Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/222/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212459 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414212459.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., ako členov senátu, v spore žalobkyne E. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U. nad U., M. I.. XXX, zastúpenej JUDr. Evou Považanovou, advokátkou so sídlom v Žiari nad Hronom, Jiráskova č. 400/21, proti žalovanému SPOLBYT 337, IČO: 31906311, so sídlom v Hliníku nad Hronom, Československej armády č. 337, zastúpenému Mgr. Martinom Štoffom, advokátom so sídlom v Hliníku nad Hronom, Strojárska č. 359/8, o určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9C/174/2014-61 zo dňa 15.05.2015, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“). 1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne (prvý výrok) a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 303,- € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). 1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého je žalobkyňa bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu č. X v bytovom dome súpisné číslo XXX na ulici M. I. v U. nad U., ktorého správu realizuje žalovaný ako spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov založené zmluvou o spoločenstve zo dňa 01.12.1997 uzavretou medzi Obcou Hliník nad Hronom a jednotlivými vlastníkmi bytov v bytovom dome vrátane žalobkyne s manželom; po prijatí viacerých dodatkov obsahuje zmluva o spoločenstve v článku X bod 8 ustanovenie, podľa ktorého v prípade omeškania s plnením úhrady za plnenia je vlastník bytu alebo nebytového priestoru povinný zaplatiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo výške 2,5 promile denne z dlžnej sumy, najmenej 0,83 € za každý aj začatý mesiac omeškania; žalovaný účtoval žalobkyni za rok 2014 zmluvnú pokutu v sume 190,09 € s tým, že z roku 2013 bola prenesená neuhradená zmluvná pokuta v sume 1.673,38 €. 1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie má žalobkyňa na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov naliehavý právny záujem, pretože inak by žalobkyňa nemala iný právny nástroj na odstránenie svojej právnej neistoty ohľadne oprávnenosti vyúčtovania zmluvnej pokuty zo strany žalovaného; na druhej strane dospel súd prvej inštancie k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, pretože stranami sporu neboli všetci účastníci právneho úkonu, ktorého čiastočnej neplatnosti sa žalobkyňa domáhala podanou žalobou; súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné stotožniť s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu; súd prvej inštancie v tomto smere uviedol, že „judikatúra v otázkach určovacích žalôb ohľadne neplatnosti právnych úkonov je úplne jednotná v tom, že v prípade takejto žaloby musia byť účastníkmi konania všetci účastníci právneho úkonu (resp. ich právni nástupcovia), lebo jeho neplatnosť sa dotýka všetkých jeho účastníkov; v prípade neoznačenia niektorého z účastníkov právneho úkonu za účastníka súdneho konania by súdne rozhodnutie nemalo účinky voči tomu, kto nebol účastníkom súdneho konania o neplatnosť, keďže podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je výrok právoplatného rozsudku záväzný iba pre účastníkov a pre všetky orgány a len rozhodnutie o osobnom stave je záväzné pre každého; z uvedeného vyplýva, že pokiaľ v konaní o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu musia byť účastníkmi konania všetci účastníci právneho úkonu, platí to aj v prípade, kedy má súd vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, lebo ako už bolo uvedené, každá neprijateľná zmluvná podmienka je neplatnou; v súdenej veci bolo preukázané, že zmluvnou stranou zmluvy o spoločenstve, ktorá v článku X bod 8 obsahuje sporné ustanovenie o zmluvnej pokute, nie je žalovaný; účastníkmi zmluvy bola žalobkyňa s manželom, Obec Hliník nad Hronom a ďalších 14 osôb ako nadobúdatelia jednotlivých bytov v bytovom domu súpisné číslo 337, ktorí však za účastníkov tohto súdneho konania žalobkyňou označení neboli; súd preto z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, ktorá v danom prípade svedčí všetkým ostatným účastníkom zmluvy o spoločenstve, musel žalobu žalobkyne zamietnuť“; súčasne dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluva o spoločenstve, ktorou jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov vytvárajú spoločenstvo, nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu, pretože nejde o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. 1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 80 písm. c), § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a s poukazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 s odôvodnením, že žalovaný bol v spore v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov právneho zastúpenia. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 07.07.2015 (č.l. 65-66 spisu). Nesúhlasila s rozsudkom súdu prvej inštancie; namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nevykonal ďalšie dôkazy a následne aj nesprávne rozhodol. Názor súdu prvej inštancie, že stranami sporu mali byť všetci účastníci zmluvy o spoločenstve, nepokladala za správny; zdôraznila, že predmetom sporu je ochrana spotrebiteľa; v tomto spore je aktívne legitimovaný vlastník bytu ako odberateľ konkrétnych plnení a služieb a pasívne legitimovaný dodávateľ týchto plnení a služieb, ktorým je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (žalovaný); vyjadrila názor, že by bolo proti logike žalovať ostatných vlastníkov bytov v dome, pretože títo nie sú dodávateľmi plnení a služieb pre spotrebiteľa; podrobne argumentovala, že služby podľa zmluvy o spoločenstve dodáva žalovaný a tieto služby sú odplatné pričom žalovaný je dokonca oprávnený vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; poukázala aj na to, že dodatok č. 4 k zmluve o spoločenstve, ktorý nahradil pôvodné znenie, nepodpísali vlastníci bytov a nebytových priestorov, ale výlučne štatutárny zástupca (predseda spoločenstva). Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu alebo, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; pre prípad potvrdenia rozsudku navrhla pripustenie dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.01.2016 (č.l. 72-74 spisu) k odvolaniu žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie; nesúhlasil s podaným odvolaním a stotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore; zdôraznil, že žalovaný, ktorý bol spornou zmluvou o spoločenstve sám založený, nikdy nebol a ani v súčasnosti nie je jej zmluvnou stranou; stotožnil sa aj s názorom, že v prípade zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov nejde o spotrebiteľskú zmluvu. 2.3 Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu doručil odvolací súd právnej zástupkyni žalobkyne do vlastných rúk dňa 17.01.2017 prostredníctvom pošty (č.l. 85 spisu). 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.). 3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.). 4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalobkyne podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobkyne podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobkyne odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 4.6 Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie strán sporu na strane žalovaného, pretože stranami sporu neboli žalobkyňou označení všetci účastníci spornej zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorej čiastočnej neplatnosti sa žalobkyňa domáhala. Pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; skúmanie vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní; v prípade zmluvy ak niektorá zo zmluvných strán (prípadne jej právny nástupca) nie je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie (porovnaj napríklad rozsudok bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky sp. zn. 3Cz/61/1987 zo dňa 29.02.1988, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/122/2002 zo dňa 01.05.2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/158/2010 zo dňa 17.02.2011 a sp. zn. 5Cdo/211/2013 zo dňa 13.05.2014 ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/2806/2005 zo dňa 21.12.2005, sp. zn. 29Cdo/1879/2011 zo dňa 18.09.2012 alebo sp. zn. 29ICdo/79/2014 zo dňa 27.11.2014); v prípade sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu je tak vecná legitimácia strán (spolu s existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení) predpokladom úspešnosti žaloby; v spore o určenie neplatnosti právneho úkonu však nejde len o to, či konkrétny subjekt (žalobca alebo žalovaný) mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik sporného právneho úkonu, ale tiež o to, ako sa následné určenie neplatnosti tohto právneho úkonu premietne do jeho právnych pomerov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/366/2015 zo dňa 20.05.2015); keďže prípadného určenie neplatnosti sporného ustanovenia zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov by sa nepochybne premietlo do právnych pomerov všetkých jej účastníkov, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že stranami sporu v prejednávanom spore musia byť všetky jej zmluvné strany už len z toho dôvodu, konkrétne ustanovenie zmluvy nemôže byť súčasne platné pre niektorých účastníkov zmluvy a neplatné pre iných, ktorý záver by z hľadiska subjektívnej záväznosti rozsudku (§ 228 ods. 1 C.s.p.) mohol vyplynúť zo sporu, ktorý by prebehol len za účasti niektorých účastníkov zmluvy; na základe uvedeného súdu prvej inštancie už len z tohto dôvodu žalobu žalobkyne správne zamietol. Odvolací súd sa navyše stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov nejde o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sa neuzaviera medzi dodávateľom a spotrebiteľom, nakoľko jej zmluvnými stranami sú výlučne vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí pri jej uzavieraní nekonajú v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ale realizujú oprávnenie vyplývajúce z ich postavenia vlastníkov nehnuteľnosti upravené právnym poriadkom. 5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.). 5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.). 6.1 Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila v podstate tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k dôvodnosti žaloby v prejednávanom spore však považuje odvolací súd za správne (body 4.5 až 4.6 odôvodnenia). 7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 neumožňuje odvolaciemu súdu pripustiť proti svojmu rozhodnutiu dovolanie. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).