Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/99/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816010230 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6816010230.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného D.. D. A., pre zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 22. novembra 2017, odvolanie obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej zo dňa 07.06.2017 sp.zn. 2T/117/2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného D.. D. A. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Revúcej zo dňa 07.06.2017 sp.zn. 2T/117/2016 bol obžalovaný D.. D. A. uznaný za vinného zo zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako dlžník zastupujúci spoločnosť CEDC Investment, a.s. so sídlom podnikania Bratislava, ul. Záhradnícka 46, IČO: 36725501 a zároveň ako pristupujúci dlžník uzavrel dňa 31.12.2007 v Revúcej zmluvu o úvere s veriteľom spoločnosťou AFFES, a.s. so sídlom podnikania Košice, Južná trieda 93, IČO: 36573051, od 07.02.2014 ako postupník spoločnosť STRATEGY CAPITAL GROUP Inc., reg. číslo XXXXXX so sídlom Victoria, Mahe, Seychelles, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 1.327 756,75 Eur (40.000 000,- Sk), ktorý dlžník zaviazal splatiť spolu so 7 % úrokom najneskôr do 15.02.2008, čo však dlžník ani sčasti nesplnil, úver nesplatil a zároveň zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že - dňa 10.09.2008 v F. E., okres J., previedol ako predávajúci svoj spoluvlastnícky podiel k bytu č. X nachádzajúci sa na 1. poschodí obytného domu, súpisné č. XXXX, na ul. Z. O. č. XX, XXX XX B. postavenom na pozemku parcely č.XXXX/XXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra ,,C“ č. XXXX/XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 346 m2 o veľkosti 9750/86700, nachádzajúce sa v k.ú. Q. mesto, obec B. - m.č. Q. mesto, okres B. I., zapísanom na LV č. XXXX Správou katastra Bratislava I., - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9750/653825 k pozemkom parcely registra ,,C“ parcelného č. XXXX/ XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1247 m2 a parcelného č. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 2655 m2 nachádzajúce sa v k.ú. Q. mesto, obec B. - m.č. Q. mesto, okres B. I., zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Bratislava I., - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9750/1231307 k pozemkom parcely registra ,,C“ parcelného č. XXXX/ X - ostatné plochy a nádvoria o výmere 4333 m2 a parcelného č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2 a k stavbe - kotolňa súp.čísla XXXX postavenej na parcelnom čísle XXXX/ XX, nachádzajúce sa v k.ú. Q. mesto, obec B. - m.č. Q. mesto, okres B. I., zapísané na LV č. XXXX v kúpnej cene 149.372,64 Eur (4.500 000,- Sk) na kupujúcu A. A., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom F. E. XXX, okres J., - dňa 10.09.2008 v F. E., okres J., previedol ako predávajúci svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. F. E. na pozemku parcely registra ,,C“ parcelného č. XXX/XX - orná pôda o výmere 3022 m2, parcelného č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 222 m2, parcelného č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 130 m2, parcelného č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2, parcelného č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, parcelného č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 a stavby: rodinný dom súp.č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. XXX/XX, druh stavby XXX zapísané na LV č. XXX Správy katastra J. v kúpnej cene 149.372,64 Eur (4.500 000,- Sk) na kupujúcu T. A., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom F. E. XXX, okres J., a prevodom tohto svojho majetku v celkovej hodnote podľa znaleckých posudkov z odboru oceňovanie nehnuteľností vo výške 297.000,- Eur znemožnil uspokojenie svojho veriteľa, ktorý napriek snahe o vymoženie svojej pohľadávky v exekučnom konaní nebol uspokojený ani sčasti, a tým spôsobil spoločnosti STRATEGY CAPITAL GROUP Inc., reg.č. XXXXXX so sídlom Suite 15, 1st Floor Oliaji Trade Center, Francis Rachel Street, P.O.Box 1004, Victoria Mahe, Seychelles, škodu vo výške nie menej ako 297.000,- Eur. Za to mu bol uložený podľa § 239 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený a súčasne mu bol uložený aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu mu bola ustanovená skúšobná doba v trvaní troch rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. súd uložil obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu v tom, aby počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu vyvinul maximálne úsilie na zaplatenie škody poškodenému. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane - Strategy Capital Group Inc., reg.č. XXXXXX so sídlom Suite 15, 1st Floor Oliaji Trade Center, Francis Rachel Street, P.O.Box 1004, Victoria, Mahe, Seychelles, škodu vo výške 297.000,- Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú stranu Strategy Capital Group Inc., reg.č. XXXXXX so sídlom Suite 15, 1st Floor Oliaji Trade Center, Francis Rachel Street, P.O.Box 1004, Victoria, Mahe, Seychelles so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal prostredníctvom svojich obhajcov odvolanie obžalovaný D.. D. A.. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje, nakoľko on sa trestnej činnosti, ktorú mu kládla obžaloba za vinu, nedopustil. Odvolanie bolo podané dvomi samostatnými podaniami. V prvom rade poukázal na to, že v konaní nenamietal vznik spoločnosti PLAMBECK TRADING LIMITED k 14.03.2008, ktorý bol riadne preukázaný listinnými dôkazmi, predloženými poškodeným v konaní, ale namietal, že poškodený nepreukázal právnu existenciu tohto subjektu v čase jednotlivých postúpení, teda jednak 09.09.2008 a jednak 30.06.2009. Samotná skutočnosť, že táto spoločnosť vznikla 14.03.2008 totiž nie je sama o sebe spôsobilá odôvodniť záver, že táto spoločnosť existovala aj v inkriminovaných dňoch, nakoľko je úplne bežným javom, že spoločnosť mohla zaniknúť a byť vymazaná z príslušnej evidencie, čo by malo za následok aj zánik jej právnej subjektivity. V danom prípade nie je teda absolútne relevantné, či neexistujúca spoločnosť vystupovala v nejakých právnych vzťahoch, o ktorú skutočnosť opiera okresný súd svoj záver, keďže na platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby bol uskutočnený osobou s právnou subjektivitou, avšak, ak by bol právny úkon uskutočnený osobou neexistujúcou, teda bez právnej subjektivity, logicky by išlo o právny úkon absolútne neplatný bez akýchkoľvek právnych účinkov v podobe postúpenia pohľadávky a teda takúto pohľadávku by nebolo možné postupovať ani ďalej, keďže by ostala v sfére pôvodného veriteľa. Takýmto spôsobom by teda pohľadávku následne nemohla nadobudnúť ani spoločnosť STRATEGY CAPITAL GROUP Inc., vystupujúca v predmetnej veci ako poškodený. Ďalej vyslovil presvedčenie, že v danom prípade zanikol záväzok splnením na základe prevodu prieskumných práv územia v I. a L. A., ktoré predstavovali významné ložiská soli vysokej kvality, ktoré podľa pokynov zástupcu poškodeného a jeho tvrdených právnych predchodcov U. A. boli prevedené na ním personálne a majetkove prepojenú spoločnosť, čím malo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky tvrdeného právneho predchodcu poškodeného. V tejto súvislosti zdôraznil, že nikdy netvrdil, že by sa zmluva o budúcej zmluve na prevod práv k prieskumnému územiu L. A. vzťahovala na pohľadávku zo zmluvy o úvere zo dňa 31.12.2007, teda táto skutočnosť nebola nikdy sporná, avšak okresný súd zjavne opomenul tú skutočnosť, že na spoločnosti, ktoré boli tvrdenými právnymi predchodcami poškodeného a ktoré boli t.č. personálne a majetkovo prepojené aj na osobu zástupcu poškodeného U. A. neboli prevedené len práva k prieskumnému územiu L. A., ale aj práva k prieskumnému územiu I., kde podľa vyjadrenia svedka L. mal prevod práv k tomuto prieskumnému územiu slúžiť na vyrovnanie všetkých dlhov obžalovaného z ostatných záväzkov o právnych vzťahoch. Vzhľadom k tomu, že svedok L. uviedol, že v súčasnosti je v príslušnej evidencii uvedená ako oprávnená osoba vo vzťahu k týmto právam k prieskumnému územiu I. B. A., teda zjavne blízka osoba U. A., ako aj k tomu, že U. A. uviedol vo svojej výpovedi, že prevod prieskumných práv v oblasti I. a L. A. nemá nikdy žiaden význam vo vzťahu k uvedeným pohľadávkam bez toho, aby boli takéto rozpory odstránené, mohol okresný súd rozhodnúť v súlade so zásadou ,,in dubio pro reo“ jedine v prospech obžalovaného. Na skutočnosť, že práva k prieskumnému územiu I. mali značnú hodnotu samozrejme poukazovala aj výpoveď svedka F. C., odborne vysoko spôsobilej osoby v oblasti oceňovania banských práv, ktorý sa okrem iného vo vzťahu k právam ku prieskumným územiam vyjadril, že už samotný fakt, že užitá osoba drží oprávnenie vo vzťahu k prieskumnému územiu, je hodnotný, nakoľko, keď skončí prieskum, tak prieskumník má možnosť, ako prvý požadovať od štátu udelenie oprávnenia na ťažbu. Keďže podľa svedka C. pri jeho doterajšej odbornej činnosti bolo zistené, že v prípade udelenia oprávnenia na ťažbu v území I. bolo dôvodné očakávať návratnosť úveru vo výške 1,2 mld. Sk (a to ešte v roku 2003) záver o tom, že hoci prieskumné práva k tomuto územiu (aj z dôvodu potreby ďalších investícií do prieskumu a následnej ťažby) akiste až túto hodnotu nedosahovali, ich prevod zjavne nemohol byť vykonaný bezúčelovo a bezodkladne. Táto konštrukcia však nebola okresným súdom žiadnym spôsobom vyvrátená a súd vlastne sa ňou vo vzťahu k prieskumnému územiu I. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani len nezaoberal. Taktiež poukázal na svoje podnikateľské aktivity a zotrval na tom, že mal viacero podnikateľských aktivít, či už on osobne alebo spoločnosti, v ktorých bol spoločníkom a štatutárnym orgánom, resp. jeho členom, ako napríklad v spoločnosti Leškova, s.r.o. a plánovaný predaj polyfunkčnej budovy v centre Bratislavy, spoločnosť CEDC Investments, a. s. a plánovaný predaj pozemkov v priemyselnom parku v k.ú. O. pri X., ako aj o uskladňovanie zemného plynu po vyťažení soli z prieskumných území I. a L. A.. Absolútne podľa jeho názoru je v danom prípade zavinenie vo forme priameho úmyslu, nakoľko v takom prípade by musel vyslovene chcieť porušiť záujem chránený Trestným zákonom, čo v danom prípade sa neuskutočnilo. Aj okresný súd vylúčil úmyselné zavinenie, keď síce na jednej strane skonštatoval, že obžalovaný riadne preukázal existenciu svojich investičných projektov, avšak na druhej strane tvrdil, že tieto projekty boli v počiatočnej fáze a obžalovaný si mal byť dopredu vedomý rizikovosti každého projektu, ako aj podnikateľského rizika. Takáto formulácia totiž môže viesť k záveru jedine o nedbanlivostnom zavinení, keď síce vedel, že môže svojím konaním porušiť chránený záujem, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že takýto následok nenastane. Podľa jeho názoru rozhodnutie prvostupňového súdu má závažnú závadu aj v tom, keď súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný ani jednom z projektov nemal uzavreté zmluvy, ktoré by strany vstupujúce do projektov zaväzovali na plnenie, avšak tento záver z vykonaného dokazovania vyplývať ani nemôže. Zo správy o uistení nezávislého audítora z 30.09.2016, ktorá bola predložená v rámci dokazovania nepochybne vyplýva záver, že pokiaľ by k realizácii obchodu medzi spoločnosťou Leškova, s.r.o. a kupujúcim RESIDENCE BA, s.r.o. skutočne došlo za dojednaných podmienok, bola by zabezpečená stabilita finančná a majetková účasť spoločnosti Leškova, s.r.o., ktorá by okrem schopnosti uhradiť všetky svoje splatné záväzky bola spôsobilá vyplatiť aj podiel na zisku materskej spoločnosti CEDC Slovakia, s.r.o. vo výške 1.768.000,- Eur. Spoločnosť CEDC Slovakia s.r.o. bola pritom taktiež pristupujúcim dlžníkom v záväzkových vzťahoch s poškodeným, resp. jeho tvrdeným právnym predchodcom. Skutočnosť, že z dôvodu neposkytnutia úveru spoločnosti RESIDENCE BA, s.r.o. napokon k realizácii kúpnej zmluvy nedošlo, nemožno pričítať obžalovanému na ťarchu, nakoľko tento v čase prevodu nehnuteľností na svoje dcéry ani nemohol vedieť o tom, že tento obchod sa nezrealizuje, banka, ktorá poskytla spoločnosti Leškova, s.r.o. úver, pristúpi k výkonu záložného práva a Polyfunkčný objekt E. sa napokon v rámci dražby predá za polovičnú cenu oproti cene dojednanej v nerealizovanej kúpnej zmluve. Z týchto skutočností však nepochybne vyplýva, že bol v reálnom a dôvodnom očakávaní získania finančných prostriedkov, z ktorých by v krátkom časovom slede bol schopný uhradiť pohľadávku tvrdeného právneho predchodcu poškodeného. Išlo o reálne a dôvodné očakávania aj v prípade predaja pozemkov v katastrálnom území O. pri X. spoločnosti CEDC Investment, a.s., ktorá bola hlavným dlžníkom v záväzkovom vzťahu s tvrdeným právnym predchodcom poškodeného. Ďalšou jeho obranou bol fakt, že nehnuteľnosti spolu so svojou manželkou previedli na dcéry z dôvodu, že manželka mala zmeniť svoje pracovisko a odísť pracovať do USA. Súd prvého stupňa konštatuje, že malo ísť zo strany ponúkajúcej túto funkciu len o oznámenie o všeobecnej potrebe obsadenia funkcie farára USA a nie o záväznú ponuku, pričom aj v prípade manželky obžalovaného malo ísť len o určité očakávania, pričom tiež poukázal na to, že e-mailová ponuka prišla generálnemu biskupovi až dňa 29.10.2008 a teda nie je logické, aby spolu s manželkou prevádzali nehnuteľnosti na dcéry už dňa 10.09.2008. Ak mal súd prvého stupňa za to, že tvrdenia manželky o skoršej vedomosti o ponúkanom mieste farára v USA nie sú vierohodné, bolo jeho úlohou s týmito tvrdeniami sa v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadať a samozrejme v rámci kontradiktórnosti konania bolo v prvom rade úlohou prokurátora navrhnúť dôkazy na vyvrátenie tohto tvrdenia, pokiaľ mala byť vina preukázaná bez dôvodných pochybností. V tomto smere navrhol aj predvolať a vypočuť svedka F. A., generálneho biskupa M., z adresy zamestnávateľa na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom. Ďalej dodal, že jeho manželka sa vyjadrila v tom smere, že plán presťahovania sa celej rodiny do USA bol plán dlhodobejší a postupný, pričom nespornou skutočnosťou bolo, že v druhou polovici roka 2008 bol samotný obžalovaný pracovne výnimočne zaneprázdnený a jeho dcéry študovali na vysokej škole, a preto práve z tohto dôvodu sa s jeho manželkou dohodli na tom, že najskôr odcestuje do USA za prácou farárky manželka a až následne teda v tom čase, keď jeho dcéry dokončia vysoké školy a on dokončí svoje podnikateľské aktivity, sa aj títo presťahujú do USA. Realizácia tohto dlhodobého plánu však logicky predpokladala časový horizont niekoľkých rokov a nemohlo ísť teda o spoločné presťahovania celej rodiny do USA tak, ako to uzavrel súd prvého stupňa. Keďže v prípade odsťahovania za prácou do USA v záujme získania občianstva by manželka nemohla vycestovať na dlhšiu dobu späť domov a on bol vysoko zaneprázdnený pracovnými povinnosťami na podnikateľských projektoch s niekoľko desaťnásobne vyššou hodnotou, ako ich nehnuteľnosti, nepredstavuje postup spočívajúci v prevode týchto nehnuteľností na dcéry, ktoré by popri štúdiu na vysokej škole mali dostatočný časový priestor na prípadnú ďalšiu dispozíciu s nehnuteľnosťami, postup účelový či nezmyselný tak, ako to vyhodnotil súd prvého stupňa. Nutné bolo pritom zohľadniť aj fakt, že on a ani jeho manželka nedisponujú právnickým vzdelaním a teda odbornými vedomosťami na to, aby mohli v danom čase zvážiť iné možnosti riešenia vzniknutej situácie, napríklad udelením plnomocenstva dcéram na nakladanie s nehnuteľnosťami. Okrem toho upovedomenie o začatí exekúcie bolo jemu a jeho manželke doručené až začiatkom roku 2009, teda až po prevode nehnuteľností. Záverom vyslovil názor, že v jeho prípade nebola dodržaná zásada ,,in dubio pro reo“ a zásada kontradiktórnosti súdneho konania s poukazom na ust. § 2 ods. 4, 10 a 11 Tr. por., ktoré aj citoval a navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodiť, poprípade vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V tomto smere sa po obsahovej stránke dotýka aj jeho druhé odvolanie, ktorý v jeho mene podal P.. V. A. X.. Na verejnom zasadnutí obaja obhajcovia obžalovaného predniesli svoj návrh v súlade s písomným vyhotovením a poznamenali, že poškodený predtým, ako poskytol pôžičku obžalovanému, si dal urobiť audit, z obsahu ktorého vyplynulo, že v tom čase mohol pôžičku splatiť. Krajský prokurátor považoval prvostupňové rozhodnutie za správne a zákonné a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný sa v konečnom návrhu pridržal toho, čo uviedli jeho obhajcovia v písomnom vyhotovení a poznamenal, že on nikdy v živote nemal v úmysle konať tak, ako mu je kladené obžalobou za vinu. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenými osobami) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Pri splnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Všetky dôkazy boli získané zákonným spôsobom a súd ich vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, riadiac sa pritom ust. § 2 ods. 12 Tr. por. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovaný sa dopustil zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák., pretože čiastočne zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že predal časť svojho majetku svojim dcéram a týmto činom spôsobil škodu veľkého rozsahu. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, tvoriacim podstatu súdeného zločinu poškodzovania veriteľa, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí sa stal spôsobom, popísaným v rozsudku a že ho spáchal obžalovaný a z jeho konania tam uvedený následok aj nastal. Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne a aj rozsiahlym spôsobom analyzoval dôkaznú situáciu a predmetné rozhodnutie obsahuje aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich. V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu. Aj keď, ako je už vyššie uvedené, skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a odôvodnenie rozhodnutie zodpovedá ust. § 168 ods. 1 Tr. por., k odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd uvádza nasledovné: Obrana obžalovaného prednášaná či už v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní je v podstate tá istá, ktorú predniesol v písomnom vyhotovení odvolania a na ktorú súd prvého stupňa podrobne a so znalosťou vecí reagoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. V prvom rade sa súd prvého stupňa správne vysporiadal s právnym nástupníctvom poškodenej strane, pričom k jeho právnym úvahám odvolací súd nemá čo dodať. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že ak aj sa na základe rôznych právnych úkonov postavenie poškodeného zmenilo, nič na tom nemení skutočnosť spočívajúca v tom, že k protiprávnemu konaniu voči poškodenému skutočne aj došlo a že sa ho dopustil obžalovaný. Rovnako sa súd prvého stupňa logickým spôsobom vyrovnal aj s tvrdením obžalovaného v tom smere, že mal dostatok finančných prostriedkov, ako aj podnikateľských aktivít na to, aby záväzok voči poškodenej strane riadne a včas uhradil, resp. pohľadávku zabezpečil prevodom prieskumných práv k ložiskám soli v lokalitách I. a L. A.. V tomto smere súd prvého stupňa nielenže podrobne rozanalyzoval dôkaznú situáciu a vyslovil aj úvahy, prečo a z akých dôvodov nebola pohľadávka poškodeného uspokojená, s čím sa odvolací súd v plnej miere stotožnil. Odvolací súd poznamenáva, že ak úmysel obžalovaného smeroval k uspokojeniu pohľadávky poškodeného, mal vyvinúť také kroky, aby z týchto krokov bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že svoje dlžoby voči poškodenej strane uhradí. Konanie obžalovaného podľa názoru odvolacieho súdu však smerovalo práve opačným smerom, a to takým, že keď obžalovaný zistil, že pohľadávku voči poškodenej strane včas a riadne uspokojiť nemôže, nakoľko nemal dostatok finančných prostriedkov na jej uhradenie, začal sa zbavovať svojho majetku, na ktorý dosah v tom čase mal a kúpno-predajnými zmluvami previedol nehnuteľnosti na svoje dcéry s úmyslom, aby sa tak vyhol exekúcii, a to v dobe, keď vedel, že jeho majetok exekučným konaním bude postihnutý. V tomto smere je potrebné poukázať na časové súvislosti protiprávneho konania obžalovaného, ktorý dňa 31.12.2007 uzavrel s poškodenou stranou zmluvu o úvere s tým, že úver bude splatný najneskôr do 15.02.2008, čo sa však nestalo, a to následne ani do doby, kedy obžalovaný dňa 10.09.2008 previedol svoj spoluvlastnícky podiel k dvom nehnuteľnostiam na svoje dcéry, a to kúpnopredajnými zmluvami, hoci vedel, že z bodu 5.1 zmluvy o zabezpečení záväzku dlžníka a pristupujúcich dlžníkov z predmetnej zmluvy sa dlžník - teda on ako aj všetci pristupujúci dlžníci zaväzujú formou notárskej zápisnice, ako povinná osoba súhlasiť s vykonaním exekúcie na celý svoj majetok v prípade nesplnenia záväzku, čo sa do podpisu kúpno predajných zmlúv so svojimi dcérami nestalo, teda obžalovaný si bol veľmi dobre vedomý toho, že ak uvedený majetok včas neprevedie na svoje dcéry, bude tento predmetom exekučného konania, o čom bola spísaná aj notárska zápisnica zo dňa 02.01.2008, na ktorú poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia. Obžalovaný bol si síce vedomý toho, že osobný majetok prevádzať nemôže, vzhľadom na záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy, ich dodatkov a v neposlednom rade aj z notárskej zápisnice z 02.01.2008 č. NZ 65/2008, NCRIs 62/2008, no napriek tomu tak nekonal, ale práve naopak, odpredal svoj spoluvlastnícky podiel svojim dcéram a tým čiastočne zmaril uspokojenie svojho veriteľa. Ak obžalovaný by mal skutočne záujem veriteľa aspoň čiastočne uspokojiť, nič mu nebránilo v tom, aby prostriedky získané predajom (ak mu dcéry v skutočnosti aj za predmet kúpy zaplatili, o čom odvolací súd reálne pochybuje), poskytol svojmu veriteľovi takto získané prostriedky na úhradu časti dlžoby, čo však neurobil. Podľa názoru odvolacieho súdu zo strany obžalovaného išlo o cielené protiprávne konanie smerujúce k tomu, aby svojmu veriteľovi pohľadávku nezaplatil, čo nakoniec veriteľa viedlo k tomu, aby na obžalovaného podal trestné oznámenie s podozrením na spáchanie trestného činu. Ak obžalovaný v ďalšom poukázal na to, že jeho manželka odpredala svoj podiel v súvislosti s možným trvalým odsťahovaním sa do USA za účelom výkonu zamestnania, súd prvého stupňa aj s týmto argumentom sa presvedčivo vysporiadal a ani o jeho závere v tomto smere nemá odvolací súd žiadne pochybnosti. Na základe dôkazov, ktoré boli v danej trestnej veci zabezpečené a na hlavnom pojednávaní aj prebraté, ani odvolací súd nemal najmenšie pochybnosti o tom, že skutok tak, ako ho právne posúdil súd prvého stupňa sa stal spôsobom v ňom uvedeným a že tohto skutku sa aj dopustil v priamom úmysle obžalovaný D.. D. A.. Bolo teda bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný tým, že potom, čo uzavrel ako dlžník zmluvu o úvere s veriteľom spoločnosti AFFES, a.s. so sídlom podnikania A., P. K. XX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 1.327.756,75 Eur, ktorý dlžník sa zaviazal splatiť spolu so 7 % -tným úrokom najneskôr do 15.02.2008, ani sčasti nesplnil a zároveň zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že dňa 10.09.2008 previedol ako predávajúci svoje dva spoluvlastnícke podiely, jednak na svoju dcéru A. A., ako aj na ďalšiu dcéru T. A. a takýmto prevodom svojho majetku v celkovej hodnote podľa znaleckých posudkov z odboru oceňovanie nehnuteľností vo výške 297.000,- Eur znemožnil uspokojenie svojho veriteľa, ktorý napriek snahe o vymoženie svojej pohľadávky v exekučnom konaní nebol uspokojený ani sčasti, a týmto konaním naplnil zákonné znaky zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zák. Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku týkajúceho sa jednak trestu, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom a probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe troch rokov, ako aj uložením povinnosti spočívajúcej v tom, aby počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu vyvinul maximálne úsilie na zaplatenie škody poškodenému. Predmetný trest zodpovedá ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl. a zohľadňuje tak spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj poľahčujúce okolnosti, berúc v úvahu aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Predmetný trest je zákonný a potrebný tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie na to, aby obžalovaný v budúcnosti sa vyvaroval protispoločenskej činnosti. Keďže aj výrok o náhrade škody zodpovedá ust. § 287 ods. 1 Tr. por. a § 288 ods. 2 Tr. por., odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.