na hlavnom pojednávaní 22.03.2016, rešpektujúc obsah ust. § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy. Pokiaľ krajský súd uznesením zo dňa 26.10.2016 sp.zn. 3To/95/2016 pôvodný rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, vykonal vo veci okresný súd opakovane hlavné pojednávanie, pričom na tomto dňa 21.02.2017 vykonal osobný výsluch svedka B. F. a na hlavnom pojednávaní dňa 12.04.2017 doplnil dokazovanie výsluchom svedka A. O.. Po takto vykonanom dokazovaní dospel prvostupňový súd k správnemu nielen skutkovému, ale i právnemu záveru v tom smere, že obžalovaný P.. G. P. sa spoločným konaním (s už právoplatne odsúdeným M. N.) dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustili v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedú niekoho do omylu (poškodených Q. a R. K.) a spôsobia tak na cudzom majetku značnú škodu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. V reakcii na rozsiahle odvolacie námietky obžalovaného P.. G. P. krajský súd primárne zdôrazňuje, že prvostupňový súd presvedčivým spôsobom zdôvodnil výrok o jeho vine zo spáchania stíhaného skutku v zmysle obžaloby prokurátora a jeho argumentáciu si krajský súd v plnom rozsahu osvojil. Žiada sa zvýrazniť, že pôvodne obžalovaný v tejto veci M. N. t.č. už právoplatne odsúdený ako spolupáchateľ obžalovaného P.. G. P. sa pred vyhlásením napadnutého rozsudku v tejto veci k spáchaniu trestnej činnosti v plnom rozsahu doznal a teda uznal svoju vinu v zmysle obsahu obžaloby. V tejto súvislosti pritom neobstojí a ani nemôže obstáť tvrdenie obžalovaného P.. P. v odvolaní, že údajne sa obžalovaný N. k spáchaniu skutku doznal po akomsi ,,psychickom kolapse“, údajne z obavy z výmery trestu a jeho výkonu, a to pod opäť údajným psychickým nátlakom a hrozbou zo strany prokurátorky. Už právoplatne odsúdený M. N. mal v konaní svojho obhajcu a zo žiadnej skutočnosti než z takéhoto tvrdenia obžalovaného P.. P. ním naznačená obhajoba v uvedenom smere nebola potvrdená a v jeho prípade ide skôr o obhajobu účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchanie stíhaného skutku. Ďalej je nutné poukázať i na to, že v rámci trestného konania P.. P. nevedel skutočne vierohodne vysvetliť, akým spôsobom dostal informáciu o tom, že poškodení R. K. a Q. K. majú záujem rodinné domy v F. a v C. predať. Popieral totiž, že by osobne poznal v tom čase spoluobžalovaného M. N. a rovnako popieral i to, že by sa práve s ním mal kontaktovať v záujme kúpy týchto nehnuteľností. Poškodení R. K. a Q. K. počas celého trestného konania, a to nielen v štádiu pred podaním obžaloby, ale i v konaní pred súdom presvedčivým spôsobom dokazovali skutočnosti ohľadom toho, za akých okolností došlo ku kontaktu s M. N., taktiež ku kontaktu s P.. G. P., obsah ich výpovedí je podrobne uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku na stranách 9 až 16 a bolo by nadbytočné ich obsah na tomto mieste znovu opakovať. Ani krajský súd pritom nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by ich výpoveď akýmkoľvek spôsobom spochybňovala a pokiaľ sa v ich výpovediach i vyskytujú drobné nepresnosti, na ktoré poukazuje v odvolaní obžalovaný P.. P., tieto nemali a ani nemôžu mať vplyv na prijatie záveru o vine tohto obžalovaného. Naproti tomu výrazné rozpory sa vyskytli vo výpovediach svedka D. ohľadom údajného miesta odovzdávania peňazí P.. P. obom poškodeným. Nepochybne dôležitým dôkazným prostriedkom sú i výpisy prichádzajúcich a odchádzajúcich telefonických hovorov medzi obžalovaným P.. P. a už právoplatne odsúdeným M. N. v období pred spáchaním stíhaného skutku. Navzájom sa kontaktovali, pričom sa telefonicky kontaktoval aj N. s S. a taktiež N. s F.. Z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 13C/81/2006 z 30.11.2006 je zistiteľné, že súd návrh P.. P. ako navrhovateľa proti odporcom, t.j. poškodeným R. K. a Q. K. o zaplatenie sumy 1.700 000,- Sk zamietol. Z celej dôkaznej situácie je možné vyvodiť záver, že žalovaný trestný čin vo veci nebol dokonaný iba v dôsledku rýchleho zásahu polície. Obžalovaný P.. P. využil neskúsenosť a takpovediac právnu nevedomosť oboch poškodených v snahe zisteným spôsobom sa na ich úkor obohatiť. Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému P.. P., žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný zákon účinný do 31.12.2005 umožňoval v sankcii ust. § 250 ods. 4 Tr. zák. jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody od dvoch do ôsmich rokov. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, zohľadňujúc mu všetky okolnosti prípadu, na ktoré bol zo zákona povinný prihliadnuť, najmä však skutočnosť, že od spáchania skutku uplynula dlhá doba, čo podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, obsahu nálezov Ústavného súdu SR a tiež judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu je dôležitou okolnosťou, majúcou vplyv na úvahy súdu ohľadom druhu a výmery trestu. Správne okresný súd na strane obžalovaného zistil splnenie podmienok § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005, výkon uloženého trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil v súlade so zákonom, pričom mu určil primeranú skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní dvoch rokov, rešpektujúc obsah ust. § 59 ods. 1 Tr. zák. Takto uložený mierny trest obžalovanému musí byť pre neho ponaučením, aby sa v budúcnosti vyhol akémukoľvek protiprávnemu konaniu, najmä však majetkovej trestnej činnosti ako v teraz posudzovanom prípade. S poukazom na uvedené rozhodol krajský súd o odvolaní obžalovaného P.. G. P. spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia, keďže považoval jeho odvolanie za podané nedôvodne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.