Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/103/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6907217138 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6907217138.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jána Deáka, v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o., so sídlom Hronského č. 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO:36 039 039, zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom Dr. Herza č. 374/12, 984 01 Lučenec, proti povinnému: M. C., nar. XX.XX.XXXX, s hláseným pobytom bezdomovca v obci M., okres U. O., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 82,98 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom so sídlom Exekútorského úradu Jiráskova č. 12, 984 01 Lučenec pod spisovou značkou EX 10338/08 (predtým vedenej JUDr. Michalom Feciľakom so sídlom Exekútorského úradu Plzenská č. 11, Prešov), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 1Er/2164/2007-16 zo dňa 14.06.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu podľa ust. § 243f ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 23.12.2015 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.11.2007 domáhal vymoženia sumy 82,98 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Zm/463/97 zo dňa 03.02.1998. 3. Oprávnený v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 doplnil návrh na vykonanie exekúcie podaním zo dňa 13.01.2016, v ktorom uviedol, že svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. s prideleným číslom IČO: 31 631 053. Oprávnený tvrdil, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného so spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že vec bola na príslušnom krajskom súde pojednávaná ako obchodnoprávna. Oprávnený tiež poukázal na skutočnosť, že v čase základného súdneho konania neplatila právna úprava, ktorá by ukladala súdom posudzovať právny vzťah ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto prípade do úvahy. Ako dôkaz, z ktorého vyplývajú vyššie opísané skutočnosti, oprávnený označil súdny spis zo sporového konania vedeného pred Krajským súdom v Banskej Bystrici. Iné dôkazy oprávnený nevie predložiť vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzitým zanikla a oprávnený až do 22.12.2015 nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným. Oprávnený mal za to, že nemožno od neho vyžadovať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekúcie, pretože k zastaveniu exekúcie by došlo aplikovaním neprípustnej retroaktivity. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že exekučným titulom je v danom prípade zmenkový platobný rozkaz, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Vzhľadom na túto skutočnosť exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Zákon takýto postup predpisuje bez ohľadu na charakter exekučného titulu a bez ohľadu na to, kedy došlo k vydaniu exekučného titulu, resp. k vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa vymáhaný nárok zakladá. Z tohto pohľadu je teda bez právneho významu, že k založeniu právneho vzťahu povinného a právneho predchodcu oprávneného došlo pred implementovaním spotrebiteľského práva do slovenského právneho poriadku. Exekučný titul bol vydaný v roku 1998. Právna úprava tzv. typových zmlúv podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa nadobudla účinnosť až dňa 01.01.2000. V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k implementácii Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zavedením právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv s účinnosťou od 01.04.2004. Nemožno však prehliadnuť, že svojím vznikom a povahou išlo o vzťah obdobný vzťahom na základe spotrebiteľských zmlúv. Oprávnený tvrdí, že právny vzťah medzi jeho právnym predchodcom TRANSINVEST, a.s. a povinným bol obchodnoprávneho charakteru, čo vyvodzoval z toho, že príslušný krajský súd vec prejednal ako obchodnú. S týmto jeho hodnotením sa však nemožno stotožniť. V sporovom konaní bol nárok právneho predchodcu oprávneného uplatnený na základe zmenky vystavenej povinným. Príslušnosť krajského súdu na konanie v prvom stupni v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek vyplývala z ust. § 9 ods. 3 písm. c/ bodu 3 zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 31.12.2001, pričom z citovaného ustanovenia výslovne vyplýva, že príslušnosť je daná „bez zreteľa na to, že nejde o obchodné veci podľa písmena a/ alebo b/“. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/463/97 zistil, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu odôvodnila len existenciou zmenky vystavenej povinným. Z návrhu na začatie konania nie je zistiteľné, aká bola hospodárska kauza vystavenej zmenky, t.j. aký právny vzťah existoval medzi spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. a povinným. Z označenia povinného v návrhu na začatie konania nemožno vyvodiť, že by išlo v jeho osobe o podnikateľa - identifikovaný bol výlučne menom a priezviskom, rodným číslom a adresou zhodujúcou sa s miestom jeho trvalého pobytu. V konaní nebolo preukázané, že povinný do záväzkového vzťahu nevstupoval ako spotrebiteľ, t.j. ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. ako fyzická osoba, ktorá nakupovala výrobky alebo používala služby pre priamu spotrebu fyzických osôb. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. v obdobných exekučných veciach vystupovala pravidelne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatvárala ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti. O inom postavení účastníkov v konaní nebol predložený žiaden dôkaz. 5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na právny vzťah právneho predchodcu oprávneného a povinného možno v súčasnosti nahliadať ako na „de facto“ spotrebiteľský vzťah. V zmysle vyššie uvedeného mal za to, že ust. § 243f ods. 1 až ods. 6 Exekučného poriadku je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré síce v čase ich vzniku neboli vzťahmi zo spotrebiteľskej zmluvy stricto sensu, ale išlo o fakticky obdobné vzťahy vzniknuté pred zavedením právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Zákonodarca uložil oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie bez ohľadu na čas vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa právny nárok zakladal. Predmetná právna úprava bola zavedená po tom, ako sa v masovom meradle rozmohlo vymáhanie nárokov zo zmeniek vystavených spotrebiteľmi, pričom v sporovom konaní často dochádzalo k obchádzaniu predpisov na ochranu spotrebiteľa poukazovaním na abstraktný charakter zmenky. Pokiaľ ochrana má byť poskytnutá fyzickým osobám, voči ktorým boli uplatnené nároky zo zmenky, niet racionálneho dôvodu, aby z okruhu týchto osôb boli vylúčení spotrebitelia len z toho dôvodu, že v čase vzniku ich právneho vzťahu ešte nedošlo k plnému sformovaniu spotrebiteľského práva. 6. Ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Povinnosť tvrdenia a nadväzne aj dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). V dôsledku neunesenia dôkazného bremena o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa (dodávateľa) k povinnému súd si nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie a neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže nebolo preukázané, že sporové konanie nebolo zaťažené uvedenými vadami a nedošlo tým k vyvráteniu právnej domnienky podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, súd mal za to, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. 7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Ako dôvody odvolania uviedol § 365 ods. 1 písm. d/, e/ a h/ CSP. V odvolaní tvrdil, že nesúhlasí s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, jeho rozhodnutie považuje za nezákonné a rozhodnutie o zastavení exekúcie považuje za nekonformné s Ústavou Slovenskej republiky. Za daného právneho stavu mal podľa oprávneného exekučný súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Oprávnený zároveň nesúhlasil s právnym hodnotením súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a § 879j Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že pred 01.01.2004, t.j. v čase podpisu zmluvy medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., vydania zmenky a v čase základného konania pred rokom 2004, neexistovala v Slovenskej republike úprava spotrebiteľských zmlúv, pričom aj ust. § 52 a nasl. boli do Občianskeho zákonníka doplnené len s účinnosťou od 01.01.2004. Podľa názoru oprávneného, nie je možné zmluvu uzavretú medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., hodnotiť ako spotrebiteľskú, pretože aj v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka sa vznik tohto právneho vzťahu hodnotil podľa predpisov platných v čase uzavretia zmluvy a tak, ako už uviedol, v čase uzavretia zmluvy úprava spotrebiteľských zmlúv neexistovala. Súd prvej inštancie nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je pre oprávneného objektívne nesplniteľná, pretože právna úprava od oprávneného do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s povinným. Exekučný súd podľa oprávneného nemohol zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je podľa oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné, že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od neho v budúcnosti požadovať splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok. 8. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 10. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 27.11.2007 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Feciľakovi návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 13.02.2008 poverenie č. 5609 045 393 *, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia, a to zmenkového platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Banskej Bystrici č.k. 1 Zm 463/97 zo dňa 03.02.1998 na vymoženie sumy 82,98 eur (2 500,- Sk) a príslušenstva. 11. Oprávnený v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 doplnil návrh na vykonanie exekúcie podaním zo dňa 13.01.2016, v ktorom uviedol, že svoje právo zo zmenky na základe ktorej bol vydaný exekučný titul preukazuje nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Ďalej uviedol, že vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. s prideleným identifikačným číslom IČO:31 631 053. Oprávnený tvrdil, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného so spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že vec bola na príslušnom krajskom súde prejednávaná ako obchodnoprávna. Oprávnený žiadne dôkazy o tom, že povinný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako podnikateľ a že aj zmenku podpisoval ako podnikateľ v konaní nepreukázal. V podaní oprávnený poukázal tiež na skutočnosť, že v čase základného súdneho konania neplatila právna úprava, ktorá by ukladala súdom posudzovať právny vzťah ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto prípade do úvahy. Ako dôkaz, z ktorého vyplývajú vyššie opísané skutočnosti, oprávnený označil súdny spis zo sporového konania vedeného pred Krajským súdom v Banskej Bystrici. Iné dôkazy oprávnený nevie predložiť vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzitým zanikla a oprávnený až do 22.12.2015 nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným. Oprávnený mal za to, že nemožno od neho vyžadovať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekúcie, pretože k zastaveniu exekúcie by došlo aplikovaním neprípustnej retroaktivity. 12. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 14. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pre dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia tohto zákona. 16. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3. 17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). 18. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 19. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučným konaniach, ktoré sa začali pre účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 20. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 21. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. 22. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. 23. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. 24. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 25. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 26. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z., sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovanými ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového za tým účelom, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručenému súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a to v lehote 30 dní od účinnosti zákona, t.j. do 22.01.2016, a to bez ohľadu na to, kedy došlo k vydaniu exekučného titulu, resp. k vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa vymáhaný nárok zakladá. V prípade, že oprávnený si svoju povinnosť splní a návrh zákonom predpísaným spôsobom doplní, exekučný súd je povinný v zmysle § 243f ods. 6 preskúmať, či existujú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Exekučný poriadok v intertemporálnom ust. § 243f upravil v odseku 4 vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej, ak sa nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Dôkazné bremeno, a teda povinnosť preukázať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným tak, ako správne uviedol súd prvej inštancie, zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, čo vyplýva z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. 27. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie o tom, že exekučným titulom bol právnemu predchodcovi oprávneného, spoločnosti TRANSINVEST, a.s., priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému, ktorý preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bez ohľadu na to, či by bol povinný podpísal zmenku ako fyzická osoba - podnikateľ alebo spotrebiteľ. Oprávnený si povinnosť splnil podaním včas doručeným súdnemu exekútorovi, avšak v podaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu spoločnosti TRANSINVEST, a.s. s povinným. 28. Za účelom zistenia tvrdení oprávneného v doplnenom návrhu odvolací súd zo spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/463/97 zistil, že navrhovateľom v tomto konaní bola spoločnosť TRANSINVEST, a.s., ktorá svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu odôvodnila len existenciou zmenky vystavenej povinným bez uvedenia skutočnosti, či a aký právny vzťah existoval medzi ňou a povinným. Odporca (povinný) bol v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu ako aj na zmenke identifikovaný výlučne menom a priezviskom, rodným číslom a adresou zhodujúcou sa s miestom jeho trvalého pobytu, teda ako fyzická osoba - nepodnikateľ. V konaní nebolo preukázané tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie, že povinný do právneho vzťahu s pôvodným nevstúpil ako spotrebiteľ, t.j. ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. ako fyzická osoba, ktorá nakupovala výrobky alebo používala služby pre priamu osobnú spotrebu. Spoločnosť TRANSINVEST, a.s. pritom vystupovala v obdobných právnych veciach opakovane, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, a preto je možné, že v právnom vzťahu s povinným vystupovala ako dodávateľ konajúci v rámci svojej obchodnej činnosti. 29. V tejto súvislosti odvolací súd k námietke oprávneného, že v prejednávanej veci nemôže ísť o spotrebiteľský právny vzťah, pretože v čase vzniku právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. a povinným neexistovala v právnom poriadku Slovenskej republiky právna ochrana spotrebiteľa, uvádza, že režim spotrebiteľských zmlúv ochraňujúcich spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu bol tak, ako to uviedol oprávnený do Občianskeho zákonníka zavedený až zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.04.2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Keďže v prejednávanej veci ide o posúdenie právneho vzťahu, ktorý nesporne vznikol pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z. z., vzťahuje sa na jeho posúdenie intertemporálne ustanovenie § 879f Občianskeho zákonníka. Cieľom uvedenej novely bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského práva s aquis communautaire v oblasti spotrebiteľského práva, predovšetkým so Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľský vzťah vzniknutý predo dňom nadobudnutia účinnosti vyššie uvedeného zákona č. 150/2004 Z. z., ako aj postavenie účastníkov (predovšetkým spotrebiteľa) v ňom sa pritom žiadnym spôsobom neodlišuje od pozície spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. Za účelom vyrovnania faktickej nerovnosti medzi stranami týchto vzťahov je preto potrebné hľadať taký výklad práva, ktorý zabezpečí dosiahnutie tohto cieľa. V uvedených prípadoch je tiež potrebné slovenské právne predpisy vykladať konformne s európskym právom. K uvedenému je potrebné dodať, že už v čase vzniku právneho vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bol v slovenskom právnom poriadku platný a účinný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v rámci svojho ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesol pojem spotrebiteľa, pričom sa ním rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky a lebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. S poukazom na uvedené je námietka oprávneného ohľadom nemožnosti posúdenia právneho vzťahu vzniknutého pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z., t.j. pred 01.04.2004 ako spotrebiteľského vzťahu, nedôvodná. 30. Odvolací súd považoval za irelevantné aj tvrdenie oprávneného, že právny vzťah vzniknutý medzi jeho právnym predchodcom spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. a povinným bol obchodnoprávneho charakteru s odvolaním sa na to, že vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici ako obchodnú vec. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že exekučný titul, ktorým je zmenkový platobný rozkaz, bol vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktorého vecná príslušnosť bola daná ust. § 9 ods. 3 písm. c/ bod 3 zák. č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2001, podľa ktorého krajské súdy rozhodovali ako súdy prvého stupňa spory z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek vrátane sporov z vydaných zmenkových platobných rozkazov, a to bez zreteľa na to, že nešlo o obchodné veci upravené v § 9 ods. 3 písm. a/ alebo b/. Vecná príslušnosť krajských súdov vyplývala priamo zo zákona s tým, že návrhy v zmenkových konaniach boli zapísané do súdneho registra prvostupňových zmenkových vecí „Zm“ a nie prvostupňových obchodných vecí, ktoré boli zapisované do súdneho registra „Cb“. 31. Odvolací súd mal za preukázané, že oprávnený v prejednávanej veci neopísal vlastný právny vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom, spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., ktorý bol aj predchádzajúcim majiteľom zmenky a povinným a nepreukázal ani ním tvrdené skutočnosti o tom, že v tejto veci nemôže ísť o spotrebiteľský právny vzťah, a teda nebol dôvod na aplikáciu ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. V takejto procesnej situácii vzhľadom na absentujúce dôkazy o nespotrebiteľskom charaktere uvedeného právneho vzťahu súd prvej inštancie správne konštatoval, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa k povinnému, a preto súd nemohol vyvodiť záver, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže Exekučný zákon pre takýto prípad v § 243f ods. 4 upravuje domnienku, podľa ktorej platí, že súd tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekúciu podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zastavil. 32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).