Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/14/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010535 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916010535.2 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 22. februára 2017, prejednal odvolania obžalovaného Y. E. a okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 15.12.2016 sp.zn. 4T/102/2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolania okresného prokurátora a obžalovaného Y. E. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Y. E. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby v roku 2012 do 15.03.2016 v Q., na R. ulici v garáži pri rodinnom dome č. XXX a následne aj v rodinnom dome na ul. V.. W. č. XXX, sa vyhrážal svojej družke R. Z., ponižoval ju nadávkami, vyhrážal sa jej zabitím, presne nezisteného dňa v septembri 2015 jej priložil ku krku kuchynský nôž a kričal, že keď nebude jeho, tak zle dopadne a vyhrážal sa jej, že zdochne. Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov a podľa § 48 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V zákonnej lehote podali odvolania proti rozsudku okresného súdu tak obžalovaný, ako aj okresný prokurátor. Okresný prokurátor sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uznania viny u obžalovaného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. a uloženia podstatne prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody s jeho zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, poukazujúc pritom na priťažujúce okolnosti a zvýšenú trestnú sadzbu. Podľa jeho názoru vykonaným dokazovaním bolo preukázané konanie obžalovaného v zmysle obžaloby po skutkovej i právnej stránke a takto mal rozhodnúť pri správnom hodnotení dôkazov aj súd prvého stupňa. Okrem psychického a iného fyzického násilia sa jej 27.09.2015 vyhrážal aj s nožom v ruke, že ju zabije, naposledy 15.03.2016 baseballovou palicou ju bil po nohách a vyhrážal sa jej ujmou na zdraví, resp. zabitím. Je zrejmé, že poškodená má z obžalovaného strach, bojí sa o svoj život, vzhľadom na jeho agresivitu. V ďalšom poukazuje v tomto smere na usvedčujúce dôkazy zo strany svedkov U. Y. a aj svedkyňa W. Y. videla, že poškodená bola zranená, resp., že obžalovaný ju bil a šikanoval. Na toto sa jej sťažovala poškodená Z. a videla sama zranenia na tele poškodenej. V tomto smere obžalovaného usvedčovala aj svedkyňa V. V. a aj maloleté deti potvrdili, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu mamu bil a keď sa jej zastali, tak použil násilie aj voči ním. V ďalšom poukázal na znalecké dokazovanie z odboru psychológie za účelom posúdenia štruktúry osobnosti poškodenej R. Z. a zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že poškodená nemá sklony uvádzať nepravdu, konfabulovať, jej výpovede možno považovať za vieryhodné a aj keď neboli u nej zistené všetky znaky pre syndróm týranej osoby, je zrejmé, že trpí známkami adaptačnej poruchy a disharmonickým partnerstvom a neboli doporučené ani stretnutia v rámci trestného konania s obžalovaným. Tiež nie je pravdou tvrdenie súdu prvého stupňa, že neboli u poškodenej zistené známky po zraneniach, pretože v spise sa nachádza fotodokumentácia, kde sú zachytené stavy po úraze hlavy, hrudníka a predného stehna, ako výsledok alebo následok fyzického násilia obžalovaného voči poškodenej. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, tento sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a) Tr. por., pre iný prípad, že by odvolací súd uznal jeho vinu podľa súdu prvého stupňa, poukazuje na znalecké dokazovanie, podľa ktorého neboli naplnené znaky týranej osoby u poškodenej a sám priznáva, že teda v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov v minulosti dochádzalo medzi ním a manželkou k značným nedorozumeniam a hádkam, ale nie ku konaniu, ktoré by nieslo charakter psychického a fyzického násilia, poukazujúc pritom na tú skutočnosť, že aj samotná poškodená požívala v nadmernej miere alkoholické nápoje, pritom on nesie takú vinu na nedorozumeniach, ako samotná poškodená. V ďalšom poukazuje na to, že u poškodenej neboli znaleckým dokazovaním preukázané znaky týranej osoby a ostatné problémy poškodenej vyplývajú z toho, čo sám uviedol o požívaní alkoholických nápojov a nedorozumeniach medzi ním a poškodenou. Pokiaľ ide o výpovede detí v prípravnom konaní, poukazuje proti tomu na novšie dôkazy, keď potom, ako bol vzatý do väzby, deti sa ne neho obracajú s ospravedlnením a tiež prejavujú nespokojnosť so životom len s matkou, zjavne v čase prvých výpovedí v prípravnom konaní boli pod psychickým nátlakom matky a v súčasnosti si uvedomujú, že došlo k strate v tom, že je vo väzbe. Poukazuje na preukázanú skutočnosť, že sa zhoršila dochádzka detí do školy, starostlivosť o ne a pritom maloletý syn sa odsťahoval od matky a odišiel k svojmu otcovi, ktorým nie je obžalovaný. V tejto súvislosti sa odvolací súd oboznámil aj s pripojeným listom, adresovaným obžalovaného, ako aj list písaný poškodenou R. Z., v ktorom sa ospravedlňuje obžalovanému, že mu ublížila a zrejme uviedla v niektorých jej častiach výpovedí nepravdu, v dôsledku čoho obžalovaný chýba aj tejto poškodenej, prejavuje mu slová lásky a snahu všetko napraviť, aby v budúcnosti mohli stále spolu. Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce a zistil, že odvolania odvolateľov nie sú dôvodné. Odvolací súd musí konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti písomného vyhotovenia rozsudku vysvetlil v stručnosti, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne úvahy a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne tak v otázke skutkových, ako aj právnych záverov a v konečnom dôsledku výmery trestu. Odvolací súd hodnotí postup súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a následne v postupe pri odôvodnení rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por., so závermi vo všetkých výrokoch napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a v ďalšom na ne preto iba poukazuje. Reagujúc na odvolania odvolateľov, predovšetkým vo vzťahu k odvolaniu okresného prokurátora, odvolací súd musí konštatovať po zhrnutí dôkaznej situácie, že skutočne zabezpečené dôkazy jednoznačne nepreukazujú taký rozsah a závažnosť konania obžalovaného, ako ich ustálil okresný prokurátor v obžalobe a ako sa domáha zmeniť rozsudok okresného súdu odvolacím súdom v tomto smere. V stručnosti poukazuje odvolací súd na tie okolnosti, že obžalovaný zrejme v rámci konfliktov nepoužíval také výrazy, ktoré by boli neškodné a ktoré by nemohli vzbudiť obavu u poškodenej, že by mohol uskutočniť svoje vyhrážky, zvlášť teda, keď mal obžalovaný tieto predniesť aj opakovane, a to aj za použitia zbrane. Na druhej strane treba uviesť, že vykonaným dokazovaním je preukázaná značná miera spolupôsobenia, resp. vyprovokovanie konfliktov aj zo strany poškodenej nie tiež dôstojným správaním sa manželky a matky, keď je zrejmé, že požívala tiež alkoholické nápoje a tiež je zrejmé, že pokiaľ uvádzala zranenia a spôsob napádania najzávažnejším spôsobom zo strany obžalovaného, tieto neboli preukázané, aj pokiaľ ide o výpovede svedkov uvádzaných okresným prokurátorom, ktorí mali vidieť takéto zranenia, na hlavnom pojednávaní takéto skutočnosti nepotvrdzovali a pokiaľ sú zachytené na fotodokumentácii určité zranenia na tele poškodenej, nie je možné ustáliť odborne, v dôsledku čoho vznikli, či ich spôsobil poškodenej obžalovaný a tiež nie je dostatočne zreteľné ani opticky na týchto nie vydarených fotosnímkoch, o aké zranenia vlastne ide. Je možné vziať v úvahu aj tú obhajobu obžalovaného, že pokiaľ by poškodená mala závažné zranenia na tele v dôsledku útokov obžalovaného, obžalovaný jej nemohol zabrániť, aby privolala pomoc či už prostredníctvom detí, telefonicky a podobne a išla na ošetrenie, resp. oznámiť trestnú činnosť podstatne skôr ako sa v skutočnosti stalo, pokiaľ by bol obžalovaný dlhodobo závažným spôsobom útočil na poškodenú tak, ako to ustálil v obžalobe okresný prokurátor. Aj odvolací súd má za preukázané len to, čo ustálil súd prvého stupňa vo výroku napadnutého rozsudku a správne potom prvostupňový súd podradil konanie obžalovaného pod prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., ktorý je úmyselným prečinom a tomu následne zodpovedalo aj ukladanie trestu. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu dostatočne prihliadol na významné skutočnosti v zmysle ust. § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., vrátane priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a za aplikácie aj ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zodpovedajúci všetkým zákonným hľadiskám, a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie, ide o trest, ktorý môže splniť zákonom sledovaný účel tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Správne bol obžalovaný pre výkon uvedeného trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trest odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.