Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/190/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213104 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414213104.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jany Krnáčovej ako členiek senátu, v právnej veci žalobcu F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T. T. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúci prostredníctvom advokáta - konateľa JUDr. Petra Rybára, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 492,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/189/2014-82 zo dňa 01.07.2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom uložil okresný súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 492,15 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, počítaným od 08.11.2014 do zaplatenia do troch dní od jeho právoplatnosti (prvý výrok), určil, že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania č. 6170209 zo dňa 16.02.2006, v bode 19: „Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom“ je neprijateľná (druhý výrok) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy vykonania vo výške 284,37 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok). Okresný súd vec posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení aktuálnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej v texte aj „OZ“), § 1 ods. 1, 2, 3, § 2, §3, ods.1,2, § 4 ods. 1, 2, 4, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej v texte aj „z. č. 258/2001 Z. z.“), § 153 ods.3,4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho zákonníka, platného a účinného do 30.06.2015 (ďalej v texte aj „O.s.p.“) a § 4 ods.1,2,3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej v texte aj „z.č. 244/2002 Z.z “) . Konštatoval, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 16.02.2006 Zmluvu o úvere č. 6170209, v zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobcovi sumu 663,88 Eur (20.000,- Sk ), ktorú sa žalobca zaviazal vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 634,67 Eur (19.120,-Sk), t.j. celkom 1.298,55 Eur (39.120,-Sk), v 12 mesačných splátkach po 108,21 Eur (3.260,-Sk), počnúc dňom 10.03.2006. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca ako fyzická osoba bol spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva, ktorú uzavreli strany konania, má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere; žalobcovi bol poskytnutý spotrebný úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania a podnikania; finančné prostriedky boli žalobcovi vyplatené v hotovosti pri podpise zmluvy, preto ide o spotrebiteľský úver vo forme pôžičky. Spotrebiteľským úverom sa na účely z. č. 258/2001 Z. z. považuje aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Uzavretá zmluva spĺňa podmienku písomnej formy, avšak neobsahuje obligatórne náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať; neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ z. č. 258/2001 Z. z., preto sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženého rozpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobca zaplatil dňa 28.03.2006 a 10.05.2006 po 108,21 Eur, dňa 02.08.2006 zaplatil 33,19 Eur, dňa 02.08.2006 sumu 75,02 Eur, dňa 09.08.2006 sumu 16,60 Eur, dňa 27.10.2008 sumu 68,58 Eur, dňa 27.03.2009 sumu 200 Eur, dňa 12.05.2010 sumu 26,56 Eur, dňa 05.11.2010 sumu 170 Eur a dňa 07.07.2014 sumu 292,15 Eur; spolu zaplatil 1.298,52 Eur. Vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť spotrebiteľského úveru vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému len skutočnú výšku poskytnutého finančného plnenia, t.j. 663,88 Eur, ktoré je povinný žalobcovi vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa však súdnou cestou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia len sčasti, a to na základe platby, poukázanej na účet žalovaného dňa 07.07.2014 vo výške 492,15 Eur. Okresný súd preto zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie ako rozdiel finančných prostriedkov, poskytnutých žalobcovi (663,88 Eur) a skutočne žalobcom vrátených (1.298,52 Eur ) vo výške, ním žiadanej (492,15 Eur), t.j. nie v skutočnej výške 634,64 Eur (1.298,52 - 663,88). V súvislosti s dojednaním účastníkov zmluvného vzťahu v rámci Všeobecných podmienok úverovej zmluvy, podľa ktorého sa zmluva uzatvára podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, okresný súd poukázal na to, že podľa § 53 ods. 1 OZ nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na § 53 ods. 4, § 54 ods. 1 OZ, § 153 ods. 3,4 O.s.p. zmluvnú podmienku, obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, nepovažoval za dojednanú individuálne, pretože žalobca nemohol ovplyvniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tieto žalobcom ani neboli podpísané, preto tieto dojednania posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 OZ a považoval ju za neplatnú. V článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj „VOP“) si účastníci zmluvy dohodli rozhodcovskú doložku. Podľa § 4 ods. 1,2,3 z.č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve, musí mať písomnú formu, inak je neplatná; písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente, podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. Vzhľadom na námietku žalovaného, že v prejednávanej veci ide o prekážku res iudicata, pretože žalobca bol zaviazaný plniť žalovanému právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., okresný súd konštatoval, že touto otázkou sa už zaoberal aj Najvyšší súd SR v uznesení z 29.01.2015, sp. zn. 3Cdo 27/2011. Vysvetlil v ňom, že oprávnenie súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 z. č. 244/2002 Z. z.) môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných konaniach, napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res iudicata. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že aj rozhodcovský rozsudok, ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy, môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, ale tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, pretože iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je aplikovateľné aj v súdenej veci, ktorej predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniknutého plnením bez právneho dôvodu, keď je potrebné vyriešiť otázku, či žalobca plnil žalovanému na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý má podľa § 35 z.č. 244/2002 Z. z. rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn 17Co 275/2014 zo dňa 20.05.2015). Rozhodcovskú doložka medzi stranami sporu pri uzatváraní zmluvy o úvere č. 6170209 dňa 16.02.2006 nepovažoval za platne uzavretú z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma. V texte zmluvy o úvere je síce vyhlásenie žalobcu ako dlžníka, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ale VOP, v ktorých je v článku 17 predformulovaná dohoda o rozhodcovskej doložke, nie sú podpísané účastníkmi zmluvy o úvere. Nedostatok podpisu na Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, obsahujúcich rozhodcovskú doložku, vyhodnotil NS SR v uznesení z 30.11.2011, sp. zn 2Cdo 245/2010 ako neplatne uzavretú. Bez platne uzavretej rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy nie je možné rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. Bratislava, sp. zn. SR 5628/06 z 15.11.2006 považovať za rozhodcovský rozsudok s účinkami právoplatného rozsudku súdu, a z tohto dôvodu ani nezakladá pre prejednávanú vec prekážku veci rozsúdenej. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods.1 O.s.p. v spore plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po 33,20 Eur (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 01.06.2015), 2x režijný paušál po 8,04 Eur (úkony v r. 2014) a 1x režijný paušál 8,39 Eur (úkon v r. 2015), spolu 124,07 Eur v súlade s § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.. Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon - vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 07.05.2015, a k tomu prislúchajúci režijný paušál, pretože uvedené trovy konania súd nepovažoval za účelne vynaložené: k vyjadreniu žalovaného sa mohol právny zástupca žalobcu vyjadriť aj na pojednávaní dňa 01.06.2015, kde bol osobne prítomný. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj hotové výdavky (§ 17 ods. 1 Vyhlášky), a to za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 01.06.2015 za cestu z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť, za 14x začatú polhodinu po 13,98 Eur, t.j. 195,72 Eur, pričom z uvedenej sumy si právny zástupca žalobcu uplatnil stratu času len vo výške 50%, čiže sumu 97,86 Eur s poukazom na to, že sa zúčastnil aj na ďalšom pojednávaní na okresnom súde sp. zn. 5C 205/14. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj cestovné náhrady za cestu na pojednávanie dňa 01.06.2015 z Košíc do Žiaru nad Hronom za 466 km pri spotrebe 6,20 litra/100 km, pri cena PHM 1,389 Eur/liter, paušálna náhrada za kilometer 0,183 Eur, spolu 124,87 Eur. Z uvedenej sumy si zástupca žalobcu uplatnil len 50% vo výške 62,44 Eur s poukazom na to, že v uvedený deň sa zúčastnil aj na inom pojednávaní na okresnom súde. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 284,27 Eur (124,07 Eur + 97,86 Eur + 62,44 Eur). 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou a ani zmluvou o spotrebiteľskom úvere, bez ohľadu na dohodu strán sa riadi Obchodným zákonníkom. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, z jeho odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, akými úvahami sa riadil a aké ustanovenia právnych predpisov na daný skutkový stav aplikoval. Okresný súd mal postupovať v zmysle obchodnoprávnych predpisov. Zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, stanovená zákonom. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol. Nesúhlasil ani s uloženou povinnosťou zaplatiť trovy konania žalobcovi, pretože rozhodnutie o trovách konania je vydané predčasne, keďže rozsudok vo veci nenadobudol právoplatnosť. Právny zástupca sa na pojednávaní nezúčastnil osobne, bol tam jeho koncipient, preto nemá právo na náhradu hotových výdavkov. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, prípadne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť v plnom rozsahu a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalovaný podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, zrušeného zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C. s. p.“), účinným od 01.07.2016, ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 380 ods. 1 C. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne skutkovo aj právne posúdil, jeho rozhodnutie zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, vyplývajúcemu z listín, doložených v súdnom spise a je odôvodnené v súlade s § 220 C. s. p.. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, uvedené v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa právnej relevantnosti zmluvy o úvere v prejednávanom prípade, sú správne. Krajský súd sa v podrobnostiach s jeho odôvodnením stotožňuje a naň odkazuje. Právny vzťah strán sporu, založený na základe zmluvy o úvere, je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. 8. Odvolateľ výslovne popiera správnosť prvostupňového rozsudku vzhľadom na použitie občianskoprávnych predpisov; tvrdí, že rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku veci rozsúdenej. S týmto tvrdením odvolací súd nesúhlasí a poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. 9. Správny je aj záver súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že úver bol bezúročný a bez poplatkov z dôvodov, ktoré okresný súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Potom nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka vychádza zo správne a náležite súdom zisteného skutkového stavu; okresný súd priznal žalobcovi len ním uplatnený nárok, neprekračujúc ho čo do výšky. 10. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Nešpecifikoval však, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky (výrok 2 rozsudku). Civilný sporový poriadok vyžaduje v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh - § 363 C. s. p.). Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný; na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C. s. p.); odvolací súd nie je viazaný len odvolacím návrhom (§ 381 C. s. p.). Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, z ktorých nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie v druhom výroku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny v plnom rozsahu potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania a o úroku z omeškania. 11. Aj rozhodnutie okresného súdu o trovách konania je správne: námietka žalovaného, že je predčasne vydané, neobstojí; civilný sporový poriadok (aj občiansky súdny poriadok) ukladá súdu rozhodnúť o trovách konania v rozhodnutí, ktorým konanie končí, ako to urobil súd prvej inštancie. Nedôvodná je aj námietka žalovaného ohľadom nepriznania trov právneho zastúpenia, spočívajúcich v hotových výdavkoch za účasť koncipienta na pojednávaní. Žalobca je zastúpený advokátskou kanceláriou, za ktorú koná advokát - konateľ; koncipient je zamestnancom advokátskej kancelárie a koná na základe substitučnej plnej moci. Zo žiadneho zákona nevyplýva nemožnosť advokáta nechať sa zastupovať koncipientom a adekvátne si účtovať za úkony právnej služby prináležiacu odmenu. 12. V dôsledku úspechu žalobcu v odvolacom konaní mu krajský súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).