Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sa/5/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202115 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:1017202115.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX V. č. XXX, zast. advokátom JUDr. Pavlom Labáthom, so sídlom Holíčska 13, 851 05 Bratislava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48972-4/2017-BA zo dňa 09.10.2017 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 48972-4/2017-BA zo dňa 09.10.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 1370-37/2017-BB zo dňa 13.06.2017 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) bola dňa 10.10.2013 oznámená poistná udalosť - pracovný úraz zo dňa 02.10.2013, pri ktorej bol poškodeným žalobca. Prílohu oznámenia tvoril Záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 04.10.2013. Žalobca následne v súvislosti s predmetným pracovným úrazom doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 24.11.2016 lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia spracovaný podľa zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 437/2004 Z.z.“) zo dňa 24.11.2016, vypracovaný posudzujúcim lekárom U.. U. Z., ktorý bodovo ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s vyššie uvedeným pracovným úrazom žalobcu na 600 bodov podľa položiek z Prílohy č. 1 (časť II a IV k zák. č. 437/2004 Z.z. položka č. 410c: Obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu - ťažké, počet bodov 200, zvýšenie podľa § 10 ods. 4 cit. zákona o 50 %, spolu 300 bodov, položky č. 412b: Obmedzenie pronácie a supinácie nohy - stredne ťažké, 80 bodov, zvýšenie o 50 %, spolu 120 bodov, položky č. 335a: Obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu - stredného stupňa, počet bodov 100, zvýšenie o 50 %, spolu 150 bodov a položky č. 432a: Rozsiahle plošné jazvy po poraneniach, popáleninách, omrzlinách a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie - 5 až 30 cm2 povrchu tela, počet bodov 30). Prvostupňový orgán verejnej správy vyzval žalobcu podaním z 29.11.2016 o predloženie žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (tlačivo určené Sociálnou poisťovňou) a na predloženie aktuálnych lekárskych správ. Žalobca následne doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 08.12.2016 Žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) na predpísanom tlačive. Prvostupňový orgán verejnej správy požiadal o kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu predmetného pracovného úrazu žalobcu posudkovú lekárku prvostupňového orgánu verejnej správy a súčasne oznámil žalobcovi predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy listom z 24.01.2017 požiadala posudzujúceho lekára o zaslanie aktuálneho traumatologického nálezu a o vyjadrenie, či zdravotný stav žalobcu možno považovať za ustálený a ďalšou liečbou nemenný. Posudzujúci lekár na výzvu nereagoval, a preto posudková lekárka posudzujúcemu lekárovi zaslala urgencie 13.02.2017, 27.02.2017, v ktorých na základe žalobcom predloženého traumatologického nálezu z 15.02.2017 požiadala posudzujúceho lekára o stornovanie posudku z 24.11.2016 a vystavenie nového lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia z dôvodu, že položky uvádzané v náleze sa líšia od položiek uvedených v lekárskom posudku z 24.11.2016 (ďalej len „lekársky posudok“). Prvostupňový orgán verejnej správy následne rozhodnutím zo dňa 01.03.2017 č. 1370-34/2017-BB prerušil konanie v zmysle § 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. Dňa 15.03.2017 posudková lekárka doručila posudzujúcemu lekárovi urgenciu č. 3 a následne urgenciu č. 4 dňa 30.03.2017. Posudzujúci lekár doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy 05.04.2017 stanovisko k vystavenému lekárskemu posudku, v ktorom uviedol, že na bodovom hodnotení v lekárskom posudku z 24.11.2016 trvá a zotrval v plnom rozsahu aj na posúdení stupňov obmedzenia hybnosti členka nohy a lakťa žalobcu. Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy vykonala kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o vykonanej kontrole spísala dňa 19.05.2017 zápisnicu a na základe kontroly bodového hodnotenia určila bodové hodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s pracovným úrazom žalobcu na 260 bodov nasledovne: položka z prílohy č. 1 (časť II a IV: 410b: Obmedzenie členkového kĺbu - stredne ťažké, počet bodov 120, položka 412a: Obmedzenie supinácie a pronácie nohy - ľahké 40 bodov, položka 335b: Obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu nedominantnej hornej končatiny - stredného stupňa 100 bodov, spolu 260 bodov). Nesúhlas s jednotlivými položkami uvedenými v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia z 24.11.2016 odôvodnila. Žalobca so zmenou bodového hodnotenia nesúhlasil. 2. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 1370-37/2017-BB zo dňa 13.06.2017 o žiadosti žalobcu rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 02.10.2013 v sume 4592,- € určenej podľa § 5 zák. č. 437/2004 Z.z. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi vznikol v zmysle § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu z 02.10.2013. V odôvodnení poukázal na dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, o.i. na Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený dňa 24.11.2016 posudzujúcim lekárom U.. U. Z. a na Kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu vykonanú posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica z 19.05.2017. Ďalej poukázal na priebeh administratívneho konania s tým, že žalobca doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy žiadosť, ktorou si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu, poukázal na podmienky poskytnutia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, na spôsob určenia výšky tejto náhrady. Ďalej poukázal na bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu tak, ako je uvedené v lekárskom posudku zo dňa 24.11.2016 vypracovaného posudzujúcim lekárom U.. Z. spolu vo výške 600 bodov a zdôraznil, že posudzujúci lekár napriek opakovaným výzvam prvostupňového orgánu verejnej správy lekársky posudok z 24.11.2016 nezmenil a zotrval na svojom hodnotení, čo vyplýva z jeho písomného stanoviska doručeného 05.04.2017. Následne v odôvodnení prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že vo veci posúdenia nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bola vykonaná kontrola bodového hodnotenia pracovného úrazu posudkovou lekárkou vykonávajúcou lekársku posudkovú činnosť prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z., pričom bolo zistené, že žalobca utrpel dňa 02.10.2013 pracovný úraz. Podľa doložených objektívnych nálezov bolo zistené, že po úraze bol poškodený ošetrený v ten istý deň v hospitalizácii na chirurgickom oddelení. Po doplnení RTG vyšetrenia bolo skonštatované, že utrpel zlomeninu kostí pravého predlaktia (pylon tibie - píšťaly a dolnú časť fibuly - ihlice), zlomeninu kosti ľavého predlaktia (hák ulny - lakťovej kosti), korunový výbežok ulny lakťovej kosti a zlomeninu hlavičky radia vretennej kosti vpravo. Dňa 07.10.2013 bol preložený na traumatologické pracovisko k operačnému doriešeniu. Zlomenina kosti ľavého lakťa a pravej dolnej končatiny bola riešená operačne s použitím OSM - osteosyntetického materiálu. Zlomenina radia - vretennej kosti vpravo bola riešená konzervatívne. Rany po úraze sa hojili bez komplikácií. Dňa 27.01.2015 bola vykonaná extrakcia časti OSM z pravého členka. Dňa 09.04.2015 bolo realizované ASK - artroskopické vyšetrenie a ošetrenie pravého členka. Dňa 01.10.2016 bola vykonaná úplná extrakcia OSM z pravého členka. V lakti bude OSM ponechaný. Ostatné doložené traumatologické vyšetrenie po extrakcii OSM z pravého členka je z 15.02.2017. Posudkovou lekárkou pobočky bolo zistené, že bodové ohodnotenie bolestného v lekárskom posudku z 24.11.2016 nie je v súlade so zák. č. 437/2004 Z.z., pričom prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na ním tvrdené nesprávnosti lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia podľa jednotlivých položiek, odcitoval zdôvodnenie nesúhlasu posudkovej lekárky s lekárskym posudkom zhodne, ako je uvedené v zápisnici o kontrole bodového hodnotenia z 19.05.2017 a uviedol správne hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nasledovne: „položka č. 410c s počtom bodov 200, so zvýšením o 50 % na celkových 300 bodov nezodpovedá reziduálnemu - zostatkovému nálezu po úraze a je nesprávna. Správna je položka č. 410b s počtom bodov 120 bez celkového zvýšenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., ktorá hovorí, že bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktoré mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Poškodený nemá obmedzenie spoločenského života, pretože je schopný normálne chodiť s dostupovaním na celú stupaj chodila, môže viesť motorové vozidlo a vykonáva tú istú prácu ako pred úrazom. Položka č. 412b s počtom bodov 80 so zvýšením o 50 % na celkových 120 bodov nezodpovedá reziduálnemu - zostatkovému nálezu po úraze a je nesprávna. Správna je položka č. 412a s počtom bodov 40 bez celkového zvýšenia podľa § 10 ods. 4 cit. zákona. Poškodený nemá obmedzenie spoločenského života, pretože je schopný normálne chodiť s dostupovaním na celú stupaj chodidla, môže viesť motorové vozidlo a vykonáva tú istú prácu ako pred úrazom. Položka č. 335a s počtom bodov 100 so zvýšením o 50 % na celkových 150 bodov nezodpovedá reziduálnemu - zostatkovému nálezu po úraze a je nesprávna. Diagnóze - obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu stredného stupňa s počtom bodov 100 odpovedá položka 335b. Správna je potom položka 335b s počtom bodov 100 bez celkového zvýšenia podľa § 10 ods. 4 cit. zákona. Poškodený nemá obmedzenie spoločenského života, pretože mal úraz na ľavej hornej končatine, ktorá je pre neho nedominantná - pomocná, nemá žiadnu periférnu poruchu jemnej motoriky ľavej pomocnej ruky, ktorá je potrebná pri zabezpečovaní samoobslužných výkonov. Položka č. 432a s počtom bodov 30 nezodpovedá reziduálnemu - zostatkovému nálezu po úraze a je nesprávna. Poškodený má len dve pruhovité pooperačné jazvy - jazva nad vonkajším členkom pravej nohy a jazva na priehlavku pravej nohy a tie jednoznačne nie sú rozsiahle plošné jazvy.“ Na základe uvedeného správne malo byť ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu vo výške 260 bodov. S výsledkami kontroly bodového hodnotenia posudku bol žalobca oboznámený, so zmenou bodového hodnotenia nesúhlasil. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom prvostupňové rozhodnutie a priznané bodové hodnotenie pokladal za medicínsky nesprávne a nezákonné. Vo vzťahu ku kráteniu bodového hodnotenia pri položke 410c a 412b s odôvodnením, že žalobca nemá obmedzenie spoločenského života, pretože je schopný normálne chodiť s dostupovaním na celú stupaj chodidla žalobca uviedol, že takýto záver je nepravdivý, pretože žalobca viditeľne zle chodí, má pri chôdzi bolesti, najmä po dlhšej chôdzi a večer, výrazne nedostupuje na celú stupaj, väčšinou dostupuje len na špičku, veľmi zle chodí po nerovnom teréne, má problémy aj pri chôdzi zo schodov a do schodov, nemôže urobiť drep, čupnúť si. Ku kráteniu položky 335a s odôvodnením, že žalobca nemá žiadnu periférnu poruchu motoriky ľavej ruky, ktorá je potrebná pri zabezpečovaní samoobslužných výkonov žalobca uviedol, že uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože žalobca má v ľavej ruke evidentne slabšiu silu, ako pred úrazom, má problémy pri uchopovaní predmetov, občas sa mu stane, že mu predmety vypadnú z ruky. Vo vzťahu k položke 432a, ktorú posudková lekárka neuznala vôbec s odôvodnením, že žalobca má dve pruhovité pooperačné jazvy, žalobca uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože žalobca má jazvy tri a ich rozsah žalobca špecifikoval. Žiadal prehodnotiť napadnuté rozhodnutie a priznať bodové hodnotenie v predloženom lekárskom posudku vypracovanom U.. U. Z.. 4. Po podaní odvolania posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy zotrvala na záveroch vykonanej kontroly bodového hodnotenia. Následne posudková lekárka žalovaného vykonala dňa 19.09.2017 kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu žalobcu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o čom bola spísaná zápisnica, v ktorej je uvedené bodové hodnotenie vykonané posudzujúcim lekárom v lekárskom posudku z 24.11.2016 vo výške 600 bodov, ďalej hodnotenie vykonané posudkovou lekárkou prvostupňového orgánu verejnej správy vo výške 260 bodov a následne hodnotenie vykonané posudkovou lekárkou žalovaného v hodnote 260 bodov a to zhodne ako v prvostupňovom konaní za položky prílohy č. 1: 410b: Obmedzenie členkového kĺbu - stredne ťažké vo výške 120 bodov, položka č. 412a: Obmedzenie supinácie a pronácie nohy - ľahké vo výške 40 bodov a položka č. 335b: Obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu nedominantnej hornej končatiny - stredného stupňa vo výške 100 bodov, celkovo vo výške 260 bodov. V zápisnici o kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu žalobcu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia posudková lekárka žalovaného poukázala na to, že odborný lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený U.. U. Z. zo dňa 24.11.2016 s celkovým počtom bodov 600 je nesprávny. Následne zdôvodnila svoj nesúhlas s týmto lekárskym posudkom nasledovne: „položka 410c - obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu, ťažké s počtom bodov 200 nie je správne, nakoľko sa jedná o obmedzenie členkového kĺbu s počtom bodov 120 podľa prepúšťacej správy z hospitalizácie na traumatologickom oddelení (dorzálna flexia 10, norma 20-30 stupňov, plantárna flexia 20, norma 40-50 stupňov, pronácia a supinácia 30, norma 40-50 stupňov, abdukcia 10 stupňov, addukcia 20 stupňov). Zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. nezodpovedá reziduálnemu nálezu po úraze, a preto nebola zohľadnená. Žalobca nemá obmedzenie a ani stratu možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti pracuje naďalej ako vodič nákladného auta a robotník. Položka č. 412b - obmedzenie pronácie a supinácie nohy - stredne ťažké, 80 bodov je nesprávne. Podľa odborného nálezu uvedenom v prepúšťacej správe je pronácia a supinácia v pravom členku 30 % (norma je 40-50 stupňov), teda sa nejedná o obmedzenie stredne ťažké, ale ľahké, pri ktorom je správny počet bodov 40. Zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. nezodpovedná reziduálnemu nálezu po úraze, preto nebolo zohľadnené. Žalobca nemá obmedzenie a ani stratu možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti, pracuje naďalej ako vodič nákladného auta a robotník. Položka č. 335a - obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu ľahkého stupňa nezodpovedá danej položke, stredného stupňa (zodpovedá položke 335b). Počet bodov 100 je uvedený správne pre obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu stredného stupňa. Zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zák. č. 347/2004 Z.z. o 50 bodov nie je správne, nakoľko sa jedná o ľavú nedominantnú končatinu a poruchu jemnej motoriky a úchopovej schopnosti žalobca nemá. Položka 432 - rozsiahle plošné jazvy po poraneniach, popáleninách, omrzlinách a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie 5-20 cm 2 povrchu tela, s počtom bodov 300 je nesprávna. Po úraze sú prítomné 3 pruhovité pooperačné jazvy (dve nad členkom pravej nohy - vonkajším a vnútorným). Nejedná sa o plošné ani keloidné zjazvené jazvy a nedosahujú povrch 5-20 cm2 povrchu tela.“ Posudková lekárka žalovaného uzavrela, že celkový počet bodov 600 na sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku z 24.11.2016 nie je správny, správny je počet bodov 260. Žalobca sa s uvedeným hodnotením nestotožnil a trval na bodovom hodnotení vypracovanom posudzujúcim lekárom U.. U. Z.. Následne žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. V napadnutom rozhodnutí žalovaný popísal priebeh prvostupňového konania, obsah lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.11.2016 vypracovanom U.. Z. - posudzujúcim lekárom (so stanovením počtu bodov 600). Poukázal na hodnotenie vykonané posudkovou lekárkou prvostupňového orgánu verejnej správy (s určením počtu bodov 260). Uviedol, že po podaní odvolania žalobcu bola opätovne vykonaná kontrola bodového hodnotenia pracovného úrazu žalobcu dňa 19.09.2017 so záverom, že posudok zo dňa 24.11.2016 nie je vystavený správne. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odcitoval zdôvodnenie nesúhlasu posudkovej lekárky žalovaného s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia zhodne, ako bolo uvedené v zápisnici z kontroly bodového hodnotenia z 19.09.2017 vo vzťahu k jednotlivým položkám a vykonanému bodovému hodnoteniu. Žalovaný poukázal na to, že posudková lekárka žalovaného ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu celkovým počtom 260 bodov. Následne sa žalovaný v odôvodnení vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu, pričom zdôraznil, že na výkon svojej činnosti musia posudkoví lekári Sociálnej poisťovne splniť odborné kritériá definované zák. č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nemožno pochybovať o ich odbornej spôsobilosti. Ďalej uviedol, že zák. č. 437/2004 Z.z. posudzujúcemu alebo ošetrujúcemu lekárovi zveril do kompetencie ohodnotiť poškodenie zdravia počtom bodov v rozsahu stanovenom zákonom. Úlohou posudkového lekára Sociálnej poisťovne je v zmysle § 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. skontrolovať bodové ohodnotenie. Takýto kontrolný mechanizmus nie je samoúčelný a slúži na elimináciu chýb či neodborných záverov posudzujúceho alebo ošetrujúceho lekára, ale aj konaní zneužívajúcich systém sociálneho zabezpečenia a s ním súvisiace hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami. Jednou z možností na odstránenie zistených chýb je vrátenie lekárskeho posudku posudzujúcemu lekárovi na opravu, ako to v preskúmavanom prípade viac krát vykonala posudková lekárka pobočky. Takýto postup bol v súlade so zákonom a žalovaný v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sa/3/2017 zo dňa 29.05.2017. Žalovaný mal za to, že v prípade, ak posudzujúci lekár nevykoná požadovanú opravu, ako to bolo v tomto prípade, je úlohou žalovaného posúdiť, či v danom prípade je skutočný stav v zmysle zákona dostatočne zistený a v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/93/2012 z 11.01.2013. Žalovaný vyslovil názor, že posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy v kontrole bodového hodnotenia z 19.05.2017, ako aj posudková lekárka žalovaného v kontrole bodového hodnotenia z 19.09.2017 sa podrobne venovali každej jednej položke, ktorú posudzujúci lekár zohľadnil v posudku z 24.11.2016 a odôvodnili, prečo a ktorá položka zodpovedá, resp. nezodpovedá zdravotnému stavu žalobcu (poškodeného), a preto v zmysle § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. majú tieto kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pre žalovaného charakter odborných posudkov slúžiacich ako dôkazný prostriedok v konaní. Žalovaný poukázal na ust. § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. s tým, že v tomto prípade, ak žalobca ako poškodený, resp. jeho právny zástupca nesúhlasili so závermi posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, mohli sami osloviť vybraného súdneho znalca a požiadať ho o vypracovanie znaleckého posudku podľa osobitného zákona. Žalovaný uzavrel, že vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo potrebné potvrdiť. Žaloba 5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Poukázal na priebeh administratívneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia, odvolania i rozhodnutia žalovaného. Namietal, že postupom a rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a následne rozhodnutím žalovaného boli porušené práva žalobcu a tento postup a rozhodnutia sú v rozpore so zákonom. S poukazom na rozhodnutie NS SR č. 75/2012 namietal, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú oprávnení vykonať opravu bodového hodnotenia stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade so zák. č. 437/2004 Z.z., pretože z ust. § 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového hodnotenia stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so zák. č. 437/2004 Z.z. Keďže rozhodnutia obidvoch stupňov orgánu verejnej správy svojvoľne a nezákonne krátili bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, tieto sú podľa žalobcu v rozpore so zákonom. Ďalej namietal, že v prípade existencie pochybností o správnosti lekárskeho posudku mala Sociálna poisťovňa postupovať v zmysle zákona a nie svojvoľne, nedôvodne a nezákonne krátiť bodové hodnotenie. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. Žalobca ďalej namietal, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy i stanovisku U.. U. Z. a v lekárskej správe z 13.03.2017 sú presne popísané obmedzenia hybnosti ľavého lakťa aj pravého členka a ich vyjadrenie v medzinárodnej klasifikácii ROM. Posudkové lekárky Sociálnej poisťovne však nemerali a neposudzovali stupne obmedzenia hybnosti členka a lakťa žalobcu za účelom verifikovania v rámci vlastného osobného lekárskeho vyšetrenia údaje uvádzané v lekárskom posudku, ale obe posudzujúce lekárky ho vôbec nevyšetrili a ani nepožiadali o vyšetrenie iného lekára ani znalca. Takýto postup považoval žalobca za nesprávny a tvrdil, že závery oboch posudkových lekárok tak vychádzajú z nesprávneho posúdenia veci a sú v rozpore so zákonom. Žalobca v žalobe vyslovil nesúhlas s tým, že krátenie bodového hodnotenia odôvodnili posudkové lekárky tým, že žalobca nemá obmedzenie spoločenského života. Tvrdil, že záver posudkovej lekárky, že menovaný nemá obmedzenie spoločenského života, pretože je schopný normálne chodiť s dostupovaním na celú stupaj chodila, v dôsledku čoho bolo vykonané krátenie bodového hodnotenia pri položkách 410c a 412b sa nezakladá na pravde, pretože žalobca viditeľne zle chodí, má pri chôdzi bolesti, najmä po dlhšej chôdzi a večer, výrazne nedostupuje na celú stupaj, väčšinou dostupuje len na špičku, veľmi zle chodí po nerovnom teréne, má problémy pri chôdzi do schodov a zo schodov, nemôže urobiť drep a čupnúť si. Za nepravdivé považoval aj odôvodnenie krátenia položky 335a posudkovou lekárkou s odôvodnením, že žalobca nemá žiadnu periférnu poruchu motoriky ľavej ruky, ktorá je potrebná pri zabezpečovaní samoobslužných výkonov. Žalobca tvrdil, že má v ľavej ruke evidentne slabšiu silu ako pred úrazom, má problémy pri uchopovaní predmetov a občas sa mu stane, že mu predmety vypadnú z ruky. K neuznanej položke 432a z dôvodu, že žalobca má dve pruhovité pooperačné jazvy, žalobca uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože žalobca má 3 jazvy, ktoré popísal čo do rozsahu. Tvrdenie, že žalobca nemá obmedzenie spoločenského života považoval za absurdné, nakoľko samotným posudkovým lekárom sociálnej poisťovne mu bola priznaná invalidita (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) 50 %. Závery posudkových lekárok a na to nadväzujúce rozhodnutia obidvoch stupňov orgánov verejnej správy, že žalobca nemá obmedzenie spoločenského života, považoval žalobca za výsledok nesprávnych skutkových zistení, sú nesprávnym posúdením veci a sú v rozpore so zákonom. Žalobca v žalobe poukázal na tabuľky bodového hodnotenia uvedené v kontrolách bodového hodnotenia, kde je uvedené hodnotenie posudzujúceho lekára U.. Z. a hodnotenie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, pričom tieto hodnotenia sú vo vzťahu k rozsahu obmedzenia hybnosti členkového kĺbu, pronácie a supinácie nohy a hybnosti lakťového kĺbu odlišné a konštatoval, že posudzujúci lekár poznajúc zdravotný stav, rozsah a prognózu trvalých následkov a vediac o tom, že žalobca má priznanú invaliditu, navýšil prvé 3 položky o 50 % podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., avšak posudkové lekárky orgánu verejnej správy obmedzenie hybnosti členkového kĺbu hodnotili odlišne a náhradu za rozsiahle pooperačné jazvy žalobcovi nepriznali, hoci o priznaní invalidity vedeli. Žalobca tvrdil, že invalidita človeka v produktívnom veku je zákonným dôvodom na zvýšenie bodového hodnotenia. Žalobca považoval za absurdné, že posudok vypracovala U.. B., ktorá v tomto posudku uviedla obmedzenie členkového kĺbu ako ťažké, avšak v zápisnici o kontrole bodového hodnotenia uviedla obmedzenie členkového kĺbu ako stredne ťažké. Rovnako považoval za rozporné závery uvedenej posudkovej lekárky vo vzťahu ku konštatovaniu obmedzenia žalobcu uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Závery posudkových lekárok a na to nadväzujúce rozhodnutia obidvoch stupňov orgánov verejnej správy, že žalobca nemá obmedzenie spoločenského života, považoval žalobca za výsledok nesprávnych skutkových zistení, sú nesprávnym posúdením veci a sú v rozpore so zákonom. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore so zákonom. Preto navrhol, aby správny súd rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy i rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Poukázal na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že žalobca utrpel pracovný úraz dňa 02.10.2013 u zamestnávateľa V. E. F. N. a.s. V. V., pričom pri umývaní posypovej nadstavby vozidla zimnej údržby sa zošmykol z krytu prevodovky pomocného motora nadstavby. Ďalej opísal priebeh administratívneho konania od podania žiadosti žalobcu doručenej 08.12.2016 prvostupňovému orgánu verejnej správy, na obsah lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.11.2016 vyhotovený U.. Z. (posudzujúcim lekárom), v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené počtom bodov 600. Žalovaný poukázal na ust. § 153 zák. č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že kontrola bodového hodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch spadá pod lekársku posudkovú činnosť, ktorú v zmysle § 153 ods. 5 cit. zákona vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Následne poukázal na postup posudkovej lekárky prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorá požiadala posudzujúceho lekára o zaslanie doplňujúcich nálezov, o vyjadrenie, či zdravotný stav žalobcu možno považovať za ustálený a o stornovanie posudku zo dňa 24.11.2016 a vystavenie nového lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia z dôvodu, že mala pochybnosti o správnosti predmetného lekárskeho posudku. Žalovaný poukázal na to, že posudzujúci lekár nereagoval na výzvu ani viaceré urgencie posudkovej lekárky prvostupňového orgánu verejnej správy a až 16.03.2017 vypracoval pre posudkovú lekárku stanovisko, z ktorého vyplýval záver, že zotrváva v plnom rozsahu na posúdení stupňov obmedzenia hybnosti členka, nohy a lakťa žalobcu, ako aj na bodovom hodnotení uvedenom v posudku. Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy v kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 19.05.2017 ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia celkovým počtom 260 bodov, pričom sa v zápisnici o kontrole bodového hodnotenia podrobne venovala každej jednej položke, ktorú posudzujúci lekár v posudku z 24.11.2016 zohľadnil a uviedla, že položka 410c s počtom bodov 200 so zvýšením o 50 % na celkových 300 bodov je nesprávna, za správnu považovala položku 410b s počtom bodov 120 bez navýšenia, položku 412b s počtom bodov 80 so zvýšením o 50 % na celkových 120 bodov považovala za nesprávnu a za správnu považovala položku 412a s počtom bodov 40 bez celkového navýšenia, položku 335a s počtom bodov 100 so zvýšením o 50 % na celových 150 bodov považovala za nesprávnu a za vhodnú považovala položku 335b s počtom bodov 100 bez celkového navýšenia. Zároveň pri vyššie uvedených položkách uviedla dôvody, pre ktoré považovala stanovenie počtu bodov posudzujúcim lekárom za nesprávne. Pri položke 432a s počtom bodov 30 uviedla, že táto je nesprávna a tento svoj záver zdôvodnila. Žalovaný poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol o podanom odvolaní žalobcu. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že konanie o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia je upravené zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý upravuje podmienky priznania poskytovania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho posudku, ako aj zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vymedzuje vo svojom ust. § 10. S poukazom na konkrétne ustanovenia cit. zák. č. 437/2004 Z.z. poukázal na to, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a v spoločnosti, pričom náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, v ktorom posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 k zák. č. 437/2004 Z.z. Žalovaný poukázal na to, že pri hodnotení dôkazov sa nejedná o posudzovanie právnej stránky veci sťaženia spoločenského uplatnenia, ale o odborné medicínske posúdenie zdravotného stavu žalobcu vo všetkých subjektívnych ako aj objektívnych súvislostiach. K námietke, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nemajú právo meniť bodového ohodnotenie stanovené v posudku vyhotovenom posudzujúcim alebo ošetrujúcim lekárom, žalovaný uviedol, že zák. č. 437/2004 Z.z. posudzujúcemu alebo ošetrujúcemu lekárovi zveril do kompetencie ohodnotiť poškodenie zdravia počtom bodov v rozsahu stanovenom zákonom, avšak úlohou posudkového lekára Sociálnej poisťovne je v zmysle § 153 ods. 4 písm. c/ cit. zákona skontrolovať toto bodové hodnotenie. Takýto kontrolný mechanizmus však nie je samoúčelný a slúži na elimináciu chýb, či neodborných záverov posudzujúceho alebo ošetrujúceho lekára, ale aj konaní zneužívajúcich systém sociálneho zabezpečenia a s ním súvisiace hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami. Za jednu z možností na odstránenie zistených chýb považoval žalovaný vrátenie lekárskeho posudku posudzujúcemu lekárovi na opravu, ako to v danom prípade viac krát vykonala posudková lekárka pobočky. Takýto postup je legitímny. V prípade, ak posudzujúci lekár nevykoná požadovanú opravu, ako tomu bolo v tomto prípade, je úlohou Sociálnej poisťovne posúdiť, či v danom prípade je skutočný stav v zmysle zákona dostatočne zistený. Žalovaný uviedol, že v prípade, ak žalobca, resp. jeho právny zástupca so závermi posudkových lekárok Sociálnej poisťovne nesúhlasili, mohli sami osloviť nimi vybraného súdneho znalca a požiadať ho o vypracovanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. K argumentácii žalobcu o možných nezrovnalostiach čo do položiek 410c, 412b, 335a a s tým súvisiace krátenie, žalovaný poukázal na to, že posudkové lekárky kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vykonali za účasti žalobcu, a teda mali možnosť posúdiť zdravotný stav žalobcu osobne, preto vyjadrenie žalobcu k jeho zdravotnému stavu možno považovať za neadekvátne, nakoľko žalobca ani právny zástupca žalobcu nemajú medicínske vzdelanie. Poukázal na to, že posudkové lekárky sa vo svojich kontrolách bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyjadrili ku každej položke použitej v posudku z 24.11.2016 uvedením patričnej argumentácie, prečo je hodnotenie tou ktorou položkou správne, resp. nesprávne. Opierali sa pritom o lekárske správy, nálezy odborných lekárov. Vo vzťahu k neuznanej položke 432a žalovaný uviedol, že k nezohľadneniu tejto položke nebolo rozhodujúce, koľko má poškodený jaziev, ale že sa nejednalo o plošné ani keloidné jazvy, ktoré nedosahovali povrch 5-20 cm2 povrchu tela, ktoré táto položka má obsahovať. Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok, nemá vplyv na bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko sa jedná o dve rozdielne poistenia, ktoré majú rozdielne podmienky na priznanie dávky a vyslovil nesúhlas s tvrdením zástupcu žalobcu, že invalidita človeka v produktívnom veku je základným dôvodom na zvýšenie bodového hodnotenia. Žalovaný konštatoval, že bol dostatočne zistený skutkový stav veci, orgán verejnej správy vychádzal z vierohodných podložených dôkazov a skutočnosť, že žalovaný v rámci rozporov v bodovom hodnotení a pochybností neustanovil znalca, ale akceptoval hodnotenia posudkových lekárok, samo o sebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenia žalovaného. Replika žalobcu 7. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanej žalobe a vyjadril sa k argumentácii žalovaného uvedenej v písomnom vyjadrení k žalobe. Opätovne zopakoval argumentáciu vo vzťahu k ním tvrdenému nesprávnemu postupu posudkových lekárok, ktoré nevykonali osobné lekárske vyšetrenie žalobcu a závery žalovaného tak vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a v nadväznosti na to z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobe a zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy sú nezákonné. 8. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k replike žalobcu. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP prejednal vec na nariadenom pojednávaní. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vzhľadom na to, že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach a žalobca je fyzická osoba, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP). Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pričom podľa ods. 2 cit. ust. § 203 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uvedených v žalobe a žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil. Za spornú považoval najmä otázku ohodnotenia poškodenia zdravia žalobcu, keď posudkoví lekári žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy vyhodnotili stupeň poškodenia zdravia žalobcu inak ako posudzujúci lekár v lekárskom posudku z 24.11.2016 a keď žalobcovi nepriznali navýšenie pri jednotlivých položkách. Takýto postup považoval žalobca za nezákonný. Poukázal na to, že posudkové lekárky vykonali kontrolu bodového hodnotenia bez toho, aby žalobcu osobne vyšetrili. Ďalej poukázal na to, že posudková lekárka U.. B. odlišne ohodnotila poškodenie zdravia žalobcu pri kontrole bodového hodnotenia pre účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako pri vystavení odborného posudku pre účely zistenia invalidity, čo spochybňuje jej odbornosť. Namietal nezákonnosť postupu posudkových lekárok, ktoré v prípade, keď mali pochybnosti o správnosti určenia stupňa poškodenia zdravia žalobcu a bodového hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku posudzujúceho lekára, neustanovili znalca, ale krátili bodové hodnotenie. Ďalej vyslovil nesúhlas so závermi posudkových lekárok týkajúcich sa jednotlivých prejavov obmedzenia spoločenského života žalobcu zhodne, ako v bode 4. žaloby. Zdravotné následky pracovného úrazu žalobcu vyplývajú podľa právneho zástupcu žalobcu z odborného posudku vyhotoveného pre účely invalidity, ďalšie dôkazy (napr. lekárske správy) preukazujúce tvrdené dôsledky pracovného úrazu nešpecifikoval. Namietal, že nebol dostatočne zistený skutkový stav na rozhodnutie vo veci. 11. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení k žalobe, rozhodnutie žalovaného považovala za zákonné a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. K námietkam žalobcu smerujúcim proti posudkovým lekárom poukázala na to, že ich oprávnenie vykonať kontrolu bodového hodnotenia vyplýva z § 153 zák. č. 461/2003 Z.z., ich odbornosť bola dostatočná a kontrola bodového hodnotenia bola vykonaná v súlade so zákonom. K námietke o nesprávnom medicínskom postupe pri výkone kontroly bodového hodnotenia zástupkyňa žalovaného uviedla, že povinnosť osobne vyšetriť žalobcu posudkovým lekárom nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona, naopak, z § 153 ods. 8 zákona vyplýva, že posudkoví lekári sú oprávnení spolupracovať s ošetrujúcim lekárom. Pri kontrole bodového hodnotenia má tiež posudkový lekár povinnosť objektívne vykonať hodnotenie zdravotného stavu a pre tieto účely vychádza zo žalobcom predloženej zdravotnej dokumentácie. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa odborného posudku predloženého pre účely posudzovania invalidity žalobcu zástupkyňa žalovaného uviedla, že takýto odborný posudok neslúži ako dôkaz v konaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu, takýto odborný posudok nebol v administratívnom konaní žalobcom predložený a nebolo ani navrhnuté vykonanie takéhoto dôkazu. Navyše by takýto dôkaz v tomto konaní nebol ani relevantný. Uviedla, že posudkoví lekári postupovali v súlade so zákonom a keď pri kontrole bodového hodnotenia zistili určitý nesúlad vyplývajúci z predložených lekárskych správ a z lekárskeho posudku vyhotoveného posudzujúcim lekárom U.. Z., tohto vyzvali na odstránenie nezrovnalostí, resp. na stornovanie lekárskeho posudku. Posudzujúci lekár však s posudkovými lekármi nespolupracoval. Poukázala na to, že samotný posudzujúci lekár žiadnym spôsobom neodôvodnil navýšenie bodov v lekárskom posudku, odcitoval len § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. Uviedla, že v predloženom lekárskom posudku boli uvedené aj zrejmé nesprávnosti. Vo vzťahu k samotnému výkonu kontroly uviedla, že z ust. § 153 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva pre posudkových lekárov právomoc vykonať kontrolu bodového hodnotenia a pokiaľ posudzujúci lekár nespolupracoval, vychádzali z predložených listinných dôkazov, z lekárskych správ a keďže sa tak posudkoví lekári prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu verejnej správy na bodovom ohodnotení zdravotného stavu žalobcu zhodli, t.j. nemali žiadne pochybnosti o hodnotení, mala za to, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Navrhla žalobu zamietnuť. Právna úprava 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 14. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 15. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 16. Podľa § 1 zák. č. 437/2004 Z.z. tento zákon ustanovuje a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky posudok") a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. 17. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok"). 18. Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. (2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. 19. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). 20. Podľa § 7 ods. 1, 3, 6 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. (3) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. (6) Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 8) 21. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet bodov. (2) Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. (3) Lekársky posudok sa vydáva písomne. Poškodenému sa doručí jedno vyhotovenie lekárskeho posudku aj v prípadoch, ak o lekársky posudok požiadala iná oprávnená osoba podľa § 7ods. 4. Jedno vyhotovenie lekárskeho posudku sa doručí aj lekárovi, s ktorým má poškodený uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. 9) (4) Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. 22. Podľa § 10 ods. 1, 4, 5, 8 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. (4) Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku. (5) Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia. (8) Ustanovenia § 9 ods. 7a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. 23. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 85/2017 (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26) b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. 24. Podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. 25. Podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a) 26. Podľa § 153 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. 27. Podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. 28. Podľa § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 29. Podľa § 172 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. 30. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 31. Podľa § 196 ods. 1, 3, 7 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, 96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 32. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.10.2017 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 13.06.2017 a konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 02.10.2013 v sume 4.592,- €. 33. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy žiadosti žalobcu o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhovel len čiastočne, pričom pri určení výšky náhrady vychádzal z celkového počtu 260 bodov podľa posudkovými lekármi vykonanej kontroly bodového hodnotenia lekárskeho posudku posudzujúceho lekára U.. Z. a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia priznal pri hodnote 1 bodu vo výške 17,66 €, keďže nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia pracovného úrazu a ustálenia zdravotného stavu poškodeného vznikol v r. 2016. Žalovaný v dôsledku podaného odvolania žalobcu považoval závery posudkových lekárov prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného za hodnoverné, nakoľko za zhodujú a boli podložené lekárskymi nálezmi. Keďže nezistil dôvod na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. 34. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nezákonného krátenia bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedeného v lekárskom posudku a nesprávneho postupu a záverov posudkových lekárok. Záver, že žalobca nemá obmedzenie spoločenského života považoval za nepravdivý a prezentoval svoje vlastné hodnotenie dôsledkov predmetného pracovného úrazu na jeho spoločenský život. Namietal nesprávne bodové hodnotenie poškodenia zdravia žalobcu, pričom poukázal na rozdiely bodového hodnotenia vykonaného posudzujúcim lekárom U.. Z. a posudkovými lekárkami Sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti poukázal na rozdiel hodnotenia stupňa poškodenia zdravia žalobcu (konkretizáciou jednotlivých položiek) a nepriznanie zvýšenia bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. posudkovými lekárkami Sociálnej poisťovne. 35. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobca utrpel úraz, ktorý je v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. pracovným úrazom. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobcovi vznikol ako poškodenému (§ 83 zák. č. 461/2003 Z.z.) nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia orgány verejnej správy rozhodovali na základe lekárskeho posudku vystaveného posudzujúcim lekárom U.. Z. dňa 24.11.2016, ako aj na základe výsledkov vykonanej lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného, v rámci ktorej posudkoví lekári organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vykonali kontrolu bodového hodnotenia (§ 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2004 Z.z.), o čom boli spísané zápisnice. Spornou medzi žalobcom ako poškodeným a žalovaným ako orgánom verejnej správy bola otázka výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca v administratívnom konaní žiadal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú na základe bodového hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia z 24.11.2016, ktoré posudzujúci lekár určil na 600 bodov. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutia založili na zisteniach posudkových lekárov v rámci kontroly bodového hodnotenia, ktorí náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu žalobcu určili podľa prílohy č. 1 k zák. č. 437/2004 Z.z. vo výške 260 bodov. 36. Podstatnou žalobnou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že posudkové lekárky Sociálnej poisťovne neboli oprávnené krátiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vykonané posudzujúcim lekárom U.. Z. v lekárskom posudku z 24.11.2016. 37. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 4 ods. 2 veta prvá zák. č. 437/2004 Z.z.). Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok (§ 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z.). Vypracovanie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia v súvislosti s poškodením na zdraví tak patrí zásadne posudzujúcemu lekárovi, ktorým je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví (§ 2 ods. 3 písm. d/ zák. č. 437/2004 Z.z.). Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu pre účely náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch (§ 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2004 Z.z.). Z vyššie citovanej právnej úpravy podmienok, za ktorých sa z titulu sociálneho poistenia poškodeného odškodňuje sťaženie spoločenského uplatnenia vyplýva, že dôkazom o sťažení spoločenského uplatnenia poškodeného (žalobcu) je lekársky posudok vypracovaný podľa vzoru, ktorý predpisuje zákon. Lekársky posudok je dôkazom o tom, že žiadateľ trpí poškodením zdravia, s ktorým zákon spája nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zákon ošetrujúcemu lekárovi (zariadeniu) zveril do kompetencie toto poškodenie zdravia ohodnotiť počtom bodov v rámci rozpätia stanoveného zákonom. Úlohou posudkového lekára je v zmysle cit. § 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2004 Z.z. skontrolovať toto bodové ohodnotenie. Takýto kontrolný mechanizmus nie je samoúčelný. Slúži na elimináciu chýb, či neodborných záverov ošetrujúceho lekára, ale aj zneužívajúcich konaní. Kontrolou bodového hodnotenia možno odhaliť pochybenie na strane posudzujúceho lekára vo vystavenom lekárskom posudku. Zákonným mechanizmom na odstránenie chýb je vrátenie takéhoto lekárskeho posudku posudzujúcemu lekárovi na opravu. Posudkový lekár však nemá v kompetencii sám hodnotiť zdravotný stav žiadateľa o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prípade posudzovania splnenia podmienok na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu posudkovému lekárovi zákon zveril len kontrolu bodového hodnotenia. Toto kontrolné oprávnenie posudkových lekárov však nezahŕňa aj právo meniť výšku bodového hodnotenia vypracovaného posudzujúcim lekárom (okrem prípadov zrejmých nesprávností uvedených v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, napr. v určení diagnózy, ktorá zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, prípadne ak stanovenie bodov nezodpovedá rozpätiu uvedenému v prílohe č. 1 cit. zákona, alebo nesprávne uvedenej položky). 38. V preskúmavanej veci žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) neuznal stanovenie bodov pre diagnózu uvedenú v prílohe č. 1 k zák. č. 437/2004 Z.z. pod položkou 432a s počtom bodov 30 (rozsiahle plošné jazvy po poraneniach, popáleninách, omrzlinách a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie 5-30 cm2 povrchu tela) s odôvodnením, že táto nezodpovedá reziduálnemu zostatkovému nálezu po úraze a je nesprávna, pretože poškodený má len dve pruhovité pooperačné jazvy a tie jednoznačne nie sú rozsiahlymi plošnými jazvami. Ďalej neuznal stanovenie bodov pre diagnózu uvedenú v prílohe č. 1 k cit. zák. č. 437/2004 Z.z. pod položkou 410c obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu - ťažké ohodnotené počtom bodov 200 so zvýšením o 50 % podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. na celkových 300 bodov s odôvodnením, že táto položka nezodpovedá reziduálnemu - zostatkovému nálezu po pracovnom úraze a je nesprávna. Podľa posudkových lekárok Sociálnej poisťovne správna je položka 410b s počtom bodov 120 bez navýšenia, nakoľko poškodený nemá obmedzenie spoločenského života, pretože je schopný normálne chodiť s dostupovaním na celú stupaj chodila, môže viesť motorové vozidlo a vykonávať tú istú prácu ako pred vznikom pracovného úrazu. Ďalej neuznal stanovenie bodov pre diagnózu uvedenú v prílohe č. 1 k zák. č. 437/2004 Z.z. pod položkou 412b obmedzenie pronácie a supinácie nohy - stredne ťažké, s počtom bodov 80 so zvýšením o 50 % na celkových 120 bodov s odôvodnením, že nezodpovedá reziduálnemu - zostatkovému nálezu po pracovnom úraze a je nesprávna. Podľa posudkových lekárok Sociálnej poisťovne správna je položka 412a s počtom bodov 40 bez celkového zvýšenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. Napokon neuznal stanovenie bodov pre diagnózu uvedenú v prílohe č. 1 k zák. č. 437/2004 Z.z. pod položkou 335a: obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu - stredného stupňa, s počtom bodov 100 so zvýšením o 50 % na celkových 150 bodov s odôvodnením, že nezodpovedá reziduálnemu - zostatkovému nálezu po pracovnom úraze a je nesprávna. Posudkové lekárky Sociálnej poisťovne za vhodnú považovali položku 335b s počtom bodov 100 bez celkového navýšenia, nakoľko poškodený si poranil ľavú hornú končatinu, ktorá pre neho nie je dominantná, nemá žiadnu periférnu ponuku jemnej motoriky ľavej nedominantnej hornej končatiny, ktorá je potrebná pri zabezpečovaní samoobslužných výkonov. 39. Posudzujúci lekár svoje stanovisko odôvodnil v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia a v stanovisku zo 16.03.2017. V lekárskom posudku z 24.11.2016 posudzujúci lekár neodôvodnil zvýšenie o 50 %, uviedol len citáciu ust. § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z.. Posudkoví lekári žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy obdobne v zápisniciach o kontrole bodového hodnotenia odôvodnili svoje stanovisko - nesúhlas s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia. Rozpory medzi závermi posudzujúceho lekára vyplývajúcimi z lekárskeho posudku z 24.11.2016 a závermi posudkových lekárov prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného sa nepodarilo odstrániť ani výzvou na opravu, resp. storno lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, keďže posudzujúci lekár na svojich záveroch uvedených v predmetnom lekárskom posudku zotrval. Z charakteru vyššie uvedených rozporov je zrejmé, že nejde o zrejmú nesprávnosť údajov uvedených v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ale o odbornú otázku o správnosti diagnózy, resp. rozsahu a stupňa poškodenia zdravia žalobcu podľa položiek 410c, 412b a 335a až 432a a dôvodnosti zvýšenia bodového hodnotenia (v prípade položiek č. 410c, 412b a 335a). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný tým, že neuznal bodové hodnotenie poškodenia zdravia žalobcu, resp. jeho stupeň tak, ako bolo vykonané posudzujúcim lekárom v lekárskom posudku z 24.11.2016, mal pochybnosti o správnosti bodového hodnotenia podľa lekárskeho posudku vypracovaného podľa § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. Žalovaný mal teda v dôsledku vykonanej kontroly bodového hodnotenia posudkovými lekármi prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného pochybnosti o správnosti záverov posudzujúceho lekára a tieto pochybnosti, vzhľadom na kontrolné oprávnenie posudkových lekárov vyplývajúcich z § 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. bolo možné odstrániť len postupom podľa § 196 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) takýmto spôsobom nepostupoval, znalca neustanovil a uspokojil sa so závermi posudkových lekárov. Žalovaný argumentoval, že nemal pochybnosti o správnosti výsledkov vykonanej kontroly bodového hodnotenia, pričom kontrola bodového hodnotenia bola vykonaná osobami stanovenými zákonom. Skutočnosť, že žalovaný nemal pochybnosti o záveroch posudkových lekárov však neznamená, že neexistujú pochybnosti o správnosti resp. nesprávnosti údajov uvedených v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného posudzujúcim lekárom. V prípade pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku mal teda žalovaný pre odstránenie rozporov ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, nakoľko na riadne zistenie skutkového stavu bolo potrebné odborné posúdenie. Ak žalovaný (a ani prvostupňový orgán verejnej správy) vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, nezistil dostatočne skutkový stav potrebný na riadne posúdenie veci. Námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave pre posúdenie vo veci je preto podľa správneho súdu dôvodná. 40. Postup žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy), ktorý neakceptoval lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vyhotovený posudzujúcim lekárom a svoje rozhodnutie založil výlučne na záveroch posudkových lekárov, je aj v rozpore s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ktorý v Rozsudku sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.05.2011 vyslovil, že „samotný pojem kontrola bodového hodnotenia neznamená súčasne aj právo žalovanej meniť výšku bodového ohodnotenia, ktoré bolo vypracované podľa § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z.“ a zároveň, že „lekárska posudková činnosť žalovanej podľa § 153 ods. 4 písm. c/ Zákona o sociálnom poistení zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch úrazového poistenia, ale z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so zákonnou právnou úpravou upravujúcou odškodňovanie pracovných úrazov, ktorou je zák. č. 437/2004 Z.z.“. Obdobne v Rozsudku sp. zn. 9Sžso/70/2011 zo dňa 26.09.2012 NS SR konštatoval, že „z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade so zák. č. 437/2004 Z.z.“ a zároveň, že „v prípade dôvodných pochybností o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku žalovaná ako poskytovateľ náhrady za bolesť (§ 2 ods. 3 písm. c/ zák. č. 437/2004 Z.z.) iba mohla a mala požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. 41. Pokiaľ žalovaný (aj napriek vyššie uvedenému) svoje rozhodnutie založil na zisteniach posudkových lekárov, pričom pri stanovení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia neprihliadol na závery lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vyhotovenom posudzujúcim lekárom a z ust. § 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. bez ďalšieho vyvodil, že posudkoví lekári sú oprávnení krátiť bodové hodnotenie stanovené lekárskym posudkom vypracovaným v súlade so zák. č. 437/2004 Z.z., vec nesprávne právne posúdil. Správny súd preto vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci ako dôvodnú. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že postup, ktorým bol posudzujúci lekár vyzvaný na opravu, resp. storno lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia bol v súlade so zákonom. Skutočnosť, že posudzujúci lekár opravu, resp. storno lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia z 24.11.2016 vykonať odmietol s odôvodnením, že lekársky posdok i bodové ohodnotenie považoval za správny a vypracovaný v súlade so zákonom, nemá za následok, že žalovaný svoje rozhodnutie o žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia môže bez ďalšieho založiť len na záveroch vyplývajúcich z vykonanej kontroly bodového hodnotenia v prípade, ak nejde o zrejmé nesprávnosti údajov uvedených v lekárskom posudku. 42. Pokiaľ žalobca namietal, že posudkové lekárky Sociálnej poisťovne postupovali nesprávne, keď nevykonali osobné vyšetrenie žalobcu (nevykonali meranie stupňa obmedzenia hybnosti členka a lakťa žalobcu), táto námietka nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca ani v žalobe, ani na pojednávaní nekonkretizoval, ktoré ustanovenie ktorého právneho predpisu bolo porušené. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať, ani dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu a ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Pre úplnosť však správny súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. nevyplýva pre posudkového lekára sociálneho poistenia vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v zmysle § 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. (kontrola bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch) povinnosť osobne vyšetriť zdravotný stav poškodeného. Takúto povinnosť nie je možné vyvodiť ani z ust. § 153 ods. 5 cit. zákona, podľa ktorého sa lekárska posudková činnosť vykonáva za osobnej účasti poškodeného, ako tomu bolo aj v tomto prípade. 43. Žalobca v žalobe vyjadril nesúhlas s krátením bodového hodnotenia, ktoré posudkové lekárky odôvodnili tým, že žalobca nemá obmedzenie spoločenského života. Z administratívneho spisu vyplýva, že posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy v zápisnici o kontrole bodového hodnotenia z 19.05.2017 pri položkách 410c a 412a konštatovala nedôvodnosť zvýšenia bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. z dôvodu, že žalobca nemá obmedzenie spoločenského života, pretože je schopný normálne chodiť s dostupovaním na celú stupaj chodila, môže viesť motorové vozidlá a vykonáva tú istú prácu ako pred úrazom. Pri položke 335a posudková lekárka konštatovala nedôvodnosť zvýšenia bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. z dôvodu, že žalobca nemá obmedzenie spoločenského života, pretože mal úraz na ľavej hornej končatine, ktorá je pre neho nedominantná - pomocná a nemá žiadnu periférnu poruchu jemnej motoriky ľavej pomocnej ruky, ktorá je potrebná pri zabezpečovaní samoobslužných výkonov. Obdobne posudková lekárka žalovaného v zápisnici o kontrole bodového hodnotenia z 19.09.2017 konštatovala, že pri položkách 410c a 412b zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. nezodpovedá reziduálnemu nálezu po úraze a zvýšenie nebolo zohľadnené, pretože žalobca nemá obmedzenie a ani stratu možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti, pracuje naďalej ako vodič nákladného vozidla a robotník. Pri položke 335a posudková lekárka konštatovala, že zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. nie je správne, nakoľko sa jedná o ľavú nedominantnú končatinu a poruchu jemnej motoriky a úchopovej schopnosti žalobca nemá. Žalobca uviedol, že vyššie uvedené závery sú nepravdivé. Vo vzťahu ku kráteniu položky 410c a 412b uviedol, že viditeľne zle chodí, má pri chôdzi bolesti, najmä po dlhšej chôdzi a večer, výrazne nedostupuje na celú stupaj, väčšinou dostupuje len na špičku, veľmi zle chodí po nerovnom teréne, problémy má aj pri chôdzi do schodov a zo schodov, nemôže urobiť drep, čupnúť si. Vo vzťahu ku kráteniu položky č. 335a žalobca uviedol, že v ľavej ruke má evidentne slabšiu silu ako pred úrazom, má problémy pri uchopovaní predmetov, občas sa mu stane, že mu predmety vypadnú z ruky. Žalobca však ani v žalobe a ani na pojednávaní neoznačil a ani nepredložil dôkazy, z ktorých by zdravotné prejavy vyššie uvedené, žalobcom tvrdené a opísané vyplývajú (napr. označenie lekárskych správ), a preto uvedená námietka je len vyjadrením nesúhlasu so závermi posudkových lekárok, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie, čo však nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca na pojednávaní uviedol, že prejavy uvedené v bode 4.1. a 4.2. vyplývajú z Odborného posudku vyhotoveného pre účely invalidity zo dňa 05.05.2015, správny súd poukazuje na to, že predmetný odborný lekársky posudok neslúžil ako dôkaz v tomto konaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu, takýto odborný posudok nebol v administratívnom konaní žalobcom predložený, nebol navrhnutý ako dôkaz a orgány verejnej správy uvedený odborný lekársky posudok nehodnotili. Napokon z predmetného odborného lekárskeho posudku, ktorý bol navyše vyhotovený 05.05.2015, žalobcom označené dôsledky pracovného úrazu prejavujúce sa spôsobom špecifikovaným v bode 4.1. a 4.2. žaloby expressis verbis nevyplývajú. Zároveň správny súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom Odborného lekárskeho posudku z 05.05.2015 bolo stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely zistenia, či žalobca je alebo nie je invalidný, t.j. nie pre účely určenia následkov pracovného úrazu a na určenie bodového hodnotenia pre účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ žalobca namietal, že posudková lekárka uvedenú položku neuznala vôbec s odôvodnením, že žalobca má dve pruhovité pooperačné jazvy, správny súd uvádza, že námietka v tejto časti nezodpovedá obsahu administratívneho spisu, keďže v zápisnici z kontroly bodového hodnotenia z 19.09.2017, ktorá bola podkladom rozhodnutia žalovaného sa v časti zdôvodnenia nesúhlasu posudkovej lekárky žalovaného s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia vyhotoveným posudzujúcim lekárom pri položke 432 uvádza, že „po úraze sú prítomné 3 pruhovité pooperačné jazvy (2 nad členkom pravej nohy - vonkajším a vnútorným), nejedná sa však o plošné ani keloidné zjazvené jazvy a nedosahujú povrch 5-20 cm2 povrchu tela“. Z uvedeného vyplýva, že pri nezohľadnení tejto položky nebol rozhodujúci počet jaziev, ale ich charakter a rozsah. Bez ohľadu na uvedené však tak ako už bolo uvedené pri položkách 410c a 412b, žalobca ani v žalobe a ani na pojednávaní nepredložil správnemu súdu dôkaz o charaktere a rozsahu jaziev tak, ako to uviedol v žalobe, a preto jeho námietka je len vyjadrením nesúhlasu, čo nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 44. Pokiaľ žalobca namietal, že tvrdenie o tom, že žalobca nemá obmedzenie spoločenského života je absurdné, argumentujúc, že samotnou posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne mu bola priznaná invalidita, je mimo práva, pretože zák. č. 461/2003 Z.z. stanovuje na priznanie invalidity odlišné podmienky a kritériá, než na priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a uvedené dávky majú odlišný charakter. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca z dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3 cit. zákona). Podstatné pre posúdenie invalidity je určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Naproti tomu sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, pričom sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú stanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Oproti tomu pri skúmaní podmienky nároku na invalidný dôchodok sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje podľa prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. (§ 71 ods. 5 cit. zákona). 45. Pokiaľ žalobca s poukazom na porovnanie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedeného v lekárskom posudku vyhotoveného posudzujúcim lekárom a bodového hodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhotoveného posudkovými lekármi prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného v rámci výkonu kontroly bodového hodnotenia tvrdil, že invalidita v produktívnom veku je zákonným dôvodom zvýšenia bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., takéto tvrdenie nemá oporu v zákone. Žalobca napokon ani neoznačil ustanovenie zákona, z ktorého by takýto záver vyplýval. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na bod č. 44 tohto rozsudku a na podmienky resp. zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, podľa ktorých bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví (§ 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z.). Rovnako ani skutočnosť, že tá istá posudková lekárka, ktorá žalobcovi pre účely žiadosti o priznanie nároku na invalidný dôchodok vypracovala odborný lekársky posudok a hodnotila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v rámci ktorého hodnotenia ohodnotila jeho zdravotné poškodenie pravej dolnej končatiny - pravého členku so záverom, že ide o ťažké obmedzenie hybnosti), nemá žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, keďže podmienky a kritériá splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na invalidný dôchodok a podmienky a kritériá na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sú odlišné. 46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP), nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V ďalšom konaní budú orgány verejnej správy za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci povinné postupovať podľa § 196 zák. č. 461/2003 Z.z., pričom sú právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP). 47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, keďže žalobca bol vo veci úspešný v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).