Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/411/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212089 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415212089.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: I. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/X, W. nad U., v konaní právne zastúpená JUDr. Jánom Reptišom, advokátom, Námestie Matice slovenskej 4, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A. č. XXX, v konaní právne zastúpený JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom, Hlavná 31, Trnava, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 14. 04. 2016, č. k. 20C/275/2015 - 64, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu v druhom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a. II. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.233,78 € ich zaplatením právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Jozefovi Zámožíkovi, PhD., advokátovi, Hlavná 31, Trnava v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil s tým, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý vyplýva z toho, že aktuálne je ako výlučný vlastník nehnuteľnosti vedený žalovaný. Vzhľadom na to, žalobkyňou požadované určenie môže odstrániť jej právnu neistotu v otázke, či je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v 1/2. Pokiaľ však išlo o samotnú vecnú stránku žalobného návrhu, súd nemal preukázané, že sa žalobkyňa stala podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností na základe určitého právneho titulu, ktorý neuviedla ani na pojednávaní cestou svojho právneho zástupcu tvrdiac len v podstate, že došlo k dohode účastníkov o tom, že sporné nehnuteľnosti nadobudnú do spoluvlastníctva. Pokiaľ potom žalobkyňa tvrdila, že existovala medzi účastníkmi konania určitá dohoda o tom, že sporné nehnuteľnosti nadobudnú, kúpia do spoluvlastníctva (v rovnakom pomere), takáto dohoda by nebola postačujúcou na to, aby sa stala podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, a to aj keby boli preukázané ďalšie jej tvrdenia ohľadne dlhodobého spolužitia so žalovaným a s tým súvisiaceho financovania kúpy sporných nehnuteľností. Preto pokiaľ žalobkyňa nepreukázala žiaden právny dôvod, s ktorým by platné právo spájalo vznik jej spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, súd nemal inú možnosť, ako len žalobu v celom rozsahu zamietnuť. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a plne úspešnému žalovanému súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za účelne vynaložené úkony právnej pomoci, pričom prisúdenú náhradu trov právneho zastúpenia zaviazal žalobkyňu k povinnosti zaplatiť ju žalovanému podľa § 149 ods. 1 právnemu zástupcovi žalovaného. 3. Proti rozsudku v časti trov konania sa odvolala žalobkyňa. Namietala nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania. Má za to, že bol to práve žalovaný, ktorý dal príčinu pre to, že vznikol predmetný spor, pretože tento žalobkyňu okradol, finančné prostriedky, ktoré mali našetrené použil vo svoj prospech, pričom nepravdivo uvádzal celú dobu, že nie je rozhodujúce, že je napísaný on ako vlastník na kúpnej zmluve, ale že predmetný dom spolu s pozemkami budú vlastniť obaja rovnakým dielom. Žalovaný dokonca navrhoval, aby si zriadili k predmetnému domu len užívacie právo a dom previedli na maloletú vnučku. Žalobkyňa bola veľmi nepríjemne prekvapená v čase konania, že nič z tohto nebola pravda a dokonca sa snažil tvrdiť, prostredníctvom svojho zástupcu, že žalobkyňa nikde 14 rokov nerobila, čo vôbec nie je pravda, pretože počas celej doby, čo žila so žalovaným v spoločnej domácnosti pracovala aj v dvoch robotách, aby si našetrili nejaké peniaze a zabezpečili sa pre prípad staroby. Ďalej poukázala na to, že bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, a to v rozsahu 1/2, ktorá skutočnosť poukazuje na jej ekonomickú situáciu a jej neschopnosť podieľať sa na prípadnej náhrade trov konania. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Záverom poukázala na to, že vlastne bola žalovaným okradnutá, hoci je zdravotne na tom veľmi zle. Žalovaný si prisvojil i to, čo malo patriť jej a nesporné je, že použil spoločné finančné prostriedky na to, aby získal majetkovú výhodu a na toto sa dlhodobo pripravoval. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 6. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 04. 11. 2015. Okresný súd napadnutý rozsudok vydal dňa 14. 04. 2016, odvolanie proti tomuto uzneseniu bolo podané - súdu doručené dňa 30.04.2015, vec bola odvolaciemu súdu predložená dňa 30. 05. 2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.). Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Vzájomná súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď. § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje, ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré smerujú proti rozhodnutiam súdu vydaným do 30.06.2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 01.07.2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne v napadnutej časti ohľadom trov konania. Zásada, že meradlom pre nárok na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, bola prevzatá do CSP, podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. 10. Žalobkyňa v predmetnom konaní nebola úspešná, a preto okresný súd správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p., ktorý bol platný a účinný v čase rozhodovania okresného súdu (v súčasnosti § 255 ods. 1 CSP). Ani s ohľadom na námietky vznesené žalobkyňou v odvolacom konaní nemožno dospieť k inému záveru, než k akému dospel okresný súd. V odvolacom konaní žalobkyňa neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie ohľadom trov konania, akého sa žalobkyňa domáhala. 11. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa v konaní bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov v polovici, neznamená automaticky, že žalobkyňa nebude musieť platiť trovy konania úspešnému žalovanému. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie sú dané také výnimočné okolnosti, pre ktoré by nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania žalovanému, ktoré ako súd preskúmaním spisu zistil, pozostávajú z účelne vynaložených trov konania. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).