Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/160/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817201675 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6817201675.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu: BL Management, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 905 122, zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: S. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. 7, XXX XX B., o zaplatenie 21,80 EUR s prísl, na odvolanie žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Revúca zo dňa 25. 04. 2017, č. k.: 7Csp/39/2017- 34, takto r o z h o d o l : Platobný rozkaz vo výroku II. z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 25. 04. 2017, č. k. 7 Csp/39/2017 - 34 tak, že: „I. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 21,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 10,90 EUR od 11. 03. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 10,90 EUR od 11. 04. 2014 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde. II. Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 EUR. 2. Proti platobnému rozkazu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie proti výroku II. Uviedol, že okresný súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu čo do výšky istiny aj trov konania, avšak v rámci svojho rozhodnutia nerozhodol o žalobcom navrhovaných a vyčíslených trovách právneho zastúpenia, na základe čoho je zrejmé, že ich súd žalobcovi nepriznal, resp. odôvodnenie predmetného rozhodnutia neobsahuje dôvody, pre ktoré súd dospel k svojmu rozhodnutiu o trovách konania. Poukázal na ustanovenie § 251 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorých trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto je toho názoru, že je legitímne sa domnievať, že mu patrí plná náhrada trov, tzn. okrem trov konania za zaplatený súdny poplatok aj náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 61,06 EUR. Žiadal, aby sudca autoremedúrou rozhodol tak, že žalovaný je povinný do pätnástich dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 61,0 EUR. 3. Rozhodujúci sudca vo veci v predkladacej správe odvolaciemu súdu uviedol, že podľa jeho názoru odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Z odvolania totiž vyplýva, že žalobca nenamieta nárok, ale len výšku trov konania. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie. Preto je potrebné odvolanie odmietnuť ako neprípustné. Pokiaľ by bol odvolací súd názoru, že odvolanie nemožno odmietnuť, a teda je prípustné, uviedol, že trovy právneho zastúpenia nepriznal z dôvodu ich neúčelnosti, nakoľko konateľom žalobcu a jeho právneho zástupcu je tá istá osoba, čo vyplýva z generálneho splnomocnenia sa na čísle listu 24 spisu. Zároveň poukázal na to, že odôvodnenie nie je zákonnou náležitosťou platobného rozkazu podľa § 265 ods. 1 a § 267 CSP. 4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP platobný rozkaz vo okresného súdu vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. 5. Podľa 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 6. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne pri rozhodovaní o trovách konania, svojím postupom pri vydávaní platobného rozkazu porušil právo na spravodlivý proces. 7. V zmysle ustanovenia § 265 ods. 1 CSP výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie. V platobnom rozkaze súd rozhoduje okrem samotného nároku aj o trovách konania, pod ktorými treba rozumieť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli žalobcovi v konaní do vydania platobného rozkazu. Predovšetkým pôjde o súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Proti výroku o trovách konania môže mať námietky ktorákoľvek zo strán, preto je potrebné pripustiť možnosť nápravy aj voči tejto časti súdneho rozhodnutia, a to nielen voči výške náhrady trov konania, ale voči samotnému nároku na náhradu trov konania. V platobnom rozkaze sa považuje výrok o trovách konania za výrok o výške náhrady trov konania, ktorý v sebe zákonite konzumuje aj rozhodnutie súdu o nároku žalobcu na jej náhradu. Preto, ak platobný rozkaz vydá sudca, v platobnom rozkaze rozhodne tak o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške tohto nároku. Potom iba proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze je prípustné odvolanie. 8. V zmysle ustanovenia 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Ustanovenie § 357 písm. m) CSP pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Platobný rozkaz podľa § 45 ods. 2 CSP v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch môže vydávať vyšší súdny úradník, ak je na to sudcom poverený. Toto právo nie je dané priamo zákonom, pretože vydanie súdneho poverenia pre vyššieho súdneho úradníka, ktorého oprávňuje vydávať platobné rozkazy, je len právom sudcu. Preto nemožno vylúčiť, že platobný rozkaz vydá samotný sudca. Z právnej úpravy vyplýva, že o trovách konania v prípade rozhodnutia platobným rozkazom musí rozhodnúť sudca v platobnom rozkaze a nemôže rozhodnutie o nich nechať na súdneho úradníka po právoplatnosti platobného rozkazu. Platí to tak pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ako aj o ich výške. Pokiaľ sudca vydal platobný rozkaz, rozhodne o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške. V takom prípade vystáva otázka, ktorú nastolil v predkladacej správe rozhodujúci sudca súdu prvej inštancie, či proti výroku o trovách konania je prípustné odvolanie. Vyššie citované ustanovenie § 357 písm. m) CSP v takomto prípade nemožno vykladať úplne doslovne bez toho, aby sa zohľadnil účel danej právnej úpravy a úmysel zákonodarcu. Ako bolo konštatované, výrok o trovách konania obsiahnutý v platobnom rozkaze má povahu uznesenia. Pri rozsudku a uznesení je rozhodovanie o trovách konania rozdelené na rozhodnutie o nároku na náhradu trov v zmysle § 262 ods. 1 CSP a na rozhodnutie o výške náhrady trov podľa § 262 ods. 2. O nároku na náhradu trov konania vždy rozhoduje sudca, pričom proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. O výške náhrady trov konania rozhoduje súdny úradník. Proti uzneseniu je že sa prípustná sťažnosť podľa § 239 ods. 1 CSP. Keďže pri platobnom rozkaze sa rozhodovanie o trovách konania nedelí na dve spomenuté fázy, ale tak o nároku na náhradu, ako aj o výške náhrady rozhoduje sudca súčasne v jednom výroku platobného rozkazu, možno vysloviť názor, že proti výroku o trovách konania obsiahnutého v platobnom rozkaze, pokiaľ ho vydal sudca, bude prípustné odvolanie nie je sťažnosť, ako v prípade, keď platobný rozkaz vydal súdny úradník. 9. Podľa § 265 ods. 1 CSP súd rozhodne platobným rozkazom na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých nemá pochybnosti. V prípade skráteného konania žaloba obsahuje tvrdenia žalobcu, z ktorých nárok vyplýva, avšak ich pravdivosť nie je pred vydaním platobného rozkazu skúmaná. V tejto súvislosti možno daný pohľad uplatniť aj na rozhodovanie o uplatnených trovách konania, kedy súd spravidla prizná uplatnené trovy konania, pretože neprebieha žiadne také konanie, v ktorom by pravdivosť týchto tvrdení mohol overiť. Pokiaľ súd v skrátenom konaní rozhodne o trovách konania tak, že tieto neprizná celkom alebo čiastočne, nastáva situácia, kedy u žalobcu vzbudzuje pochybnosť o priznanom nároku, keďže žiadnym spôsobom nemá vedomosť o dôvodoch, pre ktoré mu trovy konania neboli priznané. Spravidla v platobnom rozkaze súd svoje rozhodnutie neodôvodňuje, čo vyplýva zo zmyslu a účelu skráteného konania. Nepriznanie náhrady trov konania, respektíve jeho skrátenie bez odôvodnenia nesie v sebe znaky arbitrárnosti, svojvôle, pretože nie je rozhodnuté v súlade s očakávaným rozhodnutím zo strany žalobcu. Tento postup zákonite vzbudzuje pochybnosť a nutnosť podať odvolanie voči trovám konania. 10. Zákon nepredpokladá postup, aký zvolil okresný súd, keď dodatočne vysvetľuje svoje dôvody pre rozhodnutie v predkladacej správe odvolaciemu súdu, pričom svoje závery by mal vysvetliť stranám sporu. Pokiaľ chcel súd takto postupovať, nie je v rozpore so zákonom, aby svoje rozhodnutie v časti o trovách konania odôvodnil. Pokiaľ súd nepriznal náhradu trov za právne zastúpenie, závery súdu bez ďalšieho v tomto smere nie sú správne, nakoľko nie je pravdivé tvrdenie, že konateľ žalobcu a právny zástupca sú tá istá osoba, pretože konateľom žalobcu je JUDr. David Soukeník, pričom žalobcu nezastupuje táto osoba, ale právnická osoba, advokátska kancelária. Účelnosť trov možno vykladať v súlade s uplatňovaným nárokom a úkonmi vykonanými na dosiahnutie cieľa. V tomto rozsahu môže súd skúmať účelnosť úkonov vykonaných právnym zástupcom, avšak nie vo vzťahu k osobe konajúcej za advokátsku kanceláriu, ale vo vzťahu k veci. Pokiaľ by odvolací súd pripustil teóriu súdu prvej inštancie v danej veci, potom by žiadna osoba s právnickým vzdelaním nemohla byť zastúpená advokátom, pričom je z praxe všeobecne známe, že aj samotní advokáti v spore, v ktorom vystupujú ako strany, sa nechávajú zastupovať iným advokátom, čo nie je v rozpore s platným procesným právom. 11. Okresný súd v ďalšom konaní rozhodne o trovách konania v súlade s názorom vyššie uvedeným a bude skúmať uplatnené trovy konania, teda aj z hľadiska ich účelnosti, ale vo vzťahu k vykonaným úkonom a uplatnenému nároku, nie vo vzťahu k osobe právneho zástupcu žalobcu. 12. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).