Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/10/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715204153 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715204153.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcov 1. P. P., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A. A. XXXX/X, XXX XX N., 2. G. P., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A. A. XXXX/X, XXX XX N., 3. P. X., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/X, XXX XX N., 4. N. X., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/X, XXX XX N., proti žalovanému C. E. W., a. s., so sídlom P. XX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu 3. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/127/2015-158 zo dňa 16. júna 2016 takto r o z h o d o l : Odvolanie žalobcu 3. voči časti výroku, ktorým okresný súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam reg. č. R., uzatvorenej dňa 16. 08. 2005 medzi právnym predchodcom žalovaného ako záložným veriteľom a žalobcami 1. a 2. ako záložcami (časť prvého výroku) o d m i e t a . Vo zvyšnej časti (časť prvého výroku) a v závislom výroku o trovách konania (druhý výrok) rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 16. 06. 2016 zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti troch zmlúv: zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. R. zo dňa 10.08.2005 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného C. E. W., a. s., F. N. W.. v X., G.: XX XXX XXX, W., P. XX a dlžníkmi U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, N., P. P. (žalobkyňa 1.), G. P. (žalobca 2.), P. X. (žalobca 3.) a N. X. (žalobkyňa 4.), zmluvy o zriadení záložného práva reg. č. R. z 10.08.2005 uzatvorenej medzi uvedeným právnym predchodcom žalovaného ako záložným veriteľom a žalobcami 1. a 2. ako záložcami, ktorou bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu N., katastrálneho odboru pre obec a katastrálne územie N., a to k bytu č. X nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode č. X v obytnej budove súp. č. XXXX na A. ul., postavenému na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXX/XXXXXX, ktoré sú majetkom žalobcov 1. a 2. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/1 (vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra N. v konaní V XXXX/XX-XXXX/XX) a zmluvy o zriadení záložného práva reg. č. R. z 10.08.2005 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného ako záložným veriteľom a žalobcami 3. a 4. ako záložcami, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu N., katastrálneho odboru pre obec a katastrálne územie N. ako byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX v obytnej budove súp. č. XXXX na ul. Q., postavenej na pozemkoch C-KN parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, ktoré sú vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 majetkom žalobcov 3. a 4 (vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra N. v konaní V XXXX/XX-XXXX/XX). Druhým výrokom súd prvej inštancie žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 33 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 1.1 Žalobcovia v zdôvodnení žaloby tvrdili, že spotrebiteľská typová zmluva o poskytnutí úveru 1.700.000,- Sk (56.429,- Eur) bez uvedenia účelu reg. č. R. z 10. 08. 2005 je od počiatku neplatná v zmysle § 37 a 39 Občianskeho zákonníka, pričom na žalobcoch je iba povinnosť predložiť zmluvu na posúdenie a úlohou súdu je postupovať ex offo aj bez návrhu strany sporu. Podľa žalobcov sú vzhľadom na neplatnosť hlavného záväzku neplatné aj nadväzujúce zmluvy o zriadení záložného práva. Tvrdili, že majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti jednotlivých klauzúl úverovej zmluvy, najmä článku VII. Zabezpečenie úveru, písmeno b), c), článku III. bod 1 a 5 o úrokovej sadzbe 6,02 % a RPMN 2,76 %, ktorá je uvedená nepravdivo, na určení neplatnosti úverovej zmluvy ako celku aj na určení neplatnosti napadnutých záložných zmlúv. Neplatné zmluvy uzatvorili ako nerozvážni spotrebitelia z dôvodu svojej neskúsenosti. Potrebujú sa ubrániť pred postihom ich majetku formou dobrovoľnej dražby na uspokojenie skutočnej a domnelej pohľadávky veriteľa bez predchádzajúcej súdnej kontroly. Súd musí poskytnúť súdnu ochranu žalobcom ako vlastníkom pred každým, kto by neprimerane a nezákonne zasahoval do ich vlastníckych práv a ako dlžníkom, ktorí sú zaťažovaní zvyšovaním ich záväzkov z neplatných klauzúl napadnutých zmlúv aj nadmerným postihom majetku. Žalobcovia ako spotrebitelia potrebujú mať vyriešenú otázku oprávnenosti postupov žalovaného pri vyčíslení jeho pohľadávky z pohľadu platnosti jednotlivých klauzúl napadnutých zmlúv, nakoľko od výšky vyčíslenej pohľadávky záleží aj výška hyperochy. Žalovaný si uplatnil uspokojenie pohľadávky ako keby medzi zmluvnými stranami nebol spor ohľadom platnosti napadnutých zmlúv a pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby (zapísanej na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX dňa 11. 11. 2014) aj návrhom na speňaženie majetku vo vlastníctve žalobcov 3. a 4. formou dobrovoľnej dražby na základe oznámenia o dražbe č. XXX/XXXX, ktorú má vykonať dražobník AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s. r. o., Bratislava. 1.2 Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011, podľa ktorého sú ustanovenia úverovej zmluvy umožňujúce veriteľovi inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru neprijateľnou podmienkou, aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave z 09. 08. 2011 sp. zn. 13CoE/313/2010, podľa ktorého je neprijateľnou obchodnou podmienkou, ak si veriteľ v čase poskytnutia úveru voči spotrebiteľovi započíta výšku odmeny za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Podľa žalobcov si žalovaný uplatňuje dlh neplatne, nemorálne a nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov nevyváženou technikou, pretože došlo k enormnému nárastu dlhu dlžníkov aj k neprimeranému ručeniu nehnuteľnosťami, ktorých hodnota vysoko prevyšuje účel zabezpečenia pohľadávky veriteľa bez ním poskytnutého protiplnenia. Inštitút straty výhody splátok bol v zmysle článku IX. bod 7 dojednaný nedovoleným, neurčitým a nemorálnym spôsobom už po prvom omeškaní s platením anuitnej splátky úveru, z iných nekalo dojednaných dôvodov článku IV. bod 2, článku I. bod 2, ktorých výška je stanovená nedovoleným a nemorálnym spôsobom bez ohľadu na význam zabezpečovanej ochrany. Tvrdili, že k enormnému nárastu dlhu dôjde iba v dôsledku účtovania splátok veriteľom najskôr na úrok a úrok z omeškania, poplatky a pokuty, čo vytvorí nekončiaci rad omeškaní dlžníka zo splátkami anuitnej splátky úveru aj v situácii, že sa dostane do omeškania iba raz so zanedbateľnou časťou splátky a v ďalšom čase anuitnú splátku úveru platí v predpísanej výške. Zmluvné dojednania v zmluve o poskytnutí úveru aj v každej zmluve o zriadení záložného práva sú podľa žalobcov neprijateľné a neurčité a umožňujú žalobcom obranu proti svojvôli žalovaného iba výpoveďou zmluvy, čo nemôže zhojiť neprijateľné podmienky. Poukázali na závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro a navrhli, aby súd prvej inštancie požiadal Slovenskú obchodnú inšpekciu aj Komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich o odborné stanovisko, či ide o nekalú techniku, ktorej sa dopúšťa dodávateľ tým, že núti dlžníkov zabezpečiť pohľadávku viacerými nehnuteľnosťami so všeobecnou hodnotou v čase uzatvorenia zmluvy vysoko prevyšujúcou pohľadávku veriteľa. Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 6Sžo/258/2009 a 6Sžo/358/2009 vyslovil, že absolútne neplatné sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka záložné zmluvy, v ktorých všeobecná hodnota nehnuteľností prevyšuje pohľadávku veriteľa o viac ako 43 %. V dražobnej vyhláške je uvedená ceny bytu č. XX zapísaného na LV č. XXXX 65.000,- Eur a cena bytu č. X zapísaného na LV č. XXXX 37.000,- Eur, čo je spolu 117.000,- Eur, pričom úver predstavoval 56.429,- Eur. Cena nehnuteľností sa výrazne nezmenila, výrazne sa zmenil prepočet slovenských korún na Euro, lebo v roku 2005 kurz dosahoval 38 Sk/Euro, takže úver v tom čase predstavoval 44.000,- Eur. Je preto potrebné porovnať ceny v korunách s výškou úveru v korunách v roku 2005. Zmluvy o zriadení záložného práva obsahujú v článku V. bod 1 podľa žalobcov neplatne dojednané ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške 10 % z celkovej výšky poskytnutého úveru za každé porušenie zmluvy bez ohľadu na jeho závažnosť. Tvrdili, že žalobcovia nemali možnosť prečítať si napadnuté zmluvy pred ich podpisom. Uzatvorené zmluvy odporujú požiadavke dobrej viery v zmysle Smernice Rady č. 93/13 EHS na úkor obydlia dlžníkov, nakoľko išlo o ručenie viacerými bytmi, ktoré je možné samostatne užívať. 1.3 Riadne a včas predvolaní žalobcovia sa nezúčastnili na pojednávaní konanom 16. 06. 2016; súd prvej inštancie aplikoval § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a z dôvodu hospodárnosti vec prejednal v neprítomnosti žalobcov. 1.3.1 Žalovaný navrhol zamietnutie žaloby z dôvodu, že stranou sporu nie je p. X. ako účastník zmluvy o úvere, takže nebolo dodržané nútené spoločenstvo na strane žalobcov. Rovnako navrhol zamietnutie žaloby v časti určenia neplatnosti záložných zmlúv, ktoré sú podľa neho platné a sú akcesorické k hlavnej zmluve o poskytnutí úveru. 1.3.2 Súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru 1.700.000,- Sk reg. č. R. zo dňa 16. 08. 2005 uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkmi U. X., P. P., G. P., P. X. a N. X., ktorí sa zaviazali úver splatiť najneskôr do 20 rokov od termínu jeho dočerpania spolu s úrokovou sadzbou 6,02 % ročne (platnou do 15. 08. 2006) a s ďalším príslušenstvom zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Vysvetlil, že v prípade žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu je nevyhnutné, aby ako strany sporu vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Na strane dlžníkov ide v prejednávanej veci o nerozlučné procesné spoločenstvo, napriek tomu žalobu podali žalobcovia 1. - 4. bez U. X., ktorý bol tiež dlžníkom. Skutočnosť, že U. X. v konaní nevystupuje ako žalobca spôsobuje nedostatok aktívnej legitimácie. Ak by žalobca v prípade núteného procesného spoločenstva na strane žalovaných žaloval len jeden subjekt, prípadne nie všetkých nútených spoločníkov, žaloba by musela byť zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. 1.3.3 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia sú nositeľmi naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dvoch zmlúv o zriadení záložného práva, pretože nemali inú možnosť, ako sa domáhať určenia neplatnosti záložných zmlúv, a tým aj realizácie výkonu záložného práva, nakoľko bola uzatvorená aj zmluva o poskytnutí úveru. 1.3.4 Okresný súd zistil, že obidve záložné zmluvy boli uzatvorené slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, svojím obsahom alebo účelom neodporujú zákonu ani ho neobchádzajú a nepriečia sa dobrým mravom. Rovnako nezistil existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Konštatoval, že zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ktorý sa nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru dohodnutých v Sk vo výške zodpovedajúcej 200 Eur a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcej 20.000,- Eur, pretože predmetom úverovej zmluvy bol úveru 1.700.000,- Sk, čo predstavuje 56.429,66 Eur. Úverová zmluva aj záložné zmluvy boli uzatvorené v súlade so slobodnou a vážnou vôľou zmluvných strán. Žalobcovia mali slobodnú možnosť výberu subjektu na trhu poskytovateľov úverov, s ktorým budú rokovať, a následne uzatvoria úverovú zmluvu a záložné zmluvy. Zdôraznil princíp autonómie vôle a slobody konania s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009, v zmysle ktorého ochranu spotrebiteľa nie je možné pojať ako ochranu jeho ľahkomyseľnosti a nerozvážnosti. Žalobcovia mali možnosť vybrať si banku spĺňajúcu ich požiadavky, pričom na slovenskom trhu žalovaný nebol ojedinelým subjektom a žalobcovia neboli nijako, ani nepriamo nútení súhlasiť s podmienkami úverového vzťahu. Spotrebiteľ si musí byť vedomý, že nie je len subjektom práva, ale aj subjektom povinností vyplývajúcich z úverového vzťahu a rizík z následkov v prípade, že tieto povinnosti porušuje. Záujemca o získanie úveru má vždy možnosť preskúmať relevantný bankový trh a vybrať si správny produkt vyhovujúci jeho podmienkam, o ktorom usúdi, že je pre neho vhodný, hlavne čo sa týka reálneho splácania. Žalobcovia prejavili záujem o uzatvorenie zmluvy o úvere aj dvoch zmlúv o zriadení záložného práva, o všetkých podmienkach splácania aj následkoch nesplácania boli vopred informovaní, boli oboznámení aj s možnosťou výkonu záložného práva. So všetkými týmito podmienkami súhlasili svojím podpisom na uvedených zmluvách. 1.4 Rozhodnutie o náhrade trov konania okresný súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a úspechom žalovaného, ktorý podal návrh na prisúdenie náhrady trov konania v sume 33 Eur zodpovedajúcej súdnemu poplatku zaplatenému za odvolanie voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia. 2. Žalobca 3. včas podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil vadou konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., a to nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie aj skutočnosťou, že žalobcovia 1., 2. a 3. si predvolanie na pojednávanie určené na deň 16. 06. 2016 neprevzali z dôvodu, že sa zdržiavali mimo trvalého bydliska a nemali možnosť o termíne pojednávania sa dozvedieť, preto nemala byť aplikovaná fikcia doručenia. Namietol tiež nedostatok správneho právneho posúdenia veci aj to, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania. 2.1 Zotrval na tvrdení, že žalovaný sa voči nemu aj ostatným žalobcom dopustil nekalej techniky tým, že ich ako dlžníkov nútil zabezpečiť pohľadávku viacerými nehnuteľnosťami, ktorých všeobecná hodnota v čase uzatvorenia zmluvy o viac ako 100 % prevyšovala pohľadávku veriteľa. Nesúhlasil s tým, že si ako spotrebitelia mali možnosť vybrať inú banku na slovenskom trhu. Uviedol, že je síce pravdou, že zmluvu o úvere aj zmluvy o zriadení záložného práva podpísali, čo však neznamená, že súhlasili so všetkými zmluvnými podmienkami. Museli akceptovať uzatvorenie zmluvy tak, ako im bola predložená, inak by im úver nebol poskytnutý. Výkon práva sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak sú takéto právne úkony neplatné. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, či z procesného hľadiska bolo možné 02. 06. 2016 vo veci meritórne rozhodnúť. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdenie vecne aj právne správneho rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedol, že žalobcovia mali možnosť dozvedieť sa o termíne pojednávania a vedeli o ňom (minimálne žalobca 3., ktorý podal odvolanie), keďže žalobkyňa 4. predvolanie riadne prevzala. Argumentácia zásahom do práva na spravodlivý proces je nedôvodná a účelová. Podľa žalovaného súd prvej inštancie zistil skutkový stav úplne a správne, vykonal všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam. Svoje rozhodnutie v písomnom vyhotovení rozsudku riadne odôvodnil. 4. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. 5. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti troch samostatných zmlúv, povinnosťou odvolacieho súdu preto bolo skúmať splnenie procesných podmienok odvolacieho konania vo vzťahu ku každému žalobnému petitu samostatne. 6. V prípade žaloby o určenie neplatnosti záložnej zmluvy reg. č. R. z 10. 08. 2005 (žalobcovia nesprávne uvádzali ako dátum jej uzatvorenia deň 10. 08. 2005, ktorý je dňom podpisu zmluvy žalobcami 1. a 2.) sú žalobcovia 1. a 2. ako záložcovia procesnými nútenými spoločníkmi podľa § 78 CSP. Z uvedeného vyplýva, že len žalobcovia 1. a 2. sú osobami oprávnenými podať odvolanie proti tejto časti zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolanie žalobcu 3. proti tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie je procesným úkonom podaným neoprávnenou osobou, ktorý odvolací súd s poukazom na § 386 písm. b) CSP odmietol (žalobca 3. nie je osobou, v ktorej neprospech bolo v tejto časti rozhodnuté). 7. Pokiaľ ide o požadované určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru 1.700.000,- Sk reg. č. R. zo dňa 16. 08. 2005 (žalobcovia uvádzali nesprávny dátum jej uzatvorenia 10. 08. 2005, čo je deň podpisu zmluvy žalobcami), odvolací súd zdôrazňuje, že v tejto časti súdneho konania je medzi všetkými žalobcami nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 CSP, ktoré je vždy spoločenstvom nerozlučným (Števček, M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 266), preto nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 379 písm. b) CSP) napriek tomu, že odvolanie podal len žalobca 3. (procesný úkon jedného z nerozlučných spoločníkov platí aj pre ostatných). Pri určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva reg. č. R. zo 16. 08. 2005 (aj tu žalobcovia nesprávne uvádzali ako dátum jej uzatvorenia deň 10. 08. 2005, ktorý je dňom podpisu zmluvy žalobcami 3. a 4.) sú nútenými procesnými spoločníkmi žalobcovia 3. a 4., takže aj tu platí režim viazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania podaného žalobcom 3. podľa § 379 písm. b) CSP. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) potom na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP) vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario prejednal v medziach dôvodov odvolania vymedzených žalobcom 3. (§ 380 ods. 1 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie proti týmto častiam zamietajúceho výroku nie je dôvodné, takže rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu 3. v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 8. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ). 9. Odvolateľ namietol nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodol tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné ani neudržateľné. Okresný súd správne zamietol žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere reg. č. R. zo dňa 16. 08. 2005 z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. V odôvodnení rozsudku podrobným spôsobom vysvetlil stručnú charakteristiku inštitútu núteného procesného spoločenstva. Odvolací súd len dopĺňa, že k precizácii právnej úpravy došlo od 01. 07. 2016 v ustanoveniach § 77 (nerozlučné spoločenstvo) a § 78 (nútené spoločenstvo) Civilného sporového poriadku. Z podstaty určovacej žaloby vyplýva, že rozsudok sa musí vzťahovať na každého účastníka hmotnoprávneho vzťahu, či už na každého dlžníka alebo na každého veriteľa. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, čo žalobca 3. ako odvolateľ nenamietal, že účastníkom uvedenej zmluvy o úvere bol aj U. X., ktorý však nebol v tomto súdnom konaní stranou sporu. Pokiaľ sa nechcel zúčastniť súdneho konania ako žalobca, žalobcovia ho mali označiť za žalovanú stranu sporu. Vzhľadom na tento základný nedostatok žaloby okresný súd správne rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania nepristúpil k požadovanému prieskumu platnosti tejto zmluvy. 10. Aj vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva reg. č. R. zo 16. 08. 2005 súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a náležite zdôvodnil, jeho závery vyplývajú z vykonaného dokazovania. Argumentácia okresného súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné. Premisy zvolené v rozhodnutí okresného súdu aj závery, ku ktorým na ich základe dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalobca 3. v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd ani v tejto časti nezistil porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu odvolateľom tvrdeného nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 10.1 K odvolacej námietke o nesprávnosti skutkových zistení a nesprávnosti právneho posúdenia veci odvolací súd poukazuje na to, že odvolateľ ani v odvolaní nevysvetlil, v čom konkrétne spočíva nedostatok slobody, vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva. Naopak nepoprel, že úverovú zmluvu aj zmluvu o zriadení záložného práva podpísal. Pokiaľ v odvolaní k tomuto konštatovaniu pripojil dodatok, že to neznamenalo súhlas so všetkými podmienkami uvedenými v zmluve, ktorú museli dlžníci akceptovať tak, ako bolo predložená, inak by úver nebol poskytnutý, odvolací súd poukazuje na zistenie súdu prvej inštancie, že v čase vzniku úverovej zmluvy na bankovom trhu (žalovaný nie je nebankový subjekt) pôsobilo niekoľko rôznych subjektov ponúkajúcich úvery za rôznych podmienok. Ak žalobcom nevyhovovali podmienky poskytnutia úveru alebo jeho zabezpečenia žalovaným, mali možnosť obrátiť sa za pre nich výhodnejších podmienok na iný subjekt. 10.2 Použitie nekalej techniky (odvolateľ mal zrejme na mysli nekalú obchodnú praktiku) prinútením dlžníkov zabezpečiť pohľadávku veriteľa viacerými nehnuteľnosťami so všeobecnou hodnotou prevyšujúcou zabezpečovanú pohľadávku v čase uzatvorenia zmluvy o viac ako 100 % odvolací súd z obsahu spisu nezistil. Žalobcovia netvrdili a odvolateľ netvrdil ani v odvolaní, akým spôsobom boli dlžníci donútení zabezpečiť týmto spôsobom pohľadávku. Vôľa ako psychický vzťah konajúceho má právny význam iba vtedy, ak je vážna a slobodná. Vôľa nie je vážna, ak konajúci nesledoval právne dôsledky, ktoré by z jeho prejavu inak nastali. Odvolateľ ani žalobcovia počas konania netvrdili, že nechceli vyvolať právne dôsledky v podobe čerpania úveru alebo právne dôsledky v podobe vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam. Sloboda vôle je vylúčená, ak konajúci robí úkon pod tlakom fyzického násilia alebo ak ide o psychického donútenie bezprávnou vyhrážkou. Rovnako nepôjde o slobodnú vôľu, ak konajúci robí úkon v hospodárskom alebo sociálnom stave, ktorý na neho vplýva tak, že úkon urobil za nápadne nevýhodných podmienok. Naplnenie týchto pojmových znakov nedostatku vôle alebo jej slobody žalobcovia v konaní ani odvolateľ v odvolacom konaní netvrdili. Rovnako odvolateľ ani žalobcovia nepreukázali neprimeranosť požadovaného zabezpečenia úveru. Čerpanie úveru vo výške 1.700.000,- Sk v roku 2005 fyzickými nepodnikajúcimi osobami nebolo už len vzhľadom na výšku istiny úveru (bez úrokov) bežným javom. Išlo o úver vysoký a je pochopiteľné, že veriteľ požadoval jeho zabezpečenie od každej z dvojice spoludlžníkov tvoriacich manželský pár. Z hľadiska posúdenia neprimeranosti zabezpečenia pohľadávky porovnanie výšky úveru (len jeho istiny) čerpaného v r. 2005 s hodnotou nehnuteľností tvoriacich záloh zistenou v čase vyhlásenia dobrovoľnej dražby v roku 2014 urobené žalobcami (iné dôkazy sa v spise nenachádzajú) nemôže obstáť s poukazom na vývoj cenových relácií a ekonomických zmien, ku ktorým došlo v spoločnosti za dobu 9 rokov. 11. Odvolateľ správne poukazuje na to, že výkon práv sa nesmie priečiť dobrým mravom. Dobré mravy zákon nedefinuje, ale vychádzajúc zo súdnej praxe za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú charakter noriem základných (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo/3547/2009). O rozpor s dobrými mravmi ide pri takom úkone, ktorý je v rozpore so slušnosťou uznávanou väčšinou spoločnosti. Z obsahu spisu konkrétny výkon práva žalovaným v rozpore s dobrými mravmi nevyplýva, súlad správania dlžníkov s dobrými mravmi (z hľadiska plnenia povinnosti splácať úver) nebol predmetom dokazovania. 12. K odvolaciemu prieskumu posudzovania správnosti postupu súdu prvej inštancie z hľadiska dodržania procesných ustanovení týkajúcich sa doručovania súdnej zásielky vzhľadom na tvrdenie odvolateľa, že on ani žalobcovia 1. a 2. si neprevzali predvolanie na pojednávanie konané 16. 06. 2016, lebo sa zdržiavali mimo trvalého bydliska a nemala byť preto aplikovaná fikcia doručenia predvolania odvolací súd udáva, že odvolateľ ani žalobcovia 1. a 2. pravdivosť tohto tvrdenia nepreukázali. Uvedené tvrdenie je len všeobecného charakteru a nie je podložené tvrdeniami (kde sa žalobcovia 1. - 3. zdržiavali, za akým účelom, odkedy, prípadne dokedy, či a z akých dôvodov túto skutočnosť neoznámili súdu prvej inštancie) ani relevantnými dôkazmi (najmä listinami preukazujúcimi miesto a dobu trvania ich pobytu v cudzine). Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného ku dňu 16. 06. 2016 a považoval predvolanie za riadne doručené. V dôvodoch rozsudku sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal. 13. Odvolateľ podal odvolanie voči celému rozsudku súdu prvej inštancie, no výrok o trovách konania nijako nespochybnil. Od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku však závisí aj odvolaním nedotknutý druhý výrok o trovách konania (§ 379 písm. a) CSP). Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri trovách konania v súlade s právnou úpravou aplikoval zásadu úspechu žalovaného v konaní, ktorému podľa vtedy účinného § 142 ods. 1 O. s. p. priznal uplatnenú náhradu trov konania; aj tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na § 387 CSP ako vecne správny potvrdil. 14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Aj v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).