Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/358/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609211474 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6609211474.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborová Sninská a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: D. U., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX M., o vymoženie pohľadávky 136,90,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou, Exekútorský úrad so sídlom Nám. M.R. Štefánika 11, 977 01 Brezno, pod sp. zn. EX 666/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 17Er/848/2009-20 zo dňa 08. júna 2017, takto r o z h o d o l : I. Návrh oprávneného na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie z a m i e t a. II. Uznesenie Okresného súdu Lučenec, č.k. 17Er/848/2009-20 zo dňa 08. júna 2017, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Na odôvodnenie uviedol, že dňa 25.01.2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, doručené súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2016, v ktorom oprávnený uviedol, že dňa 06.03.2007 uzavrel s povinným zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver. Na zabezpečenie pohľadávky oprávneného zo zmluvy vystavil povinný dňa 22.02.2007 vlastnú blankozmenku. Súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený si svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote splnil. Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-1465/07 EK zo dňa 17.01.2008, ktorý bol vydaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.03.2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Tieto v bode 18 obsahujú rozhodcovskú doložku. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Z povahy zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ. Rozhodcovská doložka v úverovej zmluve nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ však mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je podľa názoru súdu prvej inštancie neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Súd prvej inštancie mal na základe uvedeného za preukázané, že rozhodcovská doložka bola od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho považoval súd prvej inštancie exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ustanovení zákona, keď bez akéhokoľvek odôvodnenia opätovne preskúmaval platnosť rozhodcovskej zmluvy, hoci na základe rovnakého rozhodcovského rozsudku bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie a bez akéhokoľvek odôvodnenia zároveň rozhodol o zastavení exekúcie. Súd prvej inštancie vydal poverenie v roku 2009, pričom vydanie poverenia je rozhodnutím, ktoré exekučný súd urobí po preskúmaní vykonateľnosti exekučného titulu, súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd potvrdzuje splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak teda exekučný súd vydal poverenie, splnenie týchto podmienok jeho vydaním jednoznačne deklaroval. Prejednanie spotrebiteľskej veci v rozhodcovskom konaní je podľa názoru oprávneného prípustné, a teda aj rozhodcovská doložka je v spotrebiteľskej zmluve prípustná. Argumentácia súdu podľa jeho názoru nemá oporu v právnej úprave a je priamo v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z formulácie rozhodcovskej doložky pritom vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neumožňuje exekučnému súdu skúmať exekučný titul až po úroveň skúmania rozhodcovskej zmluvy (doložky) z hľadiska jej možnej neprijateľnosti. Oprávnený zároveň navrhol, aby súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie a obrátil sa na súdny dvor EÚ s nasledujúcou otázkou: „Či sa má Smernica č. 93/13/EHS vykladať v zmysle, že ochrana spotrebiteľa podľa jej ustanovení zahŕňa možnosť, aby súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného na podklade rozhodcovskej doložky obsiahnutej v úverovej zmluve uzatvorenej medzi veriteľom a spotrebiteľom, preskúmaval platnosť ustanovení tejto úverovej zmluvy a tento rozhodcovský rozsudok posúdil ako nespôsobilý exekučný titul a exekúciu z tohto dôvodu zastavil na základe toho, že úverová zmluva obsahuje nekalú podmienku, ktorá spôsobuje spotrebiteľovi ujmu, v prípade, ak podľa vnútroštátnych procesných pravidiel súd, ktorý o návrhu na výkon právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu nemá možnosť z tohto hľadiska preskúmavať platnosť zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva nárok priznaný právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu.“ Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 5. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 24.08.2009 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý dňa 07.09.2009 podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu prvej inštancie, a to na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, rozhodcom so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, sp. zn. RK-1465/07- EK zo dňa 17.01.2008. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená dňa 06.03.2007. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré v bode 18 obsahujú rozhodcovskú doložku. 6. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) 7. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 8. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 9. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 10. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Preto prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na záver z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunication, a to, že vnútroštátnemu súdu prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú zo zistenia nekalej povahy dotknutej podmienky s cieľom zabezpečiť, aby ňou spotrebiteľ nebol viazaný. Zásada, že „práva patria bdelým“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. 11. Oprávnený v danej veci navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-1465/07-EK zo dňa 17.01.2008. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Krajský súd preto v prvom rade skúmal, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, buď formou osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Ak je teda právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva (doložka) môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. 12. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, súd prvej inštancie správne právne posúdil ako neprijateľnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu tvorí súčasť zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, nebola individuálne dohodnutá a nesvedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Zmluvné dojednania pritom majú povahu formulárovej zmluvy. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej doložky nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej doložky ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej doložky je vopred určený okruh rozhodcov (N.. K. M., N.. N. G., N.. I. I., N.. I. Y.), ktorý je oprávnený rozhodnúť v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere. V prípade, že nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v danom konaní, rozhodcu určí veriteľ (bod 18.2.1 zmluvných dojednaní). Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. 13. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv, b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento orgán usúdi, že rozhodnutie o nej nie je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. 16. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke, ktorá je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ nemožno vykladať absolútne, t.j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Odvolací súd pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81, v ktorom v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu. V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva, ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých inštitúciami Únie (uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10, bod 79). Na základe uvedeného odvolací súd návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie zamietol. 17. Odvolací súd zároveň okrem vyššie uvedeného poukazuje aj na skutočnosť, že v prípade podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru EÚ by bol konajúci súd povinný prerušiť exekučné konanie. Avšak, podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. 18. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 19. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, na exekučné konania podliehajúce právnemu režimu Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia CSP, a teda aj ustanovenia o prerušení konania, ak to povaha veci nevylučuje. Ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku však priamo ex lege nepripúšťa možnosť prerušenia exekučného konania, a to z akéhokoľvek zákonného dôvodu. Súdy v exekučných konaniach preto nemôžu exekučné konanie prerušiť, nakoľko prerušenie exekučného konania priamo vylučuje ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, pričom opačný postup súdu by založil rozhodnutie z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné, pričom takýmto postupom súdu by bolo porušené základné právo účastníka exekučného konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd poukazuje aj na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26. Rozhodnutie bolo prijaté všetkými členmi senátu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).