Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sa/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200232 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200232.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci žalobcu: O. Y., nar. XX. B. XXXX, trvale bytom Z. 11, K. D., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 31. mája 2017 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 31. mája 2017a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. 521 223 2690 0 z 5. apríla 2017 Sociálna poisťovňa ústredie podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej ZoSP) v znení zákona č. 140/2015 Z.z. zamietla žiadosť žalobcu o vyrovnávací príplatok z 20. marca 2017. Rozhodnutie odôvodnila skutočnosťou, že o jeho žiadosti o vyrovnávací príplatok k 1. januáru 2016 už bolo na základe jeho žiadosti z 5. januára 2016 právoplatne rozhodnuté rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 13. februára 2016. 2. Voči označenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby bolo uvedené rozhodnutie v rámci autoremedúry zrušené a aby bolo jeho žiadosti o priznanie vyrovnávacieho príplatku vyhovené. Namietal, že z rozhodnutia nevyplýva hmotnoprávny ani procesnoprávny dôvod, na základe ktorého bola jeho žiadosť zamietnutá. Uviedol, že u jedného zamestnávateľa odpracoval 38,5 rokov a nie jeho zavinením nastal stav, že časť jeho pracovnej produkcie spadá pod „Českú sociálnu poisťovňu“ a zvyšná časť pod Sociálnu poisťovňu, pôsobiacu na území Slovenska. Jeho 2 6Sa / 9 / 2 0 1 7 - 2 - predchádzajúca žiadosť o priznanie vyrovnávacieho príplatku bola zamietnutá, pretože rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie z 12. novembra 2014 mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok, z čoho s poukazom na ust. § 69 ZoSP vyvodila, že nemá nárok vyrovnávací príplatok a ani zákonná transformácia, ktorá nastala po dovŕšení dôchodkového veku v zmysle § 69a ZoSP nemení základ, ktorý vytvára ust. § 69b ods. 1 cit. zákona s tým, že nárok na vyrovnávací príplatok má len ten, komu bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. 3. Žalobca sa s uvedeným nestotožnil a odkazujúc na gramatický výklad vyjadril názor, že podmienky na priznanie vyrovnávacieho príplatku spĺňa, pretože predčasný starobný dôchodok je dôchodkom starobným a ust. § 69b ods. 1 cit. zákona predpokladá nárok na vyrovnávací príplatok u každého, komu bol priznaný starobný dôchodok. Tvrdil, že predčasný starobný dôchodok a starobný dôchodok sú totožné pojmy, pretože po dovŕšení dôchodkového veku sa v zmysle § 69a jeho predčasný starobný dôchodok zo zákona stal dôchodkom starobným. Poukázal na to, že vo všeobecnosti nárok na vyrovnávací príplatok, ktorý bol zavedený zákonom č. 140/2015 Z.z. patrí každému poberateľovi slovenského starobného dôchodku a má predstavovať dorovnanie rozdielu medzi sumami českého starobného dôchodku a slovenského starobného dôchodku a sumou fiktívneho starobného dôchodku, na ktorý by im bol vznikol nárok, ak by sa spoločný štát nerozdelil. 4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 ZoSP rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 31. mája 2017 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie podľa § 218 ods. 2 ZoSP. 5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žiadosť navrhovateľa o vyrovnávací príplatok z 20. marca 2017 bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. V. XXX XXXX X z 5. apríla 2017 zamietnutá, pričom žalobca sa domnieval, že z obsahu tohto rozhodnutia nevyplývalo, že mu nebolo vyhovené preto, že už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, teda, že ide o res judicata, pretože pre daný prípad tento všeobecne uznávaný právny inštitút nie je možné aplikovať. Žalovaný uviedol, že žalobca požiadal o priznanie vyrovnávacieho príplatku už žiadosťou z 5. januára 2016 a žiadal ho priznať od 1. januára 2016. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X z 13. februára 2016 bola jeho žiadosť podľa § 69b ods. 1 ZoSP zamietnutá, čo bolo dôvodom zamietnutia aj ďalšej žiadosti o priznanie vyrovnávacieho príplatku z 20. marca 2017, pretože nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu. 6. Dôvody napadnutého rozhodnutia doplnil o citáciu zákonného ust. § 69b ods. 1 písm. a-f), § 60 ods. 9 ZoSP a uzavrel, že žalobca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok nemá podľa § 69b ZoSP v znení účinnom ku dňu rozhodovania nárok na starobný dôchodok, na čom nič nemení skutočnosť, že jeho predčasný starobný dôchodok sa po dovŕšení jeho dôchodkového veku, dňom 23. decembra 2014 stal dôchodkom starobným. Nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku. Nárok na vyrovnávací príplatok nemá poistenec, ktorý má priznaný 2 6Sa / 9 / 2 0 1 7 - 3 - predčasný starobný dôchodok. Za právne významnú považoval skutočnosť, že pri výpočte predčasného starobného dôchodku žalobcu bol zohľadnený jeho skorší odchod do dôchodku, v dôsledku čoho bol jeho dôchodok krátený. 7. Žalovaný záverom uzavrel, že žalobcovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok a nie dôchodok starobný, preto nesplnil zákonnú podmienku vzniku nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b ods. 1 ZoSP v znení zákona č. 140/2015 Z.z., v dôsledku čoho mu nárok na vyrovnávací príplatok nevznikol, preto považoval prvostupňové rozhodnutie za vecne správne a jeho odvolanie zamietol. 8. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu 16. júna 2017 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 31. mája 2017, ktoré bolo vydané Generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, hoci v žalobe nesprávne označil žalovaného ako Sociálnu poisťovňu ústredie so sídlom v Bratislave, čo správny súd považoval za odstrániteľný nedostatok podanej žaloby, vzhľadom na správne označené žalobou napadnuté rozhodnutie. Namietal, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán, ktorého v 1. bode označené rozhodnutie žalovaný potvrdil, odôvodnili svoje rozhodnutia skutočnosťou, že mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok a nie dôchodok starobný, z čoho vyvodili, že nesplnil podmienku nároku na vyrovnávací príplatok v zmysle § 69b ods. 1 ZoSP v znení zákona č. 140/2015 Z.z., preto mu nárok na vyrovnávací príplatok nevznikol. Tvrdil, že žalovaný nesprávne vykladá zákonné ust. § 69a ZoSP, pretože jeho nárok na predčasný starobný dôchodok trval max. do dovŕšenia jeho dôchodkového veku a preto mu mal byť priznaný vyrovnávací príplatok podľa novej právnej úpravy zavedenej zákonom č. 140/20015 Z.z., pretože samotný zákon mu štatút starobného dôchodcu priznáva ust. § 69a ZoSP, preto mu dovŕšením dôchodkového veku vzniká nárok na vyrovnávací príplatok. Zdôraznil, že spĺňa všetky podmienky uvedené v ust. § 69b ZoSP pre priznanie nároku na vyrovnávací príplatok, s tým, že sporný je len právny výklad tohto zákonného ust. ohľadom subjektu, ktorému môže byť nárok na vyrovnávací príplatok priznaný. Právny záver žalovaného, že poistenec, ktorý mal priznaný predčasný starobný dôchodok nárok na vyrovnávací príplatok nemá, postráda podľa jeho názoru akúkoľvek logiku a racionalitu. 9. Z hľadiska skutkového stavu veci doplnil, že 38,5 roka odpracoval v rezorte plynárenstva, najskôr u J. M. Z., čo bol jediný podnik v rámci spoločného štátu a pracoval na pracovisku na Slovensku, vo K. Y.. Po rozpade spoločného štátu sa stal zamestnancom SPP na Slovensku, bez toho, aby bol jeho pracovný pomer prerušený. O priznanie predčasného starobného dôchodku požiadal 2 mesiace pred vznikom nároku na starobný dôchodok v čase, keď súčasťou nášho právneho poriadku nebol inštitút vyrovnávacieho príplatku. 10. Žiadal, aby správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, zrušil ho a prikázal žalovanému vo veci znovu konať a rozhodnúť v súlade s právnym názorom správneho súdu, ktorým je viazaný. 11. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú 2 6Sa / 9 / 2 0 1 7 - 4 - zamietnuť podľa § 190 SSP. Dôvody žalobcu uvedené v správnej žalobe nepovažoval za opodstatnené. Zopakoval, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie z 12. novembra 2014 bol žalobcovi od 1. novembra 2014 priznaný predčasný starobný dôchodok, pričom z dikcie ust. § 69b ods. 1 ZoSP v znení zákona č. 140/2015 Z.z. vyplýva, že nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku. Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok v zmysle § 69 ZoSP, ako v prípade žalobcu, nemá nárok na vyrovnávací príplatok, pretože ide o 2 rôzne druhy dôchodku. Zdôraznil, že právnu úpravu, týkajúcu sa nároku na vyrovnávací príplatok nemožno aplikovať na poberateľa starobného dôchodku, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, pretože v sume vyrovnávacieho príplatku by bola obsiahnutá aj suma, o ktorú bol znížený predčasný starobný dôchodok za obdobie od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, čím by sa negoval účel spôsobu určenia sumy predčasného starobného dôchodku (jeho zníženie), ktorý je odôvodnený dlhšie trvajúcou výplatou predčasného starobného dôchodku v porovnaní s obdobím výplaty starobného dôchodku. Tým by sa vytvorila neodôvodnená nerovnosť medzi poberateľmi predčasného starobného dôchodku a poberateľmi starobného dôchodku. 12. Po doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobca v replike zo 16. novembra 2017 uviedol, že Sociálna poisťovňa by mohla aspoň čiastočne plniť záväzky. Predčasný starobný dôchodok a starobný dôchodok sú vyplácané z jedného fondu. Predčasný starobný dôchodok poberal len 2 mesiace v roku 2014 v období, keď ešte nebol schválený zákon o štátnom vyrovnávacom príspevku. 13. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 14. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánu verejnej správy, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto rozhodnutie žalovaného vydané v odvolacom konaní zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP. 2 6Sa / 9 / 2 0 1 7 - 5 - 15. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. 16. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP nakoľko nezistil žiadny z dôvodov, uvedených v ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 25.01.2018, a to v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP. 17. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, so žiadosťami žalobcu o priznanie vyrovnávacieho príplatku, s rozhodnutím ústredia Sociálnej poisťovne č.XXX XXX XXXX z 13. februára 2016, s jeho rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 12.novembra 2014 o priznaní predčasného starobného dôchodku od 01.11.2014, s rozhodnutím ČSSZ č.R-14.1.2015-428/521223269 o priznaní starobného dôchodku od 28.10.2014 a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné, spôsobilé spochybniť vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci. 18. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 19. Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. 20. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. 21. S účinnosťou od 1. júla 2016 bol do právneho poriadku SR zavedený inštitút vyrovnávacieho príplatku, ktorého účelom bolo čiastočne eliminovať poistencami negatívne 2 6Sa / 9 / 2 0 1 7 - 6 - vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia ČSFR im bol priznaný dôchodok z ČR za obdobie zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo SR za obdobie dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia po rozdelení ČSFR, pretože úhrn súm týchto dôchodkov mohol byť z dôvodu rozdielnosti právnych úprav dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch po rozdelení ČSFR nižší, než by bola suma dôchodku, ak by sa tento priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov SR s prihliadnutím na celú dobu jeho dôchodkového poistenia/zabezpečenia pred aj po rozdelení ČSFR. 22. Podľa § 69b ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy - 10.06.2017 (§ 135 ods. 1 SSP) poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak a) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri priznaný starobný dôchodok podľa predpisov ČR, b) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 (právne predpisy SR), c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov ČR. 23. Podľa § 69d cit. zákona nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku trvá v období, počas ktorého trvá nárok na výplatu starobného dôchodku podľa tohto zákona a starobného dôchodku podľa predpisov ČR. 24. Podľa § 60 ods. 9 cit. zákona v znení účinnom od 1. januára 2016 je československé obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na vyrovnávací príplatok doba zamestnania a náhradná doba získaná pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov SR účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok. 25. Podľa § 69a ods. 1 cit. zákona predčasný starobný dôchodok je po dovŕšení dôchodkového veku starobný dôchodok. 26. V konaní nebola medzi účastníkmi sporná skutočnosť, že žalobcovi bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie na základe jeho žiadosti z 28. októbra 2014 priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 12. novembra 2014 od 1. novembra 2014 predčasný starobný dôchodok vo výške 477,- EUR mesačne podľa § 67 ods. 1, § 82 ZoSP a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, v znení nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 988/2009, ktorým bolo zhodnotené obdobie jeho dôchodkového 2 6Sa / 9 / 2 0 1 7 - 7 - poistenia získané po 01.01.1993 v rozsahu 7 425 dní. Rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia č. R-14.1.2015-428/521223269 zo 14. januára 2015 bol žalobcovi od 28. októbra 2014 priznaný starobný dôchodok vo výške 8 015,- Kč mesačne, ktorý bol od januárovej splátky dôchodku v roku 2015 zvýšený na 8 155,- Kč mesačne za obdobie dôchodkového poistenia v českom dôchodkovom poistení v rozsahu 8 833 dní a v slovenskom dôchodkovom poistení v rozsahu 7 425 dní. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek XX rokov v zmysle § 65 ods. 2 ZoSP 23. decembra 2014. K uvedenému dňu sa jeho predčasný starobný dôchodok zo zákona, na základe zákonného ust. § 69a ods. 1 ZoSP stal dôchodkom starobným. Žiadosťou z 5. januára 2016 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu ústredie o priznanie vyrovnávacieho príplatku podľa § 69b ZoSP v znení zákona č. 140/2015 Z.z. od 1. januára 2016. Jeho žiadosť bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX 0 z 13. februára 2016 zamietnutá s odôvodnením, že podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bol žalobcovi priznaný predčasný starobný dôchodok a nie dôchodok starobný, preto nesplnil podmienku nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v ust. § 69b ods. 1 ZoSP, v dôsledku čoho mu nárok na vyrovnávací príplatok nevznikol. 27. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v konaní začatom na základe žiadosti žalobcu o priznanie vyrovnávacieho príplatku z 20. marca 2017, v ktorej skorší dátum uplatnenia nároku nebol uvedený. Prvostupňovým správnym orgánom bola jeho žiadosť zamietnutá s odôvodnením, že o jeho nároku na vyrovnávací príplatok už bolo právoplatne rozhodnuté na základe jeho žiadosti z 5. januára 2016 rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX 0 z 13. februára 2016. Druhostupňový správny orgán, označený žalovaný, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil ako vecne správne s doplnením dôvodov rozhodnutia. Ich podstatou bol výklad zákonného ust. § 69b ods. 1 ZoSP v znení zákona č. 140/2015 Z.z., z ktorého žalovaný vyvodil, že žalobcovi nárok na vyrovnávací príplatok nevznikol, pretože tento môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, čo u žalobcu splnené nebolo, pretože jemu bol podľa právnych predpisov Slovenskej republiky priznaný predčasný starobný dôchodok. 28. Žalovaný namietal právny výklad zákonného ust. § 69b ZoSP v znení účinnom od 1. júla 2016, čo bolo dôvodom podanej správnej žaloby. 29. Zmyslom a účelom právnej úpravy, týkajúcej sa vykonávacieho príplatku bolo, aby poistenec, ktorý počas existencie spoločného štátu (ČSFR) - do 31. decembra 1992 pracoval u zamestnávateľa so sídlom v Českej republike, bol po dovŕšení dôchodkového veku finančne zabezpečený dôchodkovou dávkou v takej výške, ktorá by sa zásadne nelíšila od prislúchajúcej výšky dôchodkovej dávky, ktorá by mu patrila, ak by u takého zamestnávateľa nepracoval. Skutočnosť, že bol spoločný štát rozdelený, by nemala negatívne ovplyvniť dôchodkové nároky poistencov, pretože tým by sa vytvorila neodôvodnená nerovnosť medzi poistencami, pracujúcimi počas existencie spoločného štátu len zamestnávateľov so sídlom v Slovenskej republike a tými, ktorí pracovali aj u zamestnávateľov so sídlom v Českej republike, čo by bolo v rozpore s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR. 2 6Sa / 9 / 2 0 1 7 - 8 - 30. Práve s cieľom naplniť čl. 39 Ústavy SR bol do právneho poriadku Českej republiky aj Slovenskej republiky zavedený inštitút „vyrovnávacieho príplatku“, ktorý má zabezpečiť, že dôchodkové nároky poistencov, ktorí poberajú v dôsledku rozdelenia ČSFR starobný dôchodok z Českej republiky aj starobný dôchodok zo Slovenskej republiky neboli na jeho sumárnej výške poškodení (ale ani zvýhodnení) oproti tým poistencom, ktorí poberajú starobný dôchodok len z jedného z týchto štátov, preto sa suma vyrovnávacieho príplatku môže meniť v závislosti od zvyšovania starobných dôchodkov poberaných z ČR a SR na základe zákonných valorizácií (či z iných dôvodov). Zároveň sa vyrovnávací príplatok vypláca počas celého obdobia poberania starobného dôchodku z ČR a SR, pokiaľ existuje rozdiel medzi „fiktívnou sumou starobného dôchodku“ (ktorý by bol poberaný len z jedného štátu) a úhrnom vyplácaných starobných dôchodkov z ČR a SR. 31. Aplikujúc systematickú (posudzuje umiestnenie vykladanej právnej normy v texte a systéme právneho predpisu), teologickú (skúma účel a zmysel danej právnej normy vzhľadom k zameraniu celého právneho predpisu) i historickú metódu výkladu (skúma zmysel právnej úpravy v dobe, keď zákonodarca túto právnu úpravu prijímal) dospel krajský súd k presvedčeniu, že zákonný text ust. § 69b zákona o sociálnom poistení „bol priznaný starobný dôchodok“ nie je možné vykladať striktne formálne a vzťahovať ho len na poistencov, ktorým bol fakticky rozhodnutím odporkyne priznaný starobný dôchodok, ale s ohľadom na vývoj právnej úpravy, úmysel zákonodarcu a sledovaný cieľ ako aj s ohľadom na cit. články Ústavy SR a účel právnej úpravy, týkajúcej sa sociálneho zabezpečenia, je ho potrebné vyložiť extenzívne a uplatniť ho aj na poistencov, ktorí už dovŕšili dôchodkový vek, hoci im fakticky bol priznaný predčasný starobný dôchodok, pretože ten sa zo zákona, bez potreby vydania rozhodnutia, stal dovŕšením dôchodkového veku starobným dôchodkom. Tento záver podporuje aj zákonné ust. § 69d cit. zákona, podľa ktorého nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku trvá, pokiaľ trvá nárok na výplatu starobného dôchodku z Českej republiky a Slovenskej republiky, čo je nesporne prípad aj tých poistencov, ktorým sa predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona zmenil na dôchodok starobný. Pre naplnenie účelu vyrovnávacieho príplatku nemôže byť prioritným kritériom pre aplikáciu zákonného ust. § 69b ods. 1 zákona o sociálnom poistení formálny dôvod, na základe ktorého sa poistenec stal poberateľom starobného dôchodku ale fakt, že poberateľom starobného dôchodku je. 32. Uvedený právny záver súdu podporuje aj novelizácia právnej úpravy, týkajúcej sa vyrovnávacieho príplatku (§ 69b - 69d ZoSP v znení účinnom od 1. januára 2018), ktorá umožňuje vznik nároku na vyrovnávací príplatok aj poistencom, ktorým bol priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok a český starobný dôchodok. Novým spôsobom bol upravený právny režim podmienok vzniku nároku na vyrovnávací príplatok, určenie sumy vyrovnávacieho príplatku, prehodnocovanie sumy vyrovnávacieho príplatku a podmienok nároku na výplatu vyrovnávacieho príplatku. 33. Pokiaľ žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX 2 6Sa / 9 / 2 0 1 7 - 9 - 0 z 5. apríla 2017 vychádzal výlučne z gramatického výkladu zákonného ust. § 69d ods. 1 ZoSP a podmienky pre priznanie vyrovnávacieho príplatku žalobcovi nepovažoval za splnené preto, že mu formálne bol priznaný predčasný starobný dôchodok, hoci po dovŕšení dôchodkového veku sa už stal jeho predčasný starobný dôchodok dôchodkom starobným, ktorý poberá, vychádzalo jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, dôsledkom ktorého bolo porušenie čl. 39, čl.12 ods.1 Ústavy SR, preto ho krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 34. Nesprávne bolo právne posúdenie veci aj pokiaľ žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý zamietol žiadosť žalobcu o priznanie vyrovnávacieho príplatku preto, že o jeho predchádzajúcej žiadosti už bolo právoplatne rozhodnuté. 35. Uvedený dôvod predstavuje neodstrániteľnú prekážku postupu v konaní, t.j. je procesným dôvodom na zastavenie konania. Zákon o sociálnom poistení, ktorý sa vzťahuje na konanie vo veciach sociálneho poistenia neumožňuje zastavenia konania z uvedeného dôvodu ( § 194 ZoSP). 36. Žalobcom uplatnené nárok na priznanie vyrovnávacieho príplatku je hmotnoprávnym nárokom, vyplývajúcim z § 69b ods. 1 ZoSP a zamietnutie jeho nároku je možné odôvodniť len nesplnením zákonných predpokladov, vyplývajúcich z hmotného práva, nie však procesnou prekážkou postupu v konaní ako to realizoval prvostupňový orgán verejnej správy. Žalovaný preto pochybil, keď prvostupňové rozhodnutie považoval za súladné so zákonom. Jeho záver bol nesprávny aj v tom, že skutkový stav veci považoval v porovnaní s prvou podanou žiadosťou žalobcu o priznanie vyrovnávacieho príplatku za nezmenený, pretože dátum uplatnenia nároku na základe oboch podaných žiadostí nebol totožný. 37. V ďalšom konaní žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu s tým, že podľa § 191 ods. 6 SSP je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý správny súd vyslovil v tomto zrušujúcom rozsudku. 38. Tvrdenie žalovaného, že priznaním vyrovnávacieho príplatku aj tomu poistencovi, ktorému bol pôvodne priznaný predčasný starobný dôchodok by bol neodôvodnene zvýhodnený voči tým poistencom, ktorým bol pôvodne, de facto, priznaný dôchodok starobný, pretože jeho starobný dôchodok zmenený z predčasného starobného dôchodku má byť počas celého jeho poberania nižší o príslušné percento, zodpovedajúce chýbajúcemu obdobiu dôchodkového poistenia toho - ktorého poistenca od vzniku podanej žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku, nepovažoval krajský súd za dôvodné. Pri výpočte teoretickej (fiktívnej) sumy starobného dôchodku výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky, s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia je potrebné u žalobcu, ktorému bol pôvodne priznaný predčasný starobný dôchodok zohľadniť príslušné percento, ktoré zodpovedalo chýbajúcemu obdobiu 2 6Sa / 9 / 2 0 1 7 - 10 - dôchodkového poistenia žalobcu od podanej žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku a krátiť oň teoretickú sumu starobného dôchodku, do výšky ktorej bude priznaný jeho vyrovnávací príplatok po odpočítaní vyplácaného starobného dôchodku zo Slovenskej republiky a z Českej republiky. Uvedeným postupom bude podľa názoru súdu zachovaný princíp krátenia výšky dôchodkovej dávky z dôvodu jej poberania pred dovŕšením dôchodkového veku. 39. Žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, súd právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).