Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/96/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200723 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6015200723.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: NetSpace, s.r.o., so sídlom Obrancov mieru 3173, 962 12 Detva, IČO: 36 049 778, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Aequitas s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: DTnet Detva s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 65, Detva, IČO: 46 079 386, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/008021-002-BD zo dňa 23. marca 2015, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2015/008021-002-BD zo dňa 23. marca 2015 a rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Mesta Detva č. j. 446/2013/Dka-ozn. zo dňa 2. decembra 2014 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% v sume, aká bude vyčíslená v uznesení vydanom tunajším súdom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov. III. Ďalší účastník konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Mesto Detva, ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) rozhodnutím č.j. 446/2013/DKa-ozn. zo dňa 02.12.2014 nepriznal spoločnosti NetSpace s.r.o. (v procesnom postavení žalobca) postavenie účastníka konania podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, § 14 a § 46 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v územnom konaní o umiestnení líniovej stavby „N., O. E. N. U.“ stavebníka DTnet Detva s.r.o. (v procesnom postavení ďalší účastník konania). 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca odvodzuje svoje postavenie ako účastníka konania v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona a v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku z dôvodu, že trasy navrhované stavebníkom DTnet Detva s.r.o. sú vedené v tesnej blízkosti, alebo dokonca v súbehu s líniovou stavbou žalobcu, a teda jeho vlastnícke práva ako vlastníka líniovej stavby „T. O. D. U. N.“ môžu byť rozhodnutím o umiestnení stavby „N. O. E. N.“ priamo dotknuté (§ 34 ods. 2 stavebného zákona) a rovnako môžu byť dotknuté aj jeho práva a právom chránené záujmy (§ 14 ods. 1 Správneho poriadku). Stavebný úrad konštatoval, že vydaním predmetného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby „N. O. E. N.“ nedôjde k zásahu do vlastníckeho práva, ani k dotknutiu práv právom chránených záujmov, pretože trasy navrhovanej siete budú viesť v samostatných trasách mimo súbežných telekomunikačných vedení tak, aby nedošlo k odkrytiu alebo poškodeniu existujúcej metropolitnej siete žalobcu, resp. aj iných sietí. Upravil, že pre križovanie a súbehy s cudzími inžinierskymi sieťami musia byť dodržané príslušné ustanovenia STN 73 6005 a pri realizácii stavby musia byť rešpektované a dodržané ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Podľa stavebného úradu umiestnením stavby, na ktorú sa má vydať rozhodnutie o povolení stavby, nijakým spôsobom nedôjde k obmedzeniu možností a oprávnení vlastníka metropolitnej siete, ktorý aj naďalej bude jej vlastníkom, držba zostane nedotknutá a taktiež užívanie. Zachovanie ochranných pásiem a samotná realizácia navrhovanej stavby v iných trasách vyvracajú neopodstatnené a nepodložené obavy spoločnosti NetSpace, s.r.o. o ohrození právom chránených záujmov. Spoločnosť NetSpace, s.r.o. nepreukázala, v čom by malo spočívať ohrozenie práv a právom chránených záujmov, a ani stavebný úrad vlastnou činnosťou nezistil žiadny zásah a obmedzenie vlastníckeho, prípadne iného práva a právom chránených záujmov, ktoré by mohli byť povolením umiestnenia líniovej stavby „N. O. E. N.“ priamo dotknuté. 3. Na základe podaného odvolania žalobcom proti rozhodnutiu stavebného úradu, rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2015/008021-002-BD zo dňa 23.03.2015 odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil, keď konštatoval, že stavebný úrad v územnom konaní správne posúdil postavenie spoločnosti NetSpace s.r.o.. Poukázal na ustanovenie § 34 ods. 2 stavebného zákona, v zmysle ktorého podmienkou účastníctva v konaní je, že iné práva k pozemkom a stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. V danom prípade optická sieť vo vlastníctve odvolateľa má podľa tvrdení odvolateľa charakter susednej stavby. Odvolateľ nepreukázal, čím by mohla byť priamo dotknutá, či obmedzená funkčnosť optickej siete v jeho vlastníctve, alebo čím by mohlo byť inak zasiahnuté do jeho vlastníckych alebo iných práv v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona. Samotná skutočnosť, že líniová stavba odvolateľa sa nachádza v susedstve povoľovanej líniovej stavby, prípadne, že tieto dve stavby sa budú v niektorých miestach križovať, nepostačuje na priznanie postavenia účastníka konania. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu. 5. Zrušenia sa dožadoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. tvrdiac, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poučenie žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom, považoval za nesprávne a tvrdil, že rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní je rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., pričom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (6Sžp/6/2012 z 27.03.2013), z ktorej vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania mu poskytuje reálnu možnosť svojim konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania. V záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. V žalobe namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti (body 6-11): 6. Trasy navrhované spoločnosťou DTnet Detva s.r.o. sú vedené v tesnej blízkosti alebo dokonca v úplnom súbehu s líniovou stavbou žalobcu. Nakoľko pri realizácii akýchkoľvek zemných stavebných prác je v danom prípade potrebné dodržať ochranné pásme minimálne 1,5m na každú stranu, čo pri trasách navrhovaných spoločnosťou DTnet Detva s.r.o. pri navrhovanom spôsobe pokládky nemôže byť dodržané, existuje reálne možnosť krytia a poškodenia existujúcich optických sietí žalobcu, čím môžu byť dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu. Poukázal na konkrétne parcely v k.ú. N., na ktorých dôjde ku križovaniu, čiastočnému alebo úplnému súbehu optických trás, čo vyplýva z nákresov predložených stavebníkom. Nakoľko žalovaný napriek tomu dospel k názoru, že žalobcovi v územnom konaní nepatrí postavenie účastníka konania, rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona, § 14 ods. 1 Správneho poriadku a v zmysle § 139 ods. 2 písm. d/ a § 139 ods. 3 písm. f/ stavebného zákona. 7. K tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti poukázal na to, že žalobca od počiatku tvrdí, že navrhované trasy sa budú prekrývať s optickými sieťami žalobcu a rovnako ich budú križovať, pričom žalovaný sa týmto argumentom žiadnym spôsobom nezaoberal. Nevyplýva z rozhodnutia správna úvaha, akou bol žalovaný pri vyporiadavaní sa s touto skutočnosťou vedený a ako túto skutočnosť vyhodnotil. Konanie stavebného úradu a žalovaného je v rozpore s § 3 ods. 5 Správneho poriadku a rozhodnutie nie je odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 8. Namietal zmätočnosť rozhodnutia stavebného úradu, ktorý na jednej strane tvrdí, že trasy navrhovanej siete nebudú viesť priamo v trase existujúcich telekomunikačných vedení, avšak na druhej strane upravuje, že pre križovanie a súbehy s cudzími inžinierskymi sieťami musia byť dodržané minimálne vzdialenosti v súlade s STN 73 6005 a v miestach súbehu alebo križovania s telekomunikačnými vedeniami musia byť vykonané opatrenia, aby sa nepoškodili telekomunikačné vedenia a zariadenia stavebnými prácami. Stavebný úrad teda priznáva, že môže dôjsť k súbehu a križovaniu s líniovou stavbou žalobcu a napriek tomu tvrdí, že práva a právom chránené záujmy žalobcu v územnom konaní nebudú dotknuté, v dôsledku čoho žalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania v územnom konaní. Pokiaľ sa žalovaný stotožnil so záverom stavebného úradu, že líniové stavby sa neprekrývajú, takýto záver je v rozpore so skutkovým stavom. 9. Žalobca od počiatku v územnom konaní upozorňoval, že jeho optická sieť je v plnej prevádzke a sú na nej prevádzkované služby pripojenia do siete Internet, kamerové bezpečnostné a zabezpečovacie systémy prevádzkované na základe licencie vydanej Krajským riaditeľstvom Policajného z boru SR v Banskej Bystrici zo dňa 11.05.2012, hlasová telefónna služba VoIP, vrátane hlasových liniek civilnej obrany, digitálna optická televízia, mestský informačný kanál, prenájom digitálnych okruhov, riadenie a dohľad centrálnej výroby a dodávky tepla a TÚV mesta Detva, atď., pričom poškodením trás by mohlo dôjsť k prerušeniu prevádzky a následným obrovským finančným a spoločenským škodám. Navyše, optická sieť slúži aj významným zamestnávateľom v regióne, najmä PPS Group, WAY Industries, Mesto Detva, atď.. 10. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s opakovane tvrdenou možnosťou poškodenia metropolitnej optickej siete žalobcu, s možnosťou obmedzenia funkčnosti uvedených optických sietí, čím môže dôjsť k zásahu do vlastníckych oprávnení žalobcu. Na vznik účastníctva podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, ako aj v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku postačuje „možnosť“ zásahu do jeho záujmov, čo bolo žalobcom v územnom konaní dostatočne preukázané. Nestotožňuje sa s konštatovaním žalovaného, že žalobca nepreukázal, v čom by malo spočívať ohrozenie práv a právom chránených záujmov žalobcu v územnom konaní, ani to, že zachovanie ochranných pásiem a samotná realizácia navrhovanej stavby v iných trasách vyvracajú neopodstatnené a nepodložené obavy žalobcu o ohrození právom chránených záujmov. Rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. V súvislosti s postavením žalobcu ako účastníka konania poukázal na judikatúru (R 34/1997, rozsudok Krajského súdu Košice z 13.09.1995 č.k. 4S 135/95), z ktorej vyplýva, že ak správny orgán v územnom konaní nekonal so žalobcom ako s účastníkom územného konania podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona a rozhodol o umiestnení stavby bez toho, že by zisťoval, či žalobca je vlastníkom susedného pozemku, súd rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 O.s.p. zruší. Takýmto postupom správneho orgánu je odňatá možnosť zúčastniť sa územného konania, čím dôjde k porušeniu základných zásad správneho konania vyjadrených v ustanovení § 3 Správneho poriadku. 12. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Primárne navrhol, aby súd konanie zastavil, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktoré je vydané v rámci územného konania ešte pred vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci, t.j. rozhodnutím o umiestnení stavby. Skutočnosť, že rozhodnutie o vylúčení účastníka z konania je procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania a nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 248 písm. a/ O.s.p. uviedol aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp.zn. 7Sžo/47/2011 zo dňa 27.06.2012. Žalobcovi v územnom konaní neprináleží postavenie účastníka konania ako vlastníkovi sietí, podľa jeho tvrdení ako vlastníkovi susednej stavby. Ustanovenie § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona sa vzťahuje na také susedné stavby, ktoré sú umiestnené na pozemku, t.j. nad zemským povrchom. Stavba žalobcu (optická káblová sieť) je umiestnená pod povrchom zeme, preto žalobca nespĺňa kritériá pre účastníctvo v konaní. Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Sžp/24/2013 zo dňa 03.06.2014, z ktorého vyplýva, že len stavba nachádzajúca sa na povrchu susediaceho pozemku môže vo vzťahu k jej vlastníkovi založiť procesné právo byť účastníkom konania. Žalobca má však ako vlastník sietí postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. c/ stavebného zákona a podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona môže v konaní uplatniť svoje námietky. K tvrdenej nezákonnosti pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaný konštatoval, že okrem iného v rozhodnutí reagoval aj na námietku žalobcu, že navrhovaná stavba optických sietí bude križovať už existujúcu stavbu optických sietí žalobcu tak, že v jeho odôvodnení uviedol, že táto skutočnosť nepostačuje na priznanie postavenia účastníka územného konania. Ak so stavbou účastník nesúhlasí, môže uplatniť svoje nesúhlasné stanovisko ako dotknutý orgán podľa §140a ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Samotné postavenie vlastníkov sietí ako dotknutého orgánu podľa stavebného zákona má v konaní ten význam, že ak sa navrhuje umiestniť stavba na pozemku, úlohou, resp. možnosťou vlastníka podzemných sietí je upozorniť stavebný úrad na existenciu telekomunikačných sietí v okolí navrhovanej stavby a môže buď vydať súhlasné stanovisko (vrátane podmienok pre vydanie súhlasu), alebo nesúhlasné stanovisko pre navrhovanú stavbu. Trasa existujúcich podzemných vedení sa vytyčuje pred začatím stavebných prác. Vytýčenie trás existujúcich podzemných inžinierskych sietí a vedení stavebný úrad ukladá ako podmienku pre umiestnenie stavby v územnom rozhodnutí a stavebník ju musí dodržať. Uloženie povinnosti dodržať minimálne vzdialenosti súbežných križovaných cudzích vedení má preventívny charakter, v snahe predísť poškodeniu a narušeniu prevádzky ostatných sietí. 13. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23S/96/2015-53 zo dňa 18.08.2015 pribral do konania účastníka správneho konania DTnet Detva s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 65, Detva, v súlade s § 150 ods. 1, posledná veta O.s.p.. 14. Krajský súd uznesením č.k. 23S/96/2015-54 zo dňa 18.08.2015 odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalobou až do právoplatného skončenia konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného s poukazom na ustanovenie § 250c ods. 1, druhá veta O.s.p.. 15. Ďalší účastník konania DTnet Detva s.r.o. k veci doručil súdu dňa 17.09.2015 písomné stanovisko, v ktorom navrhol konanie zastaviť, nakoľko žalobou je napadnuté rozhodnutie, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. tvrdiac, že sa jedná o rozhodnutie, ktoré spĺňa charakter rozhodnutia týkajúceho sa vedenia konania. Uviedol, že rešpektuje právo žalobcu na právnu ochranu, no ním napádané rozhodnutie je takým, ktorým nebolo žalobcovi trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv, t.j. že predmetné rozhodnutie je rozhodnutím dočasnej (predbežnej) povahy a nie je rozhodnutím konečným. Konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie, ktorým sa rozhodne o umiestnení ich líniovej stavby. Až to rozhodnutie správneho orgánu bude preskúmateľné súdom. V predmetnej veci teda nejde o konečné rozhodnutie druhostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. a nakoľko nebolo ešte meritórne rozhodnuté, nemohlo ešte dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnení a povinností účastníkov v administratívnom konaní v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. a v dôsledku toho žiadny z účastníkov konania nie je na týchto právach ani v zmysle § 247 O.s.p. ukrátený. 16. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/96/2015-72 zo dňa 23. 9. 1015 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy Mesta Detva zrušil „s bodkou“ (t.j. bez uvedenia vo výroku, že vec sa vracia na ďalšie konanie), a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) a z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. 17. Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc o podanom odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, uznesením sp. zn. 5Sžo/14/2016 zo dňa 26. 4. 2018 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak, bez toho, aby sa zaoberal meritom odvolania žalovaného, pretože rozsudok krajského súdu bol vyhlásený v rozpore s ustanovením § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p, keďže krajský súd zrušil rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu bez toho, aby vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Konštatoval, že týmto postupom súdu došlo k závažnému pochybeniu, ktorým došlo k odňatiu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v zmysle ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Napadnutý rozsudok považoval za postihnutý tak závažnou procesnou vadou, že nemôže byť považovaný za správny a zákonný. Uložil krajskému súdu opätovne rozhodnúť na pojednávaní, s tým, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 18. Krajský súd pokračoval v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP"), ktorý nahradil s účinnosťou od 01. 07. 2016 Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodného ustanovenia § 491 ods. 1 SSP sa SSP použije aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V súlade s odsekom 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 19. Správny súd, aplikujúc vyššie citované prechodné ustanovenia SSP, na prejednanie veci nariadil pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. d) SSP. Vec nanovo prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP s tým, že akceptoval stav skutkový a právny v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou, ktorý je rozhodujúci na rozhodnutie správneho súdu v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 SSP. 20. Zároveň správny súd rozhodoval ako súd viazaný právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v zrušujúcom uznesení predchádzajúceho rozsudku krajského súdu, ohľadom nutnosti vo výroku zrušujúceho rozsudku rozhodnutia orgánu verejnej správy zároveň vysloviť, že vec sa vracia orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Zohľadňoval zmenu právnej úpravy v tom, že v zmysle § 191 ods. 4 SSP pri zrušovaní rozhodnutí orgánu verejnej správy už správny súd môže (teda aj nemusí) podľa okolností rozhodnúť súčasne o tom, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy nižšieho stupňa. Za prvoradé však považoval to, že v tejto konkrétnej veci je správny súd viazaný vysloveným právnym názorom najvyššieho súdu, pričom ohľadom viazanosti zostala právna úprava v zásade rovnaká. 21. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. e) SSP. Ďalší účastník konania sa pojednávania nezúčastnil, a to napriek riadnemu doručeniu predvolania, bez predchádzajúceho ospravedlnenia neúčasti a bez žiadosti o jeho odročenie z dôležitých dôvodov. Súd preto pokračoval v konaní. 22. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhoval vyhovieť podanej žalobe. Uviedol, že pokiaľ by bol Najvyšší súd SR rozporoval aj právne posúdenie merita veci správnym súdom v predchádzajúcom rozsudku, bol by to konštatoval vo svojom rozhodnutí. Trval na tom, že krajský súd správne rozhodol prvýkrát, len s tým pochybením, ktoré mu bolo vytknuté odvolacím súdom, teda, že po zrušení rozhodnutia žalovaného, malo byť vyslovené, že vec sa mu vracia na ďalšie konanie. 23. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zastával stanovisko, že žalobcovi nemôže byť priznané postavenie účastníka administratívneho konania, pretože vzhľadom na povahu umiestňovanej stavby je len dotknutým orgánom. Podľa jeho názoru, ak odvolací súd k meritu veci nezaujal stanovisko, správny súd môže po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku len z dôvodu vady v konaní, nanovo prehodnotiť vec a právne posúdiť, vzhľadom na skutkové okolnosti, zohľadniac prípadne aj odvolacie námietky a ďalšie stanoviská účastníkov. 24. Preskúmaním veci správny súd dospel k rovnakým záverom ako vo svojom predchádzajúcom rozsudku, ktorý bol zrušený len z dôvodu procesného pochybenia, pričom Najvyšší súd SR sa vecnou správnosťou rozhodnutia, čo do merita veci nezaoberal. Správny súd opakovane dospel k záveru, že je potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa nakoľko rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z dôvodu v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP. 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 7 písm. e) SSP; správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 29. Primárne správny súd posudzoval či sú splnené podmienky súdneho konania prejednávanej veci v zmysle § 98 písm. g) v nadväznosti na § 7 písm. e) SSP, teda či je daná právomoc súdu preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie, resp. sa jedná o také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu, keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy. 30. V článku 36 odsek 2 Listiny základných práv a slobôd je právomoc súdov na preskúmanie správnych rozhodnutí stanovená tzv. generálnou klauzulou. Súčasne však toto ustanovenie pripúšťa, aby zákon vylúčil preskúmanie niektorých vecí súdom (tzv. negatívna enumerácia). Stanovenie okruhu týchto vecí je predmetom ustanovenia § 7 SSP. Generálna klauzula vyplýva tiež z ustanovenia článku 46 odsek 2 Ústavy SR. 31. V predmetnej veci sa v žalobou napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím rozhodlo o tom, že žalobcovi sa nepriznalo postavenie účastníka konania, t.j. rozhodovalo sa o jeho práve zúčastňovať sa konania v postavení účastníka konania, ktorému prislúchajú z tohto postavenia jednotlivé oprávnenia, právo na rôzne úkony v konaní. Súd sa stotožňuje so stanoviskom, na ktoré poukázal žalobca, že postavenie účastníka konania mu poskytuje reálnu možnosť svojim konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania. Súd sa nestotožňuje so stanoviskom žalovaného, ako aj so stanoviskom ďalšieho účastníka konania, že žalobou napadnutým rozhodnutím sa nerozhodovalo o právach žalobcu. Je pravdou, že povahou rozhodnutia toto rozhodnutie je rozhodnutím procesným, nie je konečným v územnom konaní, ktorým bude až rozhodnutie, ktorým sa rozhodne o návrhu o umiestnení líniovej stavby ďalšieho účastníka konania. Toto ovšem súd nepovažuje za relevantné pri posudzovaní prípustnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia. Za podstatné súd považuje to, či svojou povahou sa jedná o také rozhodnutie, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené, pretože sa jedná o niektoré z rozhodnutí vymenovaných v ustanovení § 7 SSP. V zmysle § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú procesné rozhodnutia orgánov verejnej správy len vtedy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V danom prípade však takýto následok mohli mať. 32. Podľa článku 46 odsek 1, 2 Ústavy SR; Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 33. Z postavenia účastníka konania vyplývajú pre účastníka zákonom dané práva a povinnosti, pričom len účastník konania má reálnu možnosť svojim konaním ovplyvňovať priebeh administratívneho konania. Aj keď sa o účastníctve rozhoduje procesným rozhodnutím, teda nejedná sa o rozhodnutie vydané vo veci samej, takéto rozhodnutie je rozhodnutím o jeho subjektívnych právach, najmä vlastníckom práve, chrániť ktoré mu umožňuje priznané účastníctvo v konaní, teda jedná sa o zásah do právneho postavenia takéhoto jednotlivca. Predmetné rozhodnutie nemá povahu predbežnej povahy v konaní a nejedná sa ani o procesné rozhodnutie, ktoré by nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu a preto nie sú naplnené zákonné predpoklady pre vylúčenie dotknutého rozhodnutia zo súdneho prieskumu. 34. Niet pochýb o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie nemá predbežnú povahu vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu, keďže sa jedná o rozhodnutie o úplne inom predmete, t.j. o tom, či niekto má, alebo nemá byť účastníkom konania. Rozhodnutia predbežnej povahy sú tie, ktoré dočasne (do vydania meritórneho rozhodnutia) upravujú určitým spôsobom pomery účastníkov konania. 35. Navyše, pokiaľ by aj súd akceptoval argumentáciu žalovaného a ďalšieho účastníka konania, že sa jedná o rozhodnutie vylúčené z preskúmania, súd má za to, že existuje dôvod preskúmať toto rozhodnutie s poukazom na článok 46 odsek 2, posledná veta Ústavy SR, pretože rozhodnutie sa svojim obsahom súčasne dotýka základných práv alebo slobôd žalobcu, ktoré mu zaručuje Ústava SR. Rozhodnutie orgánu verejnej správy o nepriznaní účastníctva žalobcovi v územnom konaní o umiestnení líniovej stavby, ak žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom inej líniovej stavby optickej siete, ktorá má charakter susednej stavby k navrhovanej optickej sieti, pričom jej vlastníctvo a užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté, je spôsobilé zasiahnuť tak do práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj do jeho práva na ochranu vlastníctva zaručeného v článku 20 Ústavy SR, a preto takéto rozhodnutie nemôže byť vylúčené zo súdneho preskúmavania. 36. Orgán verejnej správy nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania konštatujúc, že vydaním rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby „N. O. E. N.“ nedôjde k zásahu do vlastníckeho práva ani k dotknutiu práva, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu s tým, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, v čom by malo spočívať ohrozenie práv a právom chránených záujmov a stavebný úrad vlastnou činnosťou nezistil žiadny zásah a obmedzenie vlastníckych, prípadne iného práva a právom chránených záujmov, ktoré môžu byť povolením umiestnenia líniovej stavby „N. O. E. N.“ priamo dotknuté. 37. Podľa § 14 ods. l zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku; účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 38. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku; účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 39. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona; v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 40. V zmysle § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona sa susednou stavbou rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 41. Podľa § 139 ods. 3 písm. f/ stavebného zákona; sa za líniové stavby považujú aj vedenia elektronickej komunikačnej siete. 42. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci orgánom verejnej správy, ak nebolo žalobcovi priznané účastníctvo v dôsledku skutočnosti, že nedôjde k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, ani k dotknutiu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Žalobca v konaní od počiatku tvrdí, že môže byť rozhodnutím na svojich právach dotknutý, pričom existencia možnosti bola dostatočne preukázaná nákresmi predloženými stavebníkom, z ktorých je zrejmé, že dôjde ku križovaniu trás, k čiastočnému aj úplnému súbehu optických trás, a teda aj k odkrytiu telekomunikačných vedení na dotknutých parcelách. To, že orgán verejnej správy v rozhodnutí o umiestnení stavby upraví podmienky, ktoré bude potrebné dodržať, aby nedošlo k poškodeniu na sieťach iných prevádzkovateľov neznamená, že nemôže dôjsť k dotknutiu práv žalobcu ako vlastníka a prevádzkovateľa metropolitnej optickej siete. Z hľadiska posudzovania zákonných podmienok účastníctva nie je relevantné, či v skutočnosti aj dôjde k zásahu do práv a právom chránených záujmov subjektu, ktorý sa dožaduje byť účastníkom konania. Rozhodujúcou je potenciálna možnosť, že by tomu tak mohlo byť, čo bolo v územnom konaní dostatočne preukázané. 43. Rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je súladné s ustanovením § 34 ods. 2 stavebného zákona v nadväznosti na ustanovenie § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona a § 139 ods. 3 písm. f/ stavebného zákona. Jeho postup nie je súladný ani s judikatúrou, na ktorú správne poukázal žalobca (R 34/1997). Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že len stavba nachádzajúca sa na povrchu susediaceho pozemku môže vo vzťahu k jej vlastníkovi založiť procesné právo byť účastníkom konania, súd zastáva stanovisko, že ustanovenie § 34 ods. 2 stavebného zákona považuje za účastníka konania v územnom konaní o umiestnení stavby osobu, ktorej vlastnícke právo k susednej stavbe môže byť rozhodnutím priamo dotknuté. Predmetné ustanovenie nerozlišuje medzi susednými stavbami, ktoré sú umiestnené na pozemku, t.j. nad zemským povrchom, resp. sú umiestnené pod povrchom zeme. Za rozhodujúce súd považuje, že v danom prípade ide o možnú kolíziu, resp. susedstvo stavieb rovnakého charakteru oboch pod zemským povrchom, pričom práve táto skutočnosť napĺňa predpoklad, že rozhodnutím o umiestnení stavby môže byť právo k susednej stavbe priamo dotknuté. 44. Skutočnosť, že žalobca má zároveň postavenie dotknutého orgánu v zmysle § 140a ods. 1 písm. c/ stavebného zákona a podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona môže v územnom konaní uplatniť svoje námietky v stanovenej lehote a prislúchajú mu z titulu tohto postavenia ďalšie práva (nazeranie do spisu, podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať spoločné úkony podľa stavebného zákona) ho automaticky nevylučuje z možného postavenia účastníka konania pri splnení zákonných podmienok v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona, ktoré postavenie mu priznáva čiastočne iný a širší rozsah práv, než aký mu vyplýva z postavenia dotknutého orgánu. 45. Správny súd sa stotožnil aj so žalobnou námietkou o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný, ako aj stavebný úrad, neodôvodnili rozhodnutie tak, ako predpokladá ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nie je zrejmá najmä správna úvaha, ktorou sa orgány verejnej správy riadili, ak dospeli k záveru, že žalobca nemôže byť v predmetnom administratívnom konaní na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, čo žalobca tvrdil od počiatku v konaní, ak z projektovej dokumentácie vyplýva, že spoločnosťou DTnet Detva, s.r.o. navrhované trasy sa budú na niektorých miestach križovať, dôjde k čiastočnému alebo na niektorých miestach k úplnému súbehu optických trás tejto spoločnosti a žalobcu, teda nie je zrejmá správna úvaha, akou sa žalovaný a stavebný úrad riadil, keď nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania. 46. Správny súd zdôrazňuje, že v konaní bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ktoré boli uplatnené v zákonom stanovenej lehote. Tieto reflektujú na argumentáciu žalovaného, ktorou odôvodňuje vydané rozhodnutie. Súd posudzoval správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia len vo vzťahu k dôvodom nepriznania postavenia účastníka konania, ktorými žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy, odôvodňovali svoje rozhodnutie. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, avšak na druhej strane nemôže zohľadňovať ani zásadne odlišnú argumentáciu žalovaného nad rámec odôvodnenia v rozhodnutí, ktorou obhajuje zákonnosť, vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného, ak z odôvodnenia rozhodnutia takéto dôvody nevyplývajú a žalobca nemal možnosť proti nim brojiť právne korektným spôsobom. Nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, z ktorého nebola zrejmá úvaha orgánu verejnej správy je potrebné považovať nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uvádzanie nových dôvodov rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe, resp. v ďalších podaniach, či prednesoch v súdnom konaní, nezhojí nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, spôsobenú nedostatkom dôvodov rozhodnutia, ktorá existovala v čase jeho vydania. 47. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a pís. d/ SSP , nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 48. Zároveň správny súd, ako viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR, vyslovil, že vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, aplikujúc § 191 ods. 4 SSP, v ktorom nanovo rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní uvedením všetkých relevantných dôvodov. 49. Správny súd poznamenáva, že pri vydávaní zrušeného rozsudku zo dňa 23.9.2015, keď krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie „s bodkou“, vychádzal z procesnej situácie v konaní podľa druhej hlavy V. časti O.s.p., keďže predmetom súdneho prieskumu bolo procesné rozhodnutie o nepriznaní účastníctva v administratívnom konaní (územnom konaní), ktoré mimochodom je stále prerušené na čas do právoplatného skončenia tohto súdneho preskúmavacieho konania, pričom súdy akceptovali takú rozhodovaciu prax orgánov verejnej správy, že vydávali len negatívne rozhodnutia o účastníctve, inak vstup do konania osoby dožadujúcej sa účastníctva akceptovali bez vydania pozitívneho rozhodnutia. Ak súd pri predchádzajúcom zrušení rozhodnutí, nevyslovil, že sa vec žalovanému vracia na ďalšie konanie, vychádzal z predpokladu, že vzhľadom na procesnú povahu napadnutého rozhodnutia sa neviedlo samostatné konanie o účastníctve (nebolo ho teda potrebné zastavovať) a zrušením negatívneho rozhodnutia s vysloveným právnym názorom súdu o jeho nesprávnosti/nezákonnosti, mal orgán verejnej správy pokračovať v územnom konaní akceptujúc u žalobcu postavenie - status účastníka konania. Napokon, ani žalovaný v podanom odvolaní, zistenú a konštatovanú vadu Najvyšším súdom SR v konaní krajského súdu vôbec nenamietal, jeho odvolanie smerovalo len voči nesprávnemu právnemu posúdeniu merita veci. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/14/2016 z 26.4.2018 vyplýva, že takýto názor je už prekonaný, pričom aj súčasná právna úprava v ustanovení § 191 ods. 4 SSP upravuje postup súdu pri zrušovaní rozhodnutí orgánov verejnej správy precíznejšie, reflektujúc na okolnosti konkrétneho prípadu. 50. Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech, súd priznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP v celom rozsahu, na zaplatenie ktorých zaviazal v zmysle tohto ustanovenia žalovaného. O výške trov žalobcu bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 51. Aplikujúc § 169 SSP súd rozhodol, že ďalší účastník konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože súd nemal preukázané také trovy konania, ktoré by mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Pokiaľ by mu takéto trovy vznikli, správny súd by na ich zaplatenie zaviazal žalovaného, ako účastníka konania, ktorý v konaní nemal úspech. 52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.