Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/625/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611206172 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6611206172.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci žalobcu V. M. - M Fruit, so sídlom Hviezdoslavova č. 24, 984 01 Vidiná, IČO: 30 438 683, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Kováčechovou, so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica a advokátom Mgr. Martinom Štoffom, so sídlom Strojárska 359/8, 966 01 Hliník nad Hronom, proti žalovanému PYLON, s. r. o., so sídlom Komenského 14419/18D, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 636 845, zastúpeného Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, v mene ktorej koná JUDr. Peter Kočička, advokát, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/72/2011-200 zo dňa 24. 04. 2012, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe o určenie, že žalovaný je výlučným vlastníkom zvyškov stavby olejového hospodárstva označenej vo výroku rozsudku tvarom, rozmerom, umiestnením na pozemku parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape č. KN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2, vedenej na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie R. vo vlastníctve žalobcu. K záveru, že vlastníkom zvyškov stavby olejového hospodárstva je žalovaný, dospel súd prvej inštancie porovnaním obsahu listinných dôkazov preukazujúcich nadobudnutie vlastníckeho práva k stavbe olejového hospodárstva pôvodným vlastníkom J.. H. F. v rámci privatizácie Ipeľských tehelní, štátny podnik, závod 01, Lučenec a listín preukazujúcich následný prevod parcely CKN XXXX, kat. úz. R. a stavby olejového hospodárstva. Kúpnou zmluvou z 10. 09. 2004 predal podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný žalobcovi len pozemok pod touto stavbou parcelu CKN XXXX, kat. úz. R. a stavbu olejového hospodárstva previedol J.. H. F. ďalšou kúpnou zmluvou z 12. 06. 2005 na H. H.. Nádrž na ľahký vykurovací olej s prívodom oleja, ktorá bola súčasťou stavby olejového hospodárstva na pozemku žalobcu, odstraňovali neodborným spôsobom T. H. a W. V., ktorí demontážou spôsobili havarijný únik ropných látok do okolitého prostredia, za čo boli rozhodnutím Okresného súdu Lučenec odsúdení pre trestný čin ohrozenia životného prostredia. Na parcele CKN XXXX, kat. úz. R. stále zostali zvyšky stavby olejového hospodárstva v rozsahu nadzemnej časti kruhového betónového základu, betónového podstavca o priemere 6,5 m. a nadzemnej časti vo výške 67 cm, prízemnej základovej betónovej platne o rozmeroch pôdorysu 13,65 m x 15,64 m x 13,68 m x 16,10 m a neboli odstránené ani podzemné časti betónových základov - lapač olejov vrátane podzemných technologických súčastí. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva k zvyškom stavby olejového hospodárstva odvodil súd prvej inštancie od neistoty žalobcu, v ktorej sa nachádza z dôvodu sporného vlastníctva k stavbe na parc. CKN XXXX, kat. úz. R.. V konaní bolo preukázané, že stavebný úrad koná o povinnosti odstrániť zvyšky tejto stavby a nemôže o uložení povinnosti odstrániť zvyšky stavby rozhodnúť z dôvodu, že je vlastníctvo stavby, ktorá sa má odstrániť, sporné. Bez vyriešenia otázky vlastníctva zvyškov stavby olejového hospodárstva nemôže žalobca plnohodnotne využívať pozemok parc. CKN XXXX, kat. úz. R. a po rozhodnutí súdu o určení vlastníctva k zvyškom stavby olejového hospodárstva bude žalobca chránený aj vo vzťahu k nárokom tretích osôb alebo štátnych orgánov, ktoré by mohli mať právny základ alebo súvis s vlastníctvom spornej stavby. 1.1. Rozhodnutie o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania, rozhodol podľa §-u 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP“). výšku priznaných trov žalobcovi podrobne odôvodnil. 2. Žalovaný v odvolaní doručenom Okresnému súdu Lučenec 11. 05. 2012 proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie namietal s odôvodnením, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom, najmä v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva zo strany žalobcu [odvolací dôvod podľa §-u 205 ods. 2 písm. f) OSP]. Ak sa žalobca domnieva, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že neodstránil stavbu olejového hospodárstva, mal možnosť žalovať žalovaného priamo na plnenie, čím by sa vyriešil predmet sporu medzi žalobcom a žalovaným bez nutnosti ďalšieho pokračovania konania pred správnym orgánom. Otázka určenia vlastníckeho práva k zvyškom stavby olejového hospodárstva má len predbežný charakter vo vzťahu k posúdeniu povinnosti žalovaného odstrániť zvyšky tejto stavby. Žaloba o určenie vlastníckeho práva teda nemá preventívny charakter. Naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe nemôže byť založený ani tým, že správny orgán rozhodujúci o povinnosti odstrániť stavbu, odkázal účastníkov správneho konania na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva na súd z dôvodu, že Občiansky súdny poriadok v §-e 135 presne určuje, kedy je súd viazaný rozhodnutím iného orgánu. Správny orgán nie je oprávnený súdu určovať, či má konať a ako má postupovať v konaní o určenie vlastníckeho práva. Skutkový záver súdu prvej inštancie, že stavba olejového hospodárstva nebola predmetom kúpnej zmluvy z 10. 09. 2004 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, vyvodzovaný len z tej skutočnosti, že stavba olejového hospodárstva nebola oceňovaná znaleckým posudkom č. 199/2004 J.. Q. W., nie je správny. V minulosti bola táto stavba súčasťou inej väčšej stavby - podniku a sama o sebe nebola nikdy evidovaná v katastri nehnuteľností. Žalovaný tvrdí, že stavbu olejového hospodárstva nie je možné považovať za inžiniersku stavbu v zmysle §-u 43a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) z dôvodu, že nespĺňa definíciu inžinierskej stavby. Práve preto nebola stavba nikdy oceňovaná znaleckým posudkom samostatne. Súd prvej inštancie nerozlišoval medzi nadzemnou časťou objektu olejového hospodárstva - nádržou oleja a jeho podzemnou časťou - betónovým základom a podzemným lapačom olejov. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sa nezaoberal otázkou spornosti čl. II. bod 8 kúpnej zmluvy z 10. 09. 2004, kde sa žalovaný zaviazal odstrániť nádrž oleja so všetkými povinnosťami po obdržaní kúpnej ceny. Napriek tomu v ďalšej časti odôvodnenia konštatuje, že žalovaný si bol vedomý svojho záväzku odstrániť stavbu podľa kúpnej zmluvy a tento argument používa aj pri odôvodnení záveru o vlastníctve celej stavby olejového hospodárstva. Žalovaný pritom počas celého konania uvádzal, že záväzok z kúpnej zmluvy sa vzťahoval výlučne na odstránenie nádrže oleja, nie aj na odstránenie betónového základu a celej podzemnej časti objektu olejového hospodárstva. Slovné spojenia ,,so všetkými povinnosťami“ nie je možné vykladať rozširujúcim spôsobom tak, že sa pod ním zahrňuje aj záväzok odstrániť betónový základ a podzemnú časť objektu olejového hospodárstva. V tejto súvislosti je potrebné vykladať aj kúpnu zmluvu uzavretú s H. H. dňa 12. 06. 2005, účelom ktorej bolo práve splnenie záväzku žalovaného v zmysle čl. II. bod 8 kúpnej zmluvy z 10. 09. 2004. Žalovaný naďalej namieta, že v takom stavebnotechnickom určení, v akom sa zbytky olejového hospodárstva nachádzajú, nemôžu tvoriť vec v právnom zmysle, ktorá by mohla byť predmetom občianskoprávnych a vlastníckych vzťahov a bola by spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne. 3. Odvolací súd vyhovel odvolaniu žalovaného rozsudkom č. k. 17Co/162/2012-237 zo 14. 11. 2012, ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu v celom rozsahu zamietol. V tomto rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že pôvod sporu medzi stranami sporu spočíval v spornej interpretácii zmluvne dohodnutej povinnosti žalovaného odstrániť stavbu olejového hospodárstva a žalobca neuplatnil adekvátny právny nástroj vo forme určovacieho návrhu na odstránenie tejto spornosti, pretože pokiaľ aj súd vyhovie jeho žalobe na určenie vlastníckeho práva k zvyškom stavby olejového hospodárstva, stav právnej neistoty v právnom postavení žalobcu sa neodstráni. Odvolací súd nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k zvyškom stavby olejového hospodárstva z dôvodu, že konečné riešenie odsúva na stavebný úrad. Žalobca aj po vydaní určovacieho rozhodnutia súdu o tom, že žalovaný je vlastníkom zvyškov stavby, naďalej nemá právnu možnosť stavbu odstrániť a nemôže využívať zakúpený pozemok na zamýšľaný účel. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je osvedčený ani požiadavkou príslušného stavebného úradu o určenie vlastníctva k zvyškom stavby súdom a k definitívnemu vyriešeniu spornosti obsahu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným mohla viesť iba žaloba na splnenie zmluvnej povinnosti. Dôvodom zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie a zamietnutia žaloby bolo nesplnenie procesnej podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu v zmysle §-u 80 písm. c) OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016. 4. Na dovolanie žalobcu konal vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. 4Cdo 105/2013-287 z 24. 06. 2015 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/162/2012 zo 14. 11. 2012 a zároveň aj uznesenie sp. zn. 17Co/162/2012 z 29. 11. 2012 o trovách konania a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu najvyšší súd vytýkal, že sa neriadil dôsledne zásadami pre posúdenie naliehavého právneho záujmu na žalobe na určenie. Otázka vlastníctva stavby olejového hospodárstva, resp. jej zvyškov nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. CKN XXXX, kat. úz. R. je medzi žalobcom a žalovaným sporná. Správny orgán na úseku stavebného konania práve pre spornosť vlastníckeho práva nepokračuje v konaní o odstránení zvyškov stavby na pozemku žalobcu, keď konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia súdu o vlastníckych vzťahoch k dotknutej stavbe. Najvyšší súd nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, že kladné rozhodnutie o určovacej žalobe s navrhovaným petitom neodstráni stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ale riešenie odsúva na stavebný úrad, keďže správne konanie už začalo a je prerušené do vyriešenia spornosti vlastníckeho práva k predmetnej stavbe všeobecným súdom. Otázku vlastníctva ako predbežnú môže podľa názoru najvyššieho súdu posudzovať aj správny orgán, čo však nič nemení na tom, že primárnu právomoc posúdiť existenciu práva alebo právneho vzťahu má všeobecný súd v sporovom konaní. Rozhodnutie o žalobe na určení vlastníckeho práva k zvyškom stavby umožní správnym orgánom pokračovať v konaní o uložení povinnosti odstrániť túto stavbu. Najvyšší súd zdôraznil, že nemožno obísť ani nepriaznivé právne postavenie žalobcu vo vzťahu k tretím osobám, správnym orgánom a orgánom ochrany životného prostredia najmä v súvislosti s konštatovaním vzniku havarijného stavu (úniku vykurovacieho oleja na okolité pozemky s následným vznikom škody na životnom prostredí) v dôsledku neodborného odstraňovania zvyškov stavby treťou osobou. Z dôvodu nevyriešenia spornosti vlastníckeho práva k stavbe má žalobca ako vlastník pozemku, na ktorom sa sporná stavba nachádza, zhoršené právne postavenie aj vo vzťahu k orgánom štátnej správy na úseku ochrany životného prostredia, a to v súvislosti s konštatovaním spôsobenej škody na životnom prostredí. Najvyšší súd Slovenskej republiky sám záver o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe nevyslovil, len uložil odvolaciemu súdu vzhľadom na dôvody zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu opakovane posúdiť existenciu žalobcovho aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty v právnom vzťahu so žalovaným s ohľadom na právnu kvalifikáciu tých právnych pomerov, ktoré sú takouto neistotou ohrozené. 5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ,,CSP“), ktorý ku dňu 01.07. 2016 zrušil Občiansky súdny poriadok. Podľa §-u 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa §-u 205 ods. 2 písm. f) OSP s tvrdením, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento odvolací dôvod podľa OSP zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa §-u 365 ods. 1 písm. h) CSP. Hoci žalovaný v odvolaní výslovne odvolací dôvod podľa §-u 205 ods. 2 písm. d) OSP neoznačuje, z obsahu odvolania je zistiteľné, že okrem nesprávneho právneho posúdenia veci vznášal odvolateľ aj námietku proti skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov [§ 205 ods. 2 písm. d) OSP = § 365 ods. 1 písm. f) CSP]. Žalovaný tiež tvrdí, že sa súd prvej inštancie nevyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia so všetkými podstatnými námietkami žalovaného a z tohto dôvodu je jeho rozhodnutie zmätočné, nepresvedčivé a nekonzistentné. Výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie označuje žalovaný za nevykonateľný s poukazom na stav nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu a nemožnosť zápisu takejto stavby do katastra nehnuteľností. 6.1 Odvolací súd v konaní sp. zn. 17Co/162/2012 konštatoval, že súdom prvej inštancie ustálený skutkový stav postačuje aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu a nevytkol súdu prvej inštancie, že by jeho právne posúdenie veci vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu. Od rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 17Co/162/2012 do opätovného rozhodnutia krajského súdu rozsudkom sp. zn. 17Co/625/2015 nebola stranami tvrdená ani preukázaná zmena skutkového stavu. 7. Predstavu o predmete sporu získal súd prvej inštancie aj odvolací súd z listín predložených žalobcom a fotografií zvyškov stavby. Z fotografií založených na č. l. 97 a 98 spisu je zistiteľné, že stavba pod názvom olejové hospodárstvo pozostávala z nadzemnej časti valcovitej nádrže na betónovom základe a po odstránení valcovitej nádrže na pozemku zostala časť betónových základov a pod ňou (podľa tvrdenia strán sporu) aj podzemná časť stavby. Z listu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 15. 04. 2008 adresovaného P. M., bytom S. XX, M., potvrdenia Okresnej privatizačnej komisie Lučenec z 06. a 08. 01. 1992 a Prehľadmi a komentára k majetkoprávnej situácii areálu Ipeľských tehelní v Lučenci pre účely malej privatizácie, mal súd prvej inštancie preukázané, že Ing. H. F., bytom R., B. W. III/1, nadobudol v dražbe podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby (zákon o malej privatizácii) okrem iného parcelu CKN 3722 aj nehnuteľnosť olejové hospodárstvo na parcele CKN XXXX, kat. úz. R.. Právnou postupnosťou z J.. H. F. na V. F., z W.F. na PYLON, a. s., Banská Bystrica, so sídlom Dolná č. 26, Banská Bystrica, z PYLON, a. s., Banská Bystrica na PYLON, s. r. o., Banská Bystrica, prešla parcela CKN XXXX, vrátane stavby olejového hospodárstva na nej, na žalovaného. Tieto skutočnosti žalovaný nepopieral, jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 23. 03. 2012 pred súdom prvej inštancie (č. l. 167) uviedol ,,Pokiaľ sa týka doplneného dokazovania, predložením listín z katastra, domnievam sa, že ich účelom nebolo skúmať vlastnícku líniu odporcu, pretože táto bola nepochybná, skôr bolo záujmom navrhovateľa možno aj súdu zistiť, či stavba olejového hospodárstva bola vedená, alebo ako bola vedená z hľadiska evidencie nehnuteľnosti.“ Napriek tomu pri kontrole hospodárenia s ľahkými vykurovacími olejmi pred Slovenskou inšpekciou životného prostredia v roku 2005 J.. H. F. vyhlasoval, že nádrž s ľahkými vykurovacími olejmi vlastní ako fyzická osoba a kúpnu zmluvu o predaji nádrže s obsahom 120 m3 na ľahký topný (vykurovací) olej s prívodom oleja a vykurovacieho média s T. H. uzatváral ako predávajúcu J.. H. F.. Notárskou zápisnicou sp. zn. Nz 256/95, N 252/95 zo 06. 09. 1995 o založení obchodnej spoločnosti PYLON, a. s., so sídlom v Banskej Bystrici, mal však súd prvej inštancie preukázané, že do základného imania akciovej spoločnosti PYLON bolo vložené aj ,,olejové hospodárstvo/oceľová nádrž a záchytná betónová vaňa/“ a pozemky. Kúpnu zmluvu z 10. 09. 2004 na parcelu CKN XXXX so žalobcom uzatvárala spoločnosť PYLON, a. s., so sídlom Námestie slobody 4, Banská Bystrica, IČO: 31 636 845, ktorá 18. 03. 2006 zmenila právnu formu na PYLON, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetom zmluvy o kúpe nehnuteľnosti uzavretej medzi PYLON, a. s., so sídlom v Banskej Bystrici ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim dňa 10. 09. 2004 boli len tie nehnuteľnosti, ktoré boli ocenené znaleckým posudkom Ing. Q. W. č. 199/2004 z 20. 05. 2004, pretože takto je predmet zmluvy v čl. I. bod 1 a bod 5 definovaný. V čl. II. bod 8 kúpnej zmluvy z 10. 09. 2004 je zachytený záväzok predávajúceho odstrániť nádrž oleja so všetkými povinnosťami po obdržaní kúpnej ceny, o ktorom žalobca tvrdí, že nebol splnený a žalovaný oponuje, že svoj záväzok odstrániť nádrž oleja v zmysle nadzemnej časti stavby olejového hospodárstva splnil. Výklad tohto ustanovenia kúpnej zmluvy z 10. 09. 2004 rovnako ako súd prvej inštancie nepovažuje za významný pre posúdenie uplatneného nároku žalobcom ani odvolací súd, pretože nemá žiadny vplyv na vlastníctvo niektorej zo strán k veci označovanej v spore aj orgánmi konajúcimi o podnetoch strán ako stavba olejového hospodárstva. 8. Obrana žalovaného je založená na tvrdení, že zvyšky stavby olejového hospodárstva nemôžu byť predmetom občianskoprávnych a vlastníckych vzťahov, keďže nie je evidovaná v katastri nehnuteľností a nespĺňa definíciu inžinierskej stavby podľa §-u 43a ods. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). 9. Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (§ 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Stavba v zmysle §-u 43 ods. 1 písm. a), e) stavebného zákona je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami so stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom, aj umiestnenie pod zemou. Predmetom katastra (nehnuteľností) podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sú stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré sú označené súpisným číslom, nie sú označené súpisným číslom, sú rozostavanými stavbami, podzemnými stavbami a nadzemnými stavbami; predmetom katastra sú aj práva k stavbám; v katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby (§ 6 katastrálneho zákona). 10. Či môže byť vec predmetom občianskoprávnych a vlastníckych vzťahov v zmysle §-u 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka (nehnuteľnosťami sú aj stavby spojené so zemou pevným základom) žiadnym spôsobom neovplyvňuje definícia stavby v zmysle stavebného alebo katastrálneho zákona. Nezapísanie stavby v katastri nehnuteľností nič nemení na vlastníckych vzťahoch k stavbe. Zápis vlastníctva nehnuteľnej veci (aj stavby) v katastri nehnuteľností plní evidenčnú funkciu. Žalovaný netvrdí, že stavba olejového hospodárstva je súčasťou pozemku v zmysle §-u 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasť veci (pozemku) by nebola spôsobilým samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, pretože nie je samostatnou vecou v právnom zmysle. Stavba ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov nie je podľa §-u 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka súčasťou pozemku. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Cdo 18/2011 z 30. 08. 2012 vyslovil názor, že v zmysle §-u 121 Občianskeho zákonníka je potrebné za príslušenstvo veci považovať aj vedľajšie stavby (septik, studňa a oplotenie) a ak sú pevne spojené so zemou, napr. studňa vytvorená z betónových skruží, septik, ak nejde o nádrž z umelej hmoty, alebo železnú nádrž), ide o veci nehnuteľné. Veci tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci majú na rozdiel od súčasti veci povahu samostatnej veci v právnom zmysle, a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. V prípade, ak príslušenstvom hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným predpokladom, aby príslušenstvo prešlo spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle účastníkov právneho vzťahu vykonať prevod aj tohto príslušenstva, a to v písomnej forme. Ak takýto prejav vôle chýba, príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza. 11. Súd prvej inštancie skúmal nadobudnutie vlastníctva k stavbe olejového hospodárstva podľa ust. §-u 132 Občianskeho zákonníka. Jeho postup považuje odvolací súd za správny z dôvodu, že obrana žalovaného bola založená na tvrdení, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k stavbe olejového hospodárstva uzavretím kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom táto stavba stojí. Vlastníctvo k veci podľa §-u 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca kúpnou zmluvou z 10. 09. 2004 nenadobudol vlastnícke právo k stavbe olejového hospodárstva z dôvodu, že predmet kúpnej zmluvy je jednoznačne vymedzený v čl. I. bod 1 a medzi nehnuteľnosťami stavba olejového hospodárstva uvedená nie je, žalobca kúpil iba pozemok parc. č. CKN XXXX. Dôkazom o tom, že takto interpretoval predmet zmluvy aj žalovaný, je jeho vyjadrenie pred kontrolnými orgánmi v roku 2005, kedy pred Slovenskou inšpekciou životného prostredia J.. H. F. ako štatutárny orgán žalovaného netvrdil, že stavba olejového hospodárstva patrí žalobcovi a aj následný krok J.. H. F., ktorým časť tejto stavby odpredal T. H.. Odvolací súd nehodnotí platnosť kúpnej zmluvy z 12. 06. 2005 uzavretej medzi Ing. H. F. ako predávajúcim a T. H. ako kupujúcim z dôvodu, že je bez významu pre predmet sporu. Rovnako, ako už bolo konštatované v bode 7 je pre otázku vlastníckeho práva k stavbe olejového hospodárstva nepodstatný výklad ustanovenia zmluvy o kúpe nehnuteľnosti medzi stranami sporu v čl. II. bod 8 z dôvodu, že dôkazom o nenadobudnutí vlastníckeho práva k stavbe olejového hospodárstva žalovaného kúpnou zmluvou z 10. 09. 2004 je text tejto zmluvy v časti čl. I. bod 1 o vymedzení predmetu prevodu. Okrem toho v tomto konaní rozhoduje súd o tom, kto je vlastníkom stavby olejového hospodárstva a nie o povinnosti žalovaného odstrániť túto stavbu. Bez právneho významu pre rozhodnutie o určovacej žalobe sú aj prednesy žalovaného o charaktere stavby z hľadiska stavebného zákona, keďže otázka, či môže byť určitá nehnuteľná vec predmetom vlastníckych vzťahov, nezávisí od evidencie tejto nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Dokumentáciou o priebehu malej privatizácie podľa zákona č. 427/1990 Zb., notárskou zápisnicou o založení akciovej spoločnosti PYLON a kúpnou zmluvou uzavretou medzi J.. H. F. a T. H. je preukázané, že sa stavba olejového hospodárstva vždy považovala za samostatnú vec prevoditeľnú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka oceniteľnú peniazmi. Aj pre účely vloženia tejto nehnuteľnosti do základného imania akciovej spoločnosti PYLON požiadala V. F. o ohodnotenie tejto stavby znalca J.. M. B. v roku 1995. 12. Povinnosťou odvolacieho súdu v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 105/2013 bolo opätovne posúdiť naliehavý právny záujem žalobcu na tejto určovacej žalobe z dôvodu, že právny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho skoršom rozhodnutí sp. zn. 17Co/162/2012 o neexistencii naliehavého právneho záujmu dovolací súd nepovažoval za správny. 13. Podľa §-u 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 14. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že by súd nebol viazaný rozhodnutím správneho orgánu o tom, či má konať vo veci určenia vlastníckeho práva k spornej stavbe (§ 135 OSP) a takáto povinnosť nemôže byť všeobecnému súdu uložená ani v zmysle §-u 193 CSP. Je však potrebné zdôrazniť, že konanie o určenie vlastníckeho práva k zvyškom stavby olejového hospodárstva nezačalo na základe rozhodnutia alebo odkazu žalobcu na súdne konanie rozhodnutím správneho orgánu, ale na základe žaloby podanej z vôle žalobcu, ktorý inou cestou, prostredníctvom správneho konania nedosiahol vyriešenie svojho problému, za ktorý považuje existenciu cudzej stavby na svojom pozemku. Doloženými rozhodnutiami správnych orgánov je preukázané, že stavebný úrad na podnet žalobcu o odstránení stavby z prac. CKN XXXX, kat. úz. R. konal, avšak bezvýsledne z dôvodu, že žiadna z účastníkov správneho konania neuznávala svoje vlastnícke právo k stavbe, o odstraňovaní ktorej stavebný úrad rozhodoval. Rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva k stavbe bude napevno ustálené, komu môže stavebný úrad alebo iný príslušný orgán nariadiť odstránenie stavby z parcely CKN XXXX, kat. úz. R.. Hoci otázku vlastníckeho práva k stavbe môže ako predbežnú posudzovať aj správny orgán, primárnu právomoc posúdiť existenciu práva alebo právneho vzťahu tak, ako to zdôraznil najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 4Cdo 105/2013 s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 137/2008 má všeobecný súd v sporovom konaní. Ak sa od roku 2004, kedy žalobca nadobudol vlastnícke právo k parcele CKN XXXX v katastrálnom území R., nedosiahla náprava závadného stavu spočívajúceho v tom, že parcela CKN XXXX, kat. úz. R. je stále zastavaná zvyškami stavby olejového hospodárstva, a to len pre spornú otázku vlastníctva k zvyškom tejto stavby, musí odvolací súd konštatovať existenciu naliehavého právneho záujmu na tejto konkrétnej určovacej žalobe a žalobu žalobcu vyhodnotiť ako procesne prípustnú podľa §-u 137 písm. c) CSP. 15. Žalovaného námietky proti vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie sú irelevantné. Účelom rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dosiahnuť zápis zvyškov stavby olejového hospodárstva do katastra nehnuteľností, len odstrániť stav právnej neistoty medzi stranami sporu a určiť, kto je vlastníkom tejto stavby a poskytnúť tak podklad pre prípadné rozhodnutie správneho orgánu o odstránení stavby. 16. K týmto záverom dospel odvolací súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §-u 385 ods. 1 CSP z dôvodu, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie bol postačujúci aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu a nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. O odvolaní žalovaného rozhodol odvolací súd podľa §-u 387 ods. 1, 2 CSP tak, že ho potvrdil ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, z tohto dôvodu sa obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a odpoveď na odvolacie námietky žalovaného pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. Súčasne sa odvolací súd podľa §-u 387 ods. 3 CSP vyporiadal aj s podstatnými tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní. Nezodpovedá obsahu spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie tvrdenie žalovaného v odvolaní, že sa s podstatnými vyjadreniami žalovaného súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal. 17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania pred súdom prvej inštancie zodpovedá ust. §-u 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého rozhodol súd o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania z dôvodu úspechu žalobcu v konaní. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §-u 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, ktoré podľa §-u 396 CSP platia aj pre odvolacie konanie. V odvolacom konaní uspel žalobca, ktorému podľa §-u 255 ods. 1 CSP patrí náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa §-u 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).