Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/26/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910010480 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6910010480.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného I. N., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 12. apríla 2017, o odvolaní obhajkyne obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 29.11.2016 sp.zn. 2T/139/2010 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného I. N. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 29.11.2016 sp.zn. 2T/139/2010 bol obžalovaný I. N. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od 21.04.2005 do 23.08.2010 v obci V., okres G. U. a všade inde, kde sa zdržiaval, si neplnil pravidelne svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine číslo 94/1963 Zbierky zákonov úplnom znení a číslo 36/2005 Zbierky zákonov a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 8C/25/99-11 zo dňa 05.03.1999, právoplatným a vykonateľným dňa 12.04.1999, a to prispievať výživným na svojho syna mal. W. N., nar. XX.XX.XXXX v G. U., sumou vo výške po 16,60 Eur (500,- Sk) mesačne vopred vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky dieťaťa U. P., pred tým N., nar. XX.XX.XXXX v G. U., trvale bytom G. U., Ul. por. D. č. XXXX/X, ktorá vyživovacia povinnosť mu bola následne upravená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 1P 416/2008-35 zo dňa 23.06.2009, právoplatným dňa 15.07.2009, a to prispievať výživným na svojho syna W. N., nar. XX.XX.XXXX v G. U. sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vopred vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky dieťaťa U. P., pred tým N., nar. XX.XX.XXXX v G. U., trvale bytom G. U., Ul. L.. D. č. XXXX/ X, čo predstavovalo odo dňa 15.07.2009 do 15.07.2010 sumu vo výške po 25,36 Eur mesačne, ktorú vyživovaciu povinnosť začal za obvineného I. N. plniť Úrad práce, soc. vecí a rodiny Rimavská Sobota, ktorý úrad na základe rozhodnutia č. S/2009/29636/MK-002 zo dňa 08.09.2009, právoplatného dňa 16.09.2009, priznával matke dieťaťa U. P. na dieťa W. N. za otca dieťaťa I. N. náhradné výživné od 01.05.2009 do 30.6.2009 vo výške 24,50 Eur mesačne a od 01.07.2009 do súčasnosti vo výške po 25,36 Eur mesačne, aj napriek tomu, že za uvedené obdobie nikde nepracoval na území Slovenskej republiky, nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, soc. vecí a rodiny Rimavská Sobota, Odbore služieb zamestnanosti, nepoberal podporu pred nástupom do zamestnania, dávky v hmotnej núdzi, resp. iné dávky, pravidelne chodil žobrať do Talianska, čím mu vznikol za uvedené obdobie pre matku dieťaťa U. P. dlh na zameškanom výživnom vo výške 1.271,88 Eur (38.316,66 Sk). Za to mu bol uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba na tri roky. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala za obžalovaného I. N. odvolanie obhajkyňa, a to z dôvodu, že na okresnom súde sa viedlo konaie ako proti ušlému. V písomných dôvodoch uviedla, že rozhodnutie napáda čo do viny, ako aj trestu, pričom ohľadne viny toto podáva len z opatrnosti, nakoľko v prípade vyrovnania zaostalého výživného obžalovaným by došlo k splneniu formálnych podmienok na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby v súlade s ust. § 285 písm. f) Tr. por. Ďalej dodala, že z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní vyplynulo, že sa k protiprávnemu konaniu doznal a toto aj oľutoval. Podľa jej názoru sa nevyhýbal vyživovacej povinnosti a keďže si na území Slovenskej republiky dlhodobo po márnej snahe nevedel nájsť prácu, bol nútený odísť za prácou do zahraničia, kde sa živil aj príležitostným žobraním a aj takto sa snažil zarobiť na výživné pre v tom čase maloleté dieťa W. N.. Má snahu vyrovnať zaostalé výživné. Záverom poukázala na viac ako päťročný časový odstup od spáchania skutku, a preto navrhla odvolaciemu súdu postup v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák., teda upustiť od potrestania obžalovaného. V rámci odvolania na krajskom súde na verejnom zasadnutí obhajkyňa obžalovaného, keďže sa opätovne konalo ako proti ušlému, predniesla svoj návrh v súlade s písomným vyhotovením odvolania, pričom navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť miernejší trest odňatia slobody. Krajská prokurátorka navrhla odvolanie obhajkyne obžalovaného zamietnuť, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a zákonné. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, že nie je daný dôvod pre rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obhajkyne obžalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola podaná na obžalovaného I. N.. Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, tvoriacim podstatu súdeného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v tom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí sa stal spôsobom, popísaným v rozsudku a že ho spáchal obžalovaný I. N. a že z jeho konania nastal tam uvedený následok. Nepochybne bola preukázaná aj subjektívna stránka žalovaného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., ako aj jeho ostatné zákonné znaky. Súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne logickým a zároveň podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v § 2 ods. 12 Tr. por. nemožno nič vytknúť. V súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a z akých dôvodov a prečo obžalovaného I. N. uznal vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy. Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku analyzuje dôkaznú situáciu a obsahuje aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich. V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu. K odvolacím námietkam obhajkyne obžalovaného odvolací súd poznamenáva, že zanedbaním povinnej výživy sa rozumie situácia, keď povinný neplní oprávnenému výživné poskytované v peniazoch alebo ak neplní povinnosti vyživovať iného v naturálnej podobe a povinnosť zaopatrovať iného, teda neplnenie povinnosti poskytovať dieťaťu stravu, ošatenie, bývanie, starostlivosť o jeho zdravie a čistotu, vykonávať nad ním dohľad a prípadne zadovažovať aj ďalšie prostriedky, potrebné na jeho rozvoj. Za neplnenie zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného nemožno považovať príležitostné plnenie v dobe styku otca s deťmi, ktoré majú povahy darčekov. O vyhýbanie sa plneniu zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného ide v prípade, ak povinný neplní v určitom období - najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, svoju povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a súčasne sa tejto povinnosti vyhýba aktívnym konaním. V danom prípade rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp.zn. 1P/416/2008-35 zo dňa 23.06.2009, právoplatným dňa 15.07.2009 bola stanovená povinnosť zo strany obžalovaného prispievať na svojho syna W. N. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima, čo obžalovaný neplnil, a tak mu vznikol celkový dlh za obdobie od 21.04.2005 do 23.08.2010 na zameškanom výživnom vo výške 1.271,88 Eur. Ak obžalovaný poukazoval na to, že bol bezdomovec, resp., že chodil do Talianska žobrať, aby si zabezpečil finančné prostriedky, tieto okolnosti tak, ako súd prvostupňový, ani odvolací nepovažoval za také, ktoré by obžalovaného z protiprávneho konania vyvinili. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že vinou len obžalovaného nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie v príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny, nepoberal podporu pred nástupom do zamestnania, ani dávky v hmotnej núdzi, teda už na Slovensku sa vyhýbal svojej povinnosti správať sa tak, aby mohol zabezpečiť výživné pre svojho maloletého syna. Preto jeho obranu v tom slova zmysle, že nemal dostatok finančných zdrojov, aby mohol synovi posielať zameškané výživné, odvolací súd považoval za účelovú so snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Okrem výsluchu svedkyne U. P., matky maloletého dieťaťa, ktorá potvrdila to, že obžalovaný ničím neprispieval na výživnom, a preto bola nútená poberať náhradné výživné na maloletého syna do mája 2016, sa prvostupňový súd oboznámil aj s celým radom listinných dôkazov, najmä s rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote zo dňa 08.09.2009, ďalej s rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 05.03.1999 sp.zn. 8C/25/99, právoplatným dňa 12.04.1999, s rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 23.06.2009 sp.zn. 1P/416/2008, právoplatným dňa 15.07.2009 ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi na trestnú vec sa vzťahujúcimi. Za daných skutočností a na základe dôkazov, ktoré boli súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní prebraté, ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný I. N. sa protiprávneho konania dopustil tak, ako mu to kládla obžaloba za vinu, teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svojho syna W. N. a takýmto konaním v období od 21.04.2005 do 23.08.2010 sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. Keďže odvolanie obžalovaného smerovalo aj do výroku o treste, odvolací súd sa touto skutočnosťou zaoberal a k týmto skutočnostiam uvádza nasledovné: Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák., páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zo spisového materiálu možno zistiť, že obžalovaný bol doteraz sedemkrát súdom trestaný, naposledy v roku 2001 pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 3 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov so zaradením pre výkon trestu do druhej nápravnovýchovnej skupiny, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený 03.12.2003 a v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa osvedčil 20.08.2007. V priestupkovom konaní nebol stíhaný. Súd prvého stupňa u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že k trestnému činu sa priznal a tento aj oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. n) Tr. zák., teda, že už bol v minulosti súdom trestaný. Na základe týchto skutočností potom trest, ktorý uložil súd prvého stupňa obžalovanému vo výmere dvoch rokov, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu na tri roky, podľa názoru odvolacieho súdu zohľadňuje tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a je potrebný na to, aby obžalovaný v budúcnosti viedol riadny život. Ak obhajkyňa obžalovaného uviedla, že od skutku ubehla dlhšia doba, odvolací súd poznamenáva, že práve podmienečný trest odňatia slobody, ktorý uložil súd prvého stupňa obžalovanému, zohľadňuje aj to, že skutok sa stal v období od 21.04.2005 do 15.07.2010. Na základe vyššie uvedených skutočností, berúc v úvahu všetky okolnosti uvedené v § 34 ods. 1 a nasl. Tr. zák. a prihliadajúc najmä na pohnútku a spôsob spáchania činu a jeho následok, poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti a tiež aj kriminálnu minulosť obžalovaného, dospel odvolací súd k záveru, že trest, ktorý uložil súd prvého stupňa obžalovanému, je v danom prípade potrebný na jeho nápravu a prevýchovu. Z týchto dôvodov potom odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Na záver odvolací súd obžalovanému dáva do pozornosti ust. § 362 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe, ustanovenej v Trestnom zákone. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.