Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sa/11/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200188 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:2017200188.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. B. V., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, zast. JUDr. Alenou Nguyenovou, advokátkou so sídlom Mládežnícka 17, 974 04 Banská Bystrica proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 34221-3/2017-BA zo dňa 25.04.2017 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 34221-3/2017-BA zo dňa 25.04.2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) bola dňa 29.11.2016 oznámená poistná udalosť - pracovný úraz zo dňa 19.11.2016, pri ktorej bol poškodeným žalobca. Prílohu oznámenia tvoril Záznam o registrovanom pracovnom úraze a záznam zo zasadnutia komisie na prerokovanie škôd na zdraví úrazov a chorôb z povolania spôsobených obvineným a odsúdeným za mesiac november 2016 vyhotovený Ústavom na výkon trestu odňatia slobody a Ústavom na výkon väzby Leopoldov (ďalej „zamestnávateľ“). Žalobca následne v súvislosti s predmetným pracovným úrazom doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy 22.12.2016 žiadosť o priznanie náhrady za bolesť v zmysle § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“), prílohu ktorého tvoril Lekársky posudok o bolestnom spracovaný podľa zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 437/2004 Z.z.“) zo dňa 15.12.2016 vypracovaný posudzujúcou lekárkou B.. T.. Z. L., ktorá bodovo ohodnotila bolestné v súvislosti s vyššie uvedeným pracovným úrazom žalobcu na 10 bodov, podľa položky z prílohy č. 1 (časť I a časť III) k zák. č. 437/2004 Z.z. por. č. 243b2: popálenie II. stupňa v rozsahu od 11 do 50 cm2. Žalobca podaním doručeným prvostupňovému orgánu verejnej správy 28.12.2016 namietal predmetný lekársky posudok a tvrdil, že tento bol vypracovaný v rozpore so zákonom. Následne 13.01.2017 žalobca predložil fotokópie lekárskych správ: lekárska správa z Fakultnej nemocnice O. urgentný príjem zo dňa 19.11.2016, z ORL ambulancie z 19.11.2016 a z očnej ambulancie z 19.11.2016. Prvostupňový orgán verejnej správy požiadal T.. L. o opravu lekárskeho posudku z 15.12.2016 s odôvodnením, že pôvodne vystavený posudok z 15.12.2016 vo výške 10 bodov nebol správny. Posudzujúca lekárka posudok z 15.12.2016 stornovala a dňa 01.02.2017 vyhotovila nový lekársky posudok (ďalej len „Lekársky posudok z 01.02.2017“), podľa ktorého bolo hodnotenie bolestného žalobcu nasledovné: celkový počet bodov 35 s nasledovným bodovým hodnotením jednotlivých položiek podľa prílohy č. 1 k zák. č. 437/2004 Z.z.: položka 243b3, popálenie II. stupňa v rozsahu od 51 do 100 cm2, počet bodov 20 a položka č. 21, popálenie mihalnice II. a III., horný index 0, počet bodov 15. Predmetný lekársky posudok neobsahoval zdôvodnenie vyššie uvedeného hodnotenia bolestného. Následne posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy vykonal kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu žalobcu vykonaného v lekárskom posudku pre účely priznania náhrady za bolesť zo dňa 01.02.2017, o vykonanej kontrole spísal dňa 28.01.2017 zápisnicu a na základe kontroly bodového hodnotenia uvedeného v Lekárskom posudku o bolestnom z 01.02.2017 konštatoval, že lekársky posudok vypracovaný T.. L. dňa 01.02.2017, v ktorom bolo určeného bodové hodnotenie bolestného v súvislosti s pracovným úrazom žalobcu na 35 bodov, je správne. 2. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 55163-20/2017-TT zo dňa 15.02.2017 o žiadosti žalobcu rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu za bolesť v zmysle § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 19.11.2016 v sume 619,- € určenej podľa § 5 zák. č. 437/2004 Z.z. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi vznikol v zmysle § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu z 19.11.2016. V odôvodnení poukázal na dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, o.i. na Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený dňa XX.XX.XXXX posudzujúcou lekárkou T.. L. a na Kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu vykonanú posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava z 28.01.2017. Ďalej poukázal na priebeh administratívneho konania s tým, že žalobca doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy žiadosť, ktorou si uplatnil nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu, pričom následne 28.12.2016 doručil sťažnosť voči Lekárskemu posudku z 15.12.2016 vystavenému T.. L., v ktorej sa domáhal vypracovania nového posudku o bolestnom. Na základe uvedenej sťažnosti bol posudok o bolestnom odstúpený na kontrolu jeho správnosti na odbor lekárskej a posudkovej činnosti. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že pôvodný posudok o bolestnom z 15.12.2016 vystavený T.. L. s položkou 243b2 - popálenie II. stupňa v rozsahu od 11 do 50 cm2 s celkovým počtom bodov 10 nebol správny. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že podľa odborných vyšetrení, ktoré žalobca absolvoval vo Fakultnej nemocnici Trnava dňa 19.11.2016 na urgentnom príjme rozsah popálenia bol väčší ako bolo uvedené v pôvodnom posudku, a preto bol pôvodný posudok dňa 01.02.2017 vystornovaný a T.. L. bol vystavený nový lekársky posudok s položkami 243b3 - popálenie II. stupňa v rozsahu od 51 do 100 cm2 a položka č. 21: popálenie mihalnice II. a III. stupňa horný index 0 s celkovým počtom 35 bodov. Takto vystavený posudok bol podľa prvostupňového orgánu verejnej správy správny. Keďže v Lekárskom posudku z 01.02.2017 boli bolesti poškodeného s poukazom na § 7 až § 9 zák. č. 437/2004 Z.z. ohodnotené na 35 bodov, bola žalobcovi určená náhrada za bolesť v sume 619,- € ako súčin uvedeného počtu bodov a sumy 17,66 € za 1 bod, pričom výsledná suma bola zaokrúhlená na najbližšie celé € smerom nahor. 3. Proti vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal „sťažnosť“ zo dňa 22.02.2017, ktorá bola posúdená podľa jej obsahu ako odvolanie, v ktorom namietal nesprávne určenie bodového hodnotenia bolestného. Poukázal na obsah lekárskych nálezov z Fakultnej nemocnice Trnava (z urgentného príjmu, očnej ambulancie a ambulancie ORL), z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že utrpel popáleninu hlavy a krku II. stupňa, popáleninu pravého ucha I. stupňa, popáleninu mihalnice pravého oka II. a III. stupňa horný index 0 a popáleninu mihalnice ľavého oka II. a III. stupňa horný index 0. Ďalej namietal, že položky podľa prílohy č. 1 boli stanovené nesprávne, konkrétne neutrpel popáleninu hlavy a krku II. stupňa v rozsahu od 51 do 100 cm2, ale v rozsahu minimálne od 200/250 do 300 cm2, čo predstavuje niekoľko % povrchu tela. Poukázal na to, že mal zasiahnutú celú tvár, bradu, hornú peru, nos, líca, očné viečka, mihalnice, krk a časť čela, plus pravé ucho, čo podľa sadzby bodového hodnotenia je podľa žalobcu od 50 do 70 bodov. Ďalej namietal, že popálenie pravého ucha I. stupňa malo byť podľa sadzby bodového hodnotenia ohodnotené 5 bodmi. Zároveň namietal, že v diagnóze z očného oddelenia Fakultnej nemocnice Trnava sú uvedené obidve oči, a preto malo byť bodové hodnotenie za popálenú mihalnicu a okolie oka II. a III. stupňa ohodnotené 2x (v rozpätí bodov 15-20) a to za každé oko zvlášť. Žiadal doplnenie a nápravu lekárskeho posudku v jednotlivých položkách s tým, aby boli doplnené a napravené jednotlivé položky v lekárskom posudku nasledovne: namiesto položky 243b3 navrhol uviesť položku 243b5 až b6 v rozsahu od 1% do 10% povrchu tela, položku 21 (popálenie mihalnice II. a III. stupňa horný index 0) uviesť bodové hodnotenie za obidve oči samostatne a doplniť položku 243a1 v rozsahu do 10% povrchu tela (popálenina pravého ucha I. stupňa). 4. Posudkový lekár žalovaného vykonal dňa 22.03.2017 kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť, o čom bola spísaná zápisnica, v ktorej je uvedené bodové hodnotenie vykonané posudzujúcim lekárom v lekárskom posudku z 01.02.2017 (po oprave pôvodne vystaveného posudku zo dňa 15.12.2016) vo výške 35 bodov, ďalej hodnotenie vykonané posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne vo výške 35 bodov a hodnotenie vykonané posudkovým lekárom žalovaného v hodnote 35 bodov a to zhodne za položky prílohy č. 1: 243b3: popálenie II. stupňa v rozsahu od 51 do 100 cm2 a položka č. 21: popálenie mihalnice II. a III. stupňa horný index 0 vo výške 15 bodov. V zápisnici o kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu žalobcu na účely náhrady za bolesť posudková lekárKA žalovaného poukázalA na to, že po preštudovaní zmeny posudku o bolestnom zo dňa 01.02.2017 a po posúdení odborných vyšetrení, ktoré žalobca absolvoval vo Fakultnej nemocnici Trnava dňa 1911.2016 na urgentnom príjme zistila, že rozsah popálenín tváre, viečok a čelovej oblasti bol väčší ako bolo pôvodne v posudku o bolestnom zo dňa 15.12.2016 dokumentované. Po oprave posudku o bolestnom T.. L. bol pôvodne vypracovaný posudok stornovaný, pričom následný posudok o bolestnom, ktorý vypracovala (opravila) T.. L. dňa 01.02.2017 s počtom bodov 35 je správny. Následne žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. V napadnutom rozhodnutí žalovaný popísal priebeh prvostupňového konania, obsah Lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 01.02.2017 vypracovaného npor. T.. L. - posudzujúcou lekárkou (so stanovením počtu bodov 35), poukázal na hodnotenie vykonané posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy (s určením počtu bodov 35). Uviedol, že po podaní odvolania žalobcu bola opätovne vykonaná dňa 01.03.2017 kontrola bodového hodnotenia bolesti v novom lekárskom posudku. Vzhľadom na to, že žalobca (poškodený) k odvolaniu nedoložil žiadne nové odborné lekárske nálezy, posudková lekárka pobočky zotrvala na pôvodnom stanovisku, odvolaniu nevyhovela a postúpila vec na ďalšie konanie posudkovej lekárke žalovaného, ktorá v rámci kontroly bodového hodnotenia bolesti v novom lekárskom posudku vykonanej dňa 22.03.2017 bez účasti poškodeného sa stotožnila so záverom a odôvodnením posudkovej lekárky prvostupňového orgánu verejnej správy z kontroly bodového hodnotenia vykonanej v prvostupňovom konaní, čím potvrdila správnosť nového lekárskeho posudku a odvolaniu poškodeného nevyhovela. Žalovaný uviedol, že v priebehu prvostupňového i druhostupňového konania posudkové lekárky sociálneho poistenia potvrdili správnosť bodového hodnotenia bolesti v novom lekárskom posudku (lekársky posudok T.. L. z 01.02.2017), a to na podklade lekárskej dokumentácie z odborných vyšetrení, ktoré poškodený predložil do konania. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že nie je dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárok sociálneho poistenia v konaní a ich medicínske závery v nadväznosti na aplikáciu príslušných ustanovení zák. č. 437/2004 Z.z. žalovaný považoval za správne a zákonné. Konštatoval, že poškodený (žalobca) sa v odvolaní dožaduje nápravy lekárskeho posudku a nového lekárskeho posudku, nakoľko nesúhlasí s medicínskymi závermi T.. L.. Žalovaný s poukazom na § 7 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. uviedol, že lekársky posudok vypracúva posudzujúci lekár, ktorý ohodnotí poškodenie zdravia príslušnými položkami a k nim prislúchajúcim počtom bodov. Podľa § 153 zák. č. 437/2004 Z.z. posudkoví lekári Sociálnej poisťovne sú oprávnení toto bodové hodnotenie uvedené v lekárskom posudku skontrolovať a posúdiť jeho správnosť. Nie sú však oprávnení na vydanie a opravu lekárskeho posudku, na čo je príslušný len posudzujúci lekár (v tomto prípade T.. L.). Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v prospech poškodeného, keď po kontrole lekárskeho posudku posudkovou lekárkou pobočky tento vyhodnotil ako nesprávny, táto vyzvala T.. L. na opravu, ktorá tento lekársky posudok (z 15.12.2016) stornovala a v intenciách kontroly bodového hodnotenia bolesti posudkovou lekárkou pobočky vydala nový lekársky posudok (z 01.02.2017), v dôsledku čoho poškodenému sa zvýšil počet pôvodne priznaných bodov z lekárskeho posudku. Takýmto postupom posudková lekárka pobočky konala v medziach svojej pôsobnosti, ktorú jej priznáva zákon a dodržala právnymi predpismi stanovený rozsah oprávnení a kompetencie ako posudková lekárka. Za účelom zabezpečenia nezávislej kontroly bodového hodnotenia bolesti poškodeného bola vykonaná kontrola posudkovou lekárkou ústredia dňa 22.03.2017, pričom posudková lekárka žalovaného potvrdila závery posudkovej lekárky prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalovaný uzavrel, že z uvedených dôvodov vyhodnotil odvolanie poškodeného ako nedôvodné, nakoľko námietky v ňom uvádzané nie je možné akceptovať z právneho hľadiska. Žaloba 5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca v žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia, odvolania i rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy i rozhodnutie žalovaného považoval za nesprávne a neúplné. Argumentoval, že lekársky posudok vystavený T.. L., v ktorom stanovila žalobcovi 3 x za sebou nesprávne a chybne bolestné napriek tomu, že mala k dispozícii tri nezávislé diagnózy z Fakultnej nemocnice v Trnave (z urgentného príjmu, z ORL ambulancie a z očnej ambulancie) nezohľadnila tieto lekárske správy a lekársky posudok vyhotovila svojvoľne. Ani posudzujúca lekárka a ani posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nenapravili existujúce pochybenia a konali protizákonne, v rozpore s ľudskými právami. Žalobca konkrétne namietal, že rozsah popálenia II. stupňa nie je u žalobcu od 51 do 100 cm2, ako uvádza posudzujúca lekárka v lekárskom posudku, ale minimálne 300 cm2 a viac, čo je niekoľko % povrchu tela. Podľa žalobcu uvedené potvrdzujú diagnózy z lekárskej správy z Fakultnej nemocnice v Trnave, z urgentného príjmu. Ďalej namietal, že T.. L. v lekárskom posudku uviedla popálenie mihalnice II. a III. stupňa horný index 0 iba raz, pričom mala vystaviť túto diagnózu 2 x, na každú popálenú mihalnicu oka zvlášť, keďže oko je samostatný orgán ľudského tela. Uvedené potvrdzuje podľa žalobcu lekárska správa z Fakultnej nemocnice v Trnave z očnej ambulancie. Ďalej namietal, že v lekárskej správe chýba diagnóza pravého ucha z ORL ambulancie, na ktorom bola uvedená popálenina I. stupňa do 10 % povrchu tela. Podľa žalobcu T.. L. vystavila lekársky posudok o bolestnom v rozpore s uvedenými lekárskymi správami. Rovnako pochybili podľa žalobcu aj prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný, keď schválili zlé lekárske posudky vystavené T.. L., resp. nesprávne určili bodové hodnotenie bolesti, ktoré podľa žalobcu malo byť správne vo výške od 85 do 115 bodov. Žalobca v žalobe uviedol svoj názor, akým spôsobom a podľa ktorých položiek prílohy č. 1 k zák. č. 437/2004 Z.z. malo byť vykonané bodové hodnotenie za bolesť v súvislosti s pracovným úrazom žalobcu: položka č. 21 - popálenie mihalnice II. a III. stupňa horný index 0 ľavého oka 15-20 bodov, popálenie mihalnice II. a III. stupňa horný index 0 pravého oka 15-20 bodov, popáleniny hlavy a krku, položka č. 243b5 až 243b6 v rozsahu od 1 do 10 % povrchu tela, čo predstavuje 50-70 bodov a položka č. 243a popálenina pravého ucha I. stupňa v rozsahu do 10 % povrchu tela, čo predstavuje 5 bodov. Žalobca žiadal prešetriť, napraviť, resp. doplniť lekársky posudok o bolestnom a správne bodovo ohodnotiť poškodenie zdravia žalobcu v súvislosti s predmetným pracovným úrazom a to aj prípadne pribratím znalca. Správny súd uznesením č. k. 27Sa/11/2017-16 zo dňa 04.10.2017 s poukazom na § 59 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) vyzval žalobcu na doplnenie žaloby spôsobom uvedeným v predmetnom uznesení. Na základe predmetnej výzvy žalobca 20.10.2017 doručil správnemu súdu „doplnenie žaloby“, v ktorom o.i. navrhol vykonanie dokazovania (vypočutím zástupcu Sociálnej poisťovne, posudkovej lekárky, nestranného znalca, lekárov z Fakultnej nemocnice v Trnave) a žiadal vystavenie nového, správneho lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia nezávislým znalcom, resp. posudkovým lekárom určeným Krajským súdom v Banskej Bystrici, ďalej žiadal odškodnenie za vzniknuté ťažkosti v súvislosti s uplatňovaním svojho nároku, o ospravedlnenie od Sociálnej poisťovne a od posudkových lekárok a o doplatenie sumy, ktorá bude žalobcovi určená podľa sadzby bodového hodnotenia za bolesť novým znalcom. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe v znení jej doplnku navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Poukázal na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že žalobca utrpel pracovný úraz dňa 19.11.2016 u zamestnávateľa Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov (ďalej len „zamestnávateľ“) pri prekladaní barela s vriacou vodou, ktorý sa mu vyšmykol a následne vriaca voda žalobcovi obarila tvár. Ďalej opísal priebeh administratívneho konania od podania žiadosti žalobcu doručenej 22.12.2016 prvostupňovému orgánu verejnej správy spolu s Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15.12.2016 vyhotoveným T.. Z. L. (posudzujúcou lekárkou), schváleným T.. W. L., v ktorom bola bolesť žalobcu ohodnotená počtom bodov 10. Žalovaný poukázal na ust. § 153 zák. č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že posudková lekárka pobočky po vykonanej kontrole správnosti použitej položky č. 243b2 - popálenie II. stupňa v rozsahu od 11 do 50 cm2 v Lekárskom posudku z 15.12.2016 konštatovala jeho nesprávnosť a požiadala posudzujúcu lekárku o stornovanie posudku, ktorá tak vykonala dňa 01.02.2017 a v ten istý deň vydala nový lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom ohodnotila poškodenie zdravia žalobcu počtom bodov 35 a to položka č. 243b3 - popálenie II. stupňa v rozsahu od 51 do 100 cm2 s počtom bodov 20 a položka č. 21 - popálenie mihalnice II. a III. stupňa horný index 0 s počtom bodov 15, s ktorým ohodnotením súhlasila aj posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy v kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu. Žalovaný poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol o podanom odvolaní žalobcu. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že konanie o náhrade za bolesť je upravené zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť, vydávanie lekárskeho posudku, ako aj zásady na hodnotenie bolesti, ktoré sú vymedzené v § 9. S poukazom na konkrétne ustanovenia cit. zák. č. 437/2004 Z.z. poukázal na to, že náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, ktorý spracúva posudzujúci lekár, ktorý určí sadzbu bodového hodnotenia za bolesť v súlade s § 9 ods. 3 cit. zákona. Ďalej žalovaný poukázal na to, že dávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku. K námietke žalobcu ohľadne postupu posudzujúcej lekárky pri vyhotovovaní posudku, resp. nového posudku, ako aj posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorí podľa názoru žalobcu rešpektovali nesprávne lekárske posudky namiesto toho, aby ich opravili, žalovaný poukázal na príslušné ustanovenia zák. č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého nárok na dávku na bolestné sa priznáva na základe lekárskeho posudku spracovaného posudzujúcim lekárom, čo žalobca aj urobil a ako prílohu k svojej žiadosti predložil posudok, ktorý predstavuje základ posudzovania nároku na náhradu za bolesť, t.j. žalobca sám požiadal o priznanie nároku na náhradu za bolesť v rozsahu 10 bodov vyplývajúcich z posudku. Sociálna poisťovňa je rozsahom žiadosti účastníka konania, ako aj k nej priložených príloh viazaná, čo vyplýva z ust. § 153 ods. 4 písm. c/ cit. zákona, podľa ktorého posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nevykonávajú opravu, ale len kontrolu bodového hodnotenia bolesti stanoveného v lekárskom posudku. Žalovaný zdôraznil, že nie je v kompetencii posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, aby opravovali, resp. menili posudok vydaný posudzujúcou lekárkou, naopak, tento posudok bol pre posudkovú lekárku pobočky záväzný. Vzhľadom na povinnosť vyplývajúcu prvostupňovému orgánu verejnej správy presne a úplne zistiť skutočný stav veci, posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy v rámci svojich kompetencií stanovených zákonom po vykonanej kontrole bodového hodnotenia v súlade s § 153 ods. 8 zák. č. 437/2004 Z.z. požiadala posudzujúcu lekárku o stornovanie posudku, nakoľko podľa jej odborného medicínskeho názoru nebol vypracovaný správne. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sa/3/2017 z 29.05.2017, ktorý takýto postup považoval za súladný so zákonom. Žalovaný poukázal na to, že požiadavke posudkovej lekárky prvostupňového orgánu verejnej správy bolo vyhovené a posudzujúca lekárka pôvodný posudok (v ktorom bolo vykonané hodnotenie bolesti v počte bodov 10) stornovala a vydala nový posudok s hodnotením vo výške 35 bodov. Takýto postup považoval žalovaný za súladný so zákonom. K argumentácii žalobcu uvedenej v žalobe ohľadne správneho určenia príslušných položiek pri určení bodového hodnotenia bolestného v súvislosti s pracovným úrazom žalobcu žalovaný uviedol, že vo vzťahu k poraneniu tvárovej časti hlavy žalobcom tvrdený väčší rozsah popálenia hlavy a krku od 300 cm2 nemá podklad v lekárskych správach, pričom žalovaný poukázal na lekársku správu z urgentného príjmu z 19.11.2016, z ktorej vyplýva, že žalobca utrpel popáleniny hlavy II. stupňa, pričom žiadne vážne následky tohto poranenia v predmetnom lekárskom náleze nie sú zaznamenané. Z uvedeného žalovaný nesúhlasil s tým, že v jeho prípade išlo o popáleniny v rozsahu minimálne 300 cm2. Žalovaný poukázal na to, že uvedenú skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a popálenie v takomto rozsahu nie je navyše zahrnuté v žiadnej z položiek por. č. 243 prílohy č. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. Vo vzťahu k poraneniu oka mihalníc, o ktorom žalobca tvrdil, že mal zasiahnuté/popálené obidve oči, resp. mihalnice a nie len jednu mihalnicu, žalovaný uviedol, že s takýmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko uvedené nevyplýva z lekárskeho nálezu z očnej ambulancie z 19.11.2016, ktorá správa hovorí o poranení oka, resp. mihalnice oka v jednotnom čísle a nie sú v nej uvedené žiadne vážne alebo iné následky jeho poranenia. Vo vzťahu k poraneniu ucha žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že úplne chýba diagnóza, resp. bodové hodnotenie popáleniny pravého ucha popáleniny I. stupňa do 10 % povrchu tela, keďže takýto záver nevyplýva z lekárskeho nálezu z ORL ambulancie z 19.11.2016. Žalovaný uzavrel, že uvedené lekárske nálezy boli vypracované v deň utrpenia pracovného úrazu žalobcu, avšak ani jeden z lekárskych nálezov nepreukázal pravdivosť a správnosť tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. 7. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanej žalobe a vyjadril sa k argumentácii žalovaného uvedenej v písomnom vyjadrení k žalobe. Poukázal na spôsob, akým bol vypracovaný lekársky posudok, pôvodne s počtom bodov 5, neskôr s počtom bodov 10, lekársky posudok vypracovaný T.. Z. L. považoval za neprofesionálny a „odfláknutý“, spochybnil postup prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného, ak nenariadili vykonať ďalšiu opravu podľa žalobcu chybného lekárskeho posudku a s poukazom na § 9 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. uviedol, že nebolo prihliadnuté na zásady stanovenia bodového hodnotenia v cit. ustanovení uvedené. 8. Žalobca následne podaním doručeným správnemu súdu 23.03.2018 oznámil, že Centrum právnej pomoci žalobcovi priznalo právne zastúpenie rozhodnutím zo dňa 28.02.2018 a to v osobe advokátky JUDr. H. B., ktorú na základe plnomocenstva zo 16.04.2018 poveril zastupovaním v predmetnej veci. Následne podaním doručeným správnemu súdu 25.05.2018 žalobca žiadal o vypracovanie nového lekárskeho posudku, resp. znaleckého posudku. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP prejednal vec na nariadenom pojednávaní. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vzhľadom na to, že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach a žalobca je fyzická osoba, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP). Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pričom podľa ods. 2 cit. ustanovenia § 203 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanej žalobe a žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považovala za nezákonné z dôvodu, že žalovaný po odvolaní sa žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy vykonal kontrolu bodového hodnotenia uvedeného v Lekárskom posudku z 01.02.2017 bez účasti žalobcu. Ďalej namietala, že orgány verejnej správy neposúdili zdravotný stav žalobcu podľa lekárskych správ predložených žalobcom. Poukázala na lekársku správu z urgentného príjmu z 19.11.2016, z ktorej vyplýva, že žalobca utrpel popáleniny II. stupňa v oblasti tváre, konkrétne brada, horná pera, líca, očné viečka a cca 2 cm erytém na čele, ako aj popáleninu pravého ucha prvého stupňa. Namietala, že bolo vykonané nesprávne bodové hodnotenie poškodenia očí žalobcu, keď bolo ohodnotené len popálenie jedného oka (chýba teda ohodnotenie popáleniny druhého oka), nebola zohľadnená popálenina ucha a v lekárskom posudku bolo nesprávne určené bodové hodnotenie poškodenia zdravia žalobcu ako popáleniny v rozsahu 51 až 100 cm2 podľa položky 243b. Tvrdila, že žalobca utrpel popáleniny na viac ako 100 cm2 tváre, ucha a krku. Zároveň právna zástupkyňa žalobcu namietala, že žalobcovi nebolo v napadnutom rozhodnutí žalovaného odpovedané na všetky námietky uvedené žalobcom v odvolaní, a preto je napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené. Žiadala, aby správny súd ustanovil znalca, ktorý by mal potvrdiť, že Lekársky posudok z 01.02.2017, resp. údaje v ňom uvedené vo vzťahu k určeniu jednotlivých položiek poškodenia zdravia žalobcu, podľa ktorých bolo stanovené bodové hodnotenie bolesti, bol nesprávny. 11. Zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe a mala za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a na základe dostatočne a riadne zisteného skutkového stavu. Boli riadne posúdené všetky žalobcom predložené listinné dôkazy a neboli zistené žiadne rozpory medzi lekárskymi správami, lekárskym posudkom a zisteniami posudkových lekárov v rámci bodového hodnotenia. Keďže žalobca v odvolacom konaní nepredložil na svoje tvrdenia žiadne dôkazy, ani lekárske správy, neexistovali dôvodné pochybnosti o zistenom skutkovom stave týkajúcom sa rozsahu poškodenia zdravia žalobcu, konkrétne rozsahu popálenín. Nebol preto ani dôvod na ustanovenie znalca. Navrhla žalobcu zamietnuť. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 14. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 15. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 16. Podľa § 1 zák. č. 437/2004 Z.z. tento zákon ustanovuje a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky posudok") a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. 17. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. (2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. (3) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. 18. Podľa § 5 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). (2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. 19. Podľa § 7 ods. 1, 3, 5 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. (3) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. (5) Za vydanie lekárskeho posudku sa uhrádza poplatok podľa osobitného predpisu. 7) 20. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet bodov. (2) Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. (3) Lekársky posudok sa vydáva písomne. Poškodenému sa doručí jedno vyhotovenie lekárskeho posudku aj v prípadoch, ak o lekársky posudok požiadala iná oprávnená osoba podľa § 7ods. 4. Jedno vyhotovenie lekárskeho posudku sa doručí aj lekárovi, s ktorým má poškodený uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. 9) (4) Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. 21. Podľa § 9 ods. 1, 3, 7, 8 zák. č. 437/2004 Z.z. (1) Posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. (3) Ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada na rozsah a spôsob poškodenia na zdraví, jeho závažnosť a priebeh liečenia vrátane náročnosti liečenia a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesti sa použije počet bodov pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri ťažšom alebo dlhšom priebehu liečenia sa použije počet bodov pri hornej hranici rozpätia bodov. Pri popáleninách sa prihliada v rámci rozpätia bodov na ich umiestnenie a pôvod. (7) Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. (8) Ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne. 22. Podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení k 30.04.2017 poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a) 23. Podľa § 153 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení k 30.04.2017 lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. 24. Podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. v znení k 30.04.2017 lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. 25. Podľa § 153 ods. 5, 8 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení k 30.04.2017 (5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. (8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 26. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení k 30.04.2017 (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 27. Podľa § 196 ods. 1, 6, 7 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení k 30.04.2017 (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 28. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení k 30.04.2017 (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 29. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 19.11.2016 utrpel pracovný úraz, keď pri prekladaní barela s vriacou vodou sa mu vyšmykol barel a vriaca voda mu obarila tvár. Skutočnosť, že sa jedná o pracovný úraz, nebola medzi účastníkmi konania sporná. Žalobca dňa 22.12.2016 doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy žiadosť o priznanie náhrady za bolesť v dôsledku predmetného pracovného úrazu spolu s Lekárskym posudkom o bolestnom z 15.12.2016 vystaveným posudzujúcou lekárkou B.. T.. L., potvrdeným T.. L., v ktorom bolo uvedené hodnotenie bolestného podľa prílohy č. 1 časť I. a III. k zák. č. 437/2004 Z.z. vo výške 10 bodov (podľa položky č. 243b2 - popálenie II. stupňa v rozsahu od 11 do 50 cm2). Žalobca dňa 28.12.2016 spochybnil predmetný lekársky posudok v sťažnosti a vyjadril nesúhlas s bodovým hodnotením bolesti v predmetnom lekárskom posudku z 15.12.2016. Prvostupňový orgán verejnej správy preto v zmysle § 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. vykonal kontrolu bodového hodnotenia bolesti uvedenú v Lekárskom posudku z 15.12.2016. Keďže posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy nesúhlasila s hodnotením bolesti uvedeným v predmetnom Lekárskom posudku, posudzujúcu lekárku npor. T.. L. požiadala o úpravu predloženého lekárskeho posudku, resp. o vystavenie nového lekárskeho posudku a to v súlade s § 153 ods. 8 zák. č 461/2003 Z.z. Následne posudzujúca Lekárka lekársky posudok z 15.12.2016 stornovala a dňa 01.02.2017 vystavila nový lekársky posudok, v ktorom ohodnotila poškodenia zdravia žalobcu vo výške 35 bodov a to nasledovne: položka 243b3, popálenie II. stupňa v rozsahu od 51 do 100 cm2 20 bodov a položka č. 21: popálenie mihalnice II. a III. horný index 0 15 bodov. Posudková lekárka prvostupňového orgánu verejnej správy v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti v súlade s § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 153 ods. 4 písm. c/ cit. zákona vykonala kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu žalobcu na účely náhrady za bolesť a v Zápisnici z 28.01.2017 konštatovala, že Lekársky posudok z 01.02.2017 s počtom bodov 35 je vypracovaný správne. Na základe predmetného lekárskeho posudku, zápisnice o kontrole bodového hodnotenia a žalobcom predložených lekárskych správ rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy o žiadosti žalobcu o náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu tak, že žalobcovi priznal náhradu za bolesť podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. určenú podľa § 5 zák. č. 437/2004 Z.z. vo výške 619,- € (35 bodov x 17,66 € za 1 bod). 30. Žalobca v žalobe (zhodne ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy) namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že orgány verejnej správy neposúdili zdravotný stav žalobu podľa lekárskych správ, konkrétne namietal nesprávne bodové hodnotenie poškodenia zdravia žalobcu, ktoré malo spočívať v nesprávnom ohodnotení poškodenia očí, keď bolo ohodnotené len popálenie jedného oka a nie obidvoch očí, ako aj neohodnotenie popáleniny ucha I. stupňa. Ďalej namietal nesprávne určenie rozsahu popálenín na tele žalobcu, konkrétne nesprávne bodové hodnotenie v lekárskom posudku v položke č. 1 (rozsah popálenín II. stupňa v 51 až 100 cm2). Tvrdil, že z lekárskych správ (konkrétne z lekárskej správy z urgentného príjmu z 19.11.2016) vyplýva väčší rozsah popálenín a to v rozsahu minimálne 300 cm2 a viac, resp. niekoľko % povrchu tela. Žalobca v žalobe prezentoval svoje vlastné bodové hodnotenie poškodenia zdravia v dôsledku predmetného pracovného úrazu. Žalobca zároveň (prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní) namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že v odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný nedal žalobcovi odpovede na odvolacie námietky (smerujúce k nesprávnemu bodovému ohodnoteniu rozsahu poškodenia zdravia žalobcu v zmysle prílohy č. 1 k zák. č. 437/2004 Z.z.). 31. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že nie je oprávnený vykonať hodnotenie dôkazov vykonaných v administratívnom konaní. Na základe žalobných námietok môže preskúmať zákonnosť orgánu verejnej správy vykonaného hodnotenia dôkazov, t.j. či takéto hodnotenie dôkazov zodpovedá obsahu vykonaného dôkazu a či je výsledkom logického uvažovania. Správny súd však takéto preskúmanie zákonnosti vykonať nemôže, ak orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutie svoje úvahy neuvedie. 32. Z cit. ust. § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z ust. § 195 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. súčasne vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z.). Po vykonaní dokazovania v zmysle § 196 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. je orgán verejnej správy povinný o uplatnenom nároku žiadateľa rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 209 zák. č. 461/2003 Z.z.). Žalovaný sa vyššie cit. zákonnými ustanoveniami neriadil. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva aj z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých ústavný súd o.i. konštatoval, že „... jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúci ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov, ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu v nepreskúmateľnosti rozhodnutia“. Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „... odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti“. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 33. O žalobcom uplatnenom nároku na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu žalobcu (skutočnosť, že sa jednalo o pracovný úraz nebola sporná) rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že o nároku žalobcu na náhradu za bolesť orgány verejnej správy rozhodovali na základe Lekárskeho posudku vystaveného posudzujúcou lekárkou MUDr. L. dňa 01.02.2017, ako aj na základe výsledkov vykonanej lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného v rámci ktorej posudkoví lekári organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vykonali kontrolu bodového hodnotenia (§ 153 ods. 4 písm. c/ zák. č. 461/2004 Z.z.), o čom boli spísané zápisnice. 34. Tak, ako to vyplýva z obsahu odvolania podaného žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, žalobca nesúhlasil s výškou bodového ohodnotenia bolesti vykonaného posudkovou lekárkou, ani s výsledkami kontroly bodového hodnotenia uvedeného v Lekárskom posudku z 01.02.2017 vykonanej posudkovou lekárkou prvostupňového orgánu verejnej správy. Tvrdil, že ohodnotenie bolesti nezodpovedá lekárskym správam predloženým žalobcom v administratívnom konaní (najmä lekárskej správy z Fakultnej nemocnice Trnava, urgentný príjem z 19.11.2016), pričom podrobne konkretizoval, v čom je podľa neho hodnotenie nesprávne a nesúladné so zákonom (zák. č. 437/2004 Z.z., príloha č. 1). Konkrétne namietal nesprávne hodnotenie poškodenia očí, keď v lekárskom posudku i v zápisnici z kontroly bodového hodnotenia vyhotovenej posudkovou lekárkou prvostupňového orgánu verejnej správy bolo hodnotenie popálenie mihalnice II. a III. stupňa (položka 21) 15 bodmi, t.j. bolo vykonané hodnotenie popálenia len jedného oka, hoci z lekárskej správy z 19.1.2016 vyplýva, že popálené mal obidve oči (očné viečka). Ďalej namietal, že nebolo vôbec ohodnotené popálenie pravého ucha, hoci z lekárskej správy z 19.11.2016 vyplýva, že na pravom uchu mal popáleniu I. stupňa. Napokon namietal celkový rozsah poškodenia zdravia - popálenia hlavy a krku, keď podľa žalobcu bola nesprávne použitá položka 243b3 popálenie II. stupňa v rozsahu od 51 do 100 cm2 s počtom bodov 15 (z rozpätia 15-20), pričom tvrdil, že rozsah popálenia hlavy a krku II. stupňa bol minimálne v rozsahu 200/250 až 350 cm2, čo predstavuje niekoľko % povrchu tela. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy vyplýva, že obsahuje popis priebehu administratívneho konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, vrátane citácie z Lekárskeho posudku z 01.02.2017 (v časti bodového hodnotenia bolestného) a citácie záverov kontroly bodového hodnotenia vykonanej posudkovou lekárkou prvostupňového orgánu verejnej správy so záverom, že kontrolou bodového hodnotenia bolo zistené, že lekársky posudok posudzujúcej lekárky bol vypracovaný správne. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že posudková lekárka žalovaného potvrdila správnosť bodového hodnotenia bolesti a to na podklade lekárskej dokumentácie z odborných vyšetrení, ktoré žalobca predložil do konania. Takéto odôvodnenie nezodpovedá požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. 35. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia predovšetkým neoznačil lekárske správy, na podklade ktorých rozhodoval, neuviedol ich obsah, ani to, čo z týchto dôkazov zistil a ako tieto skutkové zistenia vyhodnotil, resp. posúdil, a neuviedol ani úvahu, ktorou sa riadil pri hodnotení týchto dôkazov (vo vzťahu k určeniu bodového hodnotenia bolestného za poškodenie zdravia žalobcu v dôsledku predmetného pracovného úrazu). Obdobne to, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol (čiastočne) obsah Lekárskeho posudku z 01.02.2017 a Zápisnice z kontroly bodového hodnotenia vykonanej posudkovou lekárkou orgánu verejnej správy, na základe ktorých vydal napadnuté rozhodnutie so záverom, že „posudková lekárka žalovaného sa v rámci kontroly bodového hodnotenia bolesti v novom lekárskom posudku (lekársky posudok z 01.02.2017) stotožnila so záverom a odôvodnením posudkovej lekárky pobočky z kontroly bodového hodnotenia vykonanej v prvostupňovom konaní, čím potvrdila správnosť nového lekárskeho posudku“ neumožňuje účastníkovi konania (ani správnemu súdu v preskúmavacom konaní) spoznať úvahu žalovaného, ako tieto listiny vyhodnotil a čo z nich zistil. A to navyše v prípade, ak v Zápisnici o kontrole bodového hodnotenia vyhotovenej posudkovou lekárkou prvostupňového orgánu verejnej správy odôvodnenie absentuje. Pre účely kontroly bodového hodnotenia uvedeného v Lekárskom posudku z 01.02.2017 totiž nepostačuje, ak posudková lekárka v zápisnici uvedie, že „rozsah popálenia je väčší, ako bolo pôvodne v posudku o bolestnom uvedené“ ... „nový posudok s počtom bodov 35 je správny“. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že ani samotný Lekársky posudok z 01.02.2017 (tzv. „nový lekársky posudok“) neobsahuje žiadne odôvodnenie (časť „Zdôvodnenie“ nie je vôbec posudzujúcou lekárkou vyplnená). Takto vypracovaný lekársky posudok potom nezodpovedá zákonnému ust. § 8 ods. 1 písm. f/ a § 8 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z., pretože neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Z lekárskeho posudku, ani z kontroly bodového hodnotenia vykonanej posudkovou lekárkou žalovaného navyše nie je zrejmé, na základe akých kritérií bolo pri určení bodov pri položke 21 (popálenie na mihalnici II. a III. stupňa, horný index 0) stanovených 15 bodov v rámci rozpätia 15-20. Nie je teda zrejmá úvaha, ako bolo pri určení bodovej hodnoty prihliadnuté na kritériá stanovené v § 9 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. Takáto úvaha nie je zrejmá ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rovnako z tohto odôvodnenia nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, konkrétne, ako sa vysporiadal s námietkou absencie hodnotenia popáleniny II. stupňa druhého oka, resp. popáleniny pravého ucha I. stupňa, ani s námietkami žalobcom tvrdeného nesprávne určeného rozsahu popálenín tváre a krku. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru správnych súdov i Najvyššieho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo veciach sociálnych) musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah posudkov, ktoré sú iba podkladom rozhodnutia. Rozhodnutia musia byť dostatočným a presvedčivým spôsobom odôvodnené a preskúmateľné, čo rovnako platí aj pre lekárske posudky, ktoré sú základným podkladom pre takéto rozhodnutie. 36. Keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného, ani Zápisnica z kontroly bodového hodnotenia vyhotovená posudkovým lekárom žalovaného, ani lekársky posudok posudzujúcej lekárky z 01.02.2017 riadne odôvodnenie určenia bodového hodnotenia bolesti v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z. a jeho prílohy č. 1 neobsahujú, žalobca dôvodne namietal nedostatočné vyhodnotenie jeho zdravotného stavu tak v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia, posudzujúcej lekárky, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný (a ani posudková lekárka žalovaného) sa námietkami žalobcu uvedenými v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy nezaoberali. Podľa názoru správneho súdu povinnosťou posudkového lekára žalovaného, resp. i prvostupňového orgánu verejnej správy, bolo posudzujúcu lekárku vyzvať, aby z odborného medicínskeho hľadiska žalobcovi ako laikovi zrozumiteľným spôsobom vysvetlila zaradenie poškodenia jeho zdravia do príslušných položiek podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. tak, ako ňou bolo uskutočnené, a to aj s prihliadnutím na zákonné kritériá hodnotenia bolesti, resp. sám žalovaný mal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (aj vzhľadom na konkrétne odvolacie námietky žalobcu) takéto vysvetlenie uviesť. Vyššie uvedené skutočnosti zakladajú dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. 37. Vzhľadom na to, že správny súd napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nevyhovel návrhu právnej zástupkyne žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania správnym súdom ustanoveným znalcom. Za situácie, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako žalovaný vyhodnotil podklady, na základe ktorých rozhodoval (lekársky posudok, kontrola bodového hodnotenia, lekárske správy), by bolo ustanovenie znalca predčasné a nehospodárne. Nie je totiž úlohou znalca vyhodnocovať „správnosť lekárskeho posudku“. Tak správny súd, ako aj orgán verejnej správy môže ustanoviť znalca v prípade, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok (§ 196 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z.). Žalovaný v ďalšom konaní opätovne preskúma napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy z hľadiska jednotlivých odvolacích námietok ohľadne žalobcom tvrdeného nedostatočne, resp. nesprávne určeného bodového hodnotenia bolestného a v prípade, ak po vyhodnotení všetkých listinných dôkazov dospeje k záveru, že má dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby odôvodnenie spĺňalo zákonom stanovené náležitosti. V ďalšom konaní bude žalovaný za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci povinný postupovať podľa § 196 zák. č. 461/2003 Z.z. a následne po preskúmaní napadnutého rozhodnutia bude postupovať v intenciách ust. § 218 zák. č. 461/2003 Z.z. 38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, keďže žalobca bol vo veci úspešný v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).