Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoR/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202728 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715202728.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Obec Čebovce, so sídlom Szedera Fabiána 320, 991 25 Čebovce, IČO: 00 319 244, právne zastúpený Mgr. Gabrielou Nováková, advokátka, so sídlom Mierové nám. 452, 991 28 Vinica, proti žalovanému HR Agency, s.r.o. Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 44 634 668, právne zastúpený JUDr. Martinou Gallovou, advokátka so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 42 214 297, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cr/1/2016-161 zo dňa 16.mája 2016 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cr/1/2016-161 zo dňa 16.mája 2016 potvrdzuje. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd rozsudkom č.k. 63Cr/1/2016-161 zo dňa 16.5.2016 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 476,53 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného. 2. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 9.1.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom V.P. Tótha 1081/17, Zvolen, č.k. VP 95/2014 zo dňa 8.12.2014. Zrušenia rozsudku sa žalobca domáhal podľa § 40 písm. a) bod 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní s účinnosťou od 1.1.2015 a tvrdil, že v zmysle § 12 ods. 5 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 si zriaďovateľ rozhodcovského súdu nesplnil oznamovaciu povinnosť, preto rozhodcovský súd nemohol uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutie až do dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku. 3. Okresný súd po právnej stránke vec posúdil podľa § 40 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní účinnom od 1.1.2015 a podľa § 12 ods. 5 tohto zákona účinnom do 31.12.2014. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.5.2016, ktorého sa žalobca nezúčastnil, preto vec prejednal v jeho neprítomnosti. Vykonal dokazovanie podľa dôkazov o zverejnení oznámenia zriaďovateľa príslušného rozhodcovského súdu zo dňa 10.10.2013. Mal za to, že žalobca v žalobnom návrhu nepravdivo uviedol to, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu si podľa § 12 ods. 5 zákona o rozhodcovskom konaní nesplnil oznamovaciu povinnosť. Zistil, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu si túto povinnosť splnil, preto rozhodcovský súd bol oprávnený uskutočňovať rozhodcovské konanie a vydávať rozhodcovské rozhodnutie. Podľa oznámenia v Obchodnom vestníku vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR o zmene sídla zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu mal za to, že ku dňu rozhodnutia rozhodcovského súdu 8.12.2014 bola zmena sídla zriaďovateľa rozhodcovského súdu riadne zverejnená v Obchodnom vestníku dňa 10.10.2013, preto priebeh rozhodcovského konania nebol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru Okresného súdu rozhodcovský súd mohol uskutočňovať rozhodcovské konanie a mohol vydávať rozhodcovské rozhodnutie. 4. Pokiaľ žalobca doplnil dôvody pre zrušenie rozhodcovského konania podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.3.2015, okresný súd na tieto dôvody neprihliadol, pretože nové dôvody uplatnil po uplynutí lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Naviac uviedol, že ak žalobca spochybňuje právomoc rozhodcovského súdu, podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní mal tak urobiť najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, čo v danom prípade žalobca neurobil. 5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že titulom pre vydanie rozhodcovského rozsudku je zmluva o dielo zo dňa 6.6.2010, ktorá v bode XV. ods. 2 zakotvuje dohodu zmluvných strán, podľa ktorej všetky spory z právnych vzťahov, ktoré vzniknú na základe tejto zmluvy alebo súvisiac s touto zmluvou predložia na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., Nemocničná 16, Veľký Krtíš. V zmysle § 12 ods. 5 zákona o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014 Stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ povinnosť podľa ods. 3 písm.a), d) a e) v ustanovenej lehote nesplnil, nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia až odo dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku. Nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia v pobočke Stáleho rozhodcovského súdu, ktorú zriadil. V zmluve o dielo zo dňa 6.6.2016 zmluvné strany dohodli právomoc Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., Nemocničná 16, Veľký Krtíš bez uvedenia IČO. Je zrejmé, že názov rozhodcovského súdu je Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o. a nie Slovenská arbitrážna komora, s.r.o. Pokiaľ by sa malo jednať o totožný súd, tak by slovo stály mal byť písaný malým „s“ a nie veľkým písmenom tak, ako sa v zmysle gramatických pravidiel začínajú názvy. Keďže žalobca vychádzal z uvedených údajov, nebolo možné dohľadať ani zmenu v Obchodnom vestníku, nakoľko Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o. v podstate neexistuje. Má za to, že Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., so sídlom Vo Veľkom Krtíši nie je totožný s Rozhodcovským súdom Slovenská arbitrážna komora, s.r.o. Trvá na tom, že Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o. si nesplnil povinnosť zo strany zriaďovateľa rozhodcovského súdu, preto až do splnenia tejto oznamovacej povinnosti nie je rozhodcovský súd oprávnený vydávať rozhodcovské rozhodnutia. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 6. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný a k námietke nesplnenia si informačnej povinnosti uviedol, že všetky náležitosti, ktoré zákon o rozhodcovskom konaní vyžaduje, boli zriaďovateľom rozhodcovského súdu v Obchodnom vestníku zverejnené. Uviedol, že v Obchodnom vestníku bol zverejnený štatút aj rokovací poriadok rozhodcovského súdu. 7. Ku gramatickým pravidlám a výkladu názvu žalovaný uviedol, že znenie rozhodcovskej doložky v zmluve o dielo, ktorou bola založená právomoc rozhodovania rozhodcovského súdu bola zapísaná v príslušnom gramatickom tvare. Zo znenia rozhodcovskej doložky je nepochybné o ktorý rozhodcovský súd sa jedná a ktorý rozhodcovský súd mal a má v danej veci právomoc rozhodnúť. Žalovaný argumentoval, že pre platnosť rozhodcovskej doložky a rozhodovanie súdu je irelevantná skutočnosť zmeny sídla rozhodcovského súdu, pretože zmena sídla rozhodcovského súdu nie je zákonným dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku a to ani v prípade, ak by zmena sídla nebola oznámená v Obchodnom vestníku. Z oznámenia v Obchodnom vestníku 196/2013 0000603 je nepochybné, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu zverejnil oznámenie o zmene sídla, čím nepochybne splnil namietané nesplnenie si oznamovacej povinnosti vo vzťahu k rozhodcovskému súdu. 8. Naviac uviedol, že civilný súd neskúma rozhodnutie vo veci samej, ale len dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V danej veci žalobca mal možnosť vyjadriť sa k veci v rámci samotného rozhodcovského konania, v ktorom rozhodcovský súd vyzval žalobcu listom na podanie žalobnej odpovede, pričom žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril, žiadne skutočnosti v rámci rozhodcovského konania nenamietal, v celom konaní bol pasívny a nepredložil žiadne relevantné dokumenty. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. 9. K vyjadreniu žalovaného zaslal odpoveď žalobca a uviedol, že sa pridržiava dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení odvolania voči rozsudku okresného súdu. 10. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP ( ale ) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP ( predtým § 132 O.s.p.) a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP ( predtým § 157 ods. 2 O.s.p. ). S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. 15. Odvolací súd konštatuje, že žalobca žiada zrušiť rozhodcovský súd podľa § 40 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015, pretože rozhodcovský súd konal a rozhodoval v rozpore s platnou legislatívou v čase vyhlásenia rozsudku. Priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami § 12 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014. Tvrdil, že podľa § 12 ods. 5 zákona o rozhodcovskom konaní zriaďovateľ rozhodcovského súdu si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa ods. 3 písm. a), d), e). Argumentoval, že rozhodcovský rozsudok vydal Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., V.P.Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen. Na základe zoznamu stálych rozhodcovských súdov vydaných Ministerstvom spravodlivosti SR je v poradní 12. zapísaný Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., so sídlom Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš a toto sídlo vyplýva aj z Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o. Napriek tomu v rozhodcovskom rozsudku je uvedené sídlo V.P.Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen. V zmysle § § 12 ods. 5 zákona č. 244/2002 Z.z. platného a účinného v čase rozhodovania nebola vykonaná zmena v Obchodnom vestníku, preto rozhodcovský súd nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia až do dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku. Zriaďovateľ tak neučinil, čo vyplýva z údajov vedených v Obchodnom vestníku č. 196/2010; 189/2011; 162/2012 a 172/2012. K zmene sídla na základe výpisu z obchodného registra k zmene sídla spoločnosti Slovenská arbitrážna komora, s.r.o. došlo k 22.2.2013, teda pred vyše 1,5 rokom od vydania rozhodcovského rozsudku . 16. V zmysle § 40 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ZRK“) v znení účinnom od 1.1.2015 tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci. 17. Podľa § 12 ods. 5 ZKR v znení účinnom do 31.12.2014 Stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ povinnosť podľa ods. 3 písm.a), b) a e) v ustanovenej lehote nesplní, nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia až do dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku. Stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ v ustanovenej lehote nesplní povinnosť podľa ods. 3 písm. b) nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia v pobočke Stáleho rozhodcovského súdu, ktorú zriadil. 18. Z obsahu spisového materiálu založeného v súdnom spise nesporne vyplýva, že rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom V.P.Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen rozhodol medzi účastníkmi konania rozsudkom zo dňa 8.12.2014. Podľa aktualizácie zoznamu stálych rozhodcovských súdov SR zo dňa 18.2.2013 je nesporné, že do zoznamu bol zapísaný Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. Nemocničná 16,960 01 Veľký Krtíš, Slovenská arbitrážna komora, s.r.o. Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 414 603. Zo Štatutú a z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. vyplýva, že sídlom Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. je Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš. 19. Podľa oznámenia Obchodného Vestníka 196/2013 zo dňa 10.10.2013 vyplýva, že zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská arbitrážna komora, s.r.o. Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, SR, IČO: 36 414 603 zverejnil oznámenie o zmene údajov zverejnených o nim zriadenom Stálom rozhodcovskom súde týkajúce sa zmeny sídla; Slovenská arbitrážna komora, s.r.o. so sídlom V.P.Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen. Zároveň bol zverejnený Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. 20. Zo zistených skutočností nesporne vyplýva, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu si splnil svoju povinnosť a zverejnil údaje v Obchodnom vestníku, týkajúce sa zmeny sídla rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom V.P.Tótha 1081/17, 9960 01 Zvolen, preto mohol uskutočňovať rozhodcovské konanie a vydávať rozhodcovské rozhodnutie odo dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku, t.j. od 10.10.2013. 21. Len zo samotnej skutočnosti, že v Zmluve o dielo zo dňa 6.6.2010 je zmluvnými stranami dohodnutá právomoc Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., Nemocničná 16, Veľký Krtíš, ktorého zriaďoval zmenil sídlo rozhodcovského súdu a tento rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom V.P.Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen vydal rozhodcovský rozsudok dňa 8.12.2014, nemožno dospieť k záveru, že tento rozhodcovský súd konal a rozhodol v rozpore s platnou legislatívou v čase vyhlásenia rozsudku tak, ako to žalobca tvrdí v žalobe. Zmena sídla rozhodcovského rozsudku nezakladá dôvod pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015. 22. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny. 23. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v súvislosti s § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP náhradu trov odvolacieho konania priznal. 24. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).