Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sa/68/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201056 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6016201056.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Ľuptákom, PhD., v právnej veci žalobkyne: M. C., nar. XX. H. XXXX, bytom J. M. O. XXXX/X, XXX XX E. 1, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a. II. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V nadväznosti na podanú žiadosť zo dňa 24.03.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) vydala dňa 10.06.2016 rozhodnutie č. 586 031 6913 0, ktorým podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. určila, že od 24.03.2016 jej vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 132,20 Eur mesačne, zároveň podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. sa jej naďalej má vyplácať invalidný dôchodok v sume 200 Eur mesačne a nárok na invalidný dôchodok v nižšej sume 132,20 Eur mesačne zaniká. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že v dávkovom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa nie je invalidnou, ale je čiastočne invalidná. Na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu bol vypracovaný odborný posudok o invalidite zo dňa 07.04.2016, pričom posúdenie zdravotného stavu bolo podľa predpisov určených do 31.12.2003. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodujúce skutočnosti na nárok na výplatu dôchodku sa nezmenili naďalej jej bol určený čiastočný invalidný dôchodok v doterajšej sume. Orgán verejnej správy prvého stupňa žiadosť o zvýšenie sumy poberaného dôchodku považoval aj za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto bol nárok na invalidný dôchodok posúdený aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pričom konštatovala, že za invalidnú bola žalobkyňa uznaná, nakoľko má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený v odbornom posudku o invalidite zo dňa 07.04.2016 a zároveň pre počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na nárok na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity, pričom žalobkyňa pred vznikom invalidity pred 24.03.2016 získala 14 173 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom ku skutočnosti, že suma invalidného dôchodku bola určená na 131,20 Eur mesačne, podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku, ktorý bol prekvalifikovaný na čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31.12.2003 a invalidného dôchodku podľa zákona určeného od 01.01.2004 vypláca sa dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume zaniká. Z týchto dôvodov došlo k zániku nároku na dôchodok vo výške 132,20 EUR mesačne a naďalej jej má byť vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31.12.2003 vo výške 200 Eur mesačne. 2. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že vôbec nebola vyšetrená posudkovým lekárom, ani len nedošlo k nahliadnutiu do jej zdravotného záznamu. Trpí viacerými chorobami, ktoré jej spôsobujú každodennú bolesť a utrpenie. Zároveň nesúhlasila s odborným posudkom o invalidite, nakoľko jej zdravotný stav sa výrazne zhoršil, no podľa tohto posudku je na tom tak isto, ako keď bola uznaná za čiastočne invalidnú v roku 1995. 3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Svoje rozhodnutie odôvodnila najmä tým, že zdravotný stav účastníčky konania bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec dňa 26.06.2016, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, keďže k odvolaniu neboli doložené žiadne nové dôkazné prostriedky. Opakovane bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 5.9.2016 so záverom, že pri komplexnom hodnotení nebolo preukázané evidentné zhoršenie zdravotného stavu účastníčky konania, preto aj zostávajúci pracovný potenciál je naďalej na úrovni čiastočnej invalidity. Naďalej môže vykonávať prácu, ktorú doteraz vykonávala. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - choroby podporného a pohybového aparátu boli zaradené do kapitoly XV, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c/ (- s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Z tohto dôvodu žalovaná aj napriek predloženiu nových odborných vyšetrení v odvolacom konaní nespochybnil správnosť posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku a následné prehodnotenie nároku na invalidný dôchodok. 4. Voči predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu, v ktorej uviedla, že v roku 2004 bol pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % a to na základe chronických ochorení. V roku 2007 bola znova prehodnocovaná a bola jej znížená schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %, avšak o tejto skutočnosti nikdy nedostala právoplatné rozhodnutie, aby sa proti nemu mohla odvolať. Zároveň uviedla, že nikdy nepodávala žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku ako uvádza v odôvodnení žalovaná, ale podávala „podnet, aby dali do poriadku chybu, čo spravili v roku 2007“. 5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe žalobkyne uviedla, že právoplatným rozhodnutím žalovaného, ústredie č. 586 031 6913 0 zo dňa 23.08.2007 bolo žalobkyni oznámené, že podľa § 263a ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. jej vznikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. od 29.11.2004, predmetné rozhodnutie bolo expedované žalobkyni, avšak nie s doručenkou do vlastných rúk, nakoľko sa netýkalo zníženia sumy invalidného dôchodku, ako uvádza žalobkyňa v správnej žalobe. 6. Podľa ust. § 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. 7. Podľa ust. § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z.; rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky, b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke, c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové poistenie, o uložení pokuty a penále, d) o prerušení konania, e) o zastavení konania. 8. Z týchto ustanovení vyplýva, že žalovaná má povinnosť doručovať účastníkovi konania do vlastných rúk len taxatívne uvedené rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že listom zo dňa 24.03.2016 bola doručená „žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu“, v ktorej žalobkyňa uviedla, že žiada o prehodnotenie zdravotného stavu, nakoľko sa od poslednej kontroly zhoršil jej zdravotný stav a zároveň žiada o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Taktiež žalobkyňa predložila dôkazné prostriedky o svojom zdravotnom stave, ktoré mala k dispozícii. V uvedenom prípade išlo zo strany žalobkyne o neformálnu žiadosť a nie o podnet na úpravu chýb z roku 2007 ako uvádza v správnej žalobe. Z týchto dôvodov bol jej zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočky Lučenec dňa 07.04.2016, následne opakovane dňa 20.07.2016 a v rámci odvolacieho konania dňa 05.09.2016, na základe predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj z vlastného vyšetrenia. Žalovaná ďalej poukázal, že námietky žalobkyne, ktoré uvádza v správnej žalobe smerujú proti už právoplatnému rozhodnutiu žalovanej ústredie č. 586 031 6913 0 zo dňa 23.08.2007. 9. Právo repliky žalobkyňa nevyužila. 10. Keďže žalobkyňa ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednanie veci nariadil ústne pojednávanie, správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, pričom oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku (ďalej len „VVR“) bolo zverejnené spôsobom podľa § 137 ods. 4 SSP, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2018 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP a to vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu, keďže pri vyhlásení rozsudku neboli prítomní účastníci konania alebo verejnosť (po zverejnení miesta a času VVR, sa na VVR nedostavili), t. j. nevyužili právo zúčastniť sa ústneho verejného vyhlásenia rozsudku. 11. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a im predchádzajúceho konania v medziach správnej žaloby, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP; Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 15. Podľa § 199 ods. 2 SSP; konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 16. Podľa § 202 ods. 2 SSP; správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 17. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP; rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 18. Podľa § 204 SSP; ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. 19. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 20. Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.; invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku. 21. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.; občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal a) invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo b) invalidným následkom pracovného úrazu. 22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení od 24.03.2016; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 23. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z.; ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca. 24. Podľa § 71 ods. 1, zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 25. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 26. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) 27. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 28. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 29. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 30. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 31. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 32. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z.; Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 33. Z administratívneho spisu vyplýva, že lekárskymi správami, ktoré tvorili podklad na opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom boli lekárske správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 02.12.2015, zo dňa 22.02.2016, gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 20.10.2015, MR vyšetrenia LS chrbtice zo dňa 10.12.2014, MR vyšetrenia C chrbtice zo dňa 06.02.2015, MRI mozgu zo dňa 18.02.2016, imunologického vyšetrenia zo dňa 04.09.2015, laboratórneho vyšetrenia z alergologickej ambulancie Lučenec - F.. X. zo dňa 16.02.2016, gastroenterologického vyšetrenia v ambulancii 2 Všeobecná nemocnica s poliklinikou Lučenec n.o. zo dňa 22.04.2016, USG brucha zo dňa 13.01.2016 a očného vyšetrenia F.. B. z nečitateľného dňa roku 2016. Žalovaná trpí rozhodujúcim zdravotným postihnutím podľa kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c/ - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. V rámci podanej správnej žaloby žalobkyňa neuviedla žiadne nové vyšetrenie, ktoré by spochybňovalo uvedený záver posudkového lekára, zároveň nie je pochybnosť o tom, že zdravotný stav žalobkyne bol zistený správne a riadne na základe predložených dokumentov. Zároveň listom zo dňa 26.11.2004 Sociálna poisťovňa, ústredie upovedomila žalobkyňu, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 26.03.2004 je 50 %, avšak vzhľadom na to, že jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa právnych predpisov účinných pred 01.01.2004 a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 40 % ale najviac 70 % uvedený dôchodok sa v súlade s § 263 zákona č. 461/2003 Z. z. bude naďalej vyplácať v sume, v akej jej patril do zistenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 34. Predmetné oznámenie bolo vykonané na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na február 2004, kedy došlo k posudzovaniu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku, kedy bolo konštatované, že rozhodujúce zdravotné postihnutie v danom prípade bola chronická pankreatitída v trvalej liečbe s prejavmi chudnutia a zníženia výkonnosti organizmu kapitola X, oddiel B, položka 9c v miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %. 35. Dňa 22.06.2007 bolo opakované posúdenie zdravotného stavu na účely čiastočnej invalidity, kedy bolo konštatované, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť naďalej trvá a teda i žalobkyňa bola naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1998 v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1990 Z. z. výsledok opakovaného posúdenia zdravotného stavu jej bol oznámený listom dňa 23.08.2007. 36. Na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobkyne na základe odborných lekárskych vyšetrení. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Namietaná skutočnosť, týkajúca sa miery posúdenia vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % sa ukázala ako nepreukázaná, nakoľko žalobkyňa bola žalobcom o zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť upovedomená. 37. Žalobkyňa v konaní ďalej nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi vo vypracovaných posudkoch. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľka stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z podaných lekárskych správ a z posudkov lekárov sociálneho poistenia nesporne a jednoznačne vyplývajú skutočnosti, v zmysle ktorých bola určená žalobkynina percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. Nakoľko zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci a nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 39. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ust. § 167 ods. 1 SSP a contrario. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).