Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/564/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212845 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414212845.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. K., J. P. XX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 484,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 05. 09. 2016 číslo konania 10C/181/2014 - 103, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. II. V nenapadnutej časti sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Samostatným výrokom určil, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania, č. XXXXXXXXX zo dňa 04. 02. 2011, v bode 16: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom“ je neprijateľná, a preto neplatná. Pokiaľ ide o vec samú, rozhodol tak s odôvodnením, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bol premlčaný, a preto podanej žalobe nebolo možné vyhovieť. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Podaným odvolaním napadol prvý a tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie. Žiadal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne premlčania uplatneného nároku nie je správne. V tejto súvislosti poukazoval na to, že žalobca sa dozvedel až po porade so svojím právnym zástupcom o tom, že získava žalovaný na úkor neho bezdôvodné obohatenie, a preto podal žalobu, ktorou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto momente mal skutočnú vedomosť o tom, kto a v akom rozsahu získal na jeho úkor bezdôvodné obohatenie. Mal za to, že premlčacia lehota na uplatnenie nároku začala plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa žalovaného, k čomu malo dôjsť až po poskytnutí poslednej splátky dňa 12. 01. 2012. Nárok žalobcu preto premlčaný byť nemôže. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle odvolacieho návrhu. 3. Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. V podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca poukazoval na to, že v danej veci bola nesprávne právne posúdená otázka premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď žalobu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. 6. V tejto súvislosti treba poukázať už na rozhodnutie krajského súdu, v ktorom poukázal na určité súvislosti v otázke posudzovania premlčania uplatneného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. 7. Je potrebné však poukázať na uzavretú zmluvu o úvere medzi žalobcom a žalovaným, z ktorej vyplýva, že zo strany žalovaného bol žalobcovi poskytnutý úver 500,- Eur s tým, že túto sumu zaplatí veriteľovi zvýšenú o 484,- Eur, teda vo výške 984,- Eur. Bolo teda nesporné, aká bola výška úveru poskytnutého žalobcovi, ako aj to, aká bola dohodnutá výška konečnej odplaty za poskytnutý úver vo výške 484,- Eur. Celkovo bolo na základe zmluvy dohodnuté plnenie v 12 splátkach po 82,- Eur mesačne. Táto splátka bola dohodnutá jednak s ohľadom na výšku úveru, ako aj výšku odplaty. Suma 82,- Eur sa však skladala zo sumy 41,70 Eur ako splátky na poskytnutý úver a zo sumy 40,30 Eur ako splátky na poskytnutú dohodnutú odplatu. Z každej jednotlivej splátky na základe uzatvorenej zmluvy o úvere tak aj priemerný spotrebiteľ mohol vedieť, koľko bolo plnenie na predmetnú istinu, ktorá bola poskytnutá ako úver a koľko na uvedenú odplatu. Spočítaním sumy 41,70 Eur a 40,30 Eur vychádza suma 82,- Eur, ktorá predstavuje celkovú splátku za úver a poskytnutú odplatu na základe dohody v úverovej zmluve. 8. V dôvodoch svojho zrušujúceho uznesenia krajský súd poukázal na to, že ak by sa teda mal považovať úrok za bezúročný a bez poplatkov, tak potom vo vzťahu k žalovanému by dochádzalo v každej splátke k bezdôvodnému obohateniu. 9. Aj s ohľadom na uznesenie krajského súdu bolo potrebné otázku behu premlčacích lehôt vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu posudzovať od určitého momentu objektívne spätne k jednotlivým splátkam, ktoré boli vykonávané zo strany žalobcu. Takýmto objektívnym momentom bolo podanie žaloby na súd, čo sa udialo dňa 05. 11. 2014. Keďže v podanej žalobe bolo uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na sumu 484,- Eur s príslušenstvom, tak z toho bolo treba vyvodiť, že žalobca už v tomto momente vedel o výške bezdôvodného obohatenia, pretože toto podľa podanej žaloby sa zhodovalo práve s výškou odplaty, ktorá bola dohodnutá v úverovej zmluve. Od tohto momentu teda bolo potrebné spätne počítať 3-ročnú objektívnu lehotu podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka na vydanie bezdôvodného obohatenia, v rámci ktorej sa pohyboval a podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka subjektívna lehota na uplatnenie bezdôvodného obohatenia. V dôvodoch svojho zrušujúceho uznesenia preto krajský súd poukázal na to, že bude potrebné posúdiť s ohľadom na skutkové okolnosti v danej veci ich deň, teda to, či došlo k premlčaniu nároku žalobcu v celom rozsahu alebo len v časti. 10. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na to, že išlo o plnenie v splátkach, kde v každej jednotlivej splátke bolo plnené na úver, ktorý bol žalobcovi poskytnutý, ale aj na odplatu, ktorá bola medzi žalovaným a žalobcom dohodnutá. Tieto okolnosti jednoznačne vyplývali z uzatvorenej zmluvy o úvere. 11. V danej právnej veci potom k momentu podanej žaloby bolo treba vychádzať z toho, že došlo k splynutiu počiatku behu tak objektívnej premlčacej 3- ročnej lehoty, ako aj 2-ročnej subjektívnej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna 2-ročná lehota na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia by preto spadala ku dňu 05. 11. 2012. 12. V danej konkrétnej veci nebolo totiž možné vychádzať z toho, že by sa lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia mala počítať od poslednej vykonanej splátky na základe uzatvorenej úverovej zmluvy, pretože toto by bolo možné len v tom prípade, pokiaľ by nebolo možné zistiť, čo sa v danej splátke žalobcom žalovanému platilo. V danom konkrétnom prípade je však zrejmé, čo sa platilo na istinu, ktorá bola poskytnutá ako úver a čo sa platilo na dohodnutú konečnú odplatu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným. V danej veci sa potom s každou jednotlivou splátkou, pri závere o tom, že išlo o úver bez úročný a bez poplatkov, žalovaný obohacoval. 13. Za daných okolností preto záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade by nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia mal byť vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti premlčaný, by bol správny za predpokladu, že by doklad založený na č. l. 6 spisu označený ako „splátky a pokuty“ bol verifikovaný tak žalobcom, ako aj žalovanou, teda, že k splátkam došlo takým spôsobom, ako sú tieto v uvedenom doklade uvedené. 14. K tejto okolnosti sa tak žalobca, ako aj žalovaný, či už pred rozhodnutím krajského súdu, ktorým zrušil prvé rozhodnutie, ako aj v prípade druhého rozhodnutia, strany sporu nevyjadrili. Uvedenú okolnosť bude potrebné v ďalšom konaní preveriť a podľa toho vec v danom prípade posúdiť. Vzhľadom na vyššie uvedené preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prvom a treťom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Nenapadnutého druhého výroku rozsudku súdu prvej inštancie sa krajský súd nedotkol, pretože tento podaným odvolaním napadnutý nebol. 16. Krajský súd rozhodol v danej veci s ohľadom na ustanovenie § 391 ods. 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP. 17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).