Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/188/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415210686 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415210686.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti žalovanému Q. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX P. G. XX, o zaplatenie 300,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4C/323/2015-55 zo dňa 16. januára 2017, takto r o z h o d o l : Odvolanie žalobcu voči výroku rozsudku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok), o d m i e t a. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcu presahujúcu sumu uvedenú vo výroku I. zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 16. 01. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok) a žalobu žalobcu presahujúcu sumu uvedenú vo výroku I. zamietol (II. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (III. výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 300,- Eur, úroku vo výške 32% ročne zo sumy 300,- Eur od 09. 02. 2012 do zaplatenia, poplatku vo výške 195,84 Eur, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 495,84 Eur od 21. 06. 2012 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky: trov mediačného konania vo výške 169,69 Eur, poplatkov za upomienky vo výške 20,- Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 255,30 Eur. V priebehu konania žalobca v časti týkajúcej sa sumy 195,84 Eur zobral žalobu späť, preto okresný súd konanie v tejto časti zastavil. Okresný súd uviedol, že strany sporu dňa 08. 02. 2012 uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 300,- Eur. Pretože zmluva o úvere neobsahuje RPMN, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalovanému sumu 300,- Eur, ktorú žalovaný nezaplatil žalobcovi, preto je žaloba v tejto časti dôvodná a okresný súd jej v tejto časti vyhovel. Ďalej okresný súd uviedol, že v zmluve o úvere chýba podstatná náležitosť, preto žalobu žalobcu vo zvyšku, týkajúcu sa úrokov, poplatkov a trov mediačného a rozhodcovského konania zamietol. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). 2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Uviedol, že strany uzatvorili nepomenovanú zmluvu § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), preto sa na ňu zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Strany si ďalej v zmysle bodu 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj ,,VPPÚ“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, dohodli, že všetky právne vzťahy medzi nimi sa budú spravovať Obchodným zákonníkom (§ 262 ods. 1 ObZ). Zmluva podľa jeho názoru obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere tak, ako je uvedené v Obchodnom zákonníku. Následne sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťahy do budúcna, ktoré vzniknú zo zmluvy sa budú spravovať § 262 a nasl. ObZ. ,,Povinný“ nepreukázal to, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia „oprávneného“ treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s „povinným“ vstupoval. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Obdobne pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. V zmluve o úvere a všeobecných podmienkach poskytnutia úveru „povinný“ zároveň vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia exekučných súdov. Ďalej uviedol, že v zmluve o úvere nie je uvedená RPMN, pretože nejde o spotrebiteľský úver. Pokiaľ ide „o príslušný poplatok“, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda „povinný“ musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. „Povinný“ mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru. Predmetný poplatok nie je podľa názoru „povinného“ v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne (vyššie oproti bankám). Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere „povinnému“ vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky prevzal. Čo sa týka príslušného poplatku, tento v 1/3 predstavuje úrok v zmysle § 502 ods. 1 ObZ a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou (bod 11 VPPÚ). Dojednanie takejto platby ako záväzku nad rámec podstatných náležitostí zmluvy o úvere zákonu neodporuje. Ďalej poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe českých súdov, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako to býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (viď rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo/95/2005). Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielen že pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. V dôvodovej správa Zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený modelový príklad výpočtu sankcií spotrebiteľskej zmluvy, ktorý počíta s existenciou jednopercentného poplatku za spracovanie zmluvy. Dôvodová správa úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje za odplatu za poskytnutie úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka, preto nemôže ísť ani o rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a odvolanie žalobcu voči výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok) odmietol (podľa § 386 písm. b/ CSP), rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu v časti zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 5. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca podal odvolanie do celého rozsudku okresného súdu vrátane I. výroku, ktorým okresný súd vyhovel žalobe v časti (o zaplatenie sumy 300,- Eur). Odvolací súd odmietol odvolanie žalocu ohľadne I. výroku rozsudku podľa § 386 písm. b) CSP, pretože odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Prvý výrok rozsudku bol totiž v prospech žalobcu s tým, že Civilný sporový poriadok výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie, pretože v zmysle ustanovenia § 359 ,,odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté“. Z logického výkladu ustanovenia § 359 CSP za použitia argumentu a contrario vyplýva, že strana v prospech ktorej bolo vydané rozhodnutie, nemôže podať odvolanie. 6. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a následne skúmal, či zmluva obsahuje obligatórne náležitosti, považuje odvolací súd za vecne správne. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi stranami dňa 08. 02. 2012 (ďalej aj ,,Zmluva o úvere) žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čerpal úver na iný účel než na výkon povolania, zamestnania, podnikania. Táto skutočnosť vyplýva zo Zmluvy o úvere, ktorá obsahuje vyhlásenie: ,,Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel.“ 8. Pokiaľ súd prvej inštancie posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nedostatku obligatórnych náležitostí Zmluvy o úvere, s týmto záverom súhlasí aj odvolací súd. Z obsahu Zmluvy o úvere totiž vyplýva, že ,,Veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 300,- Eur (slovom tristo) a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 288,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 588,- Eur v 12 mesačných splátkach po 49,- Eur počnúc dňom 15. 03. 2012 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.“ 9. Odvolací súd k otázke právneho režimu tzv. „absolútnych obchodných záväzkových vzťahov“ resp. „absolútnych obchodov“ (kam nesporne patrí i Zmluva o úvere) uzatváraných dodávateľom so spotrebiteľom uvádza, že v minulosti riešená zo strany súdov nejednotne. Možno však konštatovať, že postupne sa názory súdov v takýchto prípadoch prikláňali k postupu, aký zvolil v prejednávanej veci okresný súd, t.j. k aplikácii Občianskeho zákonníka. Zásadný vplyv na odstránenie tejto nejednotnosti malo prijatie zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým s účinnosťou od 1. mája 2014 došlo (okrem iného) i k zmene, respektíve doplneniu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o tretiu vetu, ktorá znie: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Keďže uvedený právny predpis, ktorým došlo k tejto zmene nemá prechodné ustanovenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014 vyslovil právny názor, že toto ustanovenie sa od svoje účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. 10. Podľa ustanovenia § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 11. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že porušením práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany, ktoré mu poskytuje Civilný sporový poriadok. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane jej procesné práva. 12. Primárnou povinnosťou súdu v civilnom procese je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, pokiaľ nemá o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na zistený skutkový stav. 13. Z obsahu spisu okresného súdu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 300,- Eur, úroku vo výške 32% ročne zo sumy 300,- Eur od 09. 02. 2012 do zaplatenia, poplatku vo výške 195,84 Eur, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 495,84 Eur od 21. 06. 2012 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to: trov mediačného konania vo výške 169,69 Eur, poplatku za upomienky vo výške 20,- Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 255,30 Eur. 14. Okresný súd uznesením č.k. 4C/323/2015-21 zo dňa 01. 12. 2015 konanie o zaplatenie poplatku v sume 195,84 Eur zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku zo žaloby v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Následne prvoinštančný súd uznesením č.k. 4C/323/2015-29 zo dňa 18. 01. 2016 zrušil uznesenie okresného súdu č.k. 4C/323/2015-21 zo dňa 01. 12. 2015, ktorým konanie o žalobe bolo zastavené. 15. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva: ,,V priebehu konania žalobca v časti týkajúcej sa sumy 195,84 Eur zobral žalobu späť a preto súd konanie v tejto časti zastavil.“ Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že nedošlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby sčasti o zaplatenie sumy 195,84 Eur a ani k zastaveniu konania sčasti. Vzhľadom na uvedené, okresný súd nerozhodol o celom predmete sporu (o sume 195,84 Eur), pretože sa mylne domnieval, že došlo k späťvzatiu žaloby sčasti ohľadne sumy 195,84 Eur. 16. Okresný súd odôvodnil zamietajúci výrok rozsudku (II. výrok) strohým konštatovaním : ,,Vzhľadom na to, že v zmluve o úvere chýba podstatná náležitosť, ako je uvedené vyššie, súd žalobu žalobcu vo zvyšku, týkajúcu sa úrokov, poplatkov a trov mediačného a rozhodcovského konania zamietol.“ (viď bod 13. rozsudku okresného súdu) 17. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 18. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 19. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozsudku okresného súdu ohľadne poplatku vo výške 195,84 Eur, úroku vo výške 32% ročne zo sumy 300,- Eur od 09. 02. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 495,84 Eur od 21. 06. 2012 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky - trov mediačného konania vo výške 169,69 Eur, poplatku za upomienky vo výške 20,- Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 255,30 Eur nespĺňa kritériá pre riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, pretože nedáva jasne a zrozumiteľne odpoveď, z akého titulu okresný súd zamietol žalobu v jednotlivých (v parciálnych) častiach žalobcom uplatnených nárokov. 20. Okresný súd nedáva žiadnu odpoveď ani na otázku, akým spôsobom rozhodol o žalobcom uplatnenom úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 495,84 Eur od 21. 06. 2012 do zaplatenia (z bodu 13 vyplýva, že okresný súd zamietol žalobu vo zvyšku, týkajúcu sa úrokov, poplatkov a trov mediačného a rozhodcovského konania). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak dlžník svoj dlh veriteľovi riadne (t.j. v dohodnutom množstve, kvalite, rozsahu a na dohodnutom mieste) a včas nesplní (v dohodnutom čase), je v omeškaní (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka).Pre ustálenie, či vzniká veriteľovi nárok na úrok z omeškania (príslušenstvo pohľadávky), je potrebné najprv zistiť, či dlžník (v posudzovanej veci žalovaný) sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Na tejto skutočnosti nemení ani zistenie okresného súdu, že úver je bezúročný a bezpoplatkov. 21. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva žiaden argument, pre ktorý okresný súd zamietol žalobu ohľadne žalobcom uplatnených nárokoch - nákladov spojených s uplatnením pohľadávky - trov mediačného konania vo výške 169,69 Eur, poplatku za upomienky vo výške 20,- Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 255,30 Eur. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozsudku ohľadne nepriznania týchto nárokov jedine z titulu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru neobstojí. 22. Odvolací súd zdôrazňuje, že jedine primerané odôvodnené súdne rozhodnutie umožní stranám oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené, a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom postupe, preto rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu do práva strany na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť. 23. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť odvolanie žalobcu voči I. výroku rozsudku okresného súdu odmietnuť (§ 386 písm. b/ CSP) a rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec v tomto rozsahu vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 24. Úlohou okresného súdu bude opätovne náležitým spôsobom sa vysporiadať so žalobcom uplatnenými nárokmi (úrokom vo výške 32% ročne zo sumy 300,- Eur od 09. 02. 2012 do zaplatenia, poplatkom vo výške 195,84 Eur, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 495,84 Eur od 21. 06. 2012 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky, t.j. trovami mediačného konania vo výške 169,69 Eur, poplatkami za upomienky vo výške 20,- Eur, trovami rozhodcovského konania vo výške 255,30 Eur) v zmysle hore uvedených záverov odvolacieho súdu. 25. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP). 26. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).