Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/30/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915200450 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6915200450.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Gala a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky: S. M., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. č. XXX, prechodne bytom K. č. XXX, št. občan SR; zast. JUDr. Marianom Dzuroškom, s.r.o., Hviezdoslavova 468/31, Rimavská Sobota, proti manželovi navrhovateľky: M. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. č. XXX, št. občan SR; zast. JUDr. Pavlom Balogom, so sídlom Železničná 6/1, Rimavská Sobota, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. X. M., nar. XX. XX. XXXX a mal. K. M., nar. XX. XX. XXXX; obaja zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, ako opatrovníkom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 9. marca 2017, č. k.: 2P/14/2015 - 331, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu vo výroch II., III., IV., V. p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že: „I. Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky S. M., rod. M., nar. XX. XX. XXXX a manžela navrhovateľky M. M., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa XX. XX. XXXX pred Matričným úradom v K. zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom 5 r o z v á d z a. II. Súd maloletého X. M., nar. XX. XX. XXXX a mal. K. M., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca M. M., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. III. Matka S. M., rod. M. nar. XX. XX. XXXX je p o v i n á prispievať na výživu mal. X. M., nar. XX. XX. XXXX vo výške 60 € mesačne a na mal. K. M., nar. XX. XX. XXXX vo výške 50 € mesačne, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletými deťmi každý víkend a to od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že maloleté deti si prevezme a následne odovzdá otcovi v mieste jeho bydliska, pričom otec je povinný maloleté deti na styk s matkou vhodne pripraviť. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa domáhala rozvodu manželstva, ktorý odôvodnila tým, že v dôsledku nevery manžela došlo k hlbokému rozvratu ich vzájomných vzťahov a k úplnému narušeniu základných funkcií manželstva. Maloleté deti navrhla zveriť do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. 3. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil a uviedol, že napriek tomu, že urobil všetko preto, aby sa obnovilo ich manželské spolužitie a ich vzťahy, navrhovateľka bola rozhodnutá sa rozviesť a nenechala si celú situáciu vysvetliť. Zároveň žiadal, aby boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do jeho osobnej starostlivosti. 4. Kolízny opatrovník poukázal na to, že je prvoradé, aby sa v záujme maloletých detí vec právoplatne ukončila s tým, že vzhľadom na výsluch maloletých detí a na ich jednoznačné vyjadrenie navrhol, aby boli obidve maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca. 5. Po vykonanom dokazovaní manželstvo účastníkov konania rozviedol s poukazom na ust. § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv účastníkov konania k maloletým deťom na čas po rozvode vychádzal čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 3 Európskeho dohovoru o výkone práv detí ako aj § 43 ods. 1 Zákona o rodine a § 38 ods. 1, 2 CMP, ktoré zaručujú maloletému právo v konaní prejaviť svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú a umožňuje mu (aj keď len do určitej miery) vyrovnať nerovné postavenie vo vzťahu k rodičom. Rešpektujúc vôľu maloletých detí a zohľadňujúc závery znaleckého posudku zveril maloleté deti do starostlivosti otca, pričom rozšírene upravil styk maloletých s matkou, keďže je nepochybné, že pre maloletých je prospešné, keď môžu byť v pravidelnom styku s obidvoma rodičmi a od obidvoch preberať mužské a ženské vzory správania a bolo to aj želanie maloletých detí. 6. Pri rozhodovaní o výživnom vyšiel zo zistenia, že matka pracuje ako učiteľka v Materskej škôlke v K. a jej čistý mesačný príjem činí 550 €, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Preto súd považoval výživné vo výške 60 € na mal. X. a 50 € na mal. K. za primerané. Vo veci aplikoval taktiež § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 CMP. 7. Proti rozsudku sa odvolala navrhovateľka proti výrokom v bodoch II - V. Rozsudok v napadnutej časti žiadala zmeniť tak, že: „Súd zveruje maloleté deti maloletého X. M., narodeného XX. XX. XXXX a maloletého K. M., narodeného Y.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca tak, že maloleté deti budú týždeň s otcom a týždeň s matkou opakovane. Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté deti sa bude konať opakovane v stanovených časových obdobiach. Striedavá osobná starostlivosť o deti začne prvú nedeľu o 17.00 hodine po právoplatnosti rozsudku s tým, že v tomto čase začne styk detí s otcom. Vo veci práv a povinností rodičov súd určuje, že ten rodič, ktorý na základe tohto rozhodnutia súdu má práve stanovený styk s deťmi, nadobúda práva a povinností, ako keby mal deti v osobnej starostlivosti a rodič, ktorý na základe tohto rozhodnutia práve nemá stanovený styk s deťmi, nadobúda také práva a povinnosti, ako keby nemal deti v osobnej starostlivosti. Obe deti budú mať trvalé bydlisko na adrese M. číslo XXX. Odovzdávanie detí sa bude realizovať vždy na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému končí súdom stanovený styk s deťmi vždy o 17.00 hodine. Rodič, ktorému končí styk s deťmi, je povinný v mieste svojho trvalého bydliska maloleté deti riadne pripraviť a odovzdať druhému rodičovi. Výživné na maloleté deti sa neurčuje. Otec detí je povinný uhradiť matke trovy odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ 8. Namietala, že prvoinštančný súd nad rámec prípustnosti akcentoval otcom detí a jeho rodičmi ovplyvnenú vôľu detí bývať v prostredí, v ktorom až do rozvodového konania žili ( t. j. starých rodičov) a bez zjavného odôvodnenia a v rozpore so záujmami detí a ich citovej väzby na navrhovateľku, jej návrh na striedavú osobnú starostlivosť neakceptoval. Tým poprel právo detí na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 9. V odôvodnení svojho rozhodnutia nerešpektoval zásadu vyjadrenú v čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, podľa ktorej majú rodičia spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a tým došlo k porušeniu jej rodičovského práva na spravodlivý proces podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, ale aj práva detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd i práva dieťaťa rodičov na nadviazanie a udržanie vzájomného kontaktu podľa čl. 4 Dohovoru o styku s deťmi. 10. Vhodnosť či nevhodnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nezávisí len od odpovedí dieťaťa na otázku (často do dôsledkov nepochopenej z hľadiska jej obsahu i dôsledku o to viac, pokiaľ je tlmočená z jazyka slovenského do jazyka maďarského ako v tomto prípade), kde by chcelo byť, ale závisí aj od ďalších viacerých faktorov, ktorými sú napr. osobnosť dieťaťa, vek, povahové vlastnosti, vývojové možnosti, adaptovateľnosť, citové väzby rodičov k dieťaťu, citové väzby detí k rodičom, výchovné schopnosti a povahové vlastnosti rodičov, ale tiež stabilita budúceho výchovného prostredia. Ani z jedným z týchto ďalších faktorov sa prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku nevysporiadal, preto v tomto smere rozsudok je potrebné považovať sa arbitrárny a nepreskúmateľný. 11. Taktiež sa nevysporiadal do všetkých dôsledkov so zistením, čo viedlo k rozvratu manželstva, akým spôsobom sa až do doby, kým podala návrh na rozvod manželstva, otec detí staral, resp. nestaral, ako sa správal, aké sú podľa znalkyne jeho charakterové vlastnosti a aké riziká môžu vplyvom jeho dlhoročného pôsobenia na synov v ich výchovnom procese hroziť. 12. Je nepochybné, že to bola ona, ktorá sa po dobu, kým otec detí pracoval v Čechách, sama starala o synov a viedla ich k láske k obom rodičom, ale tiež k dôslednému plneniu si školských povinností a zodpovednosti. Ako pedagóg v tomto smere určite na rozdiel od otca nezlyhala. Súd v tejto súvislosti nezohľadnil, že rozvod nastal v dôsledku ľahostajného, nezodpovedného, priam až cynického prístupu otca detí k hodnotám manželstva. Pretože na rozvode trvala, otec v snahe ju trestať zneužil jej ochotu, aby sa s deťmi stretával bez obmedzenia a evidentne sa mu podarilo v súčinnosti s rodičmi oboch synov presvedčiť, aby žili v pôvodnej domácnosti. 13. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal ani so znaleckým posudkom vypracovaným W.. V. S. a V.. D. K.. Podľa jeho záverov otec detí je osoba, ktorá má ťažkosti s kontrolou svojho správania, je voči sebe nekritická, pričom jeho angažovanosť za intenzívny kontakt s deťmi je motivovaný len snahou zachovať si v očiach iných dobré meno, očistiť sa z viny. Otcova snaha spochybňovať súdom zistené a preukázané skutočnosti (nerešpektovanie súdnych rozhodnutí o styku matky s deťmi, nerešpektovanie ani výziev súdu v rámci výkonu uznesení o styku matky s deťmi, agresivita otca, keď matka prišla v súdom určený čas pre detí, vulgarizmy a vyhrážky adresované na jej osobu) svedčí o tom, že len chvatne a náhodile skenuje realitu a prehliada kritické situácie, čo vytvára predpoklad, že vchádza do niektorých situácií bez uváženia, náhle na základe len čiastočného poznania, bez uváženia dôsledkov a bez náležitej zodpovednosti (strana 26 posudku). Podľa znalkýň u otca ide o osobnosť, u ktorej je ľahko aktivovateľná agresivita, ktorá sa výraznejšie deliberuje pod vplyvom alkoholu. Znalkyne u neho zistili symptomaticky pomerne frekventovaný abuzus alkoholu (opakované napádanie a fyzické konflikty pod vplyvom alkoholu, zadržanie vodičského preukazu pre jazdu pod vplyvom alkoholu). Znalkyne taktiež zistili aj manipulatívne tendencie, egocentrizmus, účelové poskytovanie informácií a nekritičnosť. Tieto prejavy správania sa môžu aktivovať vzhľadom na osobnostnú štruktúru otca detí v neskoršom období aj vo vzťahu sa k deťom. 14. Prvoinštančný súd nechal bez povšimnutia závery znalkýň vo vzťahu k nej, keď ju hodnotia ako osobnostne diferencovanú, primerane ambicióznu, empatickú, ktorá sa nesnaží pôsobiť lepším dojmom, s primeraným emočným prežívaním. 15. Znalkyne snahu detí bývať u otca pripisujú tomu, že ju vnímajú ako prísnejšiu, kým otec je benevolentnejší, menej zásadový. Bolo preto žiadúce, aby sa prvoinštančný súd vysporiadal so všetkými dôkazmi, tieto hodnotil komplexne a s cieľom eliminovať negatívne vplyvy výchovného prostredia otca kompenzoval aspoň zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Preto súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. 16. Taktiež namietala, že napriek zvukovému záznamu z výsluchu maloletých detí, ktorý sa konal dňa 9. marca 2017 bez účasti rodičov a ich právnych zástupcov, tento záznam nebol následne prehratý na pojednávaní a tým jej bola odňatá možnosť sa k tomuto dôkazu vyjadriť. 17. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril otec maloletých detí podaním zo dňa 22. mája 2017 nie. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za správny, preto ho žiadal potvrdiť. 18. Na pojednávaní, ktoré predchádzalo vyneseniu rozsudku, sama matka zdôvodňovala, že striedavá starostlivosť, o ktorú sa pokúsili v priebehu konania, nebola v záujme maloletých detí. Preto o nej ani neuvažuje. V odvolaní proti rozsudku nezdôvodňovala, v čom vidí prínos striedavej starostlivosti, nevysvetlila, prečo zrazu zmenila názor. 19. Pokiaľ poukázala na zásadu vyjadrenú v čl. 18 ods. 1 Dohovoru, pri študovaní Dohovoru o právach dieťaťa sa akosi mlčky preniesla cez čl. 3 ods. 1 a čl. 12 - názor dieťaťa. Tak isto opomenula aj ustanovenie § 116 CMS. Súdy majú povinnosť zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať vlastné názory, právo slobodne sa vyjadriť o všetkých záležitostiach. Súd takto postupoval. Vypočul názor obidvoch maloletých detí, ktoré jasne formulovali svoje stanovisko, s ktorým z rodičov chcú zostať na čas po rozvode manželstva. 20. Pokiaľ matka poukazuje na zásadu vyjadrenú v čl. 18 Dohovoru, mala by ju aj dodržiavať. Obaja synovia sa aktívne venujú športu, hrávajú futbal, syn E. za žiacke družstvo C. a syn X. v K.. Je na škodu oboch maloletých, že súťažné zápasy hrávajú v sobotu. V tej dobe majú byť podľa rozhodnutia súdu s matkou. Ona im hneď zakázala hrávať futbal, takto ich obmedzila na ich aktivitách. Chlapci majú talent, v budúcnosti by im toto mohlo byť na úžitok. 21. K námietke, že matka považuje rozhodnutie súdu za arbitrárne a nepreskúmateľné, uviedol, že súd celkom jasne vyložil, na základe akých skutočností dospel k záveru, akými logickými úvahami sa pri rozhodnutí riadil. Rozhodnutie súdu je preskúmateľné a celkom jasne založené hlavne na prejavenej vôli oboch maloletých detí. 22. Deti odo doby, ako vyjadrili na súde svoj názor, sú šťastné, že toto ťažké bremeno rozhodnutia už majú sa sebou. Už u nich nebadať stres z toho, že znova budú musieť ísť na súd a znova budú vystavovaní výsluchom. Chlapci v škole dosahujú vynikajúce výsledky, plnenie ich školských povinností sa nezhoršilo, práve naopak, ako sú u neho, ešte sa zlepšili. 23. Súd vykonal výsluch maloletých na pojednávaní, a to za prítomnosti tlmočníčky a sociálneho kurátora. Tlmočníčka bola skúsená učiteľka s dlhoročnou praxou, preto ani nemôže byť pochýb o spôsobe tlmočenia a spôsobe vysvetlenia výsluchu maloletých. Po skončení výsluchu o jeho priebehu, záveroch súd účastníkov riadne informoval. Bola im daná možnosť sa k vyjadreniam chlapcov vyjadriť. Súd tu postupoval zákonne. 24. K vyjadreniu otca sa následne písomne vyjadrila navrhovateľka podaním zo dňa 12. júna 2017. Uviedla, že: „Vyjadrenie žalovaného k môjmu odvolaniu považujem za nepresvedčivé a účelové. Aj z neho je evidentná snaha žalovaného stavať sa do lepšieho svetla a vytrhávať z kontextu len tie momenty, ktoré mu vyhovujú a aj tie prezentovať v rozpore s realitou. Rozhodne nebol produkovaný dôkaz o mojej snahe brzdiť zdravý telesný vývoj našich detí (napr. zákazom hrávať futbal). Aj časť vyjadrení žalovaného týkajúce sa Dohovoru o právach dieťaťa je len v polohe polemík, vlastného pre neho vyhovujúceho výkladu a bez hlbšej analýzy. V podstate znovu akcentuje právo dieťaťa sa k predmetu konania vyjadriť aj keď z môjho odvolania je viac ako evidentná argumentácia prečo len toto právo (vyjadrenie dieťaťa) nemôže, bez splnenia ďalších podmienok, tvoriť podklad pre rozhodnutie súdu o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené.“ 25. Podaním zo dňa 12. 09. 2017 navrhovateľka súdu oznámila, že otec opustil zamestnanie v C. a podľa jej informácií odišiel pracovať na týždňovky do Dunajskej Stredy, pričom deti nechal u svojich rodičov. 26. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 20. júna 2017 uviedol, že vzhľadom na stanovisko rodičov k rozhodnutiu súdu prvej inštancie žiada vrátiť vec na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania opakovaným znaleckým posudkom z odboru pedopsychológie. Toto stanovisko zastáva z dôvodu, že maloleté deti mohli byť počas zisťovania ich názoru na súde prvej inštancie pod veľkou emočnou záťažou a mohli ho úzkostne prežívať, čím existuje reálne riziko toho, že deti mali problém pri formulovaní svojho želania. 27. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 29. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Do súdnej praxe od 1. júla 2016 prináša Civilný mimosporový poriadok a Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, novú úpravu postavenia detí v civilnom súdnom konaní. Civilný mimosporový poriadok osobitne zvýrazňuje, že súd koná v najlepšom záujme dieťaťa a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Súd bude povinný zisťovať názor maloletého dieťaťa, pričom vyjadrenie názoru maloletého nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť, a to primárne samostatne. Spôsob zisťovania názoru maloletého sa ponecháva na rozhodnutí súdu, zákon však predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti maloletého. V prípade, ak sa to neprieči účelu konania, je súd povinný maloletého informovať o prebiehajúcom konaní. Ide o taký postup súdu, ktorý umožňuje výmenu informácií, priestor pre dialóg medzi dieťaťom a dospelými na základe vzájomného rešpektu. Bude iba úlohou súdu zvoliť vhodný procesný úkon, primeraný rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého, ktorý mu umožní pochopiť význam a následky rozhodnutia v súdnom konaní. 30. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 31. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo byť počuté štátnymi orgánmi vždy predtým, než štátne orgány rozhodnú o veciach, ktoré sa týchto detí týkajú. 32. Podľa Všeobecného komentára č. 12 Právo dieťaťa byť vypočuté majú štátne orgány nabádať dieťa, aby formulovalo svoj slobodný názor, a majú zabezpečiť prostredie, ktoré umožní dieťaťu využiť jeho právo byť vypočuté. Podmienku veku a vyspelosti je možné posúdiť, až potom keď je jednotlivé dieťa vypočuté. Článok 12 nezavádza žiadny vekový limit na právo dieťaťa vyjadrovať svoje vlastné názory, a všeobecný komentár odrádza štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, od zavádzania vekových limitov, či už zákonom alebo v praxi, ktoré by obmedzili právo dieťaťa byť vypočuté vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú. Podľa Všeobecného komentára č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1) tento inštitút predstavuje: „Hmotné právo, zásadu a procesné právo, ktoré sú založené na posúdení všetkých prvkov najlepšieho záujmu dieťaťa alebo detí v konkrétnej situácii. Pri posudzovaní a určovaní najlepšieho záujmu dieťaťa za účelom rozhodnutia o konkrétnom opatrení, treba dodržiavať nasledujúce kroky: a) v rámci konkrétneho faktického kontextu prípadu zistiť, aké sú relevantné prvky posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa, dať im konkrétny obsah a priradiť každému z nich váhu vo vzťahu k ostatným, b) pri realizácii dodržiavať postup, ktorý zabezpečí právne záruky a riadnu aplikáciu práva.“ V zmysle citovaného Všeobecného komentára je nesporné, že najlepší záujem dieťaťa je pojem veľmi pružný, ktorý musí byť skúmaný individuálne, vždy v konkrétnej situácií bez aplikácie predsudkov a neoverených predpokladov. Záver o tom, čo je pre konkrétne dieťa jeho najlepším záujmom, musí vychádzať zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby v plnej miere rešpektovalo všetky práva zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa a jeho Opčných protokoloch. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. 33. Maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Súd názor maloletého dieťaťa zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov v závislosti od každého konkrétneho prípadu. Je vecou vyspelosti konajúceho sudcu alebo prítomného zástupcu príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí ako dokážu načúvať výpovedi dieťaťa. Je veľmi ťažké rozpoznať, či je dieťa k prezentovaniu svojho postoja manipulované jedným z rodičov, alebo ide o jeho skutočne prejavenú vôľu. Práve z tohto dôvodu by výpoveď dieťaťa mala byť hodnotená ako každý iný dôkaz. V kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi a v ich logickej súvislosti. Určite by nemalo postačovať jednoduché vypočutie dieťaťa. Významným by sa mohlo stať aj jeho hodnotenie neverbálnej komunikácie, emocionálnych prejavoch, ktoré sprevádzajú výsluch, prípadne neformálnych prejavov, v ktorých dieťa uvoľnene reaguje na odľahčenú, zdanlivo nesúvisiacu tému. Ide nesporne o veľmi náročné vedenie výsluchu. Prínosom tohto poznania je fundovaná prítomnosť psychológa alebo odborníka na neverbálnu komunikáciu, prostredníctvom ktorej by sa dokázali nájsť riešenia zodpovedajúce najlepšiemu záujmu dieťaťa. 34. Súd prvej inštancie vypočul obidve maloleté deti za prítomnosti sudkyne, tlmočníčky a kolízneho opatrovníka. Odvolací súd sa oboznámil s touto výpoveďou, vypočul si zvukovú nahrávku výsluchu, pričom dospel k záveru, že konajúca sudkyňa viedla rozhovor s maloletými deťmi neformálne, mimo oficiálnych priestorov pojednávacej miestnosti, s maloletými deťmi komunikovala uvoľnene, bez akéhokoľvek nátlaku, či úradnej pozície, pričom sa snažila zistiť názor maloletých detí. Tieto svoj názor slobodne, zrozumiteľne vyjadrili, pričom uviedli aj dôvody svojho rozhodnutia. 35. Deti vyjadrili jednoznačne záujem bývať u otca, pričom prejavili taktiež záujem stretávať sa s matkou. Z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplynulo, že by maloleté deti boli preukázateľne ovplyvňované otcom. Nie je pravda, ako to uvádza matka v odvolaní, že bez zjavného odôvodnenia a v rozpore so záujmami detí návrh na striedavú osobnú starostlivosť neakceptoval. V konaní bolo preukázané, že medzi rodičmi neexistuje potrebná komunikácia na takej úrovni, aby vôbec striedavá starostlivosť mohla byť realizovaná. Najviac, matka opomína, že otec so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasil, na základe dohody sa aj realizovala, pričom táto dohoda nesplnila účel. Taktiež nemožno akceptovať tvrdenie matky, že by súd poprel právo detí na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, pretože súd upravil styk podľa priania detí v dostatočnom rozsahu, dokonca neštandardne, keď matka má právo stretávať sa s deťmi každý celý víkend. Odvolací súd sa oboznámil s podaním navrhovateľky zo dňa 12. 09. 2017, pričom k nemu dodáva, že nič nemení na správnosti rozhodnutia okresného súdu. 36. Súd svojím rozhodnutím neporušil čl. 18 ods. 1 Dohovoru, pretože spoločná zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa zostáva na rodičoch. Pokiaľ matka namietala, že súd sa nevysporiadal so zistením, čo viedlo k rozvratu manželstva, odvolanie do tejto časti rozhodnutia nebolo podané. Z obsahu spisu však nevyplynuli jednoznačne skutočnosti tvrdené matkou, pokiaľ ide o príčinu rozvratu manželstva. Treba pripomenúť, že pokiaľ sa matka odvoláva na znalecký posudok, aj v tomto prípade ide len o jeden z dôkazov, ktorý súd hodnotí, nemôže byť však jednoznačne smerodajný, pretože aj takýto posudok v sebe obsahuje prvky subjektívneho názoru. Otec nepopiera, že pokiaľ pracoval v Čechách, starala sa o synov, avšak odvolací súd poukazuje na to, že matka zvýrazňuje svoju zásluhu na výchove detí, pričom podceňuje potrebu zabezpečenia rodiny finančnými prostriedkami, z ktorého dôvodu otec musel vycestovať do zahraničia. Ak konštatuje matka, že ako pedagóg nezlyhala, nebolo preukázané, že by zlyhal otec, pretože maloleté deti majú k nemu pozitívny vzťah. 37. Pokiaľ matka poukazuje na negatívne vlastnosti otca, zvlášť agresivitu, podceňuje skutočnosť, že práve matka bola prvá, ktorá pri realizovaní styku otcovi dala facku, čím vyvolala konflikt. Neboli preukázané tvrdenia matky, že by správanie sa otca pod vplyvom alkoholu bolo agresívne a impulzívne. Nevyplynuli ani také skutočnosti, ktoré by indikovali, že otec opakovane fyzicky niekoho napádal. Výpočet vlastností, ktoré posúdili znalkyne bez ďalšieho, nemôžu mať za následok zmenu rozhodnutia. 38. Súd neponechal bez povšimnutia závery znalkyne o povahe matky, jednoznačne bolo konštatované, že obidvaja rodičia sú schopní postarať sa o maloleté deti. V danom prípade nie je rozhodujúce, kto sa javí byť lepším, pretože každý rodič má svoje plusy aj mínusy, ktoré maloleté deti ovplyvnia kladne, ale aj záporne. Ak v odvolaní matka zdôrazňuje negatívne vplyvy výchovného prostredia, avšak z vykonaného dokazovania toto vôbec nevyplynulo, pričom matka absolútne opomína názor maloletých detí, neguje ho a stavia sa do pozície, že naň vôbec netreba prihliadať. 39. Súd oboznámil účastníkov s výsluchom maloletých detí, nebolo povinnosťou súdu následne tento záznam prehrávať na pojednávaní. Matka v odvolaní neargumentuje, prečo by týmto postupom by mala byť odňatá možnosť k dôkazu sa vyjadriť, keď tento dôkaz bol oboznámený. Z CSP ani MSP nevyplýva súdu povinnosť postupovať spôsobom, ako ho naznačuje matka. Súd prvej inštancie dodržal ustanovenie § 38 CMP. 40. Pokiaľ ide o vyjadrenie kolízneho opatrovníka v odvolaní, odvolací súd poukazuje na jeho správu z 22. mája 2015, kedy kolízny opatrovník pristúpil k zisťovaniu názoru detí prostredníctvom psychologičky. Počas tohto pohovoru maloletý Gergő uviedol, že sa cíti v domácnosti otca dobre, pričom jednoznačne uviedol, že mu vadí, že u starých rodičov zo strany matky sú stiesnené bytové pomery a do výchovy zasahujú strýko so starou mamou, ktorí sa negatívne vyjadrujú aj o otcovi. Maloletý Krištof taktiež pozitívne hodnotil bytové podmienky u otca, pričom poukázal na to, že u matky mu prekáža častý krik. I napriek vyjadreniu detí kolízny opatrovník formuloval svoj záver, že žiada zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že ju deti preferujú, čo nie je pravda. 41. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 5. 11. 2015 uviedol, že 5. novembra 2015 uskutočnili pohovor s rodičmi ako aj s každým dieťaťom osobitne. Maloletý Gergő opätovne uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti otca a matku chce navštevovať. Striedavú starostlivosť, ktorú si už mal možnosť odskúšať, odmietol ako neprijateľnú. Maloletý Krištof taktiež uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti otca a matku by navštevoval. 42. Kolízny opatrovník sa opätovne vyjadril podaním zo dňa 27. septembra 2016, kedy opätovne vykonal pohovor s maloletými deťmi. Z výpovede mal. Krištofa vyplynulo, že otec s chcel, aby všetci bývali spolu, ale mama to nechcela, následne dodal, že si praje bývať u otca a k mame chodiť od piatku do soboty večera. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiada vec vráti na ďalšie konanie, pričom poukazuje na skutočnosť, že maloleté deti mohli byť počas zisťovania ich názoru na súde pod veľkou emočnou záťažou. Odvolací súd však konštatuje, že toto tvrdenie je zavádzajúce, pretože, ako je vyššie uvedené, maloleté deti boli vypočúvané kolíznym opatrovníkom opakovane, pričom jednoznačne deti uviedli svoj názor, že chcú bývať s otcom. Súd pri rozhodovaní nevychádzal len z výsluchu, ktorý vykonal súd, ale z celého obsahu spisu a ďalších dôkazov, pričom jednoznačne stanovisko detí bolo nemenné. Je nepochybné, že vzájomná nevraživosť medzi rodičmi sa začína prenášať na deti, boj o deti je vyústením vzájomného rozporu medzi rodičmi a neschopnosti tento problém vyriešiť. Deti nie sú nástrojom na riešenie rozporov medzi rodičmi. Odvolací súd preto zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne v celom rozsahu. Je vhodné, aby kolízny opatrovník vykonával patričným spôsobom dohľad nad starostlivosťou o maloleté deti, pričom, pokiaľ by nastala situácia, že dôjde k zmene pomerov, že starostlivosť otca nebude dostatočná, respektíve ohrozí vývoj maloletých detí, môže na túto novú situáciu reagovať a podať návrh na zmenu výchovného prostredia s konkrétnymi dôkazmi o nezvládnutí danej situácie otcom. Z dokazovania doteraz nevyplynulo, že by sa otec o deti nestaral. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu kolízneho opatrovníka, deti by boli neustále traumatizované a účelom tohto konania nie je viesť spor donekonečna, ale vo veci rozhodnúť, pričom súd prvej inštancie tak bol aj povinný urobiť. 43. Podľa ustanovenia § 57 CMP je o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Vo veci bol podaný návrh na náhradu trov konania, odvolací súd však rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na priznanie náhrady trov konania s poukazom na ustanovenie § 55 CMP, prípadne § 54 CMP. 44. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CSP).