Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/97/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200462 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200462.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: DIN TECHNIK, spol. s.r.o. so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, IČO: 356 904 96, právne zast.: Mgr. Barbora Hlavatá, advokátka, so sídlom SNP 1445/41, 017 07 Považská Bystrica, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica 4, za účasti ďalšieho účastníka: MEGADYNE, S.P.A. akciová spoločnosť, Via Trieste 16, Mathi (TO), 100 75 Taliansko, právne zast: JUDr. Peter Vároši, advokát so sídlom Záhrebská 6, P.O. Box č. 75, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 5593-2011/OZ 233303 II/52-2016 zo dňa 30. mája 2016 takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca podal dňa 24.07.2017 (poštou) na Krajský súd v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného a jeho predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný orgán verejnej správa rozhodnutím č. POZ 5593-2011/ OZ 233303 II/52-2016 zo dňa 30.05.2016 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR, č. POZ 5593-2011/OZ 233303 I/46-2014 zo dňa 13.05.2014, ktorým bola ochranná známka č. XXXXXX www.K..sk na základe návrhu vyhlásená za neplatnú. Návrh na vyhlásenie napadnutej ochrannej známky za neplatnú podal navrhovateľ MEGADYNE S.P.A. so sídlom Via Trieste 16, Mathi, 100 75 Taliansko v zmysle § 35 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1 písm. l/ a podľa § 35 ods. 3 v nadväznosti na § 7 písm. e/ zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Návrh odôvodňoval tým, že je zakladateľom celosvetovej korporácie, pričom je svetoznámym výrobcom polyuretánových a neoprénových remeňov, ktoré sú všeobecne známe vďaka svojej špičkovej kvalite. Navrhovateľ je majiteľom medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX pre triedu X - hnacie remene, dopravníkové pásy, remenice, s právom prednosti od 28.02.1997. Známka je zapísaná pre označenie „K.“. Mal za to, že zo strany spoločnosti DIN - TECHNIK, spol. s r.o. sa jedná o takzvanú „C. U.“, ktorú si spoločnosť DIN - TECHNIK spol. s r.o. podala iba za účelom bezprávneho zadosťučinenia voči navrhovateľovi a súčasne s úmyslom jej zneužitia vo svoj prospech. Svoj návrh ďalej doplnil listinnými dôkazmi, z ktorých vyplynulo, že konatelia spoločnosti DIN - TECHNIK spol. s r.o., a to pán K. Q. a pán X. S., boli súčasne konateľmi a spoločníkmi dcérskej spoločnosti navrhovateľa MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o. v likvidácii so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, IČO: 358 216 21. 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú, v časti návrhu v zmysle § 35 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1 písm. l/ zákona o ochranných známkach, je skutočnosť, že podanie prihlášky nebolo v dobrej viere, teda napadnutá ochranná známka nespĺňala podmienky na zápis do registra. Právna terminológia charakterizuje osobu konajúcu v zlej viere ako osobu, ktorá pozná skutočnú situáciu a napriek tomu jedná nečestne so zlým úmyslom, ako by o tom nevedela. Zlá viera musí byť spojená s osobou prihlasovateľa a jej preukázanie musí byť v čase podania prihlášky, pričom prihláška ochrannej známky podaná v zlej viere môže byť napadnutá bez časového obmedzenia. 3. Prihláška napadnutej ochrannej známky www.K..sk bola podaná 16.09.2011 pre tovary v triedach XX, XX a XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb. V čase podania prihlášky ochrannej známky bol prihlasovateľ majetkovo a personálne prepojený prostredníctvom obchodnej spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA, spol. s r.o. s navrhovateľom, keďže na jednej strane boli páni Q. a S. v čase podania prihlášky ochrannej známky aj spoločníkmi a konateľmi spoločnosti, ktorá podala predmetnú prihlášku ochrannej známky www.K..sk a na strane druhej boli zároveň spoločníkmi a konateľmi spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o., v ktorej bol väčšinovým spoločníkom navrhovateľ, a to spoločnosť MEGADYNE S.P.A. Vzhľadom na hore uvedené mal prvostupňový orgán verejnej správy za veľmi nepravdepodobné, že by prihlasovateľ nemal vedomosť o existencii navrhovateľa, o jeho výrobkoch a o jeho medzinárodnej ochrannej známke, ktorej platnosť navrhovateľ postupne územne rozširoval tzn., že sa snažil vytvárať a rozširovať svoje obchodné postavenie na trhu a získať tak širšiu medzinárodnú právnu ochranu zo staršej ochrannej známky, ktorá je platne registrovaná vo viacerých štátoch. Mal za preukázané, že s uvedeným súvisí aj skutočnosť, že pred podaním prihlášky ochrannej známky bol prihlasovateľ upozornený predbežným opatrením okresného súdu podaným navrhovateľom, v ktorom žiadal, aby sa spoločnosť DIN - TECHNIK spol. s r.o. zdržala prevodu, postúpenia, zrušenia domény, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, teda o snahe navrhovateľa chrániť si svoje práva k označeniu. V odôvodnení ďalej zdôraznil, že ani samotný majiteľ napadnutej ochrannej známky vo svojich vyjadreniach nepopieral skutočnosť, že vedel o existencii staršej ochrannej známky a že tovary na území Slovenskej republiky prostredníctvom firmy MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o. distribuoval na trh. Predmetné tvrdenia prvostupňový orgán preukázal aj e-mailovou komunikáciou, ktorá hovorí o možnom odpredaji zásob a o ukončení neúspešného podnikania, ale nebolo z nej možné vyvodiť povolenie k privlastneniu si označenia, ktoré patrí inému subjektu, prípadne priradiť mu status oficiálneho ukončenia spolupráce. 4. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal majiteľ napadnutej ochrannej známky (ďalej len „žalobca“) v zákonom stanovenej lehote rozklad. Namietal v ňom, že prvostupňový orgán pri posudzovaní zlej viery autora prihlášky ochrannej známky mal vždy vziať do úvahy všetky relevantné faktory, existujúce v čase podania prihlášky. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia celkom nesprávne konštatoval, že v čase podania prihlášky mal byť žalobca „majetkovo a personálne prepojený prostredníctvom obchodnej spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o. s navrhovateľom“. Táto skutočnosť nemala žiadnu oporu v obsahu spisu a v listinných dôkazoch predložených zo strany žalobcu ako aj navrhovateľa (ďalej len „ďalší účastník“). Vzhľadom k tomu, že relevantným okamihom na posúdenie zlej viery prihlasovateľa je výlučne okamih podania samotnej prihlášky ochrannej známky, žalobca uviedol, že v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky, t. j. dňa 16.09.2011 pán Q. a pán S. neboli štatutárnymi zástupcami spoločnosti MEGADYNE spol. s r.o. v likvidácii, nakoľko od 06.11.2009 do momentu zrušenia predmetnej spoločnosti s likvidáciou mal za dotknutú právnickú osobu oprávnennie konať likvidátor - D. C.. 5. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo výsledkom vecne správneho právneho posúdenia a bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Zároveň konštatoval, že pri posúdení, či prihláška ochrannej známky bola, alebo nebola podaná v dobrej viere, teda, či konanie pri podaní prihlášky možno považovať za konanie v dobrej alebo nie v dobrej viere, bola podstatná skutočnosť, či osoba podávajúca prihlášku ochrannej známky o práve inej osoby na zhodné alebo podané označenie vedela, alebo či v dobe podania prihlášky ochrannej známky o tomto práve vedieť mohla, a tiež zlý úmysel podávateľa prihlášky. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky o práve inej osoby na zhodné alebo podobné označenie vedel alebo mohol vedieť a bolo to možné vyvodiť zo skutočností, že z dostupného výpisu obchodného registra na internete www.orsr.sk vyplynulo, že v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky, ako aj v období pred tým, boli páni X. S. a K. Q. spoločníkmi a konateľmi spoločnosti DIN - TECHNIK spol. s r.o., t. j. majiteľa. V rovnakom čase boli spoločníkmi a konateľmi spoločnosti spolu s navrhovateľom spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o. v likvidácii. S ohľadom na tieto skutočnosti konštatoval, že v období podania prihlášky napadnutej ochrannej známky medzi majiteľom a navrhovateľom existovalo prepojenie prostredníctvom fyzických osôb, t. j. cez spoločníkov obidvoch spoločností. Z predložených dôkazných materiálov vyplývala existencia sporu medzi navrhovateľom a majiteľom, ktorý sa týkal označenia „K.“ resp. domény www.K..sk, ktorú si zaregistroval majiteľ. Predmetný spor existoval už v období pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky, ako aj v čase jej podania. Uvedené je zrejmé najmä z predloženého návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 06.06.2011, v ktorom navrhovateľ žiadal majiteľa, aby sa zdržal používania označenia „K.“ a domény www.K..sk, resp. jej prevodu, zrušenia či postúpenia na inú osobu. Žalovaný mal existenciu sporu za preukázanú v čase pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky z uznesenia Okresného súdu v Bratislave I č.k. 35CbPv 3/2011-69 z 15.08.2011, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. V rámci uvedeného súdneho sporu bol majiteľ oboznámený s tým, že práva k staršej medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX „K.“ patria navrhovateľovi a že navrhovateľ si nárokuje na doménové meno www.K..sk Z týchto dôvodov mal žalobca za preukázané, že vedomosť majiteľa o skorších právach navrhovateľa bola v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky zrejmá a teda mal za preukázané, zlý úmysel majiteľa v okamihu podania prihlášky napadnutej ochrannej známky. Predmetný úmysel bol preukázaný aj tým, že majiteľ, resp. jeho štatutárny zástupcovia bez súhlasu navrhovateľa, ktorým bol väčšinový vlastník spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o. previedol túto doménu zo spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o. na spoločnosť DIN - TECHNIK spol. s r.o., ale aj z jeho ďalšieho konania, konkrétne skutočnosti, že po prevode tejto domény a následnom konaní navrhovateľa si majiteľ dňa 16.09.2011 podal prihlášku napadnutej ochrannej známky, predmetom ktorej bolo označenie veľmi podobné s ochrannou známkou navrhovateľa „K.“ a zhodné s názvom domény, o ktorú bol medzi majiteľom a navrhovateľom spor. 6. Zároveň žalovaný uzavrel, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, argumenty majiteľa, že páni X. S. a K. Q. v čase od 06.11.2009 neboli štatutárnymi zástupcami spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o. v likvidácii možno považovať za zavádzajúce, nakoľko aj od uvedeného dátumu boli spoločníkmi spoločnosti naďalej. V tomto prípade, tak naďalej existovala priama prepojenosť majiteľa s navrhovateľom v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky, a teda aj vedomosť majiteľa o skorších právach navrhovateľa. Žalovaný považoval za irelevantný aj argument majiteľa o tom, že prvostupňový orgán mal posudzovať okolnosti existujúce v čase podania prihlášky a nie pred jej podaním, pretože ak bola preukázaná vedomosť majiteľa o skorších právach navrhovateľa pred podaním prihlášky ochrannej známky, nemožno tvrdiť, že táto vedomosť neexistovala aj v čase jej podania. Navrhovateľ jednotlivými krokmi preukázal, že má záujem chrániť si svoje práva k označeniu „K.“. Zároveň žalovaný poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/95/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (ďalej len „smernica“) a Nariadenia Rady ES č. 207/2009 o ochrannej známke Európskej únie v platnom znení (ďalej len „Nariadenie“), pričom konštatoval, že smernica ani Nariadenie neodkazujú na vnútroštátne právo členských štátov EU. Žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie žiadnym spôsobom neodporovalo požiadavkám stanovených v smernici a Nariadení, a to potrebu jednotne v podmienkach právnych poriadkov všetkých členských štátov vykladať „pojem zlá viera“, nakoľko prvostupňový orgán pri hodnotení zlej viery zobral do úvahy všetky relevantné faktory existujúce v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky. 7. Žalobca podanou žalobou sa domáhal zrušenia druhostupňového rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zrušenia napadnutých rozhodnutí sa domáhal z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V žalobe namietal najmä tieto skutočnosti: 8. Rozhodnutie žalovaného sa zaoberalo výlučne posudzovaním dobrej, či zlej viery žalobcu, pričom absolútne opomenul žalovaný v súvislosti s predloženými dôkazmi právne posúdiť a zistiť, čím je založený iný právny vzťah medzi majiteľom zahraničnej ochrannej známky a prihlasovateľom ochrannej známky a oprávnenosť dôvodov žalobcu ako prihlasovateľa v zmysle § 7 písm. e/ zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOZ“). Žalobca zaujal názor, že vzťah žalobcu k ochrannej známke bol platne a účinne založený zmluvou o prevode práv z ochrannej známky, ktorá nebola nikdy žiadnym súdom vyhlásená za neplatnú, bola založená na princípe korektnej výmeny, čo znamená, že žalobca spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o. poskytol značný hospodársky prospech výmenou za práva z ochrannej známky, a preto zmluva o prevode práv z ochrannej známky pretrváva ako legitímny oprávnený dôvod žalobcu na prihlásenie ochrannej známky č. XXXXXX. Mal za to, že konanie štatutárneho orgánu spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o., t. j. konateľov K. Q. a X. S. zaväzovalo aj pri právnom úkone prevodu práv z ochrannej známky zo spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o. na žalobcu, pričom ich konanie bolo v medziach ich zákonného mandátu. Pokiaľ mal ďalší účastník pochybnosti o zámeroch štatutárneho orgánu, mohol kedykoľvek iniciovať zmenu osôb konajúcich v mene spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o., čo však za osem rokov aktívneho pôsobenia tejto spoločnosti na trhu neurobil. 9. Zároveň nesúhlasil s názorom žalovaného a poukázal na dezinterpretáciu samotného žalovaného, ktorý uviedol, že vzal do úvahy všetky relevantné faktory týkajúce sa predmetného sporu pri posudzovaní zlej viery autora prihlášky ochrannej známky, ale zároveň ustálil, že skutočnosť, že autor prihlášky v čase podania prihlášky vedel alebo mal vedieť, že tretia osoba používa ochrannú známku v zahraničí pre zhodný alebo podobný výrobok alebo službu, ktoré by mohli viesť k zámene s prihlasovaným označením, sama o sebe nepostačuje na preukázanie existencie zlej viery autora uvedenej prihlášky. 10. Žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, keď prihlasovateľa žalobcu videl, ako zástupcu majiteľa zahraničnej ochrannej známky na území Slovenskej republiky, na základe iného právneho vzťahu ako obchodno-zastupiteľského. Bolo viac ako zrejmé, že medzi prihlasovateľom, ktorým bol žalobca, čiže spoločnosťou DIN - TECHNIK spol. s r.o. a ďalším účastníkom ako majiteľom zahraničnej ochrannej známky, čiže spoločnosťou MEGADYNE S.P.A., nebol žiadny vzťah podobný zastúpeniu, a to na základe žiadneho právneho vzťahu. Iný právny vzťah mohol ďalší účastník vidieť hypoteticky vo vzťahu medzi ním a spoločnosťou MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o., ktorá bola pôvodným majiteľom ochrannej známky č. XXXXXX, avšak ani táto skutočnosť nebola v administratívnom konaní preukázaná. 11. Žalobca v správnej žalobe zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Návrh odôvodňoval tým, že prevádzkareň žalobcu je situovaná v Blatnej na Ostrove, ktorá je oblasťou z hľadiska geografického jednou z najúrodnejších z celého Slovenska, poskytuje bohaté možnosti uplatnenia v potravinárskom priemysle. Žalobca však nemôže v zmysle svojho prvotného zámeru ďalej rozvíjať obchodné aktivity zamerané na potravinové tovary zaradené do triedy XX a XX medzinárodného triedenia tovaru a služieb a zároveň žalované rozhodnutie môže slúžiť ako jeden z dôkazov v konaní pred Okresným súdom Bratislava I. o žalobe na ochranu práv z ochrannej známky. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok ustanovených v § 185 písm. a/ alebo písm. b/ SSP, rozhodol uznesením č. k. 23S/97/2017-60 zo dňa 17.10.2017 o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že podrobné rozpísanie personálneho obsadenia spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o. s odkazom na spoločnosť majiteľa DIN - TECHNIK, spol. s r.o. je podľa jeho názoru tak v prvostupňovom, ako aj v druhostupňovom rozhodnutí adekvátne a oprávnené, pretože priamo súvisí s posúdením dokladov predložených účastníkmi konania, t. j. z výpisov z obchodného registra a žiadosti o zmenu držiteľa domény. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal vzťahom medzi navrhovateľom a žalobcom, avšak tento vzťah neposudzoval s ohľadom na ustanovenie § 7 písm. e/ ZoOZ, ale hodnotil ho len v súvislosti s naplnením podmienok na konštatovanie zlej viery, pretože v rámci týchto podmienok je okrem iného potrebné preukázať určitý stupeň prepojenia medzi dotknutými subjektmi. Žalovaný toto prepojenie konštatoval vzhľadom na osoby pánov K. Q. a X. S., ktorí boli v rozhodujúcom období spoločníkmi a konateľmi nielen spoločnosti žalobcu, ale aj spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o., v ktorej mala spoločnosť navrhovateľa podstatnú majetkovú účasť. Žalovaný uviedol, že vo svojich rozhodnutiach neposudzoval naplnenie podmienok inštitútu, tzv. neverného agenta, pretože k danému posudzovaniu by prichádzalo do úvahy v tom prípade, ak by žalovaný posudzoval naplnenie podmienok na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa ust. § 7 písm. e/ ZoOZ. Hoci bol tento dôvod uplatnený v návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, k jeho vyhodnoteniu, vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania, nedošlo, nakoľko ochranná známka bola vyhlásená za neplatnú už podľa prvého bodu návrhu uplatneného z dôvodu § 5 ods. 1 písm. l/ zákona ZoOZ. 13. Ďalším dôvodom na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú bolo, že relevantnými skutočnosťami boli nielen vedomosť o existencii medzinárodnej ochrannej známky a jej majiteľovi, ale aj ďalšie skutočnosti. Najmä, že žalobca vedel, že majiteľ tejto medzinárodnej ochrannej známky má záujem si túto ochrannú známku chrániť proti neoprávneným zásahom, pretože v čase pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky došlo k podaniu návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby sa žalobca zdržal používania označenia „K.“ a A. www.K..sk . Z tohto dôvodu mal žalovaný za preukázané, že žalobca napriek svojim tvrdeniam nepreukázal, žeby nemal vedomosť o záujme navrhovateľa chrániť si predmetnú ochrannú známku, resp. že v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky nemal vedomosť o žiadnom spore medzi ním a navrhovateľom, čo sa ukázalo v konaní ako nepravdivé a zavádzajúce, pretože vzhľadom na predložené dôkazné prostriedky bolo zrejmé, že žalobca musel o týchto skutočnostiach vedieť. Ďalšiu skutočnosť, ktorú bral žalovaný pri svojom rozhodnutí do úvahy bolo, že k prevodu doménového mena www.K..sk v júli 2009, a to zo spoločnosti MEGADYNE spol. s r.o. na žalobcu spoločnosť DIN - TECHNIK spol. s r.o. došlo bez súhlasu navrhovateľa, pričom v relevantnom čase boli konateľmi oboch spoločností tie isté osoby a to pán Q. a pán S.. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že k prevodu doménového mena došlo na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t. j. zmluvy o prevode práv a povinností zo zmluvy o doméne z 20.06.2009 v spojení s vyhlásením navrhovateľa, že na Slovensku ukončuje podnikateľské aktivity zo dňa 16.02.2009. Vo vzťahu k vyhláseniu navrhovateľa žalovaný uviedol, že z tejto e-mailovej komunikácie nemohol vyvodiť navrhovateľov súhlas so zmenou držiteľa domény a následným prihlásením označenia ako ochrannej známky obsahujúcim doménové meno www.K..sk jej novým držiteľom, t. j. žalobcom. Podľa žalovaného je z predmetného zjavné, že prvostupňový orgán uvedené skutočnosti zhodnotil, ale nepovažoval ich za relevantné dôvody, ktoré by konanie prihlasovateľa, t. j. žalobcu ospravedlňovali. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že za dostatočný dôvod rozhodne nemožno považovať ani tvrdenie žalobcu uvedené vo vyjadrení k návrhu, že navrhovateľ vo vyhlásení zo dňa 16.02.2009 prestal používať ochrannú známku navrhovateľa na Slovensku. Skôr to poukazuje na skutočnosť, že po podaní prihlášky ochranná známka nebola na území Slovenskej republiky používaná v trvaní viac ako 4 a pol roka, čo môže byť vyhodnotené ako snaha o podanie, tzv., „blokačnej“ prihlášky ochrannej známky, ktorej cieľom je získať určitú neoprávnenú výhodu alebo brániť oprávnenej osobe vstúpiť na trh v určitej krajine, resp. vytláčať ju z tohto trhu a pod. 14. V súvislosti so žalobnou námietkou o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci žalovaný uviedol, že v konaní pred ním vzhľadom na ust. § 51 ods. 5 ZoOZ vo vzťahu k § 19, § 28, § 29, § 32 až § 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60 sa v konaní pred úradom neuplatňuje zásada materiálnej pravdy upravená v ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Rozsah dokazovania je však vymedzený v ust. § 52 ZoOZ, podľa ktorého je účastník konania povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podaní a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Žalovaný hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Z uvedeného je podľa žalovaného nesporné, že v konaní pred úradom na oboch stupňoch konania sa neuplatňuje zásada materiálnej pravdy, ale vyžaduje sa procesná aktivita účastníkov konania spočívajúca jednak v povinnosti tvrdenia a jednak v povinnosti predložiť dôkazy. Nesplnenie týchto povinností má za následok neunesenie dôkazného bremena a bremena dôkazu, ktoré má vplyv na výsledok konania. V posudzovanom prípade, tak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný pri hodnotení účastníkmi predložených dôkazov vychádzali výlučne len z týchto predložených dokladov, ktoré hodnotili podľa svojej úvahy a to tak, že posúdili každý jednotlivo a všetky v ich vzájomných súvislostiach v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami. 15. Žalobca v replike zotrval na pôvodných tvrdeniach, pričom poukázal na skutočnosť, že žalovaný vyhodnotil informácie, ktoré mal k dispozícii v momente podania prihlášky inak pri posudzovaní prihlášky a inak pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú. V ďalších dôvodoch zotrval na pôvodom podaní. 16. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa pridŕža svojich predchádzajúcich podaní. Poukázala ďalej na to, že samotnou podstatou týchto podaní je námietka zákonnosti rozhodnutia žalovaného, týkajúca sa nedostatočného vysporiadania sa zo strany žalovaného s dokumentáciou a s informáciami, ktoré mal k dispozícii počas rozhodovania o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú, a to najmä v súvislosti s neexistenciou dobrej viery a dobrého úmyslu na strane žalobcu. Nad rámec svojich podaní uviedla, že vzhľadom na to, že bol podaný návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú zo strany spoločnosti MEGADYNE S.P.A., spoločnosť DIN - TECHNIK, ako žalobca neuplatňovala svoje práva z ochrannej známky, a to z jedného dôvodu, aby sa predišlo akejkoľvek budúcej škode, ktorá by mohla prípadne vzniknúť, či už na strane žalobcu alebo na strane spoločnosti MEGADYNE S.P.A. 17. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach k žalobe. Zdôraznila, že žalovaný mal za preukázané, že majiteľ napadnutej ochrannej známky mal vedomosť nielen o tom, že existuje staršia medzinárodná ochranná známka, ale aj o tom, že jej majiteľ má záujem túto staršiu medzinárodnú ochrannú známku chrániť. Táto skutočnosť vyplynula jednak z personálneho prepojenia v podobe rovnakých konateľov, spoločníkov, spoločnosti majiteľa a rovnako z existujúceho súdneho konania, ktoré prebiehalo v danom rozhodnom čase medzi spoločnosťou navrhovateľa a spoločnosťou majiteľa. Tak isto dôležitou skutočnosťou, boli aj okolnosti prevodu doménového mena www.K..sk. V súvislosti s otázkou súdu ako sa úrad vysporiadal pri posudzovaní prihlášky národnej ochrannej známky v čase jej podania uviedla, že k nezapísaniu ochrannej známky podľa takto podanej prihlášky ex offo by došlo v tom prípade ak by podľa prihlášky ochrannej známky išlo o zhodné chránené označenie. Keďže v danom prípade išlo o podobné označenie, navyše tovary boli rozdielne, nič nebránilo tomu vykonať zápis na základe prieskumu žalovaného a v tomto prípade bola možnosť iba podať námietky a až na základe takto podaných námietok, by sa porovnávala napadnutá prihlásená ochranná známka s namietanou medzinárodnou ochrannou známkou. 18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako kauzálne príslušný správny súd (§ 16 SSP) preskúmal na základe podanej žaloby v spoločnom konaní napadnuté rozhodnutia žalovaného vydané v oboch stupňoch v rozsahu žalobných bodov podľa 3 časti I. hlavy SSP a po preskúmaní rozhodnutí a postupu žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP. 19. V správnom súdnictve poskytujú správne súdy ochranu právam a právom chránených záujmom fyzické osoby, alebo právnické osoby v oblasti verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Správne súdy v správnom súdnictve preskúmajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrením a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). Žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu, porušeného alebo priamo dotknutého práva, alebo právom chráneného záujmu (§ 61 písm. a/ SSP). 20. Podľa argumentácie žalobcu nie je správny záver žalovaného, že existuje dôvod na posúdenie konania žalobcu v administratívnom konaní pri podaní napadnutej ochrannej známky za konanie nie v dobrej viere. 21. Podľa § 51 ods. 5 zákona ZoOZ; na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. 22. Podľa § 52 ods. 3 ZoOZ; úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. 23. Podľa § 35 ods. 3 ZoOZ; úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov podľa § 7, ak sa v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje. 24. Podľa § 5 ods. 1 písm. l/ ZoOZ; do registra sa nezapíše označenie, ak je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere. 25. Podľa § 35 ods. 1 ZoOZ; úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že neboli splnené podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu. 26. Podľa § 37 ods. 5 ZoOZ; ak úrad v konaní o návrhu na zrušenie ochrannej známky zistí, že nie sú splnené podmienky podľa § 34 ods. 1 až 3, alebo v konaní o návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú zistí, že nie sú splnené podmienky podľa § 35 ods. 1 alebo 3, návrh zamietne. Návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú úrad zamietne aj v prípade, ak na základe vyjadrenia majiteľa neskoršej ochrannej známky zistí, že sú splnené podmienky podľa § 10 ods. 1. 27. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či záver žalovaného o konštatovaní, že prihláška napadnutej ochrannej známky nebola podaná v dobrej viere bol správny a teda či absencia dobrého úmyslu existovala v čase podania prihlášky ochrannej známky „www.megadyne.sk“. 28. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu namietal nesprávnosť vyhodnotenia dobrej, či zlej viery v čase podania prihlášky národnej ochrannej známky. Pri rozhodovaní o zákonnosti rozhodnutia, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava správny súd iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Posúdenie otázky dobrej, či zlej viery v čase podania prihlášky patrí do správnej úvahy žalovaného, preto v prípade súdneho prieskumu ide iba o obmedzený súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy založeného na princípoch správneho uváženia, pretože správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti orgánu verejnej správy v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. V danom prípade súd pri hodnotení vstupných informácií vchádzajúcich do správnej úvahy a výstupných informácii dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených týmto zákonom. Žalobca síce namietal takéto pochybenie zo strany žalovaného, avšak konkrétne neuviedol v čom by takéto vybočenie malo spočívať, resp. nepoukázal na žiadne dôkazy tvrdené v rámci administratívneho konania, ktoré by poukazovali na to, že v rámci administratívneho konania neboli samostatne alebo v súvislosti vyhodnotené a teda mal by takýto dôkaz spôsobiť vybočenie z medzí správnej úvahy. 29. Správny súd nezistil, že by úsudok žalovaného, ktorý vychádza z hodnotenia riadne zistených skutkových okolností, spočíval v mylnom pochopení zákona alebo skutkovej podstate odporujúcej spisu a zásadám logického myslenia, alebo že by bol inak chybný. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí vydanom predsedom úradu komplexne vyhodnotil a presvedčivo odôvodnil svoj záver, reagoval na námietky, ktoré mali pre vec zásadný význam a tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil všetky skutočnosti, na základe ktorých rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 30. Správny súd mal za preukázané, že napriek tomu, že dobrá viera je pojmom, ktorý je v práve často používaný, avšak nie je tento pojem zákonom definovaný jedná sa o vnútorné presvedčenie konajúceho, že nekoná protiprávne alebo v rozpore so všeobecne uznávanými etickými a morálnymi princípmi a poctivými obchodnými zvyklosťami. V danom prípade mal súd za preukázané, že konanie žalobcu pri podaní prihlášky č. XXXXXX v znení „www.K..sk“ nebolo v dobrej viere. V čase podania prihlášky a to 16.09.2011 boli páni X. S. a pán K. Q. konateľmi a spoločníkmi spoločnosti DIN - TECHNIK spol. s r.o. a zároveň spoločníkmi spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol s r.o. v likvidácii. Ďalším spoločníkom spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol s r.o. v likvidácii bola spoločnosť MEGDYNE S.P.A. Via Trieste 16, Mathi, 100 75 Taliansko, ktorá bola vlastníkom medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX s právom prednosti od 28.02.1997 v znení „K.“. Z týchto skutočností správny súd vyvodil, že konatelia spoločnosti DIN - TECHNIK v čase podania prihlášky národnej ochrannej známky mali vedomosť o existencii medzinárodnej ochrannej známky vo vlastníctve spoločnosti MEGADYNE S.P.A a zároveň z e-mailovej komunikácie medzi konateľom spoločnosti MEGADYNE S.P.A a konateľom X. S. mali vedomosť o skutočnosti, že majiteľ medzinárodnej ochrannej známky má naďalej záujem na ochrane svojich práv plynúcich zo zapísaného medzinárodného označenia. 31. Zároveň zo zmluvy o doméne, na základe ktorej spoločnosť SK-NIC a.s. Bratislava vykonala zmenu majiteľa domény zo spoločnosti MEGADYNE SLOVAKIA spol. s r.o. na nového držiteľa DIN - TECHNIK spol. s r.o., a to v čase dňa 20.07.2009 na základe žiadosti pôvodného majiteľa vyplýva, že konatelia spoločnosti MEGADYNE spol. s r.o. pán X. S. a pán K. Q. vykonali túto zmenu bez súhlasu spoločnosti MEGADYNE S.P.A., súčasne bolo preukázané, že žalobca v čase podania prihlášky ochrannej známky mal vedomosť o konaní na Okresnom súde Bratislava I o ochrane práv z ochrannej známky. 32. Z dôvodov vyššie uvedených, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 33. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 167 ods. 1 a contrario SSP. 34. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú by mu uložil správny súd, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP. 35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.