Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/268/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200547 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415200547.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: Rád svätého Benedikta, so sídlom v Komárne - Slovenská republika, so sídlom Palatínova 10 - 12, 945 05 Komárno, IČO: 00 585 688, zast. advokátom JUDr. László Lengyel, Advokátska kancelária so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza, so sídlom Jána Hollého 10, 917 66 Trnava, IČO: 00 419 702, zastúpenému JUDr. Marianom Janotom, advokátom, so sídlom Čajakova 28, 831 01 Bratislava, o návrhu na určenie vlastníckeho práva a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalobcu zo dňa 17. 08. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/22/2015-51 zo dňa 03. 07. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Zároveň rozhodnutím súd konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol: „Dňa 23.01.2015 podal navrhovateľ na tunajší súd návrh na určenie vlastníckeho práva spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd odporcovi zakázal vstúpiť na pozemky evidované na LV č. XXXX pre katastrálne územie M. E., obec N. nad M., na LV č. XXXX pre katastrálne územie Q., obec D. Q., na LV č. XXX pre katastrálne územie D. pod W., obec D. pod W., ako aj dať tretej osobe pokyn na vstup na tieto pozemky, vykonať na týchto pozemkoch akúkoľvek činnosť sám alebo prostredníctvom tretej osoby, brániť navrhovateľovi vo vstupe na tieto pozemky a nakladať s týmito pozemkami v rozsahu ich založenia, zaťaženia vecným bremenom alebo iným vecným právom, vypožičania, vloženia do majetku právnickej osoby a prenajímania. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia okrem iného uviedol, že v katastri nehnuteľností pri uvedených nehnuteľnostiach je zapísaný taký stav, ktorý nezodpovedá rozhodujúcim právnym skutočnostiam a je nezákonný. Podľa údajov zapísaných v katastri nehnuteľností vlastnícke právo odporcu bolo zapísané do katastra nehnuteľností z titulu právneho nástupníctva. Podľa navrhovateľa sú však navrhovateľ a odporca samostatnými cirkevnými právnickými osobami. Podľa navrhovateľa odporca nie je právnym nástupcom navrhovateľa a medzi navrhovateľom a odporcom nebola uzavretá žiadna zmluva o prevode vyššie uvedených nehnuteľností. Odporca sa preto nestal vlastníkom uvedených nehnuteľností. Z podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že činnosť navrhovateľa bola ukončená dekrétom Mons. U. E. č. 8037/14 zo dňa 05.11.2014. Následne dňa 21.11.2014 Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza podala príslušnému ministerstvu návrh na výmaz navrhovateľa z evidencie č. 7833/2014. Následne Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky rozhodlo o vyradení navrhovateľa z evidencie cirkevných právnických osôb. Dňa 07.05.2015 podal odporca k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyjadrenie, v ktorom uviedol, že Rádu sv. Benedikta so sídlom v Komárne - Slovenská republika bol dekrétom Mons. U. E. č. 8037/14 z 05.11.2014 odobratý súhlas na pôsobenie v Slovenskej republike. Následne Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vydalo Potvrdenie č. MK-2975/2014 260/19908 o vyradení navrhovateľa z evidencie právnických osôb. Listom zo dňa 22.12.2014 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zároveň zaujalo potvrdzujúce stanovisko k prechodu vlastníctva všetkého nehnuteľného a hnuteľného majetku navrhovateľa na Rímskokatolícku cirkev Trnavská arcidiecéza. Na základe týchto skutočností bolo navrhovateľovi odobraté aj identifikačné číslo organizácie. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak. Podľa § 19a ods. 2 OZ, právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 20a ods. 2 OZ, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak. Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Jednou z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania, upravená v ustanovení § 19 O.s.p. V prejednávanej veci má súd za preukázané, že navrhovateľ podal návrh na tunajšom súde dňa 23.01.2015, pričom navrhovateľ bol dňa 24.11.2014 vyradený z evidencie právnických osôb. V dôsledku tejto skutočnosti tak navrhovateľ stratil nielen právnu subjektivitu, ale aj spôsobilosť byť účastníkom konania, a to ešte pred podaním návrhu na súd. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil. Okresný súd Žiar nad Hronom zároveň poznamenáva, že v súlade s princípom právnej istoty je rozhodnutie tunajšieho súdu v súlade s obdobným rozhodnutím Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.01.2015, č. k. 7Co/959/2014 - 249 a rozhodnutím Okresného súdu Komárno zo dňa 16.03.2015, č. k. 14C/626/2014 - 261 v skutkovo a právne podobných veciach. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené“. 3. Proti uzneseniu odvolanie podal žalobca. Uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie napadá v celom rozsahu. Konanie má totiž inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v prvom rade poukázal na závery Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03 a podľa tohto rozhodnutia, pokiaľ súd dospeje k záveru, že nárok uplatnený žalobcom nie je opodstatnený, je povinný vysporiadať sa s argumentáciou žalobou, z ktorej má plynúť opačný záver. Ak súd argumentáciu účastníka konania odmieta, musí sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným a výstižným spôsobom vysporiadať a to tak, aby bolo úplne zrejmé aké dôvody ho k tomu viedli. 4. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v predmetnej veci nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 OSP. Žalobca už v návrhu tvrdil, že k zrušeniu (zániku) žalobcu môže dôjsť výlučne na základe rozhodnutia Apoštolskej stolice a U. E. a trnavský arcibiskup nebol a nie je kompetentný rozhodnúť o zrušení žalobcu. Žalobca vo svojom návrhu namietal aj pravdivosť obsahu dekrétu U. E. zo dňa 05. 11. 2014 č. 8037/14. Vyššie uvedené tvrdenia a argumenty majú zásadný právny význam pre rozhodnutie v predmetnej veci a mohli by byť podkladom pre opačné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Súd prvého stupňa sa však vo svojom uznesením napadnutom týmto odvolaním nezaoberal s týmito tvrdeniami a argumentmi. Nechal ich bez povšimnutia. Je teda zrejmé, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu spochybňujúcimi jeho zánik a preto konanie okresného súdu má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd zánik žalobcu vyvodil z ust. § 20a ods. 2 OZ. Procesný súd však toto ustanovenie interpretoval nesprávne. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak (§ 20a ods. 2 OZ). Osobitným zákonom je však základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou zverejnenou oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR č. 326/2001 Z. z. Z potvrdenia Ministerstva kultúry SR zo dňa 28. 04. 1994 č. 191/1994-15D vyplýva, že žalobca vznikol ako samostatný právny subjekt odvodzujúci svoju právnu subjektivitu od Rímskokatolíckej cirkvi a má právnu subjektivitu. Súd mal preto posúdiť, či k zániku žalobcu skutočne došlo, t. j. či o jeho zániku rozhodoval orgán Rímskokatolíckej cirkvi kompetentný podľa jej vnútorného predpisu, t. j. podľa ustanovení CIC 1983. K zániku žalobcu a k prechodu jeho majetku na inú osobu môže dôjsť výlučne na základe rozhodnutia Apoštolskej stolice. Pod menom Apoštolská stolica alebo Svätá stolica sa rozumejú, okrem iného aj kongregácie, ktoré konajú v mene a s autoritou Rímskeho veľkňaza (pápeža). 5. Zo správneho výkladu ustanovení § 20a ods. 1, 2 OZ a judikatúrou v odvolaní označených vyplýva, že žalobca nezanikol a naďalej má právnu subjektivitu a tým aj procesnú spôsobilosť a to napriek tomu, že Ministerstvo kultúry SR ho vyradilo z evidencie cirkevných právnických osôb. 6. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Krajský súd ako súd odvolací konal vo veci na základe zmocnenia § 470 ods. 1 CSP. Odvolací súd bol viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 CSP ako aj odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP. Na prejednanie odvolania nebolo nariadené pojednávanie s odkazom na ust. § 385 ods. 1 CSP. 8. Odvolací súd následne rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a to podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, zároveň bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa ust. § 391 ods. 3 CSP. 9. Žalobca ako Rehoľný dom Benediktínov je jeden z inštitútov zasväteného života, pričom v zmysle Kán. 634 § 1 CIC 1983, Kán. 120 § 1 CIC 1983 a Kán. 584 CIC 1983 je cirkevnou právnickou osobou, ktorá zaniká, ak ju kompetentná vrchnosť, v danom prípade Apoštolská stolica, zákonne zruší. 10. Žalobca výmazom z evidencie Ministerstva kultúry SR nezanikol ako právnická osoba, nakoľko k jeho zániku mohlo dôjsť iba na základe rozhodnutia Apoštolskej stolice, ktorá takéto rozhodnutie nevydala. Žalobca v súvislosti s výmazom z registra organizácií poukazoval na ust. § 1 zák. č. 540/2001 Z. z. a stanoviska Ústavného súdu SR (PL ÚS 10/08) a Ústavného súdu ČR (PL ÚS 6/02 č. 4/2003 Zb.) s tým, že zápis do registra alebo výmaz z neho nemá žiadny vplyv na vznik alebo zánik dotknutej právnickej osoby. 11. Súd prvej inštancie konštatoval zánik subjektivity žalobcu bez prihliadnutia na osobitný charakter tohto subjektu a aplikáciu jemu zodpovedajúcej právnej úpravy (okrem iného zákon č. 308/1990 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností z ust. § 4 ods. 1 a 4, z ktorého nemožno bez ďalšieho vyvodzovať, že neregistrované cirkvi a náboženské spoločnosti nemajú právnu spôsobilosť), vychádzajúci iba z výpisu z registra organizácií, majúce výlučne informatívny charakter, ako aj bez toho, aby sa vysporiadal s tvrdeniami žalobcu spochybňujúcimi jeho zánik, obsiahnutými už v návrhu na začatie konania. 12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je z vyššie uvedených dôvodov nepreskúmateľné, vychádza z predčasných a neodôvodnených záverov, pričom forma rozhodnutia - uznesenie o zastavení konania, nepochybne má za následok odňatie možnosti konať pred súdom. 13. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).