Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 28Sa/4/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200129 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200129.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v právnej veci žalobcu F. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. č. XX, XXX XX D. D. proti žalovanému Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšej účastníčky T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XA, XXX XX D. D., zastúpenej advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. OU- BB-OOPI-2017/009002-002/6GM zo dňa 10. februára 2017 takto r o z h o d o l : Žalobu o d m i e t a. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Slovenskej pošte, a.s. - prevádzkovateľovi systému E-kolok, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124 u k l a d á povinnosť vrátiť krátený súdny poplatok v sume 63,30 Eur žalobcovi: F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX D. D.. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote dvoch mesiacov od oznámenia napadnutého rozhodnutia domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. Napadnutým rozhodnutím bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, Odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-BB-OVVS2-2016/007471-14 OBBS-P/16/78/JB zo dňa 29. novembra 2016 tak, že výrok rozhodnutia bol nahradený nasledovne: „Konanie vo veci priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa mala dopustiť obvinená T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX D. D. tým, že mala dňa 25.6.2014 v čase okolo 09.30 h opakovane hádzať kamene na hliníkovú strešnú krytinu pivnice nachádzajúcej sa na pozemku F. I., na adrese S. č. XX, D. D., v dôsledku čoho malo dôjsť na viacerých miestach jej plochy k poškodeniu farby ako aj k vzniku preliačin a rýh, čím mala poškodením veci úmyselne spôsobiť škodu na cudzom majetku v presne nezistenej výške, sa podľa § 76 ods. 1, písm. c) zákona o priestupkoch zastavuje z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku preukázané“. Ďalej rozhodol o tom, že výrok rozhodnutia sa v časti, v ktorej bol poškodený F. I. odkázaný s nárokom na náhradu škody na súd alebo iný príslušný orgán, ponecháva v platnosti. 2. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá mala spočívať v tom, že vec mala byť posúdená ako priestupok, pretože pre žalovaného bolo záväzné uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T/64/2015-319 zo dňa 22.12.2015 o odstúpení veci z dôvodu, že nešlo o trestný čin, ale vec je potrebné prejednať ako priestupok. To podľa žalobcu znamená, že vina bola obžalovanej preukázaná, ale z dôvodu výšky škody súd dospel k tomu, že sa jedná o priestupok. 3. Žalobca v žalobe zároveň tvrdil, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach. 4. Žalovaný ako aj ďalšia účastníčka vo svojich vyjadreniach k žalobe navrhli, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 7 písm. a) SSP Správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 7. Podľa § 178 ods. 1 SSP (1) Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 8. Podľa § 98 ods. 1, písm. e) SSP (1) Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 9. Podľa § 72 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch V konaní o priestupku sú účastníkmi konania a) obvinený z priestupku, b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1. 10. Podľa § 81 ods. 1,2,3,4 zákona o priestupkoch (1) Proti rozhodnutiu o priestupku môže sa odvolať v plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. (2) Poškodený sa môže odvolať len vo veci náhrady škody. (3) Vlastník zhabanej veci sa môže odvolať len proti časti rozhodnutia, v ktorej sa vyslovuje zhabanie veci. (4) Pri priestupkoch, ktoré možno prejednať len na návrh, sa môže navrhovateľ odvolať len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy konania; môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania ( § 76 ods. 2). 11. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánov verejnej správy, má v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky právo na súdnu ochranu za podmienok stanovených zákonom. Týmto zákonom je Správny súdny poriadok, ktorý v § 2 ods. 2 stanovil, že právo domáhať sa ochrany patrí za podmienok stanovených zákonom tomu, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy. Správny poriadok stanovil, že osobou oprávnenou zákonom na podanie správnej žaloby je účastník správneho konania. Takáto právna úprava vyplýva z toho, že rozhodnutie správneho orgánu sa priamo týka len účastníkov administratívneho konania, resp. práv a povinností alebo právom chránených záujmov účastníkov administratívneho konania. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní podľa zákona o priestupkoch. Podľa tohto zákona bola účastníčkou konania obvinená z priestupku. Žalobca ako poškodený bol účastníkom administratívneho konania len o prejednávaní nároku na náhradu škody. Prvostupňový správny orgán rozhodol o nároku na náhradu škody tak, že žalobcu s ním odkázal na súdne alebo iné konanie. Žalobca, ako účastník konania v tejto časti, nepodal proti tomuto výroku opravný prostriedok, a teda nebol oprávnený podať žalobu o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia, ako to vyplýva z citovaného § 7 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Žalobca ani svoju žalobu nesmeroval na nesprávnosť výroku o náhrade škody. Žalobca v žalobe namietal rozhodnutie o tom, že správny orgán administratívne konanie zastavil. Žalobca ale nebol účastníkom konania v inom rozsahu, ako v rozsahu prejednávania žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody. Podľa vyššie citovaného § 81 ods. 1, 2 zákona o priestupkoch žalobca nebol ani oprávnený proti inému výroku ako výroku o nároku na náhradu škody, podať opravný prostriedok. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol oprávnený sa domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zastavení priestupkového konania vo veci, v ktorej bola z priestupku obvinená iná osoba. Neoprávnilo ho na to ani účastníctvo v administratívnom konaní z titulu postavenia poškodeného, resp. osoby uplatňujúcej nárok na náhradu škody spôsobenej priestupkom v priestupkovom konaní. 12. Otázku, či poškodený v priestupkovom konaní má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o obvinení z priestupku, už vyriešil Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 1Sžo/233/2009, na záveroch ktorého nič nezmenila ani nová právna úprava obsiahnutá v SSP, či novela zákona o priestupkoch. Najvyšší súd k tejto otázke v odôvodnení uvedeného rozhodnutia konštatoval : „Vzťah medzi obvineným a poškodeným je súkromno-právny, keďže jeho predmetom je výlučne majetko-právny nárok, o ktorom môže byť rozhodnuté len v prípade, ak je v priestupkovom konaní vyslovené, že obvinený skutok spáchal. Posudzovanie viny a následného trestu však je zo zákona zverené príslušným orgánom štátnej správy, a preto nie je ovplyvniteľné účastníkom konania. Nemožno ani skonštatovať, že žalobca by bol dotknutý na svojich právach, ak príslušný správny orgán nevyslovil vinu obvineného z priestupku, ale dospel k záveru, že priestupkové konanie zastavuje. Rozhodnutím žalovaného o zastavení konania totiž žalobca nebol ukrátený na svojom práve domáhať sa cestou občiansko-právnej žaloby náhrady škody, pretože ak sa priestupkové konanie neskončilo vydaním rozhodnutia o tom, že bol spáchaný priestupok, a kto bol jeho páchateľom, súd by v občianskom konaní s poukazom na ust. § 135 ods. 1 O.s.p. (výklad opakom), [teraz platný § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.] takýmto výsledkom priestupkového konania nebol viazaný“. 13. Na základe uvedeného správny súd zistil, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou, preto ju podľa § 98 ods. 1, písm. e) SSP odmietol. 14. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu konania, ak žaloba bola odmietnutá. 15. Žalobca zaplatil súdny poplatok za podanú správnu žalobu vo výške 70.-Eur. Keďže správny súd odmietol správnu žalobu, rozhodol podľa § 11 ods. 3, posledná veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch o vrátení súdneho poplatku kráteného podľa § 11 ods. 4 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch o 6,70 Eur. Súdny poplatok vo výške 63,30 Eur bude žalobcovi vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty a.s. podľa § 11 ods. 6, písm. b) zákona o súdnych poplatkoch. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.