Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/106/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415210686 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415210686.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti žalovanému Q. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX P. G. č.XX, o zaplatenie sumy 300,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4C/323/2015-117 z 20. decembra 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom v časti výroku, ktorým žalobu ohľadne trov rozhodcovského konania vo výške 255,30 zamietol (časť druhého výroku) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok), p o t v r d z u j e. II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 20. 12. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 300,- Eur počítaný od 25. 02. 2013 do zaplatenia a trovy mediačného konania vo výške 109,94 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a čo do zvyšku žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v pomere 12,86% trov konania (tretí výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 300,- Eur úroku z omeškania vo výške 32 % ročne zo sumy 300,- Eur počítaným od 09. 02. 2012 do zaplatenia, poplatku vo výške 195,84 Eur, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 495,84 Eur od 21. 06. 2012 do zaplatenia, trov mediačného konania vo výške 169,69 Eur, poplatku za upomienky vo výške 20,- Eur a trov rozhodcovského konania vo výške 255,30 Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že vo veci okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16. 01. 2017 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 300,- Eur, v presahujúcej časti žalobu žalobcu zamietol s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 12Co/188/2017 zo dňa 28. 09. 2017 odvolanie žalobcu voči výroku rozsudku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia odmietol. Vo výroku, ktorým žalobu žalobcu presahujúcu sumu uvedenú vo výroku I. zamietol a v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300,- Eur, ktorú súd prvej inštancie uložil žalovanému už v rozsudku zo dňa 16. 01. 2017 a v tejto časti je vec právoplatne rozhodnutá. Žalobca sa žalobou domáhal i zaplatenia úroku z omeškania vo výške 32 % ročne zo sumy 300,- Eur počítaného od 09. 02. 2012 do zaplatenia. Žalobca v spore nepreukázal, na základe akého titulu sa domáhal zaplatenia uvedeného úroku. Takýto úrok nie je konštatovaný ani ako zmluvný úrok či už v Zmluve o úvere alebo vo Všeobecných podmienkach úveru. Žalobca nepreukázal, z čoho takúto povinnosť žalovaného odvodzuje. Keďže Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalobcovi by ani takýto nárok nevznikol, preto okresný súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie ďalej priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z priznanej sumy 300,- Eur od 25. 02. 2013 do zaplatenia. Žalobca predložil súdu prvej inštancie ,,Pokus o zmier“ zo dňa 11. 02. 2013, ktorý zaslal žalovanému na zaplatenie sumy 840,90 Eur, v ktorom žiadal zaplatiť finančné prostriedky do 10 dní od doručenia pokusu o zmier. Žalovaný doručenie ,,Pokusu o zmier“ nerozporoval, preto súd prvej inštancie ustálil, že žalovanému bol doručený tretí deň plus10 dní na úhradu. Nasledujúcim dňom, t.j. dňa 25. 02. 2013 sa žalovaný dostal s plnením do omeškania, preto prvoinštančný súd žalobu žalobcu v časti úroku z omeškania čo do sumy 195,84 Eur (495,84 Eur mínus 300,- Eur) a obdobia od 21. 06. 2012 do 24. 02. 2013 zamietol. Okresný súd zamietol žalobu i v časti o zaplatenie poplatku vo výške 195,84 Eur, pretože žalobca v spore nepreukázal, na základe akých skutočností by mala takáto povinnosť žalovanému vzniknúť. Žalobca sa v spore domáhal aj zaplatenia trov mediačného konania vo výške 169,69 Eur. Z bodu 13. Všeobecných podmienok úveru vyplynulo, že strany sporu sa dohodli, že spory budú riešené mimosúdne a to Mediačným centrom. Žalobca v spore preukázal, že dňa 03. 01. 2013 podal návrh na začatie mediačného konania na Mediačné centrum Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava. Z písomného vyhlásenia mediátora zo dňa 15. 02. 2013 súd prvej inštancie zistil, že mediačné konanie sa končí na základe skutočnosti, že žalovanému sa nepodarilo doručiť výzvu na vyjadrenie sa k návrhu na začatie mediačného konania. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi trovy účelne vynaložené trovy mediačného konania vo výške 109,94 Eur a to za prípravu a prevzatie veci a za vyhotovenie návrhu 2x po 45,81 Eur plus 2x režijný paušál po 9,16 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi sumu 59,75 Eur (poplatok za mediačné konanie), pretože nepreukázal jeho zaplatenie. Okresný súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie poplatku za upomienky vo výške 20,- Eur s odkazom na bod 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pretože žalobca nepreukázal, že by žalovanému upomienky posielal a tieto v konaní ani nepredložil. Ďalej prvoinštančný súd konštatoval: ,,Žalobca sa v spore domáhal zaplatenia od žalovaného aj trov rozhodcovského konania vo výške 255,30 Eur. Súdu predložil Oznámenie o zastavení rozhodcovského konania zo dňa 17. 06. 2015 z dôvodu § 73 ods.6 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vydané Záujmovým združením právnických osôb s názvom Združenie arbitráže a mediácie IČO: 4574595. Trovy rozhodcovského konania mali predstavovať trovy právneho zastúpenia a trovy poplatku za rozhodcovské konanie. Z Oznámenia vyplýva, že dňa 21. 07. 2014 bol Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava doručený písomný návrh na začatie rozhodcovského konania vo veci žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava zastúpený Advocate s.r.o. Bratislava proti žalovanému Q. S.. Žalobca v spore nepreukázal, že by sa zo žalovaným dohodol na riešení sporov v rozhodcovskom konaní. Nepreukázal, že by so žalovaným uzavrel Rozhodcovskú zmluvy a nepreukázal ani prípadné uzavretie Rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka nie je upravená v Zmluve o úvere a nie je konštatovaná ani vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Napriek tejto skutočnosti podal žalobca žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal dohodu so žalobcom o riešení sporov z uzavretej zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní, nevzniklo mu ani právo na zaplatenie trov rozhodcovského konania. Vzhľadom na to súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.“ O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) Vo veci bol úspešnejší žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Jeho úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 56,43 % (z pôvodne žalovanej sumy 940,83 Eur), úspech žalobcu predstavuje 43,57 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Čistý úspech žalovaného potom predstavuje 12,86 % (56,43 % mínus 43,57 %). 2. Žalobca podal formálne v zákonnej lehote odvolanie do výroku, ktorým prvoinštančný súd čo do zvyšku žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok), avšak z obsahu jeho odvolania vyplýva, že žalobca podal odvolanie do časti výroku rozsudku, ktorým okresný súd zamietol žalobu v časti ohľadne trov rozhodcovského konania vo výške 255,30 (časť druhého výroku). Odvolanie žalobca odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podľa jeho názoru prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania. Uviedol, že ohľadne trov rozhodcovského konania vo výške 255,30 Eur predložil súdu prvej inštancie Oznámenie o zastavení rozhodcovského konania zo dňa 17. 06. 2015. Okresný súd ním uplatnený nárok na trovy rozhodcovského konania zamietol s odôvodnením, že v spore nepreukázal, že by so žalovaným uzavrel Rozhodcovskú zmluvu alebo Rozhodcovskú doložku. Na preukázanie oprávnenosti svojho nároku žalobca v odvolacom konaní pripojil Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 08. 02. 2012. Poukázal na to, že dňa 14. 11. 2017 mu bola doručená výzva okresného súdu na predloženie rozhodnutia o trovách mediačného konania, pričom zároveň súd prvej inštancie mohol požiadať aj o zaslanie rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Keďže nebol vyzvaný na predloženie rozhodcovskej zmluvy, bol toho názoru, že jeho nárok na trovy rozhodcovského konania mal súd prvej inštancie dostatočne preukázaný. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (časť druhého výroku) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní. 8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia. 9. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa uzavretia Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 08. 02. 2012 medzi stranami, odvolací súd uvádza, že ide o novú skutočnosť použitú v odvolacom konaní, ktorú žalobca objektívne mohol uplatniť v konaní pred okresným súdom, preto nespĺňa procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP na to, aby mohol byť relevantným odvolacím dôvodom. 10. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že z obsahu spisu nevyplýva (ani nie je možné vyvodiť), že žalobca uplatnil v rozhodcovskom konaní voči žalovanému pohľadávku vo výške 300,- Eur s príslušenstvom s odkazom na Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08. 02. 2012 a v tejto súvislosti mu vznikli trovy rozhodcovského konania. 11. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu odvolaním napadnutom výroku (časť druhého výroku) ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane závislého výroku o trovách prvoinštančného konania (tretí výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. 12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorí si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že mu ich náhradu nepriznáva. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).