Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoR/5/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115882877 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:5115882877.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu 1/ IBF, s. r. o., so sídlom 1. mája 264, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 409 944 a žalobcu 2/ K. E., bytom X. G. XXX/XXA, XXX XX L. U. G., obaja právne zast. JUDr. Martin Olos, advokát, Karola Kašiaka 1, 01 313 Rajecké Teplice proti žalovanému LAURIN MEDICA, s. r. o., so sídlom Belanského 1345, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 634 061, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu 1/ a 2/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cr/10/2015-150 zo dňa 31. októbra 2017 takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cr/10/2015-150 zo dňa 31. októbra 2017 potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zamietol súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ a 2/, ktorou žiadali súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom v Žiline, V. Tvrdého 17, Žilina pod sp.zn. RRS 2015/23 dňa 01.10.2015, ktorým boli zaviazaní zaplatiť žalovanému 7.550,65 Eur spolu s úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou a náhradou trov rozhodcovského konania. Rozhodcovský rozsudok im bol doručený dňa 19.10.2015, preto žalobu podali podľa § 40 ods.1 písm. a) zák.č. 244/2002 Z.z. na súd včas. Dôvodom pre podanie žaloby bolo to, že rozhodcovským súdom bol rozhodnutý spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, keďže sa žalobca 2/ so žalovaným nikdy nedohodol na žiadnej rozhodcovskej doložke. Na rozhodcovskej doložke sa so žalovaným dohodol jedine žalobca 1/, ktorý uzavrel nájomnú zmluvu tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojil konateľ žalobcu 1/ svoj podpis. Na nájomnej zmluve absentuje akýkoľvek podpis žalobcu 2/ ako fyzickej osoby - ručiteľa, preto je zmluva podpísaná iba žalobcom 1/ ako nájomcom. 2. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu voči žalobcovi 2/ namietali žalobcovia už v rozhodcovskom konaní, a to nielen preto, že ručiteľské vyhlásenie žalobcu 2/ je absolútne neplatné, ale najmä z dôvodu, že sa žalobca 2/ nikdy so žalovaným na rozhodcovskej zmluve alebo doložke na prejednanie sporu v rozhodcovskom konaní nedohodol. Zároveň namietali aj výšku zmluvnej pokuty dohodnutú v rozsahu 36,5% ročne ako neprimerane vysokej, keď žalovanému boli priznané okrem nej aj úroky z omeškania. Zároveň žalobcovia žiadali aj odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ktorý objektívne ohrozuje ich majetkové práva, existenciu a živobytie, a to aj s poukazom na výšku istiny. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že keďže sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhali dvaja žalobcovia, musel každý z nich preukázať existenciu dôvodov na jeho zrušenie samostatne. S prihliadnutím na obranu žalovaného, v ktorej žalovaný potvrdil, že uzatvoril so žalobcom 1/ Zmluvu o nájme č. XXXX/XXXX dňa 06.09.2014, ktorú v mene žalobcu 1/ podpísal žalobca 2/ ako jeho konateľ a tento počas rozhodcovského konania nedostatok právomoci rozhodcovského súdu nenamietal, posúdil súd prvej inštancie žalobu podanú žalobcom 1/ ako nedôvodnú. Žalobca 1/ nenamietal ani to, že by rozhodcovský súd mal konať v konaní, v ktorom nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva alebo že by spor prejednávaný pred rozhodcovským súdom mal vybočovať z medzí rozhodcovskej doložky. Navyše sám žalobca 1/ v žalobe uviedol, že so žalovaným rozhodcovskú doložku uzatvoril, čiže sa ani nemôže zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu jej neexistencie domáhať. Iné dôvody, ktoré by skutkovo vymedzovali opodstatnenosť zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobca 1/ ani v žalobe neuviedol. 4. Súd preto zhodne s obranou žalovaného skonštatoval, že žalobca 1/ nepreukázal také skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako dôvody opodstatňujúce zrušenie rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k nemu, keďže rozhodcovská zmluva medzi žalobcom 1/ a žalovaným bola uzavretá platne. Zákonné podmienky uvedené v § 40 ods.1 písm. a) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tak zo strany žalobcu 1/ splnené neboli. 5. Žalovaný poukázal v konaní najmä na čl. V. bod 5.9 nájomnej zmluvy, ktorého obsahom je, že nielen účastníci, ale aj osoby, ktoré v ich mene konajú, a teda žalobca 2/ sa dojednali, že spory vzniknuté z nájomnej zmluvy bude riešiť rozhodcovský súd, pričom z čl. V bod 5.7 nájomnej zmluvy dostatočne jasne vyplýva, že osoba, ktorá ju v mene nájomcu podpisuje vyhlásila, že na seba preberá ručiteľský záväzok, pričom šlo o osobu, ktorá konala v mene nájomcu, preto ručiteľské vyhlásenie nemôže byť ani neurčité a ani nezrozumiteľné. 6. Súd mal za preukázané, že Zmluvu o nájme č. XXXX/XXXX zo dňa 06.09.2014 ako prenajímateľ uzatvoril právny predchodca žalovaného a ako nájomca žalobca 1/, za ktorého ju podpísal žalobca 2/ ako jeho konateľ, a teda štatutárny zástupca. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o vzťah medzi podnikateľmi, vyhodnotil súd prvej inštancie s poukazom na § 261 ods.9 Obch. zák. a § 261 ods.7 Obch. zák. záväzkový vzťah, ktorý medzi podnikateľmi vznikol ako vzťah obchodnoprávny s tým, že nájomná zmluva je upravená len v Občianskom zákonníku, preto sa ako zmluvný typ bude spravovať príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Záväzky, ktoré vznikli v súvislosti so zabezpečením plnenia záväzkového vzťahu žalobcu 1/ a žalobcu 2/ pri ich podnikateľskej činnosti sa však spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva o nájme uzavretá podľa § 663 a nasl. Obč. zák. obsahuje v jej úvode, že je uzatvorená medzi prenajímateľom a nájomcom, preto súd dospel k záveru, že obsahovala aj platný ručiteľský záväzok žalobcu, ktorý sa spravuje ust. § 303 Obch. zák. V osobitných ustanoveniach zmluvy, a to čl. V. bod 5.7 bolo jasne, určite a zrozumiteľne uvedené, že osoba, ktorá v mene nájomcu alebo v jeho zastúpení podpisuje zmluvu zároveň vyhlasuje, že za záväzky nájomcu vyplývajúce z tejto zmluvy ručí. Osobou, ktorá v mene nájomcu, teda žalobcu 1/ zmluvu podpísala bol žalobca 2/ tak, ako je to uvedené aj pri označení nájomcu v úvode zmluvy. Ručiteľské vyhlásenie preto obsahuje aj špecifikáciu ručiteľa a aj špecifikáciu zabezpečovaných záväzkov, preto zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že ak určitá osoba pri právnom úkone koná za alebo v mene viacerých účastníkov, že by v prípade písomnej formy úkonov musel byť jej podpis osobitne za každého z nich. Žalobca 2/ konal ako konateľ žalobcu 1/, a teda ako štatutárny orgán, preto mal pri podpise zmluvy dňa 06.09.2014 konať s odbornou starostlivosťou a byť si vedomý toho, do akých vzťahov pri podpisovaní zmluvy o nájme vstupuje. Ak dňa 06.09.2014 žalobca 2/ ako osoba konajúca za žalobcu 1/ podpísal zmluvu o nájme, došlo tým nielen k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom 1/ a právnym predchodcom žalovaného, ale aj k platnému ručiteľskému vyhláseniu žalobcu 2/ vo vzťahu žalovanému. Pri podpise zmluvy za nájomcu je uvedený len podpis žalobcu 2/, pričom odtlačok pečiatky spoločnosti žalobcu 1/ sa pri jeho podpise nenachádza. Žalobca 2/ pri podpise zmluvy ani nevyjadril, že by šlo len o podpis a o konanie za žalobcu 1/ ako nájomcu. 7. Súd mal za preukázané, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v osobitných ustanoveniach zmluvy o nájme, keď v čl. V. bod 5.9 bolo dohodnuté, že účastníci a osoby v ich mene konajúce sa v zmysle predpisov o rozhodcovskom konaní dojednávajú, že o sporoch vzniknutých z tejto zmluvy sa rozhodne v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom v Žiline. Ak žalobca 2/ bol osobou konajúcou v mene žalobcu 1/, na rozhodcovskej doložke sa dohodli nielen nájomca a prenajímateľ ako zmluvné strany nájomnej zmluvy, ale aj žalobca 2/ ako ručiteľ. Ak do zmluvy o nájme bol poňatý aj platný ručiteľský záväzok, sporom vzniknutým zo zmluvy bol nielen spor z nájomnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného ako prenajímateľom a žalobcom 1/ ako nájomcom, ale aj spor z ručiteľského záväzku medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom 2/ ako ručiteľom. Rozhodcovská doložka sa preto vzťahovala podľa názoru súdu prvej inštancie aj na spory z ručenia, a teda aj na žalobcu 2/. V čl. V. bod 5.7 a v čl. V. bod 5.9 bolo rozlíšené, že nejde o osobu nájomcu, ale o osobu konajúcu v mene nájomcu. 8. K argumentácii žalobcov ohľadom iného právneho názoru vysloveného Okresným súdom Banská Bystrica v konaní vedenom pod č.k. 65Cb/27/2012 zo dňa 27.06.2016, ktorý bol potvrdený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/115/2015 zo dňa 02.07.2015 súd uviedol, že šlo o skutkovo odlišnú situáciu, keďže ručiteľské vyhlásenie bolo dané odkazom na Všeobecné obchodné podmienky a nebolo poňaté priamo do zmluvy tak, ako je tomu v prejednávanej veci, kde v rozhodcovskej doložke je priamo uvedené, že sa zmluvné strany na rozhodcovskom konaní dohodli. Nie je v nej uvedené, že by sa boli dohodli účastníci a osoby v ich mene konajúce tak, ako je to v prejednávanej veci. 9. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd neprihliadol na tvrdenia žalobcu 2/ o tom, že žiaden ručiteľský záväzok neprijal, ako ani na tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ o neprimerane vysokej zmluvnej pokute, keďže táto skutočnosť nepredstavuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože súd v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku skúma len to, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený nárok aj podľa predpisov hmotného práva. Rovnako súd prvej inštancie nevyhodnocoval námietku žalobcov 1/ a 2/ ohľadom zaujatosti vznesenej v rozhodcovskom konaní, keďže takýto dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako dôvod pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcami vznesený nebol. 10. Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu vždy preskúma, či sú dôvody, pre ktoré by bolo odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku a ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo ak by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom, sám by ex offo tieto dôvody v konaní zisťoval. Súd nezistil preto žiadne dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že uznanie alebo výkon rozhodcovského rozsudku v prejednávanej veci by bol v rozpore s verejným poriadkom, čo by prichádzalo do úvahy v prípadoch, kedy by rozhodcovské rozhodnutie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalca alebo svedka alebo keby tomu bránila prekážka rozhodnutej veci. 11. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol, o ich návrhu na odloženie vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.3 zák.č. 244/2002 Z.z., nemal dôvod rozhodovať. 12. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojili žalobca 1/ a 2/ a podali proti nemu odvolanie. Rozhodnutie súdu považovali za vecne nesprávne, keďže okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd vec riadne neprejednal, žalobné námietky žalobcov dostatočne neposúdil a nepreskúmal ani obsah spisu rozhodcovského súdu. Zotrvali na svojom tvrdení, že nájomnú zmluvu podpísal len žalobca 1/ tak, že k obchodnému menu žalobcu 1/ pripojil konateľ svoj podpis, pričom podpis žalobcu 2/ na nájomnej zmluve ako fyzickej osoby ručiteľa absentuje. Právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje, aby konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným svojim jediným podpisom, ktorým konal v mene spoločnosti s ručením obmedzeným sa súčasne zaviazal aj ako fyzická osoba. Žalobca 2/ nikdy žalovanému ako fyzická osoba nevyhlásil a neprevzal žiaden ručiteľský záväzok, ktorý ani neobsahuje žiadne označenie a špecifikáciu osoby ručiteľa, čo sa sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Ručenie pritom ex lege vzniká výlučne samostatným písomným vyhlásením, nie zmluvou a keby bol aj platný, rozhodcovská doložka uvedená v čl. V. bod 5.9 zmluvy o nájme sa na právne vzťahy vyplývajúce z ručenia nevzťahovala, nakoľko bola výslovne dojednaná iba na právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme, a nie aj z ručenia ako zabezpečovacieho inštitútu. V tejto súvislosti poukázali žalobcovia na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 65Cb/27/2012 zo dňa 27.06.2016. Žalobca 2/ sa tak so žalovaným nikdy nedohodol na žiadnej rozhodcovskej doložke. Zotrvali rovnako na tom, že zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 0,1% denne, t.j. 36,5% ročne je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, preto nemôže požívať právnu ochranu. 13. V rozhodcovskom konaní namietli žalobcovia zaujatosť rozhodcu, ktorú námietku však rozhodcovský súd neakceptoval, preto takéto konanie nemohlo pred rozhodcom prebiehať spravodlivo a rozhodca ktorý konal, mal byť vo veci vylúčený. Na záver poukázali na § 157 ods.2 OSP (v znení platnom do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný § 220 a nasl. CSP), ktorý zhodne upravuje obsah odôvodnenia rozsudku všeobecného súdu. Navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, prípadne zmeniť tak, že rozhodcovský rozsudok odvolací súd zruší a zároveň rozhodne o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu bude priznaný žalobcom voči žalovanému. 14. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril aj žalovaný, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, ktoré vyhodnotil v súlade s § 191 a nasl. CSP. V odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci a výsledky vykonaného dokazovania, pričom ním prijaté právne závery primerane vysvetlil. Žalobcovia k veci samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé vyhodnotiť skutkový stav inak. 15. Nesúhlasil s tým, že by záväzok z nájomného bol iba záväzkom žalobcu 1/, pretože so žalobcom 1/ uzatvoril žalovaný zmluvu o nájme, v mene ktorého konal žalobca 2/ ako jeho konateľ a následne boli žalobcovi 1/ vystavované faktúry za nájomné, ktoré žalobca 1/ neplatil. Z obsahu čl. V. bod 5.7 nájomnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že osoba, ktorá v mene nájomcu alebo v jeho zastúpení podpisuje túto zmluvu, t.j. zmluvu o nájme zároveň vyhlasuje, že je oprávnená v mene nájomcu vystupovať a túto zmluvu podpísať, že za záväzky nájomcu vyplývajúce z tejto zmluvy ručí a ich uhradí, ak ich neuhradí nájomca. Osoba, ktorá v mene nájomcu zmluvu podpisovala vyhlásila, že na seba preberá ručiteľský záväzok, pričom sa jedná o osobu konajúcu v mene nájomcu, preto nie je možné prijať záver, že by ručiteľské vyhlásenie bolo neurčité a nezrozumiteľné. Osoba, ktorá koná v mene nájomcu je špecifikovaná vo verejne prístupnom obchodnom registri u spoločnosti žalobcu 1/ ako štatutárny orgán a je uvedená aj na titulnej strane zmluvy, a to menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Skutočnosť, či je potrebné, aby zmluva bola podpísaná každou osobou zvlášť alebo stačí len jeden podpis za ručiteľa a nájomcu spoločne, je judikovaná aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok sp.zn. 1ObdoV/87/2007 zo dňa 01.01.2011 (R 7/2011), ale aj rozhodnutiami všeobecných súdov, ako napr. rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/40/2011 z 25.01.2012, ktorý bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 14Cob/150/2012, obdobne aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60Cb/220/2009 zo dňa 17.04.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 43Cob/127/2012 zo dňa 20.09.2012. 16. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že by sa sporové strany nedohodli na rozhodcovskej doložke. Súd prvej inštancie dostatočne preskúmal tieto ich tvrdenia a ich nepravdivosť náležite zdôvodnil. 17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 18. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že rozhodcovským rozsudkom sp.zn. RRS 2015/23 zo dňa 01.10.2015, ktorý bol doručený žalobcom dňa 19.10.2015 boli žalobcovia zaviazaní zaplatiť žalovanému sumu 7.550,65 Eur s úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou a trovami rozhodcovského konania, a to napriek tomu, že žalobcovia v prejednávanej veci vzniesli v rozhodcovskom konaní námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať, pretože žalobca 2/ so žalovaným nikdy neuzavrel rozhodcovskú doložku. Rozsudok žiadali zrušiť aj z dôvodu priznania neprimerane vysokej zmluvnej pokuty 0,1% denne z dlžnej sumy. Námietku zaujatosti rozhodcu konať vo veci, s ktorou sa rozhodcovský súd bližšie nezaoberal, keďže žalobcovi nezaplatili na výzvu súdne poplatky, si žalobcovia ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku v žalobe včas neuplatnili. 19. Žalobcovia v prejednávanej veci pred súdom prvej inštancie tvrdili, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva a ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, čo je dôvod uvedený v § 40 ods.1 písm. a) zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ZoRK) na jeho zrušenie. Žalobca 2/ v konaní tvrdil, že sa so žalovaným nikdy na žiadnej rozhodcovskej doložke nedohodol a že rozhodcovskú doložku uzatvoril so žalovaným výlučne žalobca 1/, ktorý uzatvoril nájomnú zmluvu a túto podpísal v mene obchodnej spoločnosti ako jej konateľ, pričom podpis žalobcu 2/ ako fyzickej osoby - ručiteľa na nájomnej zmluve absentuje. Tvrdil tiež, že konateľ spoločnosti sa môže svojim podpisom podpísať len že konal v jej mene, pričom sa nemôže súčasne zaviazať aj ako fyzická osoba, pretože nemôže konať za dva odlišné právne subjekty. Ručiteľské vyhlásenie zakomponované do nájomnej zmluvy neobsahuje žiadne označenie a špecifikáciu osoby ručiteľa, preto je nezrozumiteľné a neurčité, a teda absolútne neplatné. Ručiteľ nie je nikdy zmluvnou stranou a ani účastníkom zmluvy, keďže jeho postavenie je samostatné, a nie solidárne. 20. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, odd. Sro, vložka č. 12155/S vyplýva, že od 08.06.2016 bol žalovaný z obchodného registra vymazaný a právnym nástupcom sa stala spoločnosť LAURIN MEDICA, s. r. o., Kysucké Nové Mesto (predtým MILUNI group s.r.o.). Právny predchodca žalovaného tak zanikol v dôsledku zlúčenia so žalovaným ešte po začatí rozhodcovského konania, v ktorom bol v postavení žalobcu. 21. Z čl. V. bod 5.9 nájomnej zmluvy č. XXXX/XXXX zo dňa 06.09.2014 vyplýva, že nielen účastníci, ale aj osoby v ich mene konajúce sa v zmysle predpisov o rozhodcovskom konaní dojednali, že o sporoch vzniknutých z tejto zmluvy sa rozhodne v rozhodcovskom konaní Rozhodcovským súdom v Žiline, 010 01 Žilina, V. Tvrdého 17, ktorého zriadenie, štatút a rokovací poriadok boli zverejnené v Obchodnom vestníku a na www.rozhodcovskysud-zilina.sk <http://www.rozhodcovskysud-zilina.sk>, rozhodcovský súd rozhoduje s odbornou starostlivosťou podľa zásad spravodlivosti. 22. Z čl. V. bod 5.7 Zmluvy o nájme vyplýva, že osoba, ktorá v mene nájomcu alebo v jeho zastúpení podpisuje túto zmluvu vyhlasuje, že je oprávnená v mene nájomcu vystupovať a túto zmluvu podpísať. Zároveň vyhlasuje, že za záväzky nájomcu vyplývajúce z tejto zmluvy ručí a uhradí ich, ak ich neuhradí nájomca. 23. Potom, ako podaním zo dňa 24.07.2017 rozhodcovský súd doručoval žalobcom rozhodcovské uznesenie, ktorým im v prílohe predkladal žalobu predloženú žalovaným v tejto veci a rozhodol, že sa vo veci nariaďuje písomné konanie, keď v ňom uviedol, ktorý rozhodca bol ustanovený a vyzval ich, aby sa v lehote 10 kalendárnych dní písomne vyjadrili a zaslali mu žalobnú odpoveď s tým, že sú povinní sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe, označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať, pripojiť dôkazy, o ktoré svoje tvrdenia opierajú, zaslali žalobcovia podaním zo dňa 24.08.2015 rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej uplatnili námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a námietku zaujatosti - predpojatosti - odmietnutie rozhodcu, ako aj námietku postupu rozhodcovského súdu. 24. Podľa § 40 ods.1 písm.a) bod 3 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu 16.11.2015 tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti. 25. Podľa § 261 ods.7 Obch. zák. v znení ku dňu 06.09.2014 touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. 26. Podľa § 303 cit. zák., kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 27. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu žalobcov zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa ďalšie skutočnosti. 28. K argumentácii žalobcov ohľadom zákonných požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia súdom s odkazom na § 157 ods.2 OSP, ktorý platil len do 30.06.2016 a od 01.07.2016 je právna úprava odôvodnenia obsiahnutá v 220 a nasl. CSP odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, ktoré vyhodnotil v súlade s § 191 a nasl. CSP. V odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, argumenty strán sporu a k zistenému skutkovému stavu dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov, a to aj vo vzájomných súvislostiach. 29. Podľa znenia § 157 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523157'&ucin-k- dni='30.12.9999'> OSP, ale aj podľa § 220 ods. 2 CSP súd v odôvodnení rozsudku uvedie podstatný obsah prednesov, jasne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Pritom dbá, aby bolo odôvodnenie rozsudku presvedčivé. Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania - strany sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom konania - stranou sporu. 30. Predmetné ustanovenie sa v plnej miere uplatňuje aj v odvolacom konaní s tým, že úlohou odvolacieho súdu nie je v odôvodnení svojho rozhodnutia odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 432/2011-61 z 31.05.2012) Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, prvostupňového, ale aj odvolacieho, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004) 31. Za porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces nemožno však považovať, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania - strany sporu a jej návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania - strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. 32. Podľa názoru odvolacieho súdu sa v prejednávanej veci nejedná o nedostatočne a ani o nepresvedčivo odôvodnené rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď tento v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu a ich právne argumenty a zdôvodnil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Vyplýva z neho ako právne vec posúdil, a to aj s odkazom na právny predpisy, ktoré boli konaním žalobcov nesporne porušené. 33. Zo zmluvy o nájme, ktorú uzavrel žalobca 1/ s právnym predchodcom žalovaného vyplýva, že podľa povahy záväzku, ktorý medzi účastníkmi zmluvy vznikol napriek tomu, že na strane ručiteľa vystupovala fyzická osoba, ktorá podnikateľom nie je, ide o záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, čo vyplýva z ust. § 261 ods.1 a 7 Obch. zák. 34. Medzi práva spojené s pohľadávkou nesporne patria aj práva vyplývajúce z akcesorických vzťahov, ktoré sú na pohľadávku vo forme nezaplateného nájomného viazané, a teda aj tie, ktoré vyplývajú zo zabezpečenia pohľadávky. Medzi zmluvnými stranami, ktoré uzatvorili nájomnú zmluvu nebolo sporné, že sa jednalo o platný právny úkon, pričom platenie nájomného vo výške, na akej sa zmluvné strany dohodli, bolo zabezpečené ručením tak, ako to vyplýva z jej čl. V. bod 5.7. 35. Zabezpečenie záväzku ručením upravuje Obchodný zákonník komplexne v § 303 a nasl., preto sa pre obchodné záväzkové vzťahy nepoužije ust. § 546 až § 550 OZ o ručení. Záväzok ručiteľa je vo vzťahu k záväzku dlžníka záväzkom akcesorickým. Nemôže preto vzniknúť bez toho, že by platne nevznikol a netrval zabezpečovaný záväzok. Podľa § 303 Obch. zák. spočíva vznik ručenia na písomnom prehlásení ručiteľa, takže sa nevyžaduje súhlas ani veriteľa a ani dlžníka. Takýto spôsob vzniku ručenia zodpovedá obchodnej praxi. Písomná forma vyhlásenia ručiteľa je podmienkou jeho platnosti, pričom z neho musí byť zrejmé určenie veriteľa, dlžníka a ručiteľa, ako aj vymedzenie zabezpečovaného záväzku. Tiež z neho musí vyplývať vyhlásenie ručiteľa, že za dlžníka splní záväzok, ak tento nesplní dlžník sám. Ručiť za záväzok je možné aj vtedy, ak tento vznikne v budúcnosti, čo vyplýva z § 304 ods.2 Obch. zák. 36. V čl. V. bod 5.7 nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že osoba, ktorá v mene nájomcu alebo v jeho zastúpení podpisuje túto nájomnú zmluvu vyhlasuje, že je oprávnená v mene nájomcu vystupovať a túto zmluvu podpísať. Zároveň vyhlásila, že za záväzky nájomcu vyplývajúce z tejto zmluvy ručí a uhradí ich, ak ich neuhradí nájomca. 37. Ak žalobca 2/ ako osoba, ktorá v mene nájomcu alebo v jeho zastúpení podpísala nájomnú zmluvu v nej vyhlásila, že zaplatí všetky finančné záväzky za obchodnú spoločnosť ako za dlžníka vzniknuté na základe tejto nájomnej zmluvy, pričom vyhlásenie je súčasťou zmluvy, je z takéhoto vyhlásenia nutné vyvodiť, že ručením boli zabezpečené všetky finančné záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré pre neho z predmetnej nájomnej zmluvy vyplývali. Ručením boli tiež zabezpečované aj tie finančné záväzky dlžníka, ktoré by mu vznikli v budúcnosti napr. pri odstúpení od nájomnej zmluvy a pod. Záväzok dlžníka, ktorý je podnikateľom môže byť pritom zabezpečený ručiteľským vyhlásením osoby, ktorá podnikateľom nie je (Soudní rozhledy 4/1996, str. 87). 38. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý správne dospel k záveru, že zmluva o nájme, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom 1/ a právnym predchodcom žalovaného bola podpísaná jej štatutárnym zástupcom, a teda osobou, ktorá ju bola v mene nájomcu, ale aj v jeho zastúpení oprávnená podpísať, a to aj ako ručiteľský záväzok, pretože súbežne vystupovala aj v postavení ručiteľa. Vo vzťahu k veriteľovi tá isá oprávnená osoba písomne vyhlásila, že uspokojí dlh dlžníka, ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok a že zaplatí nájomné dohodnuté vo výške podľa nájomnej zmluvy. Právnu formu vyhlásenia ručiteľa Obchodný zákonník striktne neupravuje, keďže z § 303 Obch. zák. vyplýva len to, že z neho musí byť zrejmé vyhlásenie o uspokojení dlhu ručiteľom a že musí byť urobené v písomnej forme. Z uvedenej právnej úpravy nevyplýva, že by vždy muselo ísť len o jednostranný právny úkon. Vyhlásenie ručiteľa môže byť preto obsiahnuté aj v dvojstrannom právnom úkone, a teda môže byť súčasťou zmluvy o hlavnom predmete, ktorého sa ručenie ako akcesorický záväzok týka. 39. Práve o takýto prípad sa jedná aj v prejednávanej veci, keďže vyhlásenie žalobcu 2/ v bode 5.7 nájomnej zmluvy je súčasťou nájomnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, v záhlaví ktorého je jednoznačne uvedený prenajímateľ a nájomca, v mene ktorého konal žalobca 2/ ako oprávnená osoba a štatutárny zástupca, pričom štatutárny zástupca je označený menom, priezviskom a ďalšími konkrétnymi údajmi, vzťahujúcimi sa k žalobcovi 2/, ktorý v čase podpisu zmluvy o nájme konal nielen v postavení štatutárneho zástupcu menom žalobcu 1/, ale aj ako fyzická osoba, ktorá sa za splatenie dlhu žalobcom 1/ zaručila. Údaje o žalobcovi 2/ uvedené v záhlaví zmluvy o nájme je treba vykladať v nadväznosti na obsah čl. V. bod 5.7 zmluvy a tieto sú dostatočné na to, aby identifikovali presne a jednoznačne osobu ručiteľa, a to aj s prihliadnutím na čl. I. a II. nájomnej zmluvy, v ktorých bola dohodnutá výška nájomného aj predmet zmluvy, plnenie ktorého bolo ručením zabezpečené. Všetky podstatné skutočnosti ručiteľského vyhlásenia sú tak jednoznačne zrejmé z obsahu nájomnej zmluvy. Okrem označenia osoby ručiteľa ako osoby, ktorá v mene nájomcu alebo v jeho zastúpení ako osoba oprávnená v mene nájomcu vystupovať a túto zmluvu podpísať, podpísala tá istá osoba aj vyhlásenie, že je je dostatočne zrejmý aj konkrétny záväzok, za splatenie ktorého sa ako žalobca 2/ zaručil. 40. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu 2/ v ním podanom odvolaní o tom, že pri viacerých právnych úkonoch musí byť na týchto zrejmé, že ktorý podpis jednej a tej istej osoby sa týka ktorého konkrétneho záväzku, a to z toho dôvodu, že menom obchodnej spoločnosti je oprávnený tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra žalobcu 1/ konať jej štatutárny zástupca, ktorý je ako konateľ zapísaný v obchodnom registri a ktorým je osoba K.a E., totožná s osobou ručiteľa v postavení žalobcu 2/. Bol to pán K. E., kto podpisoval zmluvu o nájme s úmyslom prenajať priestory pre obchodnú spoločnosť s vedomosťou o tom, že za ich prenajatie bude musieť žalobca 1/ platiť dohodnutú výšku nájomného. Ak podpísal ako konateľ žalobcu 1/ nájomnú zmluvu s takým obsahom, v akom bola priložená ako dôkaz k žalobe, potom z jej obsahu nesporne vyplýva, že žalovaný si platenie nájomného zabezpečil jedným z možných spôsobov, a to ručením, pričom ručenie neprevzala iná osoba než tá, ktorá je v záhlaví rozhodnutia nájomnej zmluvy uvedená ako osoba oprávnená konať v mene obchodnej spoločnosti v postavení štatutárneho zástupcu za túto obchodnú spoločnosť. Pokiaľ žalobca 1/ ako nájomca nebude platiť riadne nájomné, osoba uvedená v záhlaví nájomnej zmluvy - K. E. ako osoba oprávnená konať v mene obchodnej spoločnosti sa zaviazala ako fyzická osoba v postavení ručiteľa splatiť tento dlh žalovanému. Svedčí o tom jeho podpis na nájomnej zmluve, ktorý žalovanému garantoval zaplatenie nájomného buď dlžníkom ako obchodnou spoločnosťou alebo ručiteľom. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu 2/, že by na nájomnej zmluve absentoval jeho podpis. 41. K otázke, či je potrebné, aby bola zmluva podpísaná každou osobou zvlášť alebo postačuje len jeden podpis tej istej osoby ako ručiteľa a nájomcu odvolací súd rovnako, ako aj žalobca a súd prvej inštancie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1ObdoV 87/2007 zo dňa 01.01.2011, ako aj na doterajšiu súdnu prax, ktorá je v rozhodnutiach krajského súdu ako súdu odvolacieho zhodná s názorom Najvyššieho súdu SR v citovanom rozhodnutí. Iná by bola situácia, ak by osoba ručiteľa nebola konkretizovaná ako osoba oprávnená konať v mene obchodnej spoločnosti ako nájomcu uzatvárajúceho nájomnú zmluvu, a teda žalobcu 1/, príp. ak by nebola uvedená v záhlaví zmluvy o nájme alebo ak by v zmluve o nájme nebolo obsiahnuté vyhlásenie p. K. E. ako ručiteľa, príp. by chýbal na zmluve, v ktorej by síce bolo ručiteľské vyhlásenie o splnení záväzku nájomcu, jeho podpis. Takáto, resp. podobná situácia bola riešená rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/115/2015 zo dňa 02.07.2015, na ktoré žalobcovia poukázali a s nemožnosťou aplikácie ktorého na prejednávanú vec sa súd prvej inštancie dostatočne jasne vysporiadal. Obdobnú situáciu posudzoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí č.k. 43Cob/127/2012 zo dňa 20.09.2012, ale aj v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/236/2013 zo dňa 13.02.2014. 42. Neobstojí ani tvrdenie žalobcov v nimi podanom odvolaní o tom, že platne nebola dohodnutá ani rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá priamo v čl. V. bod 5.9 nájomnej zmluvy. Rozhodcovská doložka sa vzťahovala aj na spory z ručenia, a teda aj na prejednanie nároku uplatneného žalovaným v postavení žalobcu v rozhodcovskom konaní z titulu ručenia voči ručiteľovi ako žalobcovi 2/ v prejednávanej veci. V čl. V. bod 5.7 a v čl. V. bod 5.9 nájomnej zmluvy bolo dostatočne jasne rozlíšené, že pri písomnom ručiteľskom vyhlásení sa nejedná o osobu nájomcu, ktorá by takéto vyhlásenie bola urobila, ale o osobu oprávnenú konať v mene obchodnej spoločnosti, ktorou bol nesporne štatutárny zástupca nájomcu - žalobca 2/. 43. V čl. V. bod 5.9 nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že účastníci a osoby v ich mene konajúce sa v zmysle predpisov o rozhodcovskom konaní dojednávajú o tom, že o sporoch vzniknutých z tejto zmluvy sa rozhodne v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom v Žiline. V prejednávanej veci sa nesporne jedná o spor z nájomnej zmluvy, a to bez ohľadu na to, či sa vedie voči dlžníkovi alebo voči ručiteľovi dlžníka, pretože si veriteľ môže uplatniť voči ním svoj nárok aj samostatne, a to buď samostatnými žalobami alebo jednou žalobou, avšak z dvoch rôznych právnych titulov. Keďže bol žalobca 2/ osobou, ktorá konala v mene žalobcu 1/ ako jej štatutárny zástupca a bol označený menom a priezviskom, ako aj ďalším údajmi v záhlaví zmluvy o nájme, je nesporné, že sa na rozhodcovskej doložke dohodli platne nielen nájomca a prenajímateľ ako zmluvné strany nájomnej zmluvy, ale aj žalobca 2/ ako ručiteľ. Sporom, ktorý súvisí s nárokom vyplývajúcim zo zmluvy o nájme je nesporne aj spor zo záväzku subsidiárneho, ktorým je záväzok ručiteľský k záväzku hlavnému, bez ktorého by ručiteľský záväzok nemohol ani existovať. Preto sa aj na prejednanie a rozhodnutie sporu vzniknutého z titulu ručiteľského záväzku vzťahuje rozhodcovská doložka, ktorú žalobca 2/ nesporne podpísal. 44. Dôvod, ktorý tak žalobcovia v žalobe o prejedaní tejto veci uviedli, a to že sa rozhodcovským rozsudkom rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky alebo že prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky nebol žalobcami preukázaný, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu pre nezvládnutie dôkazného bremena o existencii dôvodu tvrdeného žalobcami v žalobe zamietol. 45. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu 2/ obsiahnuté v odvolaní, tieto sa postavenia žalobcu 1/ priamo nedotýkajú, keďže žalobca 1/ vznik záväzkového vzťahu, platnosť nájomnej zmluvy a ani povinnosť zaplatiť nájomné vo výške a v dátumoch, na ktorých sa so žalovaným dohodol, nenamietal. 46. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď neprihliadol ani na tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ o neprimerane vysokej zmluvnej pokute, keďže táto skutočnosť nepredstavuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku skúma súd len to, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený nárok aj podľa predpisov hmotného práva. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď nevyhodnocoval námietku žalobcov 1/ a 2/ ohľadom zaujatosti vznesenej v rozhodcovskom konaní, keďže takýto dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako dôvod pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcami vznesený nebol. 47. V rozhodcovskom konaní namietli žalobcovia zaujatosť rozhodcu, ktorú námietku však rozhodcovský súd neakceptoval, pretože žalobcovia v tejto veci nezaplatili súdne poplatky. Podstatné však je, že takýto dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako dôvod pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcami vznesený nebol. 48. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 CSP potvrdil. 49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, v nadväznosti na § 262 ods.1 a § 255 ods.1 CSP tak, že ho priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods.2 CSP v rozhodnutí, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 50. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).