Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201724 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6416201724.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jany Krnáčovej, vo veci starostlivosti o maloletého C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. J. Y. XXX/XX, T., v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matka W. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. J. Y. XXX/XX, T., v konaní právne zastúpená JUDr. Evou Považanovou, advokátkou, so sídlom Jiráskova 400/21, Žiar nad Hronom, otec K. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. č. XXX, v konaní právne zastúpený JUDr. Alžbetou Slašťanovou, advokátkou, Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, v konaní o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého do osobnej starostlivosti, na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 13. 12. 2016, č. k. 20P/13/2016 - 104, takto r o z h o d o l : I. Odvolanie matky proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým priznal znalkyni G.. C. Y., G.. znalečné, o d m i e t a . II. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým uložil otcovi i matke povinnosť nahradiť štátu trovy konania každému po 251,48 eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 04. 07. 2005 č. k. 5C/132/2005 - 23 tak, že schválil dohodu rodičov v nasledovnom znení: „Maloletý C. Y., nar. XX.XX.XXXX bude počnúc dňom 01.01.2017 v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec K. Y., nar. XX.XX.XXXX bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého prvé dva týždne v mesiaci a matka W. E., rod. K., nar. XX.XX.XXXX bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého druhé dva týždne v mesiaci s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky v čase o 18.00 hod. v nedeľu predchádzajúcu dvom týždňom, v ktorom bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého a v nedeľu o 18.00 hod. o nasledujúce dva týždne matke v jej bydlisku maloletého aj odovzdá. Otec K. Y., nar. XX.XX.XXXX sa zaväzuje počnúc dňom 01.01.2017 prispievať na výživu maloletého C. Y., nar. XX.XX.XXXX sumou 45,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.“ Styk rodičov s maloletým neupravil. Súčasne uložil otcovi, matke aj maloletému povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na referáte Poradensko-psychologických služieb, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom podľa konkrétneho určenia tohto úradu, a to na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti rozsudku. Štvrtým výrokom priznal znalkyni G.. C. Y., G.. znalečné vo výške 502,96 eur a piatym výrokom uložil otcovi aj matke povinnosť nahradiť štátu trovy konania každému po 251,48 eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa účastníci na pojednávaní dňa 13. 12. 2016 vzdali práva podať odvolanie voči výrokom I., II., III., IV. rozsudku s tým, že súd sa obmedzil s poukazom na ust. § 221 písm. a) Civilného sporového poriadku len na uvedenie tohto ustanovenia bez bližšieho odôvodnenia, nakoľko rozsudok bol vyhlásený za prítomnosti všetkých strán a títo sa po vyhlásení, odôvodení a po poučení vzdali práva podať odvolanie proti vyhlásenému rozhodnutiu. Výrokom IV. priznal súd prvej inštancie znalkyni znalečné vo výške 502,96 eur za vypracovaný znalecký posudok č. 65/2016. Vyúčtovanie znalečného vykonala znalkyňa v súlade s vyhláškou č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov. Aj voči tomuto výroku rozsudku sa matka, otec i kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie, čo písomne pred súdom prvej inštancie potvrdili. 3. Podľa priebehu a výsledkov konania uložil súd matke, ako aj otcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania vzniknuté v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku znalkyňou G.. C. Y., G.., vo výške 502,96 eur (každému v polovici po 251,48 eur). O povinnosti otca aj matky uhradiť štátu trovy konania, rozhodol v súlade s ust. § 57 v spojení s ust. § 55 a § 52 CMP. Účastníci nežiadali rozhodnúť o trovách konania, avšak bolo potrebné rozhodnúť o trovách štátu, keďže ani otec a ani matka nezložili preddavok na vykonanie znaleckého dokazovania. Pri rozhodnutí súdu prvej inštancie tento vychádzal zo skutočnosti, že nariadenie znaleckého dokazovania pôvodne inicioval kolízny opatrovník, reprezentujúci v konaní záujem maloletého, no v konečnom dôsledku znalecké dokazovanie bolo vykonané hlavne z dôvodu postoja oboch rodičov, ktorý sa na výkone osobnej starostlivosti o maloletého nevedeli dohodnúť a k rodičovskej dohode aj dospeli aj pod vplyvom znaleckého posudku. Súd nezistil dôvod pre neuloženie povinnosti náhrady trov konania štátu aj matke, ktorá má síce okrem maloletého C. aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti a nižší príjem než otec maloletého, avšak aj matka svojim postojom spôsobila, že vo veci muselo byť nariadené znalecké dokazovanie a až následne po znaleckom dokazovaní došlo k dohode rodičov ohľadom striedavej osobnej starostlivosti. 4. Proti rozsudku okresného súdu podala matka maloletého v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala výrok IV. a V., ktorým súd zaviazal matku k náhrade trov štátu za znalečné v čiastke 251,48 eur. Pokiaľ ide o výrok č. IV., ktorým súd priznal znalkyni G.. C. Y., G.. znalečné vo výške 502,96 eur, odvolanie proti tomuto výroku bližšie nezdôvodnila. Ako odvolací dôvod uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Neskúmal podrobne jej majetkové pomery a neprihliadol na to, že okrem maloletého V. žijú s ňou v spoločnej domácnosti aj ďalšie dve maloleté deti, ktorým zabezpečuje celodennú starostlivosť. Čistý zárobok je nižší v porovnaní so zárobkom otca maloletého. Okrem bytu, v ktorom býva s maloletými deťmi a manželom, nemá majetok väčšej hodnoty. Poukazovala na výdavky v súvislosti so splácaním úveru a tiež nákladov na bývanie. Odvolateľka poukazovala aj na majetkové pomery otca maloletého, ktorý okrem toho, že má vyšší príjem, býva v rodinnom dome v obci W., so svojou matkou a strýkom, ktorý sa tiež podieľajú na chode domácnosti zo svojich dôchodkov. Mala za to, že na nariadení znaleckého dokazovania striktne trval otec maloletého a poukazovala na správanie sa otca a starostlivosť o maloletého v čase keď bol maloletý u otca. Naopak zdôraznila, že ona si svoje povinnosti voči synovi riadne plnila. So striedavou osobnou starostlivosťou súhlasila len na naliehanie kolízneho opatrovníka na poslednom pojednávaní a po tlmočení názoru súdu, že striedavá starostlivosť bude podmienená povinnosťou otca podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb. Z týchto dôvodov považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým jej uložil znášať polovicu trov štátu za nespravodlivé a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal otca maloletého znášať celé trovy. 5. Otec maloletého doručil súdu vyjadrenie k odvolaniu matky proti výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými priznal znalkyni znalečné a zaviazal oboch v polovici znášať trovy štátu. Pokiaľ ide o odvolanie voči priznaniu znalečného znalkyni, v tejto časti poukázal, že matka maloletého svoje odvolanie žiadnym spôsobom nezdôvodnila. Ďalej uviedol, že odvolanie matky ho do značnej miery prekvapilo, pretože súd vyhlásil rozsudok po obojstranne prejavenej vôli účastníkov. On súhlasil aj s tým, aby prispieval časťou výživného na maloletého C., a to aj napriek tomu, že došlo k dohode o striedavej starostlivosti o maloletého. Nevidel skutočne racionálny dôvod, aby znášal všetky náklady spojené s konaním, nakoľko sa obojstranne dohodli, že každý bude znášať polovicu trov, ktoré vznikli štátu na základe rozhodnutia súdu. Matka maloletého v odvolaní argumentuje tým, že on bol ten, kto zapríčinil trovy, keď navrhol vykonanie znaleckého posudku. Zdôraznil však, že bez vypracovania posudku by matka maloletého vôbec nesúhlasila so striedavou starostlivosťou. Argumentácia, že sa stará o ďalšie dve maloleté deti neobstojí, nakoľko tieto maloleté deti majú otca, ktorý sa o ne tiež stará a žijú s ním v spoločnej domácnosti. Tento príjem však matka nepreukázala a nepoukázala naň. Pokiaľ ide o výdavky týkajúce sa bývania a splácania úveru, rovnako aj tu poukázal na povinnosť aj druhého z rodičov podieľať sa na týchto výdavkoch. Poukázal aj na svoje výdavky v súvislosti s cestovaním z W. do T. a späť, platením vreckového, stravného v školskej jedálni. Zdôraznil, že tieto výdavky platí veľmi rád, pretože sú to výdavky v prospech syna. Okrem toho aj on má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pracuje mimo miesta svojho bydliska, kde za prácou dochádza 28 km denne spolu 56 km aj so spiatočnou cestou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne a navrhol ho potvrdiť. 6. Matka maloletého na vyjadrenie otca k odvolaniu nereagovala. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a contrario rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch o priznaní znalečného podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol a výroku o povinnosti rodičov maloletého uhradiť štátu trovy konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 8. Podľa ust. § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 9. Matka maloletého podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výrokom IV. a V. Výrokom IV. súd priznal znalkyni G.. C. Y., PhDr. znalečné vo výške 502,96 eur. Ako vyplýva z pojednávania a z úradného záznamu vyhotoveného po vyhlásení rozhodnutia po poučení o následkoch vzdania sa odvolania dňa 13. 12. 2016, matka maloletého sa vzdala práva podať odvolanie, aj proti výroku IV., ktorým súd priznal znalkyni znalečné. Rovnako aj ostatní účastníci sa vzdali práva podať odvolanie voči výrokom I. až IV. vrátane matky. Vzdanie sa odvolania je jednostranný dispozičný procesný úkon sporovej strany adresovaný súdu, ktorého následkom je zánik subjektívneho oprávnenia podať proti rozsudku účinne odvolanie neskôr. Jedná sa o úkon vo veci samej, ktorý musí mať písomnú formu a je potvrdený podpisom strán alebo ich zástupcov v zápisnici alebo iným vhodným spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti o tomto úkone. Po pojednávaní vzhľadom na to, že zápisnica z pojednávania nebola spisovaná a bola len zvukovo zaznamenaná, pričom zvukový záznam sa nachádza v elektronickom súdnom spise (§ 98 ods. 1, § 99 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 56 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom kancelárskom poriadku . . .) bol vyhotovený písomný úradný záznam podpísaný tak matkou, otcom, ako aj ich právnymi zástupcami, vrátane kolízneho opatrovníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a po poučení o následkoch vzdania sa odvolania, účastníci zhodne prehlásili, že sa vzdali práva podať odvolanie proti výrokom rozhodnutia I., II., III., IV. V zmysle ust. § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. K strate subjektívnej legitimácie na podanie odvolania dochádza účinným vzdaním sa odvolania (§ 368 CSP). 10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil matke aj otcovi povinnosť nahradiť trovy štátu, každému v polovici, je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením v tejto časti. Okresný súd svoje rozhodnutie stručne a zrozumiteľne odôvodnil, v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil správne skutkové závery, ktoré zodpovedali zisteným skutočnostiam a následne správne na zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne normy. Pri rozhodovaní prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, tieto jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil, pričom prihliadal na najlepší záujem maloletých detí. 13. Matka maloletého v odvolaní namietala, že sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal jej majetkovými pomermi a neskúmal, že sa stará o ďalšie dve maloleté deti. Nevychádzal z toho, že má nižší príjem než otec maloletého, a že má výdavky v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti, ako aj v súvislosti s bývaním. Ďalej namietla, že nariadenie znaleckého dokazovania inicioval otec maloletého, a že dohodu o striedavej osobnej starostlivosti podpísala a súhlasila s ňou pod nátlakom kolízneho opatrovníka a po tom, čo jej bolo vysvetlené, že aj otec maloletého sa bude musieť podrobiť odbornému psychologickému poradenstvu. Naopak, otec maloletého popieral tieto tvrdenia, poukazoval na svoje osobné, majetkové, rodinné pomery a tiež na tú skutočnosť, že aj napriek striedavej osobnej starostlivosti platí výživné maloletému v sume 45,- eur mesačne k rukám matky maloletého dieťaťa. Znalecké dokazovanie bolo nariadené z dôvodu neochoty matky maloletého dohodnúť sa. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že znalecké dokazovane bolo vo veci nariadené po neúspešnej snahe súdu o uzavretie dohody ohľadom starostlivosti o maloletého a po tom, čo takýto postup navrhol kolízny opatrovník maloletého D.. Až následne sa k tomuto návrhu pripojili obaja rodičia. Nie je preto pravdou, že nariadenie znaleckého dokazovania inicioval výlučne otec maloletého. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil postoj oboch rodičov maloletého a zobral do úvahy stav, keď ani jeden z rodičov nebol ochotný ustúpiť a neprihliadali na záujem maloletého. Práve pre správanie sa a postoj oboch rodičov, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Rovnako odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa zaoberal aj majetkovými pomermi na strane matky maloletého a uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že aj napriek dvom ďalším vyživovacím povinnostiam a nižšieho príjmu, zaviazal túto na úhradu polovice nákladov trov, vzhľadom na jej postoj v konaní. To znamená, že sa súd vysporiadal aj s príjmom matky, ako aj otca, ako aj ďalšími vyživovacími povinnosťami a rozhodol tak, že oboch zaviazal k povinnosti znášať po polovici trovy konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním. 14. Konštatujúc vyššie uvedené, súd prvej inštancie správne prihliadol na skutočnosti predchádzajúce samotnému nariadeniu znaleckého dokazovania a správne potom oboch rodičov zaviazal k znášaniu týchto trov. Iba subjektívny nesúhlas s rozhodnutím súdu nemožno považovať za porušenie práva alebo vidieť v ňom nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti znášať znalečné u oboch rodičov, ako vecne správne potvrdil. 15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).