Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/116/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200536 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200536.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Kremnica nad zlato, so sídlom ČSA 264/58, 967 01 Kremnica, IČO: 42 003 458, zast. advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252 proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, IČO: 31 780 270, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. ORTAC, s.r.o., Banská cesta 27, 967 01 Kremnica, IČO: 36 861 537, zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, 2. Rudné bane, štátny podnik, Havranské 11, 974 32 Banská Bystrica, IČO: 00 007 838, 3. L.. W. F., S. XXX/XX, XXX XX G., 4. Mesto Kremnica, Štefánikovo nám. 1/1, 967 01 Kremnica, IČO: 00 320 781, 5. O. N., G. XX, XXX XX G., 6. L.. H. N., J. C. XXX/XX, XXX XX G., 7. L.. A. C., N. Y. XXXX/XXA, XXX XX G., 8. A. Z., P. Y. XXX/XX, XXX XX H. C., 9. O. S., C. XXX/XX, XXX XX R. D. C., 10. F.. R. N., R. XXX/X, XXX XX G., 11. I. R., W. XX/X, XXX XX G., 12. L. X., D. W. XXX/X, XXX XX G., 13. W. R., W. XX/X, XXX XX G., 14. ELBA, a.s., Československej armády 264/58, 967 01 Kremnica, IČO: 31 615 651, 15. Športový klub futbalu Kremnica, Dolná ul., 967 01 Kremnica, IČO: 31 940 757, 16. Mestský klub lyžiarov Kremnica, Skalka 536, 967 01 Kremnica, IČO: 00 625 345, 17. SOS Kremnica, občianske združenie, Štefánikovo nám. 11/21, 967 01 Kremnica, IČO: 37 823 671, 18. Slovenský zväz záhradkárov, Havlíčkova 34, 817 02 Bratislava, IČO: 00 178 152, 19. Miestny odbor Matice slovenskej v Kremnici, Zechenterova 349/6, 967 01 Kremnica, 20. Združenie Kalvária, Zechenterova 349/6, 967 01 Kremnica, IČO: 37 816 209, 21. Občianske združenie 1115, P. Križku 393/10, 967 01 Kremnica, IČO: 42 019 648 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 538-1043/2017 zo dňa 14.06.2017 takto r o z h o d o l : Konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou doručenou správnemu súdu 30.08.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 538-1043/2017 zo dňa 14.06.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. 14-702/2017 z 10.03.2017, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 10 ods. 1 a nasl. zák. č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 51/1988 Zb.“) na základe žiadosti organizácie ORTAC, s.r.o., Kremnica (ďalší účastník 1.) zo dňa 16.01.2014 povolil v dobývacom priestore Kremnica banskú činnosť v podzemí - otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska Au, Ag rúd v lokalite Kremnica - Šturec pri dodržaní týchto podmienok: 1. Banskú činnosť vykonávať v rozsahu predloženého Plánu otvárky, prípravy a dobývania Kremnica - Šturec - Au, Ag na roky 2013-2017, ktorý je zaprotokolovaný na OBÚ v Banskej Bystrici pod č. 236-288/2014. 2. Dobývanie výhradného ložiska Au, Ag rúd vykonávať výlučne hlbinným spôsobom. Ďalej určil zodpovedného vedúceho zamestnanca v osobe L.. A. T., A.., F., a zamietol námietky, ktoré v priebehu konania vzniesli účastníci konania: 1. Mesto Kremnica, 2. Mestský klub lyžiarov Kremnica, 3. ELBA, a.s., Kremnica, 4. Občianske združenie 1115 Kremnica, 5. L. X. za občiansku iniciatívu, 6. Slovenský zväz záhradkárov Kremnica, 7. Občianske združenie SOS Kremnica, 8. Športový klub futbalu Kremnica, 9. Občianske združenie Kremnica nad zlato, 10. L.. H. N., G., 11. Združenie Kalvária Kremnica, 12. Matica slovenská - miestny odbor v Kremnici, 13. W. R., G. a 14. I. R., G.. Prvostupňový orgán verejnej správy súčasne vo výroku prvostupňového rozhodnutia platnosť tohto rozhodnutia časovo obmedzil do 31.12.2017. 2. Žalobca v žalobe tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a to najmä tým, že napadnutým rozhodnutím boli porušené jeho subjektívne práva podľa čl. 44 Ústavy SR a to právo žalobcu na priaznivé životné prostredie, na ochranu kultúrneho dedičstva a na šetrné využívanie prírodných zdrojov, ďalej subjektívne práva žalobcu vyplývajúce zo zák. č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 44/1988 Zb.“) a zo zákona č. 51/1988 Zb., napr. právo žalobcu, aby došlo pred podaním žiadosti k vyriešeniu stretov záujmov aj medzi žalobcom a ORTAC s.r.o. Ďalej tým, že boli porušené jeho subjektívne práva vyplývajúce zo zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a subjektívne práva, ktoré mu priznáva zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 24/2006 Z.z.“), keďže sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia malo konať zisťovacie konanie o posudzovaní vplyvov zmeny navrhovanej činnosti podľa § 18 ods. 2 písm. d/ zák. č. 24/2006 Z.z., v ktorom by žalobca mal práva najmä podľa § 24 a nasl. cit. zákona. Žalobca sa preto žalobou domáhal ochrany týchto svojich porušených subjektívnych práv. Zároveň tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, a to najmä tým, že vôbec neboli splnené podmienky pre vydanie napadnutého rozhodnutia, ktoré umožňuje zásah do životného prostredia žalovaným potvrdeným rozhodnutím, ktorým sa povolila banská činnosť - otvárka, príprava a dobývanie, ďalej tým, že zaniklo oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska Au, Ag rúd v lokalite Kremnica - Šturec (ďalej aj „výhradné ložisko“) v dobývacom priestore Kremnica, čiže v súčasnosti nikto nie je oprávnený zasahovať do životného prostredia dobývaním dobývacieho priestoru, pričom takéto oprávnenie na dobývanie nemožno nahradiť povolením banskej činnosti - príprava, otvárka a dobývanie. Ďalej tým, že napadnuté rozhodnutie potvrdilo povolenie banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania v zmenenej podobe, oproti ktorej bola taká navrhovaná činnosť predmetom zisťovacieho konania, teda došlo k zmene navrhovanej činnosti, ktorá však nebola predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov zmeny navrhovanej činnosti, hoci podľa žalobcu mala byť, pretože má významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (napr. zvýšená prašnosť v súvislosti s dopravou spojenou so zmenou navrhovanej činnosti ovplyvňujúca zdravie ľudí a zvierat) a napokon tým, že pred jeho vydaním nedošlo k vyriešeniu stretu záujmov, ktoré by prispeli k minimalizácii zásahov do životného prostredia, hoci išlo o zákonnú podmienku pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania s tým, že organizácia ORTAC s.r.o. podala 16.01.2014 prvostupňovému orgánu verejnej správy Žiadosť o povolenie banskej činnosti v podzemí - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska v dobývacom priestore (ďalej aj „žiadosť“) podľa k žiadosti priloženému „Plánu otvárky, prípravy a dobývania 2013-2017 Kremnica - Šturec - Au, Ag“ z novembra 2013 (ďalej aj „POPD“) v zmysle § 2 písm. b/ zák. č. 51/1988 Zb. Žalobca poukázal na to, že v čase podania žiadosti ORTAC s.r.o. (ďalší účastník 1.) nemal oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 44/1988 Zb., nemal vyriešené strety záujmov tak, ako stanovuje § 33 ods. 6 zák. č. 44/1988 Zb. a žiadal o povolenie takej banskej činnosti, ktorá je zmenou navrhovanej činnosti v zmysle § 18 ods. 2 písm. d/ zák. č. 24/2006 Z.z., ktorá má významne nepriaznivý vplyv na životné prostredie, no nebola predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov tejto zmeny navrhovanej činnosti. Žalovaný poukázal na to, že v predmetnej žiadosti žiadateľ uviedol ako plánovaný začiatok prác prvý kvartál r. 2014 a to nasledovným slovným spojením: „v prvom kvartály v roku 2014“, čo je menej ako tri mesiace stanovené v § 17 ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb. O predmetnej žiadosti rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 236-1013/2014 zo dňa 28.03.2014, ktorým povolil organizácii ORTAC s.r.o. v dobývacom priestore banskú činnosť uvedenú v žiadosti. Na základe podaného odvolania proti predmetnému rozhodnutiu rozho-dol žalovaný rozhodnutím č. 665-978/2014 zo dňa 09.06.2014 tak, že odvolanie odvolateľov zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. Žalobca následne rozhodnutie žalovaného napadol žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č.k. 24S/95/2014-193 zo dňa 27.10.2016 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“), ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Následne o žiadosti opätovne rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 14-702/2017 zo dňa 10.03.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že povolil žiadateľovi ORTAC s.r.o. banskú činnosť v podzemí - otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska. O podanom odvolaní proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 538-1043/2017 zo dňa 14.06.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie odvolateľov zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Žalobca v žalobných bodoch namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a odporuje tak § 46 a § 47 Správneho poriadku i čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, pričom žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) sa nevysporiadali s otázkami, s ktorými sa mali vysporiadať podľa rozsudku krajského súdu zo dňa 27.10.2016. I. Konkrétne uviedol, že v napadnutom rozhodnutí absentuje uvedenie dôvodov v otázkach zásadných pre rozhodnutie o žiadosti: a) či žiadosť podala oprávnená osoba, na ako právnom základe prvostupňový orgán pripustil údajnú opravu žiadosti na základe podania žiadateľa z 27.01.2017, ktorou sa zmenil - posunul začiatok prác na o tri mesiace neskorší termín, b) či boli so žiadosťou predložené doklady o vyriešení stretu záujmov v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 44/1988 Zb., prečo nebolo vyžiadané uzavretie písomnej dohody v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 44/1988 Zb., prečo ďalším účastníkom konania nebolo priznané postavenie osôb podľa § 33 ods. 1 zák. č. 44/1988 Zb., c) prečo žalovaný odchylne od zák. č. 44/1988 Zb. rozčlenil oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska na dobývanie pre povrchové prevádzky a na dobývanie pre podzemné prevádzky, d) prečo mal žalovaný za to, že žiadosť o povolenie banskej činnosti podala oprávnená osoba (namietajúc zánik oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska), a preto žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. II. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu, že žiadosť nepodal oprávnený žiadateľ, konkrétne že ORTAC s.r.o. nie je oprávneným žiadateľom na začatie konania o povolenie banskej činnosti uvedenej v žiadosti, nakoľko kumulatívne nesplnil podmienky podľa § 17 ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb. (povinnosť predložiť žiadosť o povolenie banskej činnosti najneskôr tri mesiace pred plánovaným začatím prác obvodnému banskému úradu). V žiadosti žiadateľ uviedol ako plánovaný začiatok prác prvý kvartál r. 2014 a žiadosť podal 16.01.2014, v dôsledku čoho malo byť konanie zastavené podľa § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právny názor uvedený v Uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/298/2013 z 29.06.2015. S poukazom na argumentáciu žalovaného, ktorý akceptoval postup prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý rešpektoval „oznámenie žiadateľa o chybe v písaní a o zrejmej nesprávnosti žiadosti“ (týkajúcej sa uvedenia termínu plánovaného začatia prác) a o oprave chyby, v dôsledku čoho žalovaný konštatoval, že žiadosť bola podaná v súlade so zákonom. Žalobca mal za to, že takúto údajnú opravu chyby v písaní a zrejmej nesprávnosti príslušné právne predpisy neumožňujú, a to vonkoncom nie po troch rokoch od začatia konania o žiadosti. Túto údajnú opravu chyby v písaní a zrejmej nesprávnosti nesprávne právne posúdil, pretože nešlo o opravu, ale o neprípustnú spätnú zmenu žiadosti. Tento skutkový stav je podľa žalobcu v rozpore s administratívnym spisom a takýmto konaním žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. III. Ďalej žalobca namietal, že žiadateľ ORTAC s.r.o. nemá a ani v čase podania žiadosti nemal oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska, keďže oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore podľa § 27 ods. 13 zák. č. 44/1988 Zb. už zaniklo a navyše by ani nemohlo byť na ORTAC s.r.o. prevedené, pretože všetky zmluvy o prevode dobývacieho priestoru viažuce sa k dobývaciemu priestoru sú absolútne neplatné (pričom uviedol dôvody, na ktorých založil vyššie uvedené závery) a mal za to, že žalovaný mal v tomto prípade aplikovať § 17 ods. 3 a 5 zák. č. 51/1988 Zb. IV. Ďalej žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné aj z dôvodu, že ORTAC s.r.o. spolu so žiadosťou nepredložil všetky doklady o vyriešení stretov záujmov (konkrétne písomné dohody podľa § 33 ods. 2 zák. č. 44/1988 Zb. uzavreté písomne s osobou, ktorej prislúcha ochrana objektov a záujmov podľa § 33 ods. 1 zák. č. 44/1988 Zb., alebo rozhodnutie príslušného ministerstva podľa § 33 ods. 4 cit. zákona), a preto mal žalovaný podľa žalobcu aplikovať § 17 ods. 3 a následne ods. 5 zák. č. 51/1988 Zb. V. Žalobca súčasne namietal, že nájomná zmluva uzavretá medzi spoločnosťou ORTAC s.r.o. a Rudné bane š.p. je absolútne neplatná, pretože nesplnila náležitosti podľa § 13 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. a absentoval súhlas ministerstva financií podľa § 13 ods. 10 cit. zákona. Navyše v prípade, ak by aj bola nájomná zmluva platná, táto zanikla dňa 31.12.2016 (t.j. pred vydaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného). VI. Žalobca ďalej poukázal na to, že nedošlo k vyriešeniu stretov záujmov tak s Mestom Kremnica, ako aj so žalobcom a ďalšími subjektami v zmysle § 33 ods. 1 zák. č. 44/1988 Zb. VII. Napokon žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z toho dôvodu, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o povolení banskej činnosti v zmenenej podobe oproti ktorej bola navrhovaná činnosť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z.z., a teda došlo k takej zmene navrhovanej činnosti, ktorá mala byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2 písm. d/ zák. č. 24/2006 Z.z. Žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 4. Žalobca v žalobe navrhol správnemu súdu, aby podľa § 185 písm. a/ zák. č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. O tomto návrhu správny súd rozhodol uznesením č.k. 24S/116/2017-72 zo dňa 30.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2017 tak, že návrh zamietol. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.09.2017 uviedol, že žaloba nie je dôvodná, pričom sa vyjadril podrobne k jednotlivým žalobným bodom. Mal za to, že žalobca neuviedol konkrétne dôkazy o porušení práv a právom chránených záujmov žalobcu. K námietke o porušení verejného záujmu v oblasti životného prostredia uviedol, že podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy bolo rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom z 11.01.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že ťažba drahokovových rúd na ložisku Šturec v Kremnici sa nebude posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z., vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie z 10.12.2013, že nemá námietky k povoleniu banskej činnosti a vyjadrenie Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie z 29.11.2013, ktorým boli stanovené podmienky v zmysle § 28 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách, pričom žiadateľ ORTAC s.r.o. do Plánu otvárky, prípravy a dobývania zapracoval plnenie podmienok dotknutých orgánov štátnej správy vyplývajúcich v stanoviskách, záväzných stanoviskách a rozhodnutiach. Vo vzťahu k námietke o nedôvodnom akceptovaní opravy termínu začatia prác žalovaný poukázal na zásadu materiálnej pravdy pri zisťovaní skutočného stavu veci a zásadu súčinnosti orgánu verejnej správy s účastníkom konania, ktoré aplikoval. Mal za to, že žiadateľovi nezaniklo oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska Au, Ag rúd v lokalite Kremnica - Šturec. K námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy má všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, bolo vydané v súlade so zákonom a v intenciách právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedeného v Rozsudku č.k. 24S/95/2014 z 27.10.2016, keď prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení uviedol, že ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia bol žiadateľ držiteľom dobývacieho priestoru a nezaniklo mu právo dobývať výhradné ložisko v dobývacom priestore Kremnica (podzemie) v zmysle § 27 ods. 13 a 15 Banského zákona, ani podľa § 4b ods. 4 písm. d/ a ods. 7 zák. č. 51/1988 Zb., keďže v posledných troch rokoch pred vydaním prvostupňového rozhodnutia (naposledy v mesiaci júl 2014) výhradné ložisko dobýval. K námietke o neplatnosti prevodu dobývacieho priestoru žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy vydal predchádzajúci súhlas k prevodu dobývacieho priestoru rozhodnutím z 27.05.2009, dobývací priestor bol prevedený na organizáciu Kremnica Gold Mining s.r.o. dňa 30.06.2009 a prevod nadobudol účinnosť dňom zápisu do Evidencie dobývacích priestorov vedenej Obvodným banským úradom Banská Bystrica 30.06.2009, pričom 04.12.2012 došlo k zmene obchodného mena a sídla tohto subjektu na ORTAC s.r.o. K námietke žalobcu, že došlo k takej zmene navrhovanej činnosti, ktorá mala byť predmetom zisťovacieho konania, žalovaný poukázal na výrok rozhodnutia Okresného úradu Žiar nad Hronom z 11.11.2013. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol jediný stret záujmov, resp. zásah do životného prostredia, ktorý by nebol vyriešený a tvrdil, že žalobca nepochopil ust. § 32 zák. č. 44/1988 Zb. a prezentoval svoj výklad tohto ustanovenia. K tvrdeniam o negatívnom dopade povolenej banskej činnosti na trvalo udržateľný rozvoj Mesta Kremnica žalovaný uviedol, že žalobca (ani iný účastník administratívneho konania) nepodal dôkaz o negatívnom dopade. Pokiaľ Mesto Kremnica poukázalo na prijaté uznesenia Mestského zastupiteľstva v Kremnici, tieto nesúviseli s konaním o povolení banskej činnosti, ktoré začalo na základe žiadosti žiadateľa zo dňa 16.01.2014. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný navrhol zamietnuť. Žalovaný považoval rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy za riadne odôvodnené, vydané v súlade so zákonom a v intenciách rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27.10.2016, ako aj vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu. Žalobu považoval za nedôvodnú a žalobné body bez jednoznačne preukázaných dôkazov charakterizoval ako šikanózne. Navrhol preto žalobu odmietnuť podľa § 28 SSP alebo zamietnuť podľa § 190 SSP. 6. Ďalší účastník por. č. 1 vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy považuje za vecne správne a stotožnil sa s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe. Uviedol svoju vlastnú argumentáciu vo vzťahu k námietkam žalobcu a konštatoval, že podanej žiadosti o povolenie banskej činnosti predchádzalo zisťovacie konanie, že mu nezaniklo právo na dobývanie dobývacieho priestoru, pričom dobývací priestor bol platnou zmluvou prevedený na ďalšieho účastníka č. 1 ku dňu 30.06.2009 v súlade so zákonom. Ďalej s poukazom na opravu žiadosti v časti uvedenia časového údaju plánovaného začatia ťažby (z „prvého kvartálu 2014 “na „jún 2014“) uviedol, že je oprávneným žiadateľom. Navrhol žalobu zamietnuť. 7. Ďalší účastník por. č. 2 uviedol vo vyjadrení, že sa stotožňuje s obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe. 8. Ďalší účastníci č. 19, 24, 21, 11, 12, 10, 14 a 16 vo vyjadreniach k žalobe uviedli, že sa stotožňujú s dôvodmi žaloby a navrhli jej vyhovieť. Ostatní ďalší účastníci sa k žalobe písomne nevyjadrili. 9. Podaním doručeným správnemu súdu 29.03.2018 žalovaný správnemu súdu oznámil, že spoločnosť ORTAC s.r.o. už od 01.01.2018 nemá právo vykonávať banskú činnosť v podzemí povolenú prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy č. 14-702/2017 z 10.03.2017, pretože platnosť tohto rozhodnutia bola časovo obmedzená do 31.12.2017. Navrhol, aby správny súd konanie zastavil v zmysle § 99 písm. g/ SSP, pretože odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. 10. Žalobca vo vyjadrení k návrhu žalovaného na zastavenie konania uviedol, že trvá na podanej žalobe a na pokračovanie v konaní. Vyjadrenie žalovaného považoval za nedôvodné, pretože nenastal dôvod pre zastavenie konania podľa § 99 písm. g/ SSP, keďže dôvod na pokračovanie v konaní neodpadol. Mal za to, že i keď prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, bolo vydané len na určitú dobu, a to do 31.12.2017, toto rozhodnutie vyvolalo v rozhodujúcom čase účinky, ktoré trvajú, až kým nedôjde k jeho zrušeniu v tomto konaní. Žalobca mal za to, že toto konanie je jediným konaním, v ktorom môže dôjsť k efektívnej ochrane práv a právom chránených záujmov žalobcu i verejného záujmu v oblasti životného prostredia, ktorých ochrany sa žalobca domáha podanou žalobou. 11. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Podľa ods. 2 cit. ustanovenia SSP každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Všeobecnou správnou žalobou (§ 177 ods. 1 SSP) sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, pričom v zmysle § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 12. Predmetom prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vo veci žiadosti o povolenie banskej činnosti tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozhodnutia. Platnosť tohto rozhodnutia (prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy o povolení banskej činnosti) bola časovo obmedzená do 31.12.2017. 13. Rozhodnutie orgánu verejnej správy z hľadiska jeho právnej povahy je individuálnym správnym aktom, ktorým sa predpísaným procesným postupom autoritatívne zasahuje do právnej situácie konkrétnych fyzických alebo právnických osôb. Rozhodnutie je zároveň aktom aplikácie práva, ktorým orgán verejnej správy abstraktné ustanovenia právnej normy prostredníctvom rozhodovacieho procesu privádza k individuálne určenej fyzickej alebo právnickej osobe. Konštitutívnymi rozhodnutiami sa zakladajú, menia alebo zrušujú subjektívne práva, pričom rozhodnutím vo veci sa rozumie rozhodnutie, ktoré je predmetom návrhu na začatie konania na podnet účastníka konania, alebo v ktorej sa konanie začalo na podnet správneho orgánu. Obsahom rozhodnutia orgánu verejnej správy je odôvodnené riešenie určitej konkrétnej právnej situácie, ktorá o.i. spočíva v priznaní práva. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že bez ohľadu na názov správneho aktu, z hľadiska právnej povahy ide o rozhodnutie, ak jeho obsahom je rozhodovanie orgánu verejnej správy o právach alebo povinnostiach príslušných subjektov. V preskúmavanom prípade sa napadnutými rozhodnutiami rozhodlo o žiadosti žiadateľa ORTAC s.r.o. (ďalší účastník 1.) o jeho právach resp. povinnostiach. Právnym dôsledkom rozhodnutia orgánu verejnej správy je jeho záväznosť, ktorá znamená, že zaväzuje tak adresáta správneho rozhodnutia, ako aj orgán verejnej správy. Od okamihu, keď bolo rozhodnutie vydané v predpísanej forme a doručené adresátovi, je platné. V praxi to znamená, že orgán verejnej správy takéto rozhodnutie už nemôže ľubovoľne zmeniť alebo zrušiť, a na druhej strane adresát môže proti platnému rozhodnutiu brojiť len spôsobom ustanoveným v zákone. Rozhodnutiu orgánu verejnej správy svedčí prezumpcia správnosti. Preto účinky platnosti nastávajú aj pri rozhodnutí, ktoré je vadné. Rozhodnutie môže byť z časového hľadiska časovo neobmedzené, alebo časovo ohraničené. Udeľovanie rôznych oprávnení býva spravidla spojené s ich časovým ohraničením, pričom obmedzením doby priznaného práva sa sleduje určitá optimálna doba jeho využitia. (Ak zákon pripúšťa možnosť opätovného predĺženia lehoty, ide v podstate o nové konanie, v ktorom sa opätovne skúma splnenie zákonných podmienok). K zániku platnosti rozhodnutia o.i. môže dôjsť uplynutím lehoty, na ktorú bolo právo obmedzené a to buď zákonnej, alebo určenej orgánom verejnej správy v rozhodnutí. V preskúmavanom prípade prvostupňový orgán verejnej správy vydal rozhodnutie, ktorým povolil banskú činnosť žiadateľovi tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy (a v bode č. 1. tohto rozhodnutia). V predmetnom povolení (§ 18b ods. 2 bod 8. zák. č. 51/1988 Zb.) vo výroku určil, že rozhodnutie o povolení banskej činnosti je platné do 31.12.2017, t.j. lehota platnosti rozhodnutia bola určená orgánom verejnej správy v rozhodnutí. K zániku platnosti rozhodnutia, tak ako už bolo vyššie uvedené, môže dôjsť uplynutím lehoty, na ktoré bolo právo obmedzené, a to buď lehoty stanovenej zákonom, alebo ako v tomto prípade, uplynutím lehoty určenej orgánom verejnej správy v rozhodnutí (dňom 31.12.2017). Banskú činnosť (§ 5 zák. č. 51/1988 Zb.) možno vykonávať na základe povolenia vydaného vo forme rozhodnutia podľa zák. č. 51/1988 Zb. 14. Zákonným predpokladom úspešnosti správnej žaloby v správnom súdnictve je skutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. 15. Za stavu, že v posudzovanej veci v priebehu súdneho konania prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného stratilo platnosť (uplynutím lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie o povolení banskej činnosti vydané a to dňom 31.12.2017), a teda v čase súdneho prieskumu už neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu, preto nemohlo (v tomto štádiu konania) dôjsť k ukráteniu práv žalobcu (t.j. realizácia jeho práv by bola výlučne formálneho charakteru, avšak reálne by nemohla pre neho zabezpečiť výhodnejší, resp. priaznivejší výsledok). 16. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené (aj napriek argumentácii žalobcu vo vyjadrení k žalobe) má za to, že uplynutie platnosti časovo limitovaného rozhodnutia má za následok odpadnutie predmetu konania, resp. odpadnutie dôvodu na pokračovanie v konaní. 17. Podľa § 99 písm. g/ SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 18. Za daných okolností odpadnutím dôvodu na pokračovanie v konaní treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu platnosti rozhodnutia ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktorý bolo rozhodnutie vydané. Správny súdny poriadok v § 99 písm. g/ SSP upravil zastavenie konania v prípade, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní (a nejde o prípady ustanovené v písmenách c/ a d/). Pod odpadnutím dôvodu na pokračovanie v konaní je teda nutné rozumieť stav, keď predovšetkým odpadol dôvod prieskumu napadnutého rozhodnutia. Dôvodom na zastavenie konania je v takomto prípade strata účinkov preskúmavaného rozhodnutia (bez jeho formálneho zrušenia) a to v dôsledku uplynutia lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie vydané. O stratu účinkov rozhodnutia v dôsledku uplynutia lehoty, na ktoré bolo vydané, pôjde vtedy, ak subjektívne práva vyplývajúce zo žalobou napadnutého rozhodnutia boli viazané len na určitý čas a jeho uplynutím zanikli bez toho, aby došlo k ich realizácii. 19. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by boli realizované práva vyplývajúce z tohto rozhodnutia, t.j. nevyplýva, že by práva z týchto rozhodnutí, ktorých účinky nastali ich doručením v r. 2017 (právo vykonávať banskú činnosť za stanovených podmienok, t.j. v súlade s vydaným povolením banskej činnosti v zmysle, resp. v rozsahu predloženého Plánu otvárky, prípravy a dobývania Kremnica - Šturec - Au, Ag na roky 2013-2017 a dobývanie výhradného ložiska Au, Ag rúd vykonávať výlučne hlbinným spôsobom) boli realizované. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z toho, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 10.03.2017 a rozhodnutie žalovaného dňa 14.06.2017, pričom ďalší účastník (ORTAC s.r.o.) v čase po vydaní týchto rozhodnutí právo vykonávať banskú činnosť vyplývajúce z predmetných rozhodnutí nerealizoval. Žalobca takúto skutočnosť ani netvrdil, rovnako ani žalovaný. Táto skutočnosť, že právo vyplývajúce z rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy z 10.03.2017 v spojení s rozhodnutím žalovaného zo 14.06.2017 nebolo realizované, nebola medzi účastníkmi konania sporná. 20. Za situácie, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného o vydaní povolenia na banskú činnosť stratilo platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané (dňom 31.12.2017), odpadol dôvod na ďalšie konanie o vydanie takéhoto povolenia. Ak zanikla platnosť rozhodnutia, potom odpadol aj predmet správneho konania, a teda aj dôvod na pokračovanie v preskúmavacom konaní. Prípadné pokračovanie v takomto konaní a prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy) by nepredstavovalo pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy a aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. 21. Zo skutkových okolností v danej veci je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím žalovaného stratilo platnosť, v dôsledku čoho stratilo účinnosť, a preto nejde o rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté, a teda napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy nemôže byť žalobca ukrátený na svojich právach (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/143/2015, sp. zn. 7Sžo/41/2016 a sp. zn. 6Sžo/26/2015). 22. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k návrhu na zastavenie konania argumentoval, že v prípade nepokračovania v konaní a nezrušení rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy bude platiť prezumpcia správnosti rozhodnutia, ktoré je podľa žalobcu nezákonné, správny súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 502/2015 zo 06.10.2015, podľa ktorého „Správne súdnictvo je primárnym prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritérium poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“ Ďalej Ústavný súd SR v predmetnom uznesení vyslovil, že „... zo skutkových okolností v danej veci je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného zo zákona stratilo účinnosť, a teda v danom prípade nejde o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté a súčasne napadnutým rozhodnutím žalovaného žalobca nemôže byť ukrátený na svojich právach...“, „... v posudzovaných prípadoch s ohľadom na právny stav daný citovanými ustanoveniami Zákona o ochrane prírody v spojení s relevantnými skutkovými okolnosťami (pred rozhodnutím krajského súdu o sťažovateľových žalobách už uplynuli obdobia, na ktoré boli preskúmavanými administratívnymi rozhodnutiami priznané sťažovateľom kritizované oprávnenia) je zrejmé, že prípadné meritórne prerokovanie sťažovateľovi žalôb nemohlo za žiadnych okolností viesť k poskytnutiu účinnej ochrany jeho subjektívnym právam.“ „... za takýchto okolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané“. „Podstata základného práva na súdnu ochranu i základného práva zaručeného čl. 46 ods. 2 ústavy v sťažovateľových prípadoch vyžadovala, aby súdy v správnom súdnictve zabezpečili nápravu eventuálneho nezákonného ukrátenia sťažovateľa na jeho právach či právom chránených záujmoch. Ako však už bolo viac krát zdôraznené, relevantné okolnosti neumožňovali súdom takto vymedzený účel naplniť, pretože v čase ich rozhodovania už prípadné zásahy do sťažovateľových práv nepôsobili. Uplynula totiž doba, počas ktorej bolo možné využiť administratívnymi rozhodnutiami zakotvené práva, priznanie a následný výkon, ktorý sa sťažovateľ svojimi správnymi žalobami snažil odvrátiť. Z hľadiska kritéria ústavno-súdneho prieskumu daného požiadavkami plynúcimi z čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy na konania o sťažovateľových žalobách preto ústavný súd uzatvára, že je irelevantné, či tieto žaloby boli vecne zamietnuté alebo či konanie o nich bolo procesne zastavené. Otázka voľby jedného z popísaných dvoch postupov najvyššieho súdu je otázkou zákonnosti.“ (obdobne Uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 50/2016 zo dňa 02.02.2016 a Uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 487/2015 zo dňa 06.10.2015). 23. V preskúmavanom prípade pred rozhodnutím správneho súdu o žalobe žalobcu už uplynulo obdobie, na ktoré boli preskúmavaným rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy priznané žalobcom namietané oprávnenia - povolenie vykonávania banskej činnosti žiadateľovi ORTAC s.r.o.. Je preto zrejmé, že prípadné meritórne prerokovanie žaloby žalobcu nemôže viesť k poskytnutiu účinnej ochrany jeho (tvrdeným) subjektívnym právam, ani tvrdenému porušeniu verejného záujmu v oblasti životného prostredia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 502/2015, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „ ... fakt, že konania o žalobách podaných podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. boli ukončené procesne, teda zastavením a bez meritórneho rozhodnutia o dôvodoch žalôb, vedie už pri predbežnom prerokovaní spojených sťažností k záveru, že sťažovateľovmu základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR i jeho právu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR bola poskytnutá ochrana v intenciách zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú (čl. 51 ods. 1 ústavy)“. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na účel správneho súdnictva (a to tak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 i Správneho súdneho poriadku účinného od 01.07.2016), ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam subjektom (právnickým alebo fyzickým osobám), ktoré tvrdili, že boli ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch rozhodnutím (alebo opatrením) orgánu verejnej správy alebo mohli byť ich práva a právom chránené záujmy dotknuté. 24. Pre úplnosť k tvrdeniu žalobcu, že toto konanie je jediným konaním, ktorým môže dôjsť k efektívnej ochrane práv a právom chránených záujmov žalobcu a verejnému záujmu v oblasti životného prostredia, resp. k odstráneniu žalobcom tvrdeným „nezákonným účinkom“ napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že žalobca takéto tvrdenie neosvedčil a navyše existujú iné právne prostriedky ochrany jeho subjektívnych práv, ktoré mu zákon umožňuje využiť. Ani zrušenie rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy by nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru, ktoré je platné a nebolo do dňa vydania tohto rozhodnutia zrušené. Dôsledkom vydania meritórneho rozhodnutia v preskúmavanej veci by nebolo ani vyslovenie neplatnosti zmluvy o prevode dobývacieho priestoru, ani neplatnosť nájomnej zmluvy. Ani v prípade, ak by bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy zrušené, by toto zrušenie nemalo za následok začatie konania o zániku resp. zrušení banského oprávnenia. V prípade, ak sa žalobca domnieva, že prvostupňový orgán verejnej správy mal konať určitým spôsobom a nekoná (vo vzťahu k začatiu konania o zániku banského oprávnenia), táto skutočnosť nie je predmetom preskúmavacieho konania v tomto konaní a má možnosť domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv inými právnymi prostriedkami napr. žalobou o odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy podľa príslušných ustanovení SSP. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 99 písm. g/ SSP, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 26. O náhrade trov konania správny súd rozhodol v súlade s § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené. Správny súd nezistil dôvody na rozhodnutie podľa § 171 SSP. 27. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozhodnutie nepodpísala členka senátu JUDr. Jana Novotná z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku v čase jeho písomného vyhotovenia.