Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sa/12/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200461 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200461.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci žalobkyne O. A. rod. L., nar. XX. Z. XXXX, bytom V., Z. XXX/XXX, právne zastúpenej Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Mierové námestie č. 452, Vinica, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1 , o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 25. mája 2017 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 25. mája 2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X z 22. marca 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania v celom rozsahu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Sociálna poisťovňa ústredie svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 22. marca 2017 ako prvostupňový orgán verejnej správy uložil žalobkyni podľa § 236 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. (ďalej „ZoSP“) povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok vo výške 8 083,27 EUR do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Uvedené odôvodnila skutočnosťou, že žalobkyňa pri spisovaní žiadosti o invalidný dôchodok dňa 10. februára 2010 zamlčala skutočnosť, že bola k 31. decembru 1992 zamestnaná u zamestnávateľa H., a.s. - G. X., I. so sídlom v G. J., keďže uviedla, že naposledy pred rozdelením Českej 2 6S a / 1 2 / 2 0 1 7 - 2 - a Slovenskej federatívnej republiky, tj. pred 31. decembrom 1992 bola zamestnaná u zamestnávateľa X. - J. E. a pravdivosť týchto údajov potvrdila vlastnoručným podpisom, v dôsledku čoho boli všetky doby jej dôchodkového poistenia, získané do 31. decembra 1992 zhodnotené pre nárok na invalidný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Uvedeným vedomým konaním a prijímaním invalidného dôchodku, vyplácaného neprávom, spôsobila, že jej bol invalidný dôchodok v období od 1. januára 2010 do 11. októbra 2016 vyplácaný neprávom aj za doby dôchodkového poistenia, ktoré získala podľa právnych predpisov Českej republiky, čím došlo k vzniku preplatku na invalidnom dôchodku za uvedené obdobie vo výške 8 083,27 EUR. Konkretizovala výpočet preplatku na invalidnom dôchodku, citovala čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody o vykonávaní tejto zmluvy, z ktorých v spojení so zistením, že u zamestnávateľa České perličky, so sídlom na území Českej republiky, pracovala od 1. decembra 1985 do 31. augusta 1993 vyvodila, že všetky doby poistenia získané do 31. decembra 1992 bola príslušná hodnotiť Česká správa sociálneho zabezpečenia, pretože predo dňom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky pracovala u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo v Českej republike. Uvedenú skutočnosť zistila v súvislosti s podanou žiadosťou žalobkyne o starobný dôchodok zo 7. decembra 2016, kedy bolo zistené a preukázané jej zamestnanie k 31. decembru 1992 u zamestnávateľa so sídlom v Českej republike. 2. Žalobkyňa sa v zákonom stanovenej lehote voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolala a žiadala, aby bolo zrušené. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako druhostupňový orgán verejnej správy príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZoSP svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 25. mája 2017 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Vychádzal zo skutkových zistení, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie XXX XXX XXXX X z 30. marca 2010 bol žalobkyni podľa § 70 ods. 1 a § 82 ZoSP od 1. januára 2010 priznaný invalidný dôchodok vo výške 131,40 EUR mesačne s tým, že jej boli zhodnotené všetky doby dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Dňa 7. decembra 2016 žalobkyňa požiadala o starobný dôchodok a v podanej žiadosti uviedla, že od 1. januára 1993 do 31. augusta 1993 bola zamestnaná u zamestnávateľa G. perličky, tj. u zamestnávateľa so sídlom v G. J.. Na základe uvedeného bolo vykonané šetrenie a pobočkou Sociálnej poisťovne Levice, jej potvrdením č. 23235-3/2016-LV z 23. júna 2016 bolo preukázané, že u uvedeného zamestnávateľa pracovala už od 1. decembra 1985 do 31. augusta 1993. Tento zamestnávateľ - H., a.s., G. X., I. má sídlo na území G. J., preto v súlade s čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody o vykonávaní tejto zmluvy bola dobu poistenia, získanú do 31. decembra 1992 príslušná hodnotiť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Z uvedených zistení vyvodil, že žalobkyňa pri spisovaní žiadosti o invalidný dôchodok zamlčala skutočnosť, že k 31. decembru 1992 bola zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý mal 2 6S a / 1 2 / 2 0 1 7 - 3 - sídlo v Českej republike, čím vedomým konaním a následným prijímaním invalidného dôchodku, vyplácaného neprávom, spôsobila, že jej bol invalidný dôchodok za obdobie od 1. januára 2010 do 11. októbra 2016 vyplatený vo vyššej sume, ako jej patril, tj. aj za doby dôchodkového poistenia, ktoré získala podľa právnych predpisov Českej republiky. Zopakoval výpočet preplatku na invalidnom dôchodku a v súvislosti so zákonnou objektívnou a subjektívnou premlčacou lehotou na vrátenie dávky poskytnutej v nesprávnej sume v zmysle § 236 ods. 3 ZoSP uviedol, že uvedenú skutočnosť zistil pri rozhodovaní o jej žiadosti o starobný dôchodok z 18. mája 2016 Povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok vo výške 8 083,27 EUR mesačne odôvodnil ust. § 236 ods. 1 písm. b) a c) ZoSP. Uzavrel, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne nové dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť napadnutého rozhodnutia, preto po zhodnotení spisovej dokumentácie dospel k záveru, že jej odvolanie nie je dôvodné. Jej odvolacie námietky nepovažoval vzhľadom na jeho skutkové zistenia za dôvodné. 4. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou, doručenou tunajšiemu správnemu súdu 24. júla 2017 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného, zrušenia jeho rozhodnutia spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Uplatnila si právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Namietala pravdivosť tvrdenia žalovaného, že konala vedome, keď pri podávaní žiadosti o priznanie invalidného dôchodku neuviedla, že k 31. decembru 1992 pracovala u zamestnávateľa so sídlom na území Českej republiky ale za svojho posledného zamestnávateľa k uvedenému dňu označila X. - J. E., v dôsledku čoho boli všetky doby jej dôchodkového poistenia pre nárok na invalidný dôchodok hodnotené podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Zdôraznila, že tento nesprávny údaj neuviedla vedome, naopak, bola v domnení, že uvádza správne údaje, pretože pracovala len na území Slovenskej republiky, z čoho jej vyplynulo, že bola zamestnaná u slovenského zamestnávateľa. Nekonala s vedomím poškodiť Sociálnu poisťovňu, ale išlo z jej strany o omyl, teda, že neboli splnené skutkové predpoklady pre aplikáciu zákonného ust. § 236 ods. 1 písm. b) a c) ZoSP. Zdôraznila, že pokiaľ by si Sociálna poisťovňa plnila riadne svoje úlohy pred vydaním rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku a vychádzala by z relevantných dokladov, tj. z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia - potvrdenia zamestnávateľa, z ktorého by vyplynulo odkedy a dokedy trvalo uňho jej zamestnanie, bol by sa dal jej omyl eliminovať. Sama si nepamätala, či v čase podávania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku predkladala potvrdenia svojich zamestnávateľov o dobe trvania jej zamestnania. Nemala vedomosť o tom, na základe akého právneho predpisu by jej mal byť invalidný dôchodok vyplácaný a čo spôsobí nevedomým, nesprávnym uvedením zamestnávateľa. 5. V písomnom vyjadrení k podanej žalobe žalovaný zopakoval obsah prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, obsah podaného odvolania, správnej žaloby žalobkyne a jej žalobné námietky s poukazom na ust. § 236 ods. 1 písm. b) a c) ZoSP nepovažoval za dôvodné. Pridržiavajúc sa skutkových a právnych dôvodov, ktoré boli obsahom jeho rozhodnutia trval na správnosti rozhodnutia 2 6S a / 1 2 / 2 0 1 7 - 4 - prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré bolo totožné s jeho rozhodnutím a obe rozhodnutia považoval za zákonné a správne. 6. Žalobkyňa v podanej replike z 20. júla 2017 namietala oprávnenosť žalovaného na vrátenie preplatku na invalidnom dôchodku s odôvodnením, že nebola splnená podmienka jej vedomého konania pre možnú aplikáciu ust. § 236 ods. 1 písm. b) a c) ZoSP. Uviedla, že žalovaný, ktorý svoje rozhodnutie založil na jej údajnom vedomom konaní, tj. na jej vôli, ktorej odrazom bolo určité konanie, uvedenú skutočnosť nepreukázal, pretože pokiaľ by bola vedome klamala, tak by vo svojom „klamstve“ pokračovala aj pri podávaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku, čo sa nestalo. Pri podávaní žiadosti o priznanie invalidného dôchodku odpovedala na všetky otázky žalovaného v najlepšej dobrej viere a bolo jeho povinnosťou uvedené informácie prekontrolovať. 7. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. d) SSP na 18. apríla 2018. 8. Uznesením 26Sa/12/2017-57 z 28. marca 2018 na žiadosť žalobkyne pribral do konania tlmočníka z maďarského jazyka, za účelom zabezpečenia práva žalobkyne konať pred správnym súdom v jazyku, ktorému rozumie. 9. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na žalobe a jej dôvodoch. Zdôraznila, že nekonala vedome, keď uviedla pri podávaní žiadosti o priznanie invalidného dôchodku nesprávne údaje ohľadom svojho zamestnávateľa k 31. decembru 1992, pretože po 18 rokoch od skončenia jej pracovného pomeru už nemala k dispozícii žiadne pracovné zmluvy so svojimi bývalými zamestnávateľmi a na území Českej republiky nikdy nepracovala. Zdôraznila, že jej komunikácia s pracovníčkou Sociálnej poisťovne bola sťažená, pretože slovenský jazyk ovláda len čiastočne, preto skutočnosti, na ktoré bola dotazovaná, boli pracovníčkou Sociálnej poisťovne spísané do žiadosti o priznanie invalidného dôchodku a ona ich podpísala. Vedome nesprávne informácie a už vôbec nie klamlivé informácie neuvádzala. Zdôraznila, že Sociálna poisťovňa si pred vydaním rozhodnutia nezistila riadne okolnosti, podstatné pre vydanie rozhodnutia, pretože nezisťovala, či žalobkyňou uvedené údaje boli správne, hoci pre priznanie invalidného dôchodku boli v Sociálnej poisťovni zhromaždené všetky podklady, keďže odvody na dôchodkové poistenie boli platené tomuto subjektu. Sociálna poisťovňa preto mohla a mala overiť údaje uvádzané žalobkyňou a rozhodnúť na základe správne zisteného skutkového stavu veci. Uviedla, že nikdy na území Českej republiky nepracovala ani počas existencie spoločného štátu, nikdy na území Českej republiky ani nebývala ani tam nevycestovala. Aj pri podávaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku boli z jej strany poskytnuté nepresné informácie ohľadom jej bývalých zamestnávateľov a Sociálna poisťovňa vlastnou činnosťou jej tvrdenia preverila a zistila skutočný stav. Zotrvala na stanovisku, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože predpokladom aplikácie zákonného ust. § 236 ods. 1 ZoSP je vedomosť poistenca o tom, že dávku prijíma, hoci mu nepatrí a táto okolnosť v konaní nebola 2 6S a / 1 2 / 2 0 1 7 - 5 - preukázaná. 10. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pridržiavajúc sa v podrobnostiach obsahu podaného písomného vyjadrenia z 9. novembra 2017. Zdôraznil, že pri spisovaní žiadosti o akúkoľvek dôchodkovú dávku patrí medzi prvoradé otázky otázka, či poistenec pracoval v zahraničí a pokiaľ žalobkyňa túto skutočnosť neuviedla, nemala ju Sociálna poisťovňa odkiaľ zistiť. 11. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádza vydaniu napadnutého rozhodnutia (porovnaj závery NS SR sp.zn. 2Sžo 32/2014). 12. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v 3. časti Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“). Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Patrí medzi ne aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žaloby fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 13. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj postup, ktorý im predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ale komplexne, v celom rozsahu a dospel k záveru, že správna žaloba bola dôvodná, preto v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil žalobou napadnuté i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a v súlade s ust. § 191 ods. 4 vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 14. Podľa § 236 ods. 1 ZoSP príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume ak: b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila alebo c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo 2 6S a / 1 2 / 2 0 1 7 - 6 - vyššej sume, ako patrila. 15. Podľa § 195 ods. 1 ZoSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 16. Podľa § 195 ods. 2 cit. zákona podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 17. Podľa § 195 ods. 3 ZoSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. 18. Podľa § 196 ods. 7 ZoSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 19. Podľa § 290 ods. 1 ZoSP zamestnávateľ je povinný viesť a predkladať evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia do 31. decembra 2023 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre zamestnancov narodených pred 1. januárom 1985. 20. Podľa § 290 ods. 2 ZoSP zamestnávateľ je povinný zapísať na evidenčný list dôchodkového zabezpečenia údaje za kalendárne roky pred 1. januárom 2004 a tento evidenčný list dôchodkového zabezpečenia zaslať príslušnej pobočke najneskôr do 30. júna 2004. 21. Podľa § 231 ods. 1 písm. j) je zamestnávateľ povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu pobočke do 3 dní od uplatnenia nároku na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. 22. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak jeho zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 23. Podľa čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení č. 318/1994 Z.z. (ďalej len „Zmluva“), doby zabezpečenia predo dňom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 24. Podľa čl. 23 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení č. 175/1995 Z.z. (ďalej len „Správna dohoda“) zamestnávatelia v oboch zmluvných štátoch označia evidenčné listy 2 6S a / 1 2 / 2 0 1 7 - 7 - dôchodkového zabezpečenia všetkých zamestnancov, ktorých zamestnávali ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, skráteným názvom toho štátu, na ktorého území mali títo zamestnávatelia pred rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky sídlo (čl. 15 Správnej dohody). Tento údaj sa vyznačí na prvej strane evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia v pravom hornom rohu (červenou farbou). 25. Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v Obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v Obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v Obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. 26. Predmetom preskúmania správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy o povinnosti žalobkyne vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok vo výške 8 083,27 EUR. 27. V podanej žalobe žalobkyňa namietala nezákonnosť žalobou napadnutého i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože neboli dané skutkové predpoklady pre aplikáciu zákonného ust. § 236 ods. 1 písm. b) a c) ZoSP. Tvrdila, že nebolo preukázané jej vedomé konanie, ktorým mala spôsobiť, že jej bola dôchodková dávka vyplatená vo vyššej sume ako jej patrila ani jej vedomosť o tom, že sa jej dôchodková dávka vyplácala vo vyššej sume, ako jej patrila. 28. Z cit. ust. § 263 ods. 1 písm. b) ZoSP vyplýva, že na účely rozhodnutia o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku sociálneho poistenia je žalovaný povinný skúmať, či boli splnené všetky tam uvedené podmienky, teda či žalobkyňa vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa jej dávka alebo jej časť vyplatila neprávom. Pre aplikáciu zákonného ust. 236 ods. 1 písm. c) ZoSP musí preukázať, že žalobkyňa vedome inak ako spôsobom upraveným v ust. § 236 ods. 1 písm. a) a b) ZoSP spôsobila, že sa jej dávka vyplatila vo vyššej sume ako jej patrila, t.j. existenciu vnútorného (psychického) vzťahu žalobkyne k vzniknutému následku, teda, že vedome ( cielene, úmyselne) konala tak, aby jej bola priznaná a vyplácaná dôchodková dávka vo vyššej sume, než jej patrila. 29. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí povinnosť žalobkyne vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok za obdobie od 1. januára 2010 do 11. októbra 2016 vyvodil len zo skutočnosti, že žalobkyňa v žiadosti o priznanie invalidného dôchodku z 10. februára 2010 neuviedla, že sídlo jej zamestnávateľa k 31. decembru 1992, resp. naposledy pred týmto dňom bolo na území Českej republiky a pri podávaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku túto skutočnosť uviedla, teda vedome spôsobila, že sa jej dávka vyplatila vo vyššej sume ako jej patrila a zároveň prijímala dávku, hoci vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa jej vyplatila vo vyššej sume ako jej patrila. Nevykonal žiadne dokazovanie na preukázanie vedomosti žalobkyne o vyplácaní dôchodkovej dávka vo väčšom 2 6S a / 1 2 / 2 0 1 7 - 8 - rozsahu, než jej patrila, ani o tom, že konala vedome, aby taký výsledok dosiahla. 30. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že vyššie uvedené skutkové zistenia žalovaného (ani prvostupňového orgánu verejnej správy) neboli dostatočné na preukázanie vôľovej a vedomostnej zložky konania (žalobkyne) a následkov, predpokladaných v ust. § 236 ods. 1, písm. b) a c) ZoSP pre možnosť uloženia povinnosti vrátiť preplatok na dôchodkovej dávke. V administratívnom konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa vedela, že neuvedením správneho zamestnávateľa k 31.12.1992 spôsobí, že sa jej invalidný dôchodok prizná a bude vyplácať vo vyššej sume, než jej patrí a nebola preukázaná ani jej vedomosť, že sa jej dávka vypláca vo vyššej sume. Za účelom uvedeného nebol vykonaný ani žiadny relevantný dôkaz. Samotná nesporná skutočnosť, že v žiadosti o invalidný dôchodok žalobkyňa označila svojho posledného zamestnávateľa k 31.12.1992 nesprávne nie je preukázaním jej úmyslu konať tak s cieľom získať vyššiu dôchodkovú dávku. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli ani zistenia konkrétnych okolností, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že musela predpokladať, že neprávom prijíma vyššiu dôchodkovú dávku. Predpokladom zákonnosti rozhodnutia je aj zistenie skutkového stavu v rozsahu postačujúcom na riadne posúdenie veci. Tento rozsah v zásade vyplýva z príslušných procesných právnych predpisov, upravujúcich postup orgánov verejnej správy. Nedodržanie takého postupu a teda nezistenie skutkového stavu v potrebnom rozsahu je dôvodom zrušenia rozhodnutia. Žalovaný bol povinný zistiť pred vydaním rozhodnutia presne a úplne skutočný stav veci a na ten účel mal obstarať potrebné dôkazy (§ 195 ods. 1,2,3 ZoSP) a tieto náležite vyhodnotiť (§ 209 ods. 4 ZoSP). Keďže potrebné dokazovanie na nesporné preukázanie vyššie uvedených skutočností nevykonal, vydal rozhodnutie na základe skutkového stavu, ktorý nebol dostačujúci na riadne posúdenie veci. 31. Správny súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z cit. zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba žalobkyne bola dôvodná, pretože v dôsledku nedostatočne zisteného skutočného stavu veci v konaní neboli preukázané skutkové predpoklady, vyplývajúce z ust. § 246 ods. 1 písm. b) a c) pre jej povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku dôchodkového poistenia alebo jej časť preto, že ju prijímala, hoci vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa jej vyplatila vo vyššej sume ako jej patrila ani to, že vedome, s poznaním právneho významu a právnych dôsledkov neposkytnutia informácie, že k 31. decembru 1992 mal jej zamestnávateľ podľa Obchodného registra sídlo na území Českej republiky. Žalobkyňou tvrdenú nezákonnosť rozhodnutia v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nemohol správny súd bez riadne zisteného skutočného stavu veci, ktoré bolo nad rámec preskúmavacieho konania, konštatovať. 32. Z uvedených uvedených dôvodov žalobou napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods.1 písm.e) SSP a vec mu vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V ňom vykoná potrebné dokazovanie na preukázanie skutočností, že žalobkyňa konala vedome, keď neuviedla v žiadosti o priznanie invalidného dôchodku informáciu, že jej posledný 2 6S a / 1 2 / 2 0 1 7 - 9 - zamestnávateľ pred 31. decembrom 1992 mal sídlo v Českej republike a že vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa jej v dôsledku uvedeného vyplácala dôchodková dávka vo vyššej sume než jej patrila. Vykonané dôkazy následne vyhodnotí - každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach a pokiaľ dospeje k záveru, že skutková podstata zákonného ust. § 236 ods. 1 písm. b) a c) bola naplnená, opätovne rozhodne o povinnosti žalobkyne vrátiť neprávom vyplatenú dávku, resp. jej časť.. 33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná priznal plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). 2 6S a / 1 2 / 2 0 1 7 - 10 - Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.