Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5CoE/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714217583 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714217583.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., so sídlom Stropkovská č. 3, 821 03 Bratislava, proti povinnému: W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX M. č. XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 3 295,17 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha č. 268, 979 01 Rimavská Sobota pod spisovou značkou EX 1452/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 8Er/631/2014-16 zo dňa 02.02.2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Krížna č. 56. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní pred ustanoveným rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom dňa 04.09.2014 pod spis. značkou 100/07/14. Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 30.10.2013. V ten istý deň ako bola medzi účastníkmi exekučného konania uzavretá zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „rozhodcovská zmluva“). 3. Podľa čl. 5 rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: - Rozhodcovský súd v Bratislave, sídlom Ventúrska 14, Bratislava, zriadený spoločnosťou Sdružení rozhodců, a.s., IČ: 63 49 66 58 so sídlom v Českej republike, Brno, Příkop 8 - Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481 , so sídlom Krížna 56, Bratislava - Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter, s.r.o. ,IČO: 44 826 460, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, - Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 30, Bratislava, IČO: 44 455 453 Ďalej bolo uvedené, že výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. 4. S poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd prvej inštancie skúmal, či exekučný titul, ktorý tvorí podklad vedenej exekúcie, bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pritom vychádzal zo záveru, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je právnym vzťahom spotrebiteľským a rozhodcovská zmluva, ktorú uzavreli dňa 30.10.2013 je zmluvou spotrebiteľskou zodpovedajúcou legálnej definícii podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oprávnený ako poskytovateľ úverov, ktorý má poskytovanie úverov z vlastných zdrojov podľa Obchodného registra SR v predmete činnosti podnikania, vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci podnikateľskej činnosti, a teda bol v súlade s § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v postavení spotrebiteľa. 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 30.10.2013 je neplatnou, nakoľko táto je podľa súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovská zmluva je spôsobilá nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom túto nerovnováhu nie je spôsobilé zaručiť ani dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi, a to tak, že tento si môže vybrať prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, ako aj všeobecným súdom. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom je totiž skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie, a tiež rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z toho dôvodu, že bola koncipovaná tým spôsobom, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná. Síce rozhodcovská zmluva bola samostatne podpísaná, avšak s tým, že bola vytlačená na formulári a povinný nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvej inštancie po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, § 205 ods. 2 písm. b/, písm. d/, písm. f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Poukázal na to, že súd prvej inštancie svojimi závermi fakticky poprel základnú zásadu procesného práva, a to „zásadu prekážky veci zahájenej“. Pokiaľ sa vo veci začne rozhodcovské konanie, je logické a v súlade s procesným právom, že v tej istej veci nie je možné viesť zároveň aj druhé konanie. Podľa oprávneného súd vychádzal z nesprávneho výkladu ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva bola dohodnutá alternatívne, teda tak, že v prípade sporu majú zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane buď na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. Právo povinného - spotrebiteľa je teda z pohľadu hmotného práva zachované, a to až do okamihu podania žaloby na jednu z rozhodovacích autorít. Naviac, povinný sa v konaní nijako nebránil a voči nárokom oprávneného nenamietal ako v rovine hmotnoprávnej, tak ani v rovine procesnoprávnej. Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom je podľa oprávneného aj dôvodová správa k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorej cieľom tejto úpravy je podľa vôle zákonodarcu umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu a neobstojí ani jeho právne posúdenie. V danom prípade rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy a aj z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, ktorý upravuje právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy. Uplatnením tohto práva z akéhokoľvek dôvodu mohol dlžník bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, a to bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva tiež nestanovuje žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie a obsahuje poučenie a potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach, právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní. Ďalej argumentoval tým, že v danom prípade povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, pretože mohol zmluvu nepodpísať, čím by neprišlo k jej platnosti a účinnosti, a tiež mohol zásadne zmeniť jej obsah, a to tak, že od uzavretej zmluvy odstúpi. Oprávnený nepovažoval za správny ani záver exekučného súdu o tom, že rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou bez možnosti zmeniť jej obsah. Súd pritom nedáva odpoveď na otázku, aká rozhodcovská zmluva by bola individuálne dojednanou. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy (ako aj každej inej zmluvy) by mala mať svoje medze, keďže objektívne nie je možné od oprávneného požadovať, aby s každým spotrebiteľom dojednal inú zmluvu (s iným obsahom a v inej forme), a to aj vzhľadom na zachovanie jej platnosti a účinnosti. Z pohľadu oprávneného nie je možné variovať obsah rozhodcovskej zmluvy od jednotlivca k jednotlivcovi, avšak je možné ponúknuť mu čas na rozmyslenie, a to ako pred jej uzavretím, tak aj 14 dní potom, a dať mu tak možnosť od zmluvy odstúpiť bez toho, aby využite jeho práva akokoľvek ovplyvnilo jeho hlavný záväzok. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na znenie nového zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý výslovne upravuje rozhodcovské konanie, ktorého jednou zo strán je spotrebiteľ, pričom sa týka aj formy a obsahu rozhodcovskej zmluvy uzatváranej so spotrebiteľom. Podľa oprávneného predmetná rozhodcovská zmluva spĺňa zákonné podmienky stanovené zákonom platným v dobe jej uzavretia a zároveň aj väčšinu podmienok stanovených zákonom č. 335/2014 Z. z. Poukázal na to, že spotrebiteľ mal v prípade aktívneho prístupu ku konaniu možnosť menovať rozhodcu, ktorý bude vec rozhodovať. V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy a súčasne mal povinný pri odmietnutí ju uzavrieť možnosť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Na podporu svojich tvrdení oprávnený poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012 a na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/445/2014 zo dňa 20.11.2014, sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3CoE/203/2014 zo dňa 18.12.2014 a ďalšie. Oprávnený tiež poukázal na to, že chránený je tzv. priemerný spotrebiteľ, preto by jeho ochrana nemala byť zneužitím práva a v rozpore so základnými zásadami v spoločnosti. Povinný nebol nútený pochopiť text zmlúv ich zmysel v krátkej dobe alebo ihneď pri podpise. K okamžitému podpisu zmlúv nebol nútený. Podľa oprávneného záver exekučného súdu nie je v súlade s platnou právnou úpravou a vo svojich dôsledkoch znamená akceptáciu dlhodobého porušovania zmluvy povinným. Oprávnený zároveň požiadal aj o zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania. 7. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. 9. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. 100/07/14 zo dňa 04.09.2014. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 30.10.2013 (ďalej aj „Zmluva o RÚ“). V ten istý deň ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX. 10. V článku 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o RÚ medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný. 11. V článku 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. 12. Podľa článku 7 rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. 13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 16. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods. 2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zachované. 17. V prejednávanej veci, v ktorej exekučné konanie začalo podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t.j. dňa 16.12.2014, odvolací súd s poukazom na prechodné ust. § 243h Exekučného poriadku, aplikoval Exekučný poriadok v znení zákona účinného do 31.03.2017. V ďalšom ( i predošlom ) texte odôvodnenia tohto rozhodnutia preto nie je osobitným spôsobom zvýrazňované, že sa jedná o právnu úpravu pred prijatím zákona č. 2/2017 Z. z., ktorý novelizoval Exekučný poriadok. 18. Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku v znení účinnom do 22.12.2015, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. 19. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. 20. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ust. § 53 ods. 1 veta prvá zakotvuje všeobecnú zásahu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné, t.j. o neprijateľné zmluvné podmienky nejde vtedy, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa pritom v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti. 21. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 30.10.2013 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu a jej ustanovenia ako zmluvné podmienky z hľadiska, či nevyvolávajú značnú nerovnováhu v medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. 22. V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 30.10.2013. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. Zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive a spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Podstatné je to, či uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola v tomto prípade naformulovaná jednou zmluvnou stranou, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by pritom malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby bolo z neho dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmaril uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere, a ďalej že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. 23. V danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, podpísanom oprávneným aj povinným. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa vpisujú požadované údaje, mal dlžník v zmysle čl. 2 rozhodcovskej zmluvy možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej čl. 3 rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého vyplýva, že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov pritom spočíva na žalobcovi. 24. Podľa názoru odvolacieho súdu je tak z vyššie uvedeného zrejmé, že povinný mohol pred podpisom rozhodcovskej zmluvy získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (článok 7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu 7 článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. 25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dojednanú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť. 26. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1, písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1, ods. 2 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 27. Ďalším námietkam oprávneného sa odvolací súd vzhľadom na výsledok prejednania veci nepovažoval za potrebné zaoberať. 28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).