Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/302/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611207194 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6611207194.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Amy Odalošovej, v spore žalobkyne B. Y., nar. X. X. X.XXX, bytom C. nad P., F.S. Y. XXXX/XX, právne zastúpenej PROSMAN a PARTNERI, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2, proti žalovaným: 1/ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s., IČO: 36 644 030, so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 5, právne zastúpeným Koval&spol., advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3 a 2/ P.. M. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., O. cesta XX, právne zastúpenému splnomocneným advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, o ochranu osobnosti a náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 17C/80/2011-675 zo dňa 30. 3. 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, p o t v r d z u j e . II. Vo zvyšnom rozsahu zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. III. Žalovaný 2/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. IV. Žalovaný 1/ nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalovaného 1/ zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 329,50 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (prvý a druhý výrok). Žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 28,82 % a žalobkyni nárok na náhradu trov konania z priznanej nemajetkovej ujmy vo výške 100 % (výrok tretí a štvrtý). Ďalej rozhodol, že žalovanému 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok piaty) a žalovaný 1/ je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 385,50 € na účet Okresného súdu Lučenec v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku (šiesty výrok). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu zásahu do jej práva na ochranu osobnosti spôsobeného usmrtením jej syna pri dopravnej nehode, ako aj náhrady vecnej škody. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 17C/80/2011-567 zo dňa 13.05.2014 tak, že žalobu voči žalovanému 2/ zamietol, žalovaného 1/ zaviazal zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 € a náhradu vecnej škody vo výške 839,53 €. Konanie v časti o zaplatenia 3.900 € zastavil, vo zvyšku žalobu voči žalovanému 1/ zamietol a rozhodol aj o trovách konania. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 16Co/1009/2014-637 dňa 17. 12. 2015 rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým návrh žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy vo zvyšku zamietol, potvrdil. Výrok okresného súdu v časti, ktorým návrh žalobkyne na náhradu vecnej škody vo zvyšku zamietol a súvisiace výroky o náhrade trov konania zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo zvyšku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. V dôvodovej časti uviedol, že úlohou okresného súdu bude opätovne posúdiť nárok žalobkyne na náhradu vecnej škody a pokiaľ ide o povinnosť žalobkyne zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania, v tomto rozsahu považoval odvolací súd rozhodnutie prvého stupňa za predčasné. Okresný súd sa totiž dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal napriek tomu, že boli v konaní uplatnené. Je nevyhnuté, aby ich okresný súd posúdil a svoje rozhodnutie bez ohľadu na to, či dôvody hodné osobitného zreteľa (ne)zistí, i náležite rozhodnutie o ich (ne)existencii odôvodnil. Po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie, okresný súd napadnutým rozsudkom priznal žalobkyni náhradu vecnej škody vo výške 329,50 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pokiaľ sa jedná o trovy konania žalovaného 2/, voči ktorému bola žaloba v plnom rozsahu zamietnutá, okresný súd nevidel priestor pre aplikáciu § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) na prejednávaný prípad, keď sa stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného 2/, že žalobkyňa už pri uplatňovaní nároku cestou žaloby bola uzrozumená s tým, že žalovaný 2/ dopravnú nehodu spôsobil motorovým vozidlom žalovaného 1/, ktoré v čase dopravnej nehody používal oprávnene. Ak je pôvodcom zásahu do práva na ochranu osobnosti zamestnanec právnickej osoby pri plnení pracovných povinností, za takýto zásah zodpovedá právnická osoba. Tieto skutočnosti sú známe už z ustálenej súdnej praxe. Zo správy podanej dňa 27. 9. 2010 žalovaným 1/ vyplýva, že žalovaný 2/ v čase dopravnej nehody používal motorové vozidlo oprávnene. Tieto okolnosti mali byť známe zástupcovi žalobkyne, ktorý študoval trestný spis dňa 18. 10. 2010, za čo si vyúčtoval trovy právneho zastupovania. Preto žalovaný 2/ nemal byť účastníkom predmetného konania nakoľko nebol vecne pasívne legitimovaný, ktorú skutočnosť od začiatku konania aj namietal. Z uvedených dôvodov okresný súd nekonštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v prejednávanom prípade a žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (piaty výrok), podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. S poukazom na § 391 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého platí, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, uviedla, že okresný súd napriek právne záväznému názoru odvolacieho súdu priznal žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd pritom vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 150 Občianskeho súdneho poriadku (§ 257 CSP), keďže žalovaný 2/ je osobou, ktorá priamo svojim zavineným konaním zapríčinila smrť syna žalobcu, za čo bola v trestnom konaní odsúdená. Podľa odvolacieho súdu je v rozpore s akýmikoľvek právnymi, morálnymi alebo etickými princípmi ako aj zásadou spravodlivosti, aby žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť náhradu trov konania osobe, ktorá spôsobila smrť syna žalobkyne. Napriek uvedenému jasnému názoru, dospel okresný súd k záveru, že nevidí existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uvedený záver okresného súdu preto odvolateľka považuje za svojvoľný, porušujúci princíp inštančnej záväznosti. Vzhľadom k uvedenému navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie, prípadne aby uvedený výrok zmenil a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. 4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou (ne)existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď dospel k záveru, že ak je pôvodcom zásahu do práva na ochranu osobnosti zamestnanec právnickej osoby pri plnení pracovných povinností, za takýto zásah zodpovedá právnická osoba. Skutočnosť, že žalovaný 2/ nemal byť stranou sporu v tomto konaní, čo žalovaný 2/ počas celého konania aj namietal, mala byť známa právnemu zástupcovi žalobkyne, ako to okresný súd opätovne správne uviedol. Navyše nie je správne tvrdenie odvolateľky o tom, že by odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí skonštatoval, že dôvody hodné osobitného zreteľa v prejednávanom prípade existujú. Naopak, odvolací súd len okresnému súdu uložil existenciu týchto dôvodov skúmať nakoľko ich uplatnenia na prejednávaný prípad sa domáhala žalobkyňa. Vzhľadom k uvedenému žalovaný 1/ navrhol napadnutý výrok rozsudku okresného súdu potvrdiť. Zároveň s vyjadrením si uplatnil aj trovy odvolacieho konania. 5. Z rovnakých dôvodov ako to urobil žalovaný 1/, navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť aj žalovaný 2/. Taktiež si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti (výroky o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni náhradu škody, o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, o trovách konania žalobkyne a žalovaného 1/ a o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť súdny poplatok z návrhu) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 a 3 CSP). 7. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 8. Odvolací súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že o nárokoch žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradu vecnej škody, ktorých sa žalobkyňa v konaní domáha voči žalovaným 1/ a 2/, rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 17C/80/2011-567 zo dňa 13.05.2014 (okrem iného) tak, že žalobu voči žalovanému 2/ zamietol a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému 2/ trovy konania vo výške 2.855,32 €. Žalobkyňa napadla uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním, nie však vo vzťahu k výroku, ktorým okresný súd žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Preto rozsudok okresného súdu pokiaľ ide o zamietajúci výrok voči žalovanému 2/ nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2014. Pokiaľ sa jedná o výrok o trovách konania žalovaného 2/, uvedený žalobkyňa odvolaním napadla s odôvodnením, že hoci podľa ustálenej súdnej praxe zodpovedá za neoprávnený zásah od osobnostných práv právnická osoba a nie pôvodca zásahu, ktorým bol žalovaný 2/, žalobkyňa pri podávaní žaloby nevedela, či žalovaný 2/ spôsobil dopravnú nehodu v čase plnenia pracovných úloh pre žalovaného 1/ alebo či sa nedopustil excesu z plnenia pracovných povinností, za ktorý by zodpovedal sám. Preto žalobkyňa z opatrnosti žalovala oboch žalovaných. Uvedenú skutočnosť, ako aj skutočnosť, že to bol práve žalovaný 2/, ktorý svojim zavineným konaním zapríčinil smrť syna žalobkyne, mal okresný súd zobrať do úvahy ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa. Odvolací súd rozsudkom č. k. 16Co/1009/2014-637 zo dňa 17. 12. 2015 výrok rozsudku okresného súdu č. k. 17C/80/2011-567 zo dňa 13.05.2014 o trovách konania žalovaného 2/ zrušil s odôvodnením, že pokiaľ okresný súd pri rozhodovaní o uvedených trovách aplikoval § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, jeho rozhodnutie je nutné považovať za predčasné, ak okresný súd neprihliadal na okolnosti prejednávaného prípadu v zmysle ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Uvedené dôvody, napriek tomu, že boli uplatnené pred prvostupňovým súdom, týmto neboli posúdené. Je nevyhnutné, aby ich posúdil okresný súd a svoje rozhodnutie bez ohľadu na to, či dôvody hodné osobitného zreteľa (ne)zistí, i náležite rozhodnutie o ich (ne)existencii odôvodnil. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je preto potrebné uviesť, že krajský súd vo veci pred ním vedenej pod sp. zn. 16Co/1009/2014 nevyslovil názor, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 150 0bčianskeho súdneho poriadku (od 1. 7. 2016 ide o § 257 CSP) v prejednávanej veci existujú, a teda hoci zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách konania žalovaného 2/, nevyslovil právne záväzný názor pre okresný súd v otázke existencie týchto dôvodov. Vyslovený inštančne záväzný právny názor odvolacieho súdu naopak spočíva len v tom, že uvedenú otázku okresný súd musí skúmať a následne existenciu alebo neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa riadne odôvodniť´, čo aj okresný súd po vrátení veci v novom rozhodnutí urobil. Možno preto konštatovať, že okresný súd princíp inštančnej záväznosti súdnych rozhodnutí, ako to tvrdila žalobkyňa, neporušil. Pokiaľ pritom žalobkyňa v odvolaní uvádzala, že odvolací súd vyslovil, že „je v rozpore s akýmikoľvek právnymi, morálnymi alebo etickými princípmi ako aj zásadou spravodlivosti, aby žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť náhradu trov konania osobe, ktorá spôsobila smrť syna žalobkyne“, ktorá veta sa skutočne v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nachádza, uvedená nevyjadruje názor odvolacieho súdu na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v prejednávanom prípade, ale ide len o prepis časti odvolania žalobkyne voči výroku rozsudku okresného súdu č. k. 17C/80/2011-567 zo dňa 13.05.2014, ktorým okresný súd žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému 2/ trovy konania vo výške 2.855,32 € (pozri str. 5 a 6 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/1009/2014-637 zo dňa 17. 12. 2015). 9. S poukazom na skutočnosť, že odvolanie žalobkyne iné, ako vyššie uvedené, odvolacie dôvody neobsahuje a odvolací súd je viazaný nie len rozsahom ale aj dôvodmi odvolania ( k uvedenému pozri § 380 ods. 1 CSP), neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania žalovaného 2/ podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť bez možnosti zaoberať sa ďalšími do úvahy prichádzajúcimi otázkami. 10. V odvolaním nenapadnutej časti (výroky o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni náhradu škody, o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, o trovách konania žalobkyne a žalovaného 1/ a o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť súdny poplatok z návrhu) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 a 3 CSP). 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, §396 ods. 1 CSP a žalovanému 2/, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal vo vzťahu k v odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 12. Pokiaľ sa jedná o trovy, ktoré si v odvolacom konaní uplatnil žalovaný 1/, odvolací súd zastáva názor, že žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania nevznikol. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 251 a § 255 CSP (ktoré ust. sa s poukazom na § 396 ods. 1 CSP aplikujú aj na odvolacie konanie), v zmysle ktorých sú trovami konania všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva a v zmysle ktorých súd strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanom prípade však žalobkyňa svojim odvolaním napadla len výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania žalovaného 2/ a z tohto dôvodu sa jednak konanie vo vzťahu k žalovanému 1/ právoplatne skončilo (uplynutím lehoty na podanie odvolania oprávneným osobám) a jednak v odvolacom konaní ostali stranami sporu len žalobkyňa (ktorá odvolanie podala a tým odvolacie konanie zahájila) a žalovaný 2/, ktorému bol nárok na náhradu trov konania napadnutým výrokom priznaný. Len o právach a povinnostiach uvedených subjektov sa následne v odvolacom konaní rozhodovalo. Hoci teda žalovaný 1/ podal k odvolaniu žalobkyne vyjadrenie, v ktorom si trovy konania uplatnil, uvedené vyjadrenie podal až po tom, ako sa konanie vo vzťahu k nemu právoplatne skončilo, teda za stavu, keď už nebol stranou sporu. Vzhľadom k uvedenému ním vynaložené výdavky nie je možné subsumovať pod pojem „trovy konania“ tak, ako tento pojem vymedzuje § 251 CSP (....“účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní“....), ďalej vo vzťahu k žalovanému 1/ nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu v odvolacom konaní, keď odvolanie voči nemu nesmerovalo a jeho právneho postavenia sa nijako výsledok odvolacieho konania nedotýkal, a napokon, v žiadnom prípade nie je možné považovať žalovaným 1/ vynaložené náklady spojené s podaním písomného vyjadrenia k odvolaniu za účelné, a to už len z dôvodu, že bez ohľadu na ich vynaloženie a bez ohľadu na to, ako by odvolací súd o odvolaní žalobkyne rozhodol, postavenie žalovaného 1/ by sa uvedeným rozhodnutím nijakým spôsobom nezmenilo. Preto odvolací súd o uplatnenom nároku žalovaného 1/ na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovaný 1/ nemá na náhradu trov odvolacieho konania nárok. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).