Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoSr/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715893897 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715893897.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Q. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. Z. XXXX/X, XXX XX T., občan SR, zastúpený JUDr. Pavlom Helmom, advokátom, advokátska kancelária Zvolen, so sídlom Nám. SNP 75/26, 960 01 Zvolen, proti žalovanému BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD, s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, 821 01Bratislava, IČO: 50 361 368, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6Csr/3/2015-109 zo dňa 2.februára 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 6CSr/3/2015-109 zo dňa 2. februára 2017 v napadnutej časti výroku o trovách konania potvrdzuje. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 6Csr/3/2015 - 109 zo dňa 2.2.2017 žalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účinného do 31.12.2014, podľa ktorého žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Okresný súd v konaní posudzoval, či žalobca podal žalobu v zákonnej 30 - dňovej lehote a na základe vykonaného dokazovania zistil, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, preto súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a priznal žalovanému náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci. 3. Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania mohol postupovať podľa § 257 CSP, pretože existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobcova finančná situácia je ťažká, tiesnivá, je otcom štyroch detí, má dve deti s predchádzajúcou partnerkou a bola mu určená vyživovacia povinnosť prispievať na výživu maloletej dcéry a maloletého syna mesačne sumou každému z detí po 35,-Eur. Žalobca má ďalšie dve maloleté deti so svojou terajšou manželkou, žije so svojou rodinou v prenajatom byte na základe zmluvy o nájme bytu, platí mesačné nájomné 184,67 Eur. Okrem mesačného nájomného žalobca uhrádza každý mesiac náklady za elektrickú energiu a to zálohovú platbu vo výške 30,-Eur, a má viac exekučných konaní vedených Exekučným úradom Zvolen, JUDr. Jozefom Ďuricom a Mgr. Pavlom Mikom. Okrem toho žalobca dlhuje spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Bratislava sumu 1.226,98 Eur. Jeho čistý mesačný zárobok predstavuje sumu od 371,- do 569,- Eur. Podľa názoru žalobcu existujú podmienky hodné osobitného zreteľa v súvislosti s jeho majetkovými, sociálnymi, osobnými a ďalšími podmienkami. Zároveň dal do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosť, že v tomto prípade sa žalobca domáha zaplatenia svojich nárok z tzv. spotrebiteľskej zmluvy a napriek tomu, že uplatňovaného nároky žalobcovi boli priznané rozhodcovským rozsudkom sú podľa jeho názoru na hrane zákona, prípadne v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania zmenil tak, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože je vo výroku vecne správne. 5. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 20.5.2015 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom, arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, pod sp.zn. WH-A/0411/0198 zo dňa 22.3.2013. Súd prvej inštancie žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol z dôvodu, že žalobca žalobu nepodal v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účinného do 31.12.2014. Svoje rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v tomto konaní úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana, ktorá v konaní, z pravidla v spore, uspela má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia v § 256 ods. 1 CSP. Výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok je ustanovenie § 257 CSP, ktorý umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznať. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada jednak na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatňovaniu nároku, postoju strán v priebehu konania a podobne ( rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/14/1999 uverejnené v VZSP ). Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen na strane toho v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. 10. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok; - dôvody hodné osobitného zreteľa a - výnimočné okolnosti. 11. V danom prípade žalobca svojím správaním prispel k vzniku sporu, keď žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodal v 30-dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku. Významnou mierou prispel k vzniku samotného sporu, čo je nesporne okolnosť, ktorá vylučuje aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu žalovanému, ktorý mal v tomto konaní úspech, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku potvrdil ako vecne správne. 13. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie. 14. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).