Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/290/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213727 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614213727.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1/ V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. č. XX, XXX XX O., zastúpený advokátkou JUDr. Elenou Matulovou, so sídlom Železničná č. 7, 987 01 Poltár, 2/ P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX V., zastúpená advokátom JUDr. Ondrejom Szilágyim, so sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, 3/ právnym nástupcom po nebohom H. Y., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom G. XXX/XX, XXX XX V., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, 3a/ U. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. W. XXX/XX, XXX XX V., štátny občan SR, 3b/ X. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. W. XXX/XX, XXX XX V., štátny občan SR, 3c/ J. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. G. XXX/XX, XXX XX V., občan SR, za účasti občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 79/7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 362 962, zastúpený advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 4 491,30 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/362/2015-184 z 12. 02. 2016, takto r o z h o d o l : I. Súd pokračuje v konaní s právnymi nástupcami nebohého žalovaného 3/ H. Y., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX a to U. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. W. XXX/XX, XXX XX V. ako žalovaným pod 3a/, X. Y., nar. XX. XX. XXXX, ul. W. XXX/XX, XXX XX V. ako žalovaným pod 3b/ a J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. G. XXX/XX, XXX XX V. ako žalovaným pod 3c/. II. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. III. Žalovaní 1/, 2/ a občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 79/7, Bratislava - Staré Mesto majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania každý zvlášť v rozsahu 100 %. IV. Žalovaným 3a/, 3b/ a 3c/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným 1/ a 2/ ako spoludlžníkom a žalovanému 3/ ako ručiteľovi domáhal zaplatenia sumy 4 491,30 € s príslušenstvom súd prvej inštancie zamietol. Z dôkazov vykonaných v prvoinštančnom konaní mal za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ uzavreli s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava zmluvu o splátkovom úvere č. 0341472786 dňa 27. februára 2006 podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 4 979,08 €. Spotrebný úver nebol účelovo určený. Jeho návratnosť bola v zmluve dohodnutá 120 mesačnými splátkami vo výške 68,04 € so splatnosťou prvej splátky úveru 10. marca 2006 a konečná splatnosť úveru bola určená na 10. februára 2016. Dohodou o ručení uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a pôvodným tretím žalovaným W. Y. prevzal na seba H. Y. záväzok, že uspokojí nároky veriteľa z úverovej zmluvy č. 0341472786, ak dlžníci V. Q. a P. Q. tak neurobia. Žalovaní 1/ a 2/ si povinnosti zo zmluvy o úvere neplnili, z tohto dôvodu postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku voči žalovaným 1/ a 2/ na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/Ce z 13. 12. 2012. Postúpenie pohľadávky oznámila Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava žalovanému 1/ dňa 18. 12. 2012. Žalobca adresoval dňa 04. 02. 2013 žalovaným 1/ a 2/ oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a výzvu k úhrade sumy 6 549,96 €. Z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/Ce súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 1/ a 2/ vykonali poslednú úhradu splátky úveru 09. 09. 2009 vo výške 72,96 €. Zmluva o splátkovom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava a žalovaným 1/ a 2/ bola podľa názoru súdu prvej inštancie zmluvou spotrebiteľskou podliehajúcou ustanoveniam § 52 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a zákonu č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 258/2001 Z. z.“). Súd prvej inštancie posudzoval, či zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z. a dospel k názoru, že úver je podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nesprávne uvedenej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej aj „RPMN“) a žalovaným 1/ a 2/ ako dlžníkom a žalovanému 3/ ako ručiteľovi vznikla povinnosť vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi iba sumu 4 979,09 €. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a. s., ustanovenia ktorých umožňovali Slovenskej sporiteľni, a. s. v prípade omeškania so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov v trvaní viac ako 10 dní vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Pokiaľ žalovaný 1/, 2/ a nebohý H. Y. uhradili poslednú mesačnú splátku úveru 09. 09. 2009, vzniklo obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s. právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru dňom 20. septembra 2009. Týmto dňom podľa názoru súdu prvej inštancie začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere v zmysle § 101 OZ. Slovenská sporiteľňa, a. s. v premlčacej dobe svoje právo na zaplatenie pohľadávky voči žalovaným na súde neuplatnila, z tohto dôvodu považoval súd prvej inštancie námietku premlčania vznesenú žalovanými v konaní za dôvodnú a celý uplatnený nárok 4 491,30 € za premlčaný. 1.1 Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava a žalobcom z 13. 12. 2012 považoval súd prvej inštancie za neplatnú podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ak úver poskytnutý žalovaným 1/ a 2/ bol bezúročný a bez poplatkov, číselné údaje o výške postúpenej pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a. s. žalobcovi v prílohe 1 k zmluve o postúpení pohľadávok nemožno považovať za zodpovedajúce skutočnosti. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok nie je presne uvedená suma, ktorú žalovaní 1/, 2/ a 3/ do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok už Slovenskej sporiteľni, a. s. splátkami úveru zaplatili. Žalobcovi nemohla byť postúpená pohľadávka z titulu príslušenstva pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky je preto neplatná pre zrejmý rozpor so zákonom. 1.2 Pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a. s. Bratislava bola na žalobcu postúpená v rozpore so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách. Slovenská sporiteľňa, a. s. nezosplatnila celý úver. Žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, preto ich nemôže v rozsahu vlastnej podnikateľskej činnosti ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom je potrebné považovať za spravovanie úveru. Žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Aj z tohto dôvodu je zmluva o postúpení pohľadávok podľa názoru súdu prvej inštancie neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi chýba aktívna vecná legitimácia na uplatnenie nároku zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0341472786 z 27. februára 2006. Nebohý H. Y. ako žalovaný 3/ - ručiteľ môže podľa § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatniť proti veriteľovi všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Právne posúdenie nárokov žalobcu voči žalovanému 3/ je podľa dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu zhodné ako u žalovaných 1/ a 2/. 1.3 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) tak, že žalovaným a občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV priznal nárok na náhradu trov konania vo výške uvedenej vo výroku rozhodnutia a odôvodnenej v dôvodoch rozhodnutia. 2. V odvolaní doručenom Okresnému súdu Lučenec 7. marca 2016 žalobca vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca predložil v konaní relevantné oznámenie postupcu adresované žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postupnej pohľadávky a povinnosťou súdu je z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník sa v prípade doručenia takéhoto oznámenia nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ani jej neexistencie. Vyplýva to z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. 06. 2003 sp. zn. 4Obo/210/2001. Súd prvej inštancie pochybil, ak napriek predloženým oznámeniam o postúpení pohľadávky ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. I keď je žalobca toho názoru, že už predložením oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu pre úplnosť v súvislosti s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o postúpení pohľadávky v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca uvádza, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Toto zákonné ustanovenie neupravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávok, iba podmienky za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva pri postúpení pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Vzhľadom na dĺžku omeškania žalovaných so splnením svojho záväzku v rozsahu 1168 dní konal právny predchodca žalobcu pri postúpení pohľadávky v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda neporušil by bankové tajomstvo ani v prípade neodoslania písomnej výzvy žalovaným na úhradu dlhu. Žalobca však predložil v konaní výzvu právneho predchodcu žalobcu z 20. januára 2010, ktorou právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách vyzval žalovaného 1/ na úhradu omeškaných splátok. Existenciu výzvy k úhrade dlžnej sumy potvrdil aj žalovaný 3/ na pojednávaní konanom dňa 22. 01. 2016. Žalobca poukazuje aj na v konaní predloženú platobnú históriu úveru, z ktorej vyplýva, že žalovaní boli opakovane právnym predchodcom žalobcu vyzývaní na úhradu dlžných splátok. Tým je preukázané, že právny predchodca žalobcu konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. 2.1 Ak by aj žalobca pristúpil na názor súdu prvej inštancie, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. 2.2 V zmluve o splátkovom úvere si jej účastníci dohodli splácanie úveru v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní termíny splátok nedodržali. Tým vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Slovenská sporiteľňa, a. s. toto právo nevyužila. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca ku dňu 23. 02. 2013 (márnym uplynutím lehoty 15 dní na zaplatenie pohľadávky v súlade s § 53 ods. 9 OZ) a to podaním zo dňa 04. 02. 2013 označeným ako „Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. V súlade s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpil právny predchodca žalobcu na žalobcu pohľadávku so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky a jeho základným právom podľa § 488 OZ je právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva spojené s touto pohľadávkou, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. 2.3 Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní uplatňovaná pohľadávka je premlčaná. Tento názor vôbec nereflektuje na v konaní preukázaný skutkový stav. Žiadna zo strán v konaní netvrdila, že Slovenská sporiteľňa, a. s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. K účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s § 53 ods. 9 OZ došlo až na základe podania žalobcu zo 04. 02. 2013 ku dňu 23. 02. 2013. Premlčacia doba pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru teda plynula pre každú splátku samostatne odo dňa splatnosti tej ktorej splátky. Žalobca nepripúšťa, že by na daný právny vzťah žalobcu a žalovaných bolo možné aplikovať Občiansky zákonník, napriek tomu v súvislosti s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadne premlčania pohľadávky uvádza, že pri plnení v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie celého dlhu len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ svoje oprávnenie nevyužije, plynie premlčacia doba pre každú splátku samostatne. Ak však dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku veriteľovi, opätovne vzniká právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, pričom ak toto právo využije, tak premlčacia doba všetkých splátok do budúcna začne plynúť od splatnosti tejto ďalšej nesplnenej splátky. Žalobca využil svoje právo zosplatniť pohľadávku ku dňu 23. 02. 2013 na základe nezaplatenej splátky splatnej dňa 10. 11. 2012. Aj v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby by začala plynúť premlčacia doba pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka od 11. 11. 2012 (deň nasledujúci po splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti) a pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by plynula samostatná trojročná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti pre každú samostatne. Žalobcovi nie je z rozhodnutia súdu prvej inštancie zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení dospel súd prvej inštancie k názoru, že pohľadávka bola splatná 20. septembra 2009, keď konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 10. februára 2016 a žalobca si v konaní uplatnil len nepremlčané splátky úveru, teda splátky splatné od 10. septembra 2010 do 10. februára 2016. Súd prvej inštancie na predmetný záväzkový vzťah aplikoval nesprávny právny predpis a navyše ho aj nesprávne interpretoval. Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne vo svojich rozhodnutiach 2MCdo/3/2011 z 28. 04. 2011, 6MCdo/4/2012 zo dňa 27. 03. 2013 potvrdil správnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere. Z rovnakého názoru o potrebe aplikovať na úverový vzťah Obchodný zákonník vychádza aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 03. 2015 sp. zn. 7MCdo/9/2014. 2.4 Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola vypočítaná v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. účinným a platným ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere. Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá 27. februára 2006. Všeobecné súdy opakovane potvrdili, že zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006 (do jeho novelizácie zákonom č. 264/2006 Z. z. účinnej od 01. 07. 2007) obsahoval nesprávny vzorec na výpočet RPMN. 2.5 Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu k občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktoré vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaných. Žalobca je toho názoru, že toto občianske združenie zneužilo inštitút ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania a v danom prípade je namieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/91/2012 aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 9Co/420/2012 vyjadrili dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia nie je ochrana konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobca vychádza z názoru, že úmyslom zákonodarcu pri prijatí zákona č. 384/2008 Z. z., ktorým novelizoval Občiansky súdny poriadok bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Žalobca nepovažuje trovy právneho zastupovania vynaložené bývalým vedľajším účastníkom za účelne vynaložené. 2.6 Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo zruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným aj voči občianskemu združeniu, ktoré vystupovalo na ich strane ako vedľajší účastník. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ v tom zmysle, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie súhlasí. Zopakoval, že posledná splátka úveru v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s. bola uhradená v marci 2009. Ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu boli žalovaní v omeškaní splátok už 1168 dní, čo predstavuje 3,2 roka a preto je pohľadávka žalobcu premlčaná. Pri zmluve o splátkovom úvere zo dňa 27. 02. 2006 vôbec nedošlo pôvodným veriteľom k zosplatneniu úveru. Spôsobilým predmetom postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba splatná pohľadávka alebo jej splatná časť za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky klientovi potom, ako bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou, musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa, a. s. doručila žalovanému 1/ výzvu na úhradu nezaplateného splatného záväzku v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpením pohľadávky zo zmluvy o úvere v celom rozsahu na žalobcu postupovala Slovenská sporiteľňa, a. s. v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, preto nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 4. Za správny označila rozsudok súdu prvej inštancie aj žalovaná 2/. Predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je predchádzajúca písomná výzva dlžníkovi na zaplatenie splatného záväzku a postúpenie splatných pohľadávok. Ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, keďže právny predchodca žalobcu nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zmluva o postúpení pohľadávok z 13. 12. 2012 uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom je neplatným právnym úkonom. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaná 2/ sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ak právny predchodca žalobcu v rámci trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť 20. septembra 2009 sa nedomáhal zaplatenia pohľadávky voči žalovaným, je táto pohľadávka premlčaná. Žiadala uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť jej náhradu trov odvolacieho konania. 5. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu doručilo aj občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Zhodne so súdom prvej inštancie toto združenie tvrdilo, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore, keďže nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pri postúpení pohľadávky musela Slovenská sporiteľňa, a. s. okrem ustanovenia § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka dodržať aj ustanovenia zákona o bankách. Postupca (správne postupník - poznámka odvolacieho súdu), ktorému bola pohľadávka postúpená bankou je v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca tieto skutočnosti nepreukázal a predmet sporu určený žalobcom nemá žiadny hmotnoprávny vzťah k žalovaným. Ak by žalobca doložil súdu výzvu zo systému banky, musí preukázať, že túto výzvu banka skutočne žalovanému aj zaslala. Ak by aj žalobca preukázal doručenie výzvy banky žalovanému a že po tomto doručení banka vyčkala 90 dní a až následne postúpila pohľadávku na žalobcu, pohľadávka by nebola postúpená v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách z dôvodu, že nebola splatná. Právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka, ktorej splatnosť ešte nenastala. Mimoriadnu splatnosť úveru nemôže vyhlásiť žalobca, ktorý nemá bankovú licenciu. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť občianskemu združeniu trovy odvolacieho konania. 6. Žalobca dňa 30. januára 2017 súdu oznámil, že žalovaný 3/ H. Y. dňa XX. XX. XXXX zomrel. 6.1 Odvolací súd dopytom na Okresný súd Lučenec zistil, že konanie o dedičstve po nebohom H. Y., nar. XX. E. XXXX, naposledy bytom G. XXX/XX, V., ktorý zomrel XX. XX. XXXX sa vedie na tomto súde pod sp. zn. 14D/302/2016 a na základe poverenia Okresného súdu Lučenec vo veci koná notárka JUDr. Zdena Spodniaková, ktorá na žiadosť odvolacieho súdu dňa 13. 10. 2017 oznámila, že H. Y. zomrel ako ovdovelý, bezdetný, rodičia ho predumreli, bez zanechania závetu. Ako dedičia v tretej skupine boli povolaní X. Y., nar. X. U. XXXX brat poručiteľa, ktorý dedičstvo odmietol a po ňom prichádzajú ako dedičia do úvahy jeho deti U. X. V.. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/XX, V. a X. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/XX, V., ktorí sa nachádzajú v zahraničí na neznámom mieste a doporučené zásielky od notárky nepreberajú. V tretej dedičskej skupine bola povolaná dediť aj P. V., nar. XX. XX. XXXX sestra poručiteľa, ktorá dedičstvo odmietla, rovnako ako jej deti W. B. a V. V.. Ďalší brat poručiteľa J. Y., nar. XX. XX. XXXX odmietol dedičstvo do zápisnice súdneho komisára. Po ňom prichádzajú do úvahy ako dedičia po poručiteľovi H. Y. jeho deti P. Q., nar. XX. apríla XXXX (žalovaná 2/) a J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/XX, V., ktorý na neznámom mieste v zahraničí doporučené zásielky od notára nepreberá. Dedičov na neznámom mieste U. Y., X. Y. a J. Y. upovedomuje o ich dedičskom práve podľa § 463 až § 467 Občianskeho zákonníka a o práve odmietnuť dedičstvo vyhláškou na úradnej tabuli súdu. 7. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve. 8. Konanie o zaplatenie 4 491,30 € je majetkový spor. Odvolací súd dospel k názoru, že povaha sporu dovoľuje pokračovať v konaní aj pred skončením konania o dedičstve po nebohom žalovanom 3/ XX. Y.. V súlade s § 63 ods. 2 C. s. p. odvolací súd rozhodol, že v konaní pokračuje s osobami, ktoré podľa oznámenia notárky prejednávajúcej dedičstvo po nebohom H. Y. prichádzajú do úvahy ako dedičia v tretej skupine a doteraz dedičstvo po poručiteľovi neodmietli. 9. Konanie na súde prvej inštancie aj odvolacie konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený Civilným sporovým poriadkom ku dňu 01. 07. 2016. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. V súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 C. s. p. prejednal odvolací súd vec podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že dôkazy vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné zopakovať ani doplniť a skutkový stav zistený súdom prvej inštancie je postačujúci aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a po preskúmaní veci dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne vo výroku a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť. 11. Súd prvej inštancie zamietol žalobu s odôvodnením, že žalovaní dôvodne vzniesli námietku premlčania a zároveň aj z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie žalovaného nároku. Pokiaľ dospel súd prvej inštancie k názoru, že nárok žalobcu je premlčaný nebolo potrebné riešiť, či zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava a žalobcom platne a či úver poskytnutý žalovaným 1/ a 2/ je bezúročný a bez poplatkov alebo vznikla žalovaným 1/ a 2/ povinnosť splatiť úver žalobcovi s dohodnutým príslušenstvom, pretože podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. S názorom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu je premlčaný odvolací súd nesúhlasí. 12. Súd prvej inštancie aj žalovaní v konaní zdôrazňovali, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. nevyužila svoje právo vyplývajúce zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre omeškanie žalovaných 1/ a 2/ so splácaním úveru v dohodnutej výške. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého súd prvej inštancie pri svojom názore o začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka vychádzal upravuje len možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v určitej lehote, nie povinnosť veriteľa žiadať zaplatenie celého dlhu pri omeškaní dlžníka so splátkami. Súd prvej inštancie cituje zo všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. upravujúcich vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatváraných v súvislosti s bankovými produktmi účinnými od 1. augusta 2002 časť upravujúcu prípady porušenia zmluvnej povinnosti (osobitná časť označená písmenom B., bod 7.6.1. písm. a), podľa ktorej bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak bol klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov v rozsahu viac ako 10 dní. Zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovaným 1/ a 2/ ani všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť tejto zmluvy nevyplýva dohoda účastníkov zmluvy o tom, že omeškaním čo len jednej splátky dochádza bez ďalšieho k splatnosti celého dlhu. Ak splatnosť celého dlhu mohla byť podľa zmluvy o splátkovom úvere len následkom výzvy veriteľa na zaplatenie dlhu jednorázovo a takáto výzva zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s. podľa zistenia súdu prvej inštancie aj zhodného prejavu strán sporu pôvodným veriteľom žalovaným 1/ a 2/ doručená nebola, nemôže začať plynúť premlčacia doba na uplatnenie celého nároku na súde odo dňa, kedy mohol veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky, pretože sa pre nesplnenie niektorej zo splátok nestal zročným celý dlh, ako to predpokladá ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka. Pre splatnosť celej pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/2658/2008 nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky najskôr požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a kedy o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal. Súd prvej inštancie si vo svojich záveroch v odôvodnení rozhodnutia odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu z dôvodu, že pohľadávka nebola splatná a na druhej strane tvrdí, že si mohol pôvodný veriteľ uplatniť voči žalovaným svoju pohľadávku na súde už 20. septembra 2009, kedy mu podľa zmluvy vzniklo právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo 4. februára 2013 je správne. 13. Žalobou doručenou Okresnému súdu Lučenec 25. 08. 2014 si žalobca voči dvom žalovaným ako spoludlžníkom zo zmluvy o splátkovom úvere a žalovanému 3/ ako ručiteľovi (ktorý v priebehu konania zomrel), na základe dohody o ručení uplatňuje pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0341472786 zo dňa 27. februára 2006 v znení jej dodatku č. 1 z 02. 07. 2007, ktorú získal zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom dňa 13. 12. 2012. V zmluve o postúpení pohľadávok predloženou žalobcom je v článku VII. Oznámenie o postúpení pohľadávok bod 7.1 uvedené, že postupca odovzdá postupníkovi oznámenia o postúpení v lehote do 14 pracovných dní od účinnosti tejto zmluvy. Postupník sa zaväzuje, že doručí oznámenia o postúpení dlžníkom a garantom pre každú pohľadávku prostredníctvom pošty formou doporučenej zásielky a to v lehote 30 pracovných dní odo dňa prevzatia oznámení o postúpení od postupcu podľa predchádzajúcej vety. Tento text zmluvy o postúpení pohľadávok vyvracia tvrdenie žalobcu, že oznámenie o postúpení pohľadávky predkladané v kópii k žalobe pod hlavičkou Slovenskej sporiteľne, a. s. doručil žalovaným postupca (Slovenská sporiteľňa) a argumentáciu žalobcu v odvolaní, že v dôsledku oznámenia o postúpení pohľadávky postupcom dlžníkovi nebol súd prvej inštancie oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. 14. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007). 15. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo vydané uvedené rozhodnutie vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané. 16. Neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax odobril aj ústavný súd (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/337/2012 zo dňa 03.07.2012). 17. Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý odmietol názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu, t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia; na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu, že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). 18. Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene strán sporu podľa § 80 ods. 1 a 2 C.s.p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa 10.09.2015). 19. Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi (ako prílohami žaloby) s tým, že doručením žaloby je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi. 20. Odvolací súd po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávaného sporu uvádza, že súd prvej inštancie bol oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2012, ktorou mal žalobca nadobudnúť spornú pohľadávku voči žalovaným, pretože jej platnosť v spore namietali žalovaní a súčasne na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie ju predložil aj samotný žalobca. Súdna prax pripustila možnosť skúmania platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v prípade postúpenia v rozpore so zákonom; v prejednávanom spore bola vznesená námietka neplatnosti postúpenia spornej pohľadávky voči žalovaným v dôsledku postupu v rozpore s ustanovením zákona, ktoré slúži na ochranu žalovanej 1/ ako klientky banky (pôvodného veriteľa); skúmanie platnosti postúpenia bolo preto správne, pretože predstavuje overenie dodržania zákonného ustanovenia, ktorého účelom je ochrana žalovaných, ktorej sa inak domôcť nemôžu. 20.1 Žalobca v konaní tvrdí, že súdu predložil podacie hárky preukazujúce, že oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bolo žalovaným odoslané postupcom. Obsah spisu vyvracia toto jeho tvrdenie. K žalobe podacie hárky priložené neboli ani nemohli byť, keď podľa zmluvy o postúpení pohľadávky mal tieto oznámenia namiesto postupcu odosielať postupník. Z podacích hárkov č. EPH 000248696, list 67/78 a 69/78 je zistiteľné len to, že žalovanej 2/ a žalovanému 3/ H. Y. bolo pod variabilným symbolom 2597777 doručené „zosplatnenie“, ale nie je na týchto listinách uvedený odosielateľ ani dátum podania. V kontexte vyjadrení žalobcu odvolací súd usudzuje, že ide o podacie hárky žalobcu o odoslaní oznámenia o zosplatnení dlhu žalovaným. 21. Správny je názor súdu prvej inštancie, že ak postupuje pohľadávku banka, musia byť v čase postúpenia pohľadávky okrem podmienok vymedzených v § 524 Občianskeho zákonníka splnené aj podmienky vyžadované osobitným zákonom, zákonom o bankách. Zmluva o postúpení pohľadávky, od ktorej si odvodzuje žalobca aktívnu vecnú legitimáciu v spore bola uzavretá 13. 12. 2012. 22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania. 24. Odvolací súd vzhľadom na znenie § 92 ods. 8 zákona o bankách a odpovede Národnej banky Slovenska súdom konajúcim o žalobách postupníka proti dlžníkom, ktoré sú mu známe z jeho úradnej činnosti a ktorého kópia je aj súčasťou súdneho spisu na str. 157 až 161 zotrváva na názore, že banka alebo pobočka zahraničnej banky môže platne postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi len ak sú dodržané ustanovenia zákona o bankách, konkrétne § 92 ods. 8 o tom, že pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky musí banka vyzvať klienta písomne na splnenie svojho peňažného záväzku. Túto zákonnú podmienku (predchádzajúcu výzvu na splnenie záväzku) nemožno preklenúť ani vopred udeleným súhlasom klienta s postúpením pohľadávky bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené a na osobu postupníka. Výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s. Bratislava adresovaná žalovanému 1/ doložená bola, žalovanej 2/ adresovaná výzva predložená ani nebola. Žalobca predložil súdu prvej inštancie fotokópiu výzvy Slovenskej sporiteľne, a. s. z 20. januára 2010 adresovanú V. Q. (č. l. 153a spisu), o ktorej tvrdí, že ide o výzvu na plnenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. I keby bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že takáto výzva zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s. žalovanému 1/ odoslaná bola, chýba rovnaká výzva spoludlžníčke žalovanej 2/. Žalovaný 1/ postavil svoju obranu okrem námietky premlčania na tvrdení, že táto výzva z 20. januára 2010 zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s. mu doručená nebola. Žalobca nepreukázal odoslanie takejto výzvy žalovanému 1/ zo strany Slovenskej sporiteľne, a. s.. Existenciu tejto výzvy nie je možné vyvodiť ani z listín predložených žalobcom spolu s odpoveďou na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 29. 12. 2015 žurnalizovanej na č. l. 141 až 153b spisu, keďže úverový účet, z ktorého by mal byť vyhotovený výpis na str. 143 až 150 nie je žiadny spôsobom označený a podobnosť so zmluvou o splátkovom úvere č. 0341472786 z 27. 02. 2006 je len v tom, že dňa 27. 02. 2006 bol poskytnutý niekomu hotovostný úver vo výške rovnajúcej sa úveru čerpaného žalovanými 1/ a 2/ a že posledná hotovostná splátka úveru bola uskutočnená dňa 09. 09. 2009. Pokiaľ žalobca tvrdí, že z tohto prehľadu by mal súd vyvodiť, že žalovanému 1/ výzva na plnenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách doručená bola odvolací súd uvádza, že z predloženého úverového účtu (ak patrí k účtu žalovaných) táto skutočnosť nevyplýva. Poplatky za upomienky sú uvádzané vo výpise z úverového účtu len k dňom 22. 09. 2009, 05. 10. 2009, 20. 10. 2009, ale k dátumu, kedy mala byť vyhotovená výzva založená na str. 153a spisu 20. januára 2010 nie je vykázaná ani upomienka ani iný úkon, ktorý by bolo možné dať do súvisu s výzvou z 20. januára 2010. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom v časti postúpenia pohľadávky voči žalovaným je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, avšak len v rozsahu chýbajúcej výzvy na splatenie dlhu zo strany pôvodného veriteľa pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. 25. Odvolací súd v súlade so stanoviskom Národnej banky Slovenska z 24. 07. 2014 adresovaným Okresnému súdu Vranov nad Topľou k sp. zn. 13C/79/2014, ktorý je súčasťou spisu na č. l. 157 až 161 je toho názoru, že za splnenia zákonných podmienok predpokladaných v ustanovení § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách môže banka na tretí subjekt postúpiť aj nesplatnú pohľadávku z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou podľa ustanovení § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza k len zmene v osobe veriteľa, ktorá sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené a to v stave, v akom sa nachádza pohľadávka v dobe ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení. Doba a miesto plnenia, splátky aj prípadná strata výhody splátok (možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) zostávajú bez zmeny. Postupník môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre omeškanie dlžníka (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/2336/2010 z 26. 06. 2012). 26. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej považuje odvolací súd za vecne správny vo výroku, aj keď nie vo všetkých dôvodoch a potvrdenie vecne správneho rozsudku vo výroku je v súlade s § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie postačoval záver o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre nedoručenie výzvy na plnenie pred postúpením pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa dlžníkom, preto nebolo potrebné odpovedať na všetky odvolacie námietky žalobcu. 27. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu zaplatiť občianskemu združeniu všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré za účinnosti O. s. p. vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaných trovy konania žalobca namieta, že trovy právneho zastupovania, ktoré vznikli bývalému vedľajšiemu účastníkovi nie je možné považovať za účelne vynaložené a v danom prípade bola na mieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého nemusel súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa výnimočne náhradu trov konania úspešnému účastníkovi celkom alebo v časti priznať. Výšku vyčíslených trov právneho zastupovania žalobca osobitne nespochybňoval. Odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania bývalého vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. 28. V prejednávanom spore je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pôvodný vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Pre správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, bol oprávnený do 30.06.2016 vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník mohol v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením mohlo vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. 29. Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2014) upravovalo spôsob, akým vedľajší účastník vstúpi do konania, resp. akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania sú v zmysle citovaného ustanovenia spojené s okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu; oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania predstavuje procesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia takéhoto úkonu; žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane; Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 umožňoval konajúcemu súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014), čo znamená, že prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúmal; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania bol len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámil súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžadoval len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykonal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013). Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplývalo samostatné procesné postavenie vedľajšieho účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a procesným povinnostiam. 30. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30. 06. 2016 ako vedľajší účastník sa mohla popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2 O.s.p.) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. bol z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžadovalo splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou bola existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník mal oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusel preukazovať svoj právny záujem na jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p. v znení účinnom do 30. 06. 2014, podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizovalo možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme mal i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Súčasne platilo, že vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. 31. Nakoľko v prejednávanom spore došlo k zamietnutiu žaloby a právo na náhradu trov konania vzniklo podľa vtedy účinného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. plne úspešným žalovaným, vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplývala nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzoval súd len účelnosť ich vynaloženia. Zohľadňujúc skutočnosť, že žaloba žalobcu bola v konečnom dôsledku zamietnutá na základe námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vyjadrení zo dňa 04. 12. 2015 (čo vyplýva z porovnania obsahu vyjadrenia vedľajšieho účastníka k žalobe a odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie), považoval odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, náklady vedľajšieho účastníka na strane žalovaného vynaložené na právnu pomoc za vynaložené účelne. 32. Súd prvej inštancie priznal bývalému vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania len za 2 úkony právnej služby uskutočnených jeho právnym zástupcom (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenia vo veci samej) a správne neprihliadol na ďalší úkon právnej služby vyjadrenie k veci samej doručené súdu prvej inštancie až po jeho rozhodnutí dňa 15. februára 2016. Obidva úkony právnej služby, za ktoré priznal súd prvej inštancie odmenu právnemu zástupcovi bývalého vedľajšieho účastníka boli aj podľa názoru odvolacieho súdu vykonané účelne. Vyjadrenie vo veci samej bolo konkrétne a adresné k prejednávanej veci. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné ani v tejto časti. 33. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania žalovaných 1/ a 2/ preskúmal odvolací súd bez námietky žalobcu v súlade s § 379 písm. a) C. s. p. ako závislý výrok. Povinnosť nahradiť trovy konania žalovaným 1/ a 2/ bola žalobcovi uložená v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. 34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešným žalovaným a bývalému vedľajšiemu účastníkovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu ich plného úspechu v odvolacom konaní v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p.. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 35. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).