Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/576/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711210577 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6711210577.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu B. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX J. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Jenčom, advokátom, so sídlom 058 01 Poprad, Nám. Sv. Egídia 95, proti žalovanému M. O. - PEMA, s miestom podnikania 965 01 Žiar nad Hronom, A. Dubčeka 1/9, IČO: 41 520 998, zastúpený JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom, so sídlom 961 01 Zvolen, Trhová 1, o zaplatenie 3 584,94 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/135/2011-271 zo dňa 10. 03. 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu zamietol a pokiaľ ide o trovy konania, vyslovil, že o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak po zistení, že nebola preukázaná existencia nájomnej zmluvy, na základe ktorej by sa žalobca a žalovaný dohodli na tom, že umiestnenie reklamného bannera na budove žalobcu bude odplatné. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, pretože sa nevyporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli vykonané a tieto aj nesprávnym spôsobom vyhodnotil. Taktiež neuviedol, z akých dôvodov uveril tvrdeniam žalovaného a neuveril tvrdeniam žalobcu. V tejto súvislosti mal za to, že súd sa dôsledne nevyporiadal s tvrdeniami žalovaného v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu ohľadom reklamného banneru, a to ohľadom veľkosti jeho plochy. Mal za to, že súd sa nevyporiadal ani s tvrdeniami žalovaného, keď sa vyjadroval ohľadne odplaty za umiestňovanie jeho reklamných bannerov. Taktiež ponechal nepovšimnuté výpovede svedkov, ktorí svedčili v prospech žalobcu ohľadne umiestnenia reklamného banneru, ale aj o tom, že v danom prípade išlo o umiestnenie reklamného banneru za odplatu. Dôsledne sa nevyporiadal ani s tým, že mali byť dva rovnaké bannery a jeden mal byť taktiež umiestnený na futbalovom štadióne a v tejto súvislosti sa nevyporiadal s tým, kedy a ako mali byť vyrobené obidva reklamné bannery. Podľa názoru žalobcu bolo nesporné, že žalovaný za umiestnenie svojich reklamných bannerov platil, preto nebol dôvod, aby nebola dohodnutá odplata v prípade reklamného banneru umiestneného na budove vo vlastníctve žalobcu. Taktiež sa nevyporiadal dôsledne s otázkou možného spôsobu plnenia za umiestnenie reklamného banneru aj naturálnym plnením. Spochybnil aj okolnosti vykonanej ohliadky a najmä to, že údaje tam uvádzané a zistené v zápisnici nezodpovedali skutočnosti. Bol presvedčený o tom, že súd nevykonal v dostatočnom rozsahu dôkazy na zistenie skutkového stavu veci a aj tie dôkazy, ktoré vykonal, nesprávnym spôsobom vyhodnotil, čím potom dospel aj k nesprávnemu jednak skutkovému, ako aj právnemu záveru. Skutkové okolnosti nasvedčujú tomu, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným ohľadne umiestnenia reklamného banneru bola uzatvorená a reklamný banner bol na budove žalobcu umiestnený, len preto je žalovaný povinný zaplatiť obvyklú cenu nájmu v danom čase a lokalite, kde sa reklamný banner nachádzal. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania. 3. Na odvolanie žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať aj náhradu trov konania. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav v danej veci a po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie krajským súdom doplnil vo veci dokazovanie, vykonal ohliadku miesta samého, ktorou bolo zistené, či reklamný banner žalovaného, ktorý bol doložený, mohol byť umiestnený na budove žalobcu, pričom sa preukázalo, že sa skutočne jedná o pôvodný banner, ktorý bol vyrobený a vyfakturovaný faktúrou doloženou v súdnom konaní. Bol teda vyvesený v období po jeho vyrobení tak ako tvrdili svedkovia, pričom nebolo potvrdené, že by tento reklamný banner na budove žalobcu bol umiestnený za odplatu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto považoval za vecne správne. 4. Na vyjadrenie žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca, ktorý sa pridržiaval dôvodov písomne podaného odvolania v celom rozsahu. Poukazoval na nedostatky jednak v zistení skutkového stavu, ako aj v nesprávnom vyhodnotení dôkazov a najmä aj na to, že súd sa uvedenými okolnosťami vo svojom rozhodnutí dôsledne nezaoberal a svoje rozhodnutie v tomto smere nedostatočne odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čím je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. 5. K vyjadreniu žalobcu žalovaný už nezaujal žiadne stanovisko. 6. Krajský súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP), v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 7. Krajský súd poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý ako nový procesný predpis nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok. Do ust. § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal i na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 470 ods. 2 CSP. 9. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p., za účinnosti tohto procesného predpisu súd konal so stranami sporu, vykonával dokazovanie a vo veci aj rozhodol rozsudkom. Proti jeho rozhodnutiu za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. bolo podané odvolanie, ako aj vyjadrenie k podanému odvolaniu. Krajský súd pristúpil k rozhodnutiu v danej veci už za účinnosti nového procesného predpisu- zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP, a preto sa musel vysporiadať s otázkou, či je oprávnený preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov podaného odvolania, ktoré bolo podané ešte za platnosti pôvodného procesného poriadku. 10. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 212 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi podaného odvolania viazaný. Krajský súd skúmal, či takéto ustanovenie obsahuje aj zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP. Porovnaním úprav zistil, že takáto je obsiahnutá v ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP. Podľa týchto ustanovení je krajský súd tiež rozsahom a dôvodmi podaného odvolania viazaný. Aj keď odvolanie bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p., tak krajský súd v čase svojho rozhodovania mohol preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov podaného odvolania, keďže mu to umožňuje aj nový procesný predpis. 11. Krajský súd sa však musel vysporiadať aj s tým, že aj v danom prípade nie je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že strany sporu dostali v konaní poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky skutočnosti a dôkazy majú označiť ešte predtým, ako súd vyhlási uznesením dokazovanie za skončené, pretože na ďalšie dôkazy súd nebude prihliadať. Po tomto poučení zo strany súdu žalovaný a jeho právny zástupca ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, pričom právny zástupca žalobcu žiadal navrhnúť vypočuť svedkov, ktorí sú uvedení na č. l. 268 spisu. Iné dôkazy vykonať nenavrhoval. Súd prvej inštancie však k dôkazu navrhnutého žalobcom nepristúpil a uznesením v zmysle ust. § 118 ods. 4 O.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené, pričom stranám sporu dal možnosť vyjadriť sa jednak k skutkovej, ako aj právnej stránke veci. Nevykonanie dôkazu navrhnutého zo strany žalobcu súd odôvodnil vo svojom rozhodnutí, preto pri rozhodovaní krajský súd vychádzal z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, keďže mal za to, že neboli splnené dôvody na doplnenie dokazovania či už v súlade s § 213 ods. 1, 3 až 5 O.s.p., ale ani podľa ust. § 383 CSP. 12. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalobcu, dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav v danej veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., teda ustanovení v tom čase platných. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje. 14. Vykonané dokazovanie nebolo sporné v tom, že na budove vo vlastníctve žalobcu bol umiestnený reklamný banner žalovaného. Spornou otázkou však v konaní bolo, či tento reklamný banner bol umiestnený žalovaným na budove žalobcu za odplatu alebo bezodplatne. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna písomná nájomná zmluva, z ktorej by vyplývali jednotlivé okolnosti ohľadne uzatvorenia nájomnej zmluvy a podmienok, za ktorých má byť reklamný banner na budove žalobcu umiestnený. Žalobca tvrdil, že umiestnený reklamný banner na jeho budove bol za odplatu, pričom žalovaný sa bránil, že tomu tak nebolo a umiestnenie reklamného banneru bolo bezodplatné. Vzhľadom na uvedenú spornú okolnosť preto súd v danej veci vykonával rozsiahle dokazovanie vypočutím svedkov, ale zabezpečením si aj písomných podkladov. 15. Na spravdepodobnenie skutkových tvrdení svedkov a porovnanie písomných podkladov krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení nariadil súdu prvej inštancie, aby vykonal ohliadku miesta samého, zameral plochu, na ktorej mal byť reklamný banner umiestnený a porovnal tento údaj s tým, ktorý bol fakturovaný dodávateľom žalovanému, a keďže reklamný banner bol aj k dispozícii, aby tento bol identifikovaný so stavom na mieste samom. 16. Z fotodokumentácie miesta samého súd prvej inštancie, ale aj krajský súd mal za preukázané, že reklamný banner rozmeru 1600 x 5900 mm bol umiestnený na budove vo vlastníctve žalobcu. Potvrdzuje to nielen fotodokumentácia urobená súdom prvej inštancie na ohliadke miesta samého, ale aj fotodokumentácia predložená samotným žalobcom na č. l. 40 spisu. O tejto hovoril sám žalobca na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 08. 11. 2011. 17. V konaní bolo preukázané, že reklamný banner rozmeru 1600 x 5900 mm bol dodaný dodávateľom - spoločnosťou ACM BB, s.r.o., Stavebná 23, Banská Bystrica a vyfakturovaný faktúrou č. 2008113 s dátumom splatnosti pre žalovaného 11. 04. 2008. Neskôr vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že táto faktúra bola riadnym spôsobom zaevidovaná v daňových dokladoch dodávateľa. 18. Ak teda bolo v konaní preukázané, že reklamný banner rozmeru 1600 x 5900 mm s označením PLASTOVÉ OKNÁ - PEMA bol dodávateľom v prospech žalovaného vyhotovený a taktiež bolo preukázané, že takýto reklamný banner bol umiestnený na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, preto súd správne vyvodil, že išlo o reklamný banner umiestnený na budove vo vlastníctve žalobcu v roku 2008. V tejto súvislosti správne vyhodnotil aj výpovede svedkov E. V., Z. M., ktorí potvrdzovali to, že boli zúčastnení rozhovoru medzi žalobcom a žalovaným o umiestnení reklamného banneru na budove žalobcu, pričom E. V. uviedol, že takýto reklamný banner sám vyrábal, pričom pri rozhovore sa nehovorilo o žiadnej dohode medzi žalobcom a žalovaným, že umiestnenie reklamného banneru má byť za finančnú odplatu. 19. Vzhľadom na skutkové okolnosti vyplývajúce z obsahu spisu ohľadom umiestnenia reklamného banneru na budovu žalobcu a výsledky ohliadky miesta samého, správne potom súd prvej inštancie nepristúpil k doplneniu dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov, pretože vykonané dôkazy dostatočne nasvedčovali tomu, že reklamný banner rozmeru 1600 x 5900 mm, ktorý bol umiestnený v roku 2008 na budove vo vlastníctve žalobcu, pričom nebolo potvrdené, že by sa malo jednať o odplatné umiestnenie tohto banneru. Výpovede svedkov, ktoré mali nasvedčovať umiestneniu reklamného banneru na budovu žalobcu v roku 2007, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania ani krajský súd nepovažoval za podstatné. 20. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na to, že súd nepostupoval dôsledne, keď sa nevyporiadal s čestným prehlásením športového klubu K. o umiestnení reklamného bannera o rozmeroch 1600 x 5900 mm, tak je potrebné uviesť, že týmto čestným prehlásením nemal súd prvej inštancie právny dôvod sa zaoberať, pretože v konaní bolo preukázané, kedy reklamný banner uvedeného rozmeru bol vyrobený a kedy bol umiestnený na budovu vo vlastníctve žalobcu. Medzi tvrdením žalobcu a čestným prehlásením predmetného športového klubu je totiž rozpor, pretože samotný žalobca poukazoval na to, že reklamný banner tohto rozmeru bol umiestnený na budove žalobcu už v roku 2007, pričom z čestného prehlásenia vyplýva, že takáto dohoda o umiestnení reklamného bannera mala byť uzatváraná medzi žalovaným a športovým klubom až neskôr v roku 2008. Nepotvrdzovalo teda to, čo uvádzal samotný žalobca vo svojom prvotnom vyjadrení, teda v podanej žalobe, na základe ktorej uplatňoval nárok vo vzťahu k žalovanému. V danom čase totiž reklamný banner, tak ako vyplýva z obsahu spisu, nebol ešte ani vyrobený, a teda v roku 2007 nemohol byť ani na budove žalobcu umiestnený. Na uvedené čestné prehlásenie preto súd prvej inštancie vzhľadom na zistenú skutkovú situáciu nemal preto dôvod prihliadať. 21. Pokiaľ ide o uvádzanú otázku naturálneho plnenia zo strany žalovaného v prospech žalobcu ako odplaty za umiestnenie reklamného banneru, tak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 07. 12. 2011 vôbec namontovanie dverí a okien nedával do súvislosti s naturálnym plnením za umiestnenie reklamného bannera, lebo mal za to, že tieto mu boli namontované žalovaným preto, že boli kamaráti a nechcel za to žiadne finančné prostriedky. Až neskôr v priebehu konania sa priklonil k možnosti naturálneho plnenia, po tom, čo boli vykonané svedecké výpovede svedkami vypovedajúcimi v prospech žalobcu. 22. Pokiaľ v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie vyvodil, že nebolo preukázané to, že umiestnenie reklamného banneru žalovaného na budove žalobcu bolo dohodnuté za odplatu, tak tento záver považuje aj krajský súd za správny. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným v čase, kedy malo dôjsť k umiestneniu reklamného banneru žalovaného na budovu žalobcu, boli veľmi dobré - boli kamaráti, preto ani neuzatvárali žiadnu osobitnú zmluvu. Pokiaľ by umiestnenie reklamného banneru malo byť vykonané za odplatu, tak nesporne by medzi stranami sporu takáto dohoda bola uzatvorená. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené preto krajský súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, a preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 24. O trovách prvoinštančného konania v rámci odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože súd prvej inštancie v rozsudku vyslovil, že o týchto rozhodne po právoplatnom skončení vo veci samej. 25. V čase rozhodovania krajský súd však rozhodoval o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. Žalovaný v odvolacom konaní mal úspech a uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak krajský súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako úspešnému účastníkovi konania. 26. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).