Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/217/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415203437 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415203437.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivici Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcov 1/ Y. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. nad E., N. XXX/XXX, 2/ O. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. nad E., N. XXX/XXX, obaja zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovaným 1/ F.. X. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., N. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Petrom Bódim, advokátom, Advokátska kancelária v Bánovciach nad Bebravou, Ul. M. R. Štefánika 55/2, 2/ Auktion, s. r. o. so sídlom v Detve, Záhradnícka 8, IČO: 46 141 316, 3/ Stavebnému bytovému družstvu so sídlom v Žiari nad Hronom, Pod Donátom 3, IČO: 00 176 192, zastúpeného JUDr. Janou Šálkovou, advokátkou, Advokátska kancelária v Žarnovici, Ul. Bystrická 1029/101, o neplatnosť dražby, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 20C/8/2015-211 zo dňa 19. 01. 2016, v znení opravného uznesenia č. k. 20C/8/2015-289 zo dňa 09. 03. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom bol byt č. XX na siedmom poschodí, vo vchode č. XXX bytového domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parc reg. „C“ č. XXXX/X, ktorý je evidovaný na LV XXXX v kat. úz. L. nad E.. Išlo o dražbu, ktorú vykonal 2/ žalovaný dňa 08. 01. 2015 o 9,00 hod na Notárskom úrade notárky Mgr. Andrei Galetovej v Novej Bani na návrh žalovaného v rade 3/ ako správcu bytového domu súp. č. XXX, v ktorom sa nachádzal byt žalobcov a ktorý vydražil 1/ žalovaný. Dôvody neplatnosti dražby mali spočívať v tom, že dražobník nedoručil žalobcom znalecký posudok, ktorým mala byť určená hodnota predmetu dražby, a ďalej v rozpore s dobrými mravmi, lebo žalobcovia do termínu konania dražby uhradili v podstate celú vymáhanú pohľadávku, pre ktorú bola dražba nariadená. Okresný súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalobcov, keď nevyhovel ich opakovanej žiadosti o odročenie pojednávania. Dôvodom odročenia mal byť nepriaznivý zdravotný stav 1/ žalobcu, ktorý sa netýkal 2/ žalovanej, ani ich právneho zástupcu. 2. Okresný súd zistil, že žalovaný v rade 2/ žalobcom písomne oznámil začatie výkonu zákonného záložného práva a súčasne žalobcov vyzval na sprístupnenie bytu za účelom ohodnotenia bytu. Uvedené písomnosti 1/ žalobca prevzal 22. 10. 2014 a 2/ žalovaná tieto písomnosti neprevzala. Keďže žalobcovia vykonanie obhliadky predmetu dražby, stanovenej na deň 27. 10. 2014 neumožnili, žalovaný v rade 2/ ich opätovne listom z 28. 10. 2014 vyzval na sprístupnenie bytu. Uvedenú písomnosť, doručovanú poštou na adresu bydliska si žalobcovia neprevzali. Z notárskej zápisnice spísanej notárkou Mgr. Andreou Galetovou dňa 08. 01. 2015 vyplýva, že byt bol ohodnotený znaleckým posudkom tak, ako bolo uvedené v oznámení o dražbe zo dňa 18. 11. 2014 a ktoré bolo uverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 20. 11. 2014. Okresný súd nemal pochýb, že znalecký posudok bol vypracovaný na pokyn žalovaného v rade 2/ znalcom Ing. S. L. pod č. 90/2014 s dátumom vyhotovenia 08. 11. 2014. Znalecký posudok bol spolu s oznámením o dražbe zaslaný žalobcom na adresu, na ktorej si dovtedy preberali pre nich určené písomnosti. Uvedené písomnosti boli dňa 16. 12. 2014 vrátené s poznámkou, že ich žalobcovia v odbernej lehote neprevzali. Žalovaný 2/ ako dražobník v súvislosti s doručovaním znaleckého posudku neporušil zákon, lebo znalecký posudok zaslal žalobcom poštou dňa 20. 11. 2014, viac ako 30 dní pred dňom konania dražby, ktorá sa konala 08. 01. 2015. Nedoručený posudok, ktorý žalobcovia v odbernej lehote podľa oznámenia pošty neprevzali, bol dražobnej spoločnosti vrátený 16. 12. 2014. Žalobcovia si znalecký posudok neprevzali z dôvodu obštrukcii. So žalovaným 2/ komunikovali ešte 06. 01. 2015 a vedeli, že prebieha dražba ich bytu. Žalobcovia nevzniesli žiadne námietky proti ohodnoteniu bytu, nespochybnili ohodnotenie a neprimeranú výšku predmetu dražby, iba nekonkrétne tvrdili, že im znalecký posudok nebol doručený. Ako ďalší dôvod neplatnosti dražby žalobcovia namietali výšku pohľadávky, ktorá bola voči nim vymáhaná prostredníctvom dražby. Žalobcovia nespochybňovali skutočnosť že v čase, keď žalovaný v rade 3/ inicioval u žalovaného 2/ vykonanie dobrovoľnej dražby, bola vymáhaná pohľadávka 3.161 EUR. Po začatí dražobného konania síce uhradili sumu 3.000 EUR, ale z ich komunikácie s 2/ žalovaným dňa 06. 01. 2015 vyplývalo aj to, že žalobcovia boli poučení, že podmienkou toho, aby sa dražba nekonala, bolo najneskôr do konania dražby uhradiť celý dlh v sume 1.228 EUR, ktorý pozostával z hotových výdavkov, odmeny dražobníka a zostatku pohľadávky žalovaného v rade 3/ v sume 161 EUR. Okresný súd nemal dôvod prihliadať na dobré mravy, lebo žalobcovia dlhodobo neuhrádzali platby žalovanému v rade 3/ za správu bytového domu. Byt bol zaťažený viacerými záväzkami a záložnými právami a dražba tak bola jediným spôsobom, ako vymôcť pohľadávku, ktorá predstavovala ukrátenie ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Bolo nadbytočné vypočúvať žalobcov na pojednávaní, lebo z predložených listinných dôkazov by súd nemohol urobiť iný záver ako ten, že svoje tvrdenia žalobcovia nepreukázali. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 12 ods. 1 až 5 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Rozhodnutie o trovách si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 3. Žalobcovia vo včas podanom odvolaní namietali, že okresný súd vec prejednal v ich neprítomnosti, hoci uviedli dôležitý dôvod, pre ktorý žiadali odročiť pojednávanie. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že trvá na osobnej účasti na pojednávaní, chce sa vyjadriť k dôležitým skutočnostiam a nesúhlasil s vykonaním dokazovania bez jeho prítomnosti. Ďalej namietali, že okresný súd vychádzal z listinných dôkazov, z ktorých nemožno spoľahlivo zistiť, či bol znalecký posudok žalobcom zaslaný. V súdnom spise je len podací hárok z 20. 11. 2014, ktorý nie je hodnoverným dôkazom, že práve týmto podaním bol žalobcom spolu s oznámením o dražbe zasielaný aj znalecký posudok, ktorý nie je súčasťou súdneho spisu a teda nemohol byť preskúmaný. Tvrdili, že žalobca 1/ spolu s oznámením o dražbe prevzal len znalecký posudok vyhotovený k 15. 01. 2013, ktorý pripojili k odvolaniu, pričom uvedená listina, nemala predpísané náležitosti, nebola opatrená pečiatkou znalca. Podľa § 12 ods. 1 zák. o dobrovoľných dražbách, znalecký posudok nesmie byť starší ako šesť mesiacov. Ďalej žalobcovia namietali, že sa okresný súd nezaoberal s hrubým nepomerom medzi hodnotou predmetu dražby a pohľadávkou, ktorú mal žalovaný v 3/ rade ako navrhovateľ dražby voči žalobcom ku dňu konania dražby po vykonaní dobrovoľnej úhrady, čo bolo dôvodom neplatnosti dražby pre rozpor s dobrými mravmi. Dražobník vyčíslil pohľadávku v oznámení o začatí dražby na sumu 4.228,88 EUR, táto pozostávala z pohľadávky bytového družstva vo výške 3.161 EUR, z hotových výdavkov a odmeny dražobníka 1.067,88 EUR. Žalobca 1/ k 01. 01. 2015 vykonal úhradu 3.000 EUR a požiadal dražobníka o odklad resp. o splátkový kalendár, keďže uhradil 75 % celej pohľadávky a k úplnému splateniu pohľadávky zostávalo uhradiť 1.228,88 EUR. Zvyšok neuhradenej sumy 1.228,88 EUR boli z 95 % náklady dražobníka. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, vyhovel žalobe a priznal žalobcom náhradu trov konania. 4. Žalovaní v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu z 29. 03. 2016 navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Tvrdenia žalobcov sa netýkali predmetu konania a boli účelové. Žalobcovia sa nedostavili na pojednávanie nariadené na deň 10. 12. 2015, ani na pojednávanie 19. 01. 2016, na ktoré boli riadne a včas predvolaní. Výsluch účastníkov je iba jedným z dôkazných prostriedkov a žalobcovia mali možnosť uviesť svoje tvrdenia v žalobe, ako aj na pojednávaniach prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalobcovia konali na účely dražby obštrukčne, nepreberali písomnosti, nesprístupnili byt, vlastnou ľahostajnosťou a opakovaným ignorovaním svojich záväzkových povinností nechali vec zájsť do štádia dražby. Tvrdenie, že im nebol doručený znalecký posudok, sú len špekulatívne úvahy, lebo znalecký posudok 90/2014 z 08. 11. 2014 vyhotovil znalec Ing. XY.. V odvolaní uvedený Znalecký posudok č. 09/2013 bol vypracovaný týmto znalcom na účely predošlého dražobného konania, v ktorom sa žalobcovia už v minulosti ocitli. Vzhľadom na existenciu neuhradeného zostatku pohľadávky sa žalobcovia nemohli dôvodne spoliehať na upustenie dražby, keď taký postup nepredpokladá ani § 19 ods. 1 písm. k) zák. č. 527/2002 Z. z. Tvrdeniu žalobcov o nepomere hodnoty predmetu dražby s pohľadávkou, ktorá mala byť uhradená bolo irelevantné, lebo práve žalobcovia neuhrádzaním platieb správcovi bytového domu ukracujú ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. 5. Žalovaný v 3/ rade vo vyjadrení k odvolaniu z 05. 04. 2016 uviedol, že 2/ žalobkyňa a právny zástupca oboch žalobcov svoju neúčasť na pojednávaní nezdôvodnili a teda im nič nebránilo zúčastniť sa pojednávania 19. 01. 2016. Žalovanému v rade 3/ bol znalecký posudok č. 90/2014 z 08. 11. 2014 a ostatné písomnosti od 2/ žalovaného doručované dňa 20. 11. 2014 spolu so zmluvou č. A 75/2014 o vykonaní dobrovoľnej dražby. Zásielka odoslaná 20. 11. 2014 bola žalovanému 3/ doručená 21. 11. 2014. Na obálke pod pečiatkou došlej pošty je čitateľný údaj o obsahu doručenej zásielky „A 75/2014, OZN o DD 1 kolo + ZP“ K vyjadreniu predložil aj kópiu znaleckého posudku č. 90/2014 z 08. 11. 2014 (č. l. 307). 6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 30. 06. 2016) a odvolací súd o odvolaní žalobcu rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní strán sporu v konaní, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy. 7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože okresný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal potrebné dôkazy. 8. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení platnom od 01. 06. 2014 (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách“) v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. 9. Podľa § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. 10. Podľa § 19 ods. 1 písm. k) Zákona o dobrovoľných dražbách dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi. 11. Podľa § 16 ods. 10 Zákona o dobrovoľných dražbách, ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná. 12. Podľa § 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 EUR. 13. Podľa § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. 14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 15. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 16. Okresný súd zamietol žalobu na určenie neplatnosti dražby a nevykonal ani ďalšie navrhované dôkazy s odôvodnením, že by nemohol urobiť iný záver ako ten, že žalobcovia svoje tvrdenia nepreukázali. Pritom z obsahu zápisnice o pojednávaní č. k. 20C/8/2015 - 206 a nasl. zo dňa 19. 01. 2016 ani zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10. 12. 2015 (č. l. 196n) nevyplýva, aké dokazovanie okrem výsluchu žalovaného 1/ a 2/ súd prvej inštancie vykonal na zistenie v žalobe uvedených tvrdení, z hľadiska dodržania predpísaného postupu dobrovoľnej dražby. Dôvody, prečo okresný súd neposudzoval neplatnosť dražby z hľadiska dobrých mravov a tvrdeného nepomeru medzi cenou draženého bytu a pohľadávkou, boli iba konštatovaním vyjadrenia žalovanej strany konania a nie vyhodnotením vlastných úvah súdu. Právne závery okresného súdu tak nemajú základ v skutkových zisteniach na základe dokazovania a obsahu spisu. 17. Nebolo sporné, že žalovaný v rade 3/ ako správca bytového domu súp. č. 595 na parc. č. 1798/9, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX v kat. úz. L. nad E. a v ktorom sa nachádza dražený byt, mohol konať ako navrhovateľ dražby v rozsahu oprávnení ako správca bytov a nebytových priestorov v bytovom dome podľa § 8b ods. 1, 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. K tvrdeniu žalobcov, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že výsluch strán sporu je len jeden z dôkazných prostriedkov na preukázanie tvrdení, ktorými je žaloba odôvodnená. Nevykonanie dôkazu výsluchom žalobcu samo osebe nebráni žalobcom vyjadriť sa k veci a k označeným dôkazom. Preto, ak súd rozhodol bez výsluchu žalobcov, nejde o postup, ktorým by im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Je len na úvahe konajúceho súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré považuje na posúdenie veci za nevýznamné, pričom v odôvodnení rozhodnutia súd uvedie, z akého dôvodu dôkaz nevykonal. 18. Žalobcovia však dôvodne namietali, že znalecký posudok č. 90/2014 z 08. 11. 2014 nebol súčasťou súdneho spisu, a nemohol byť v konaní na súde prvej inštancie preskúmaný z hľadiska tých dôvodov, ktoré žalobcovia uviedli. Záver okresného súdu, že žalovaný 2/ ako dražobník v súvislosti s doručovaním znaleckého posudku neporušil zákon, bol za uvedeného stavu predčasný. Na tom nič nemení ani to, že vyjadrenia strán sporu nasvedčujú tomu, že prekážka v doručovaní bola na strane žalobcov a že účinky doručenia znaleckého posudku pred termínom dražby mohli nastať tým, že žalobcovia nevyužitím možnosti oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 129/2010 zverejnené pod R 27/2011 v zbierke stanovísk a rozhodnutí). 19. Súd prvej inštancie sa vecne nezaoberal tvrdenými dôvodmi neplatnosti dražby pre rozpor s dobrými mravmi, hoci z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že žalobcovia uhradili v podstate celú vymáhanú pohľadávku okrem trov dražby. Vecným posúdením neplatnosti dražby pre rozpor s dobrými mravmi nie je konštatovanie, že dražba bola jediným spôsobom, ako vymôcť pohľadávku, ani predošlé správanie žalobcov, ktorí v minulosti neuhrádzali platby za správu bytového domu. V neprospech žalobcov nemožno vyvodiť ani to, že ich byt bol zaťažený viacerými záväzkami a záložnými právami. 20. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že žalobcovia pred stanoveným termínom dražby za účelom odvrátenia dražby vykonali úhradu 3.000 EUR a boli pripravení doplatiť zvyšok dlžnej sumy, o čom aktívne komunikovali s dražobnou spoločnosťou (2/ žalovaným). Odmena znalca za znalecký posudok je súčasťou nákladov dražby, ktoré sa uspokoja popri pohľadávke navrhovateľa dražby na ťarchu žalobcov z výťažku dražby. Žalobcovia preto majú právo namietať výdavky dražobníka podľa § 19 ods. 1 písm. k) Zákona o dobrovoľných dražbách a pokiaľ v žalobe spochybnili znalecký posudok, bolo povinnosťou súdu urobiť záver o tom, či náklady dražby boli vyčíslené správne resp. v akom rozsahu boli dôvodné. Vzhľadom na právnu úpravu § 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorej nemožno dražiť nehnuteľnosť v prípade, že pohľadávka neprevyšuje 2 000 EUR, bolo povinnosťou okresného súdu vecne sa vysporiadať s otázkou účelnosti dražby pre zostávajúcu pohľadávku vo výške 1.228,88 EUR, ktorá podľa tvrdenia žalobcov pozostávala z 95 % z nákladov (s časti sporných nákladov) dražobníka, a to z hľadiska posúdenia neplatnosti dražby podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pre výkon práva, ktorý v hrubom nepomere, a teda v rozpore s dobrými mravmi, postihoval majetok a bývanie žalobcov . 21. Byt je majetková hodnota, ktorou žalobcovia garantujú svojim veriteľom možnosť uspokojenia záväzkov. Podľa č. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Byt súčasne plní funkciu zabezpečenia bytových potrieb žalobcov. Odvolací súd uvádza, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci McCann vs. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50 a Rousek vs. Švédsko, č. 27183/04, § 137). 22. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že najmä v prípade posudzovania hraničných situácii treba pri odôvodnení rozhodnutia klásť dôraz na dodržovanie základného ústavného princípu rovnosti, ktorý sa chápe ako rovnosť formálna a rovnosť faktická. „ I tam, kde sa zákonodarca nevydal cestou vedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej pred formálnou, ponecháva orgánu, ktorý pozitívne právo aplikuje, priestor na riešenie napätia medzi neúplnosťou písaného práva a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v materiálnom poňatí právneho štátu (sudcovská diskrécia). Princípom ochrany slabšej zmluvnej strany sa majú orgány verejnej moci v aplikačnej praxi riadiť najmä v oblasti právnych vzťahov špecifickej povahy, ako sú spotrebiteľské zmluvy, vzťahy vyplývajúce z pracovného či nájomného práva, a pod. Podstatným znakom konania v rozpore s dobrými mravmi je hrubý nepomer vzájomných plnení, lebo tento nepomer je v rozpore s ústavnou zásadou primeranosti. Tento nepomer môže byť relevantne posúdený len na základe rozdielu objektívnych hodnôt plnenia, čo je v konkrétnom prípade nevyhnutné stanoviť na základe rozsiahleho zhodnotenia danej veci a súd musí do svojho rozhodnutia premietnuť ústavné princípy spravodlivosti, primeranosti a ochrany slabšej zmluvnej strany“ (pozri nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 3308/16 ods. 17, 19, 37, 46). 23. Žalovaný 1/ ako vydražiteľ bytu sa nemôže odvolávať len na svoju dobromyseľnosť, keď z notárskej zápisnice o priebehu dražby (č. l. 147 - 149) vyplýva, že licitátor najskôr znížil na sumu 22.770 EUR najnižšie podanie, ktoré bolo oznámené v podmienkach dražby (25.300 EUR) a napokon bol vybratý ako dražiteľ iba žrebovaním spomedzi dvanástich účastníkov dražby. Pri zohľadnení dotknutých práv a povinností je za uvedeného stavu namieste rozloženie rizika dôsledkov vyplývajúcich z vyhlásenia dražby za neplatnú nielen na žalobcov, ale aj na ďalšie osoby, ktoré napriek známym skutočnostiam (nepomer vyvolávacej ceny draženého bytu a dražbou vymáhanej pohľadávky) aktívne vstúpili do dražby za cenu, ktorá nepostačuje, resp. znemožňuje žalobcom (dlžníkom), aby mohli v predpokladanom rozsahu uhradiť čo i len čiastočne existujúce záväzky voči svojim veriteľom v prípade dosiahnutia spravodlivej ceny. 24. Okresný súd sa v ďalšom konaní vysporiada s tým, či dražba nebola neplatná z dôvodu výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi pre hrubý nepomer vzájomných plnení (zostatok vymáhanej pohľadávky oproti hodnote bytu), či dražbou neboli porušené ústavné zásady spravodlivosti, primeranosti a ochrany slabšej zmluvnej strany, keďže žalobcov možno považovať za spotrebiteľov vo vzťahu k 3/ žalovanému ako osobe zabezpečujúcej správu bytu. Bude vychádzať z toho, že byt je majetková hodnota, ktorou žalobcovia zabezpečujú svoje bývanie a ďalšie svoje záväzky. Keďže znalecký posudok č. 90/2014 z 08. 11. 2014 predložil žalovaný v 3/ rade až vo vyjadrení k odvolaniu, okresný súd zabezpečí vykonanie tohto dôkazu (jeho kópia je na č. l. 307 - 317, vrátane jeho príloh 318 - 336), spolu s ďalšími listinnými dôkazmi o dôvodoch a výške vymáhanej pohľadávky, vrátane nákladov dražby a o čiastočných úhradách zo strany žalobcov, ktoré si vyžiada od žalovaných v rade 2/ a 3/ a z ktorých urobí záver o výške a špecifikácii vymáhanej pohľadávky a o tom, či náklady dražby boli vyčíslené správne, resp. v akom rozsahu boli dôvodné. Znova tiež urobí záver o tom, či žalobcovia mali možnosť namietať v zmysle § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách obsah znaleckého posudku, alebo zmarenie tejto možnosti ide na ich ťarchu. Vykoná dokazovanie na preukázanie uzavretia zmluvy o vykonaní dražby č. A 75/2014, ktorá sa podľa tvrdenia žalovaného 3/ nachádzala v písomnostiach, ktoré mu boli doručené 21. 11. 2014 od žalovaného 2/ (obsah obálky č. l. 305). Okresný súd posúdi obsah splnomocnenie 3/ žalovaného pre 2/ žalovaného ako dražobníka (č. l. 130) a obsah zmluvy o vykonaní dražby č. A 75/2014 z hľadiska podmienok jej platnosti v zmysle § 16 ods. 2, 6, 10 Zákona o dobrovoľných dražbách. Keďže okolnosti vypracovania a doručovania znaleckého posudku žalobcovia spochybňovali, okresný súd bude zisťovať, kedy bola zmluva medzi dražobníkom a navrhovateľom dražby uzavretá a v prípade, že sa tak stalo až doručením návrhu zmluvy dňa 21. 11. 2014 žalovanému 3./, potom náklady za znalecký posudok aj samotný znalecký posudok, ktoré boli už v tom čase vypracované, nie je možné považovať za odôvodnené náklady dražby. 25. V novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 26. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.