Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/123/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200560 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200560.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX Z., zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica za účasti: 1./ Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, 2./ Lesy SR, š.p., OZ Žarnovica, Železničná 613/13, 966 81 Žarnovica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP4-2017/019239 zo dňa 28.06.2017, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Mlynské nivy 59/A, Bratislava (ďalej len „ďalší účastník 1“), ako vlastník a prevádzkovateľ elektrickej prenosovej sústavy na území SR požiadala Okresný úrad Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“) o dočasné vyňatie pozemkov v katastrálnych územiach Píla a Veľké Pole z plnenia funkcie lesov na obdobie dvoch rokov, ako aj obmedzenie užívania týchto pozemkov na dobu 80 rokov. Dôvodom tejto žiadosti bolo vybudovanie stavby nového „M. V. X x XXX. A. V. O. I. - E. H.“. Prílohou žiadosti boli okrem právoplatného územného rozhodnutia stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy. 2. V rámci ústneho pojednávania vo veci žiadosti o dočasné odňatie a obmedzenie využívania lesných pozemkov predložil J. C., V. K.. XX, Z. (ďalej len „žalobca“) podanie z 27.03.2017 označené ako „Pripomienky, stanoviská a námietky k žiadosti o dočasné vyňatie a obmedzenie využívania lesných pozemkov v kat. úz. X. a V. X.“, kde uviedol, že ako vlastník pozemkov v katastrálnom území X. a V. X. ku konaniu sp. zn. OU-ZH-PLO-2017/003178 pre účely stavby: „V. XxXXX kV O. I. - H.“ nesúhlasí s dočasným vyňatím pozemkov a obmedzením ich užívania. V označenom podaní žalobca uviedol, že Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, tam označeným rozhodnutím zrušil rozhodnutie vydané Okresným úradom Prievidza, odborom starostlivosti o životné prostredie, ktorým bol ďalšiemu účastníkovi v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny vydaný súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov v súvislosti s plánovanou výstavbou „V. X x XXX kV O. I. - E. H.“ a vec vrátil správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové konanie. Po druhé uviedol, že v septembri 2016 podal na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, ktorým bolo zamietnuté ním podané odvolanie proti rozhodnutiu Obce Veľké Pole, ako príslušného stavebného úradu, proti rozhodnutiu ktorým bola umiestnená líniová stavba „Q. Q.: K. XXX/XXX kV B. - 1. G., 2. Q. - V. X x XXX kV O. I. - E. H.“. Po tretie považoval za významné, že podal aj odvolania voči rozhodnutiam obcí Veľké Pole a Píla o povolení na výrub drevín a ako vlastník pozemkov dotknutých výstavbou uvedenej stavby nesúhlasil s dočasným vyňatím a obmedzením využívania lesných pozemkov a namietal nezákonnosť celého tohto procesu. Vzhľadom na to navrhol prvostupňovému orgánu prerušiť konanie do doby právoplatného rozhodnutia príslušného súdu o uvedenej správnej žalobe. V nasledovnej časti svojho podania poukázal na niektoré ustanovenia Aarhuskeho dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zverejneného v Zbierke zákonov Oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 43/2006 Z.z. - ďalej len „Aarhuský dohovor“) týkajúceho sa zainteresovanej verejnosti a jej práv. Podľa neho Aarhuský dohovor je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Tento Dohovor podľa neho zaručuje verejnosti právo na účasti na rozhodovacom procese a prísľub spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s jeho ustanoveniami. Poukázal na to, že v bodoch č. 1 - 19 prílohy I k Aarhuskému dohovoru sú uvedené činnosti, na ktoré sa priamo aplikujú jeho ustanovenia. Ďalej citoval aj ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) týkajúce sa práv účastníka správneho konania. Záverom žiadal, aby mu prvostupňový orgán z titulu jeho účastníctva v konaní umožnil vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia, ktoré sú v spise, a aby bol o všetkých úkonoch osobitne písomne oboznámený. 3. Ďalší účastníci konania - Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Žarnovica (ďalej len „ďalší účastník 2“), ako aj Obecné lesy Veľké Pole s.r.o. nemali výhrady k podanej žiadosti. Prvostupňový orgán dňa 27.03.2017 vydal rozhodnutie č. OU-ZH-PLO-2017/003178, ktorým v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“) dočasne vyňal na dobu od 01.07.2018 do 30.06.2020 tam uvedené a identifikované lesné pozemky v katastrálnych územiach X. a V. X., ktorých rozsah a hranice sú vymedzené geometrickými plánmi, súčasne obmedzil využívanie týchto lesných pozemkov na dobu od 01.07.2020 do 30.06.2100 pre účely líniovej stavby „V. X x XXX kV O. I. - E. H.“ a uložil ďalšiemu účastníkovi 1 ďalšie povinnosti. V odôvodnení rozhodnutia po rekapitulácii predchádzajúceho konania prvostupňový orgán uviedol, že toto rozhodnutie bolo oznámené ústnym vyhlásením na ústnom pojednávaní dňa 27.03.2017 prítomným účastníkom, ktorí sa nevzdali nároku na doručenie jeho písomného vyhotovenia (v administratívnom spise sa nachádza zápisnica z ústneho konania osvedčujúca tento postup). Ďalej uviedol, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že vyňatie je nevyhnutné pre účely realizácie líniovej stavby „V. X x XXX kV O. I. - E. H.“ a konštatoval, že na vyňatie sa použije len nevyhnutne potrebná výmera pozemkov, vyňatie ktorých je v súlade so zásadami ochrany lesných pozemkov uvedenými v § 5 zákona o lesoch. Vyňatie považoval za nevyhnutné a odôvodnené pre úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja, ktoré sa zabezpečia realizáciou práve tejto líniovej stavby, ktoré nemožno zabezpečiť inak. Poukázal na právoplatné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby, na čom podľa jeho názoru nič nemenila ani skutočnosť, že žalobca podal proti nemu správnu žalobu. Prvostupňový orgán ďalej dôvodil, že žiadateľ poukázal predložením právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby predovšetkým na iné právo k pozemku a stavbe v zmysle § 7 ods. 3 zákona o lesoch, a z tohto dôvodu nebol povinný predložiť ku konaniu súhlas vlastníka pozemkov so zámerom, ani dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Zdôraznil, že v tomto konaní sa neriešia práva a povinnosti účastníkov konania vyplývajúce z § 35 zákona o lesoch. V tejto súvislosti doplnil, že napriek skutočnosti, že k predmetnej žiadosti sa dohoda o náhrade za obmedzenie vlastníckych práv nepredkladá, nárok vlastníka dotknutých lesných pozemkov na poskytnutie tejto náhrady je nezmenený, nakoľko z dôvodu vyňatia a obmedzenia využívania lesných pozemkov dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv. Taktiež poukázal na to, že predmetom správneho konania nebolo konanie v zmysle ustanovení zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívanie poľnohospodárskej pôdy, konanie podľa zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredie ani konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich záležitosti životného prostredia, napr. Aarhuský dohovor. Uviedol tiež, že súčasťou spisového materiálu sú písomné vyjadrenia Okresného úradu Žarnovica, odboru starostlivosti o životné prostredie, ktorý súhlasil s plánovaným vyňatím predmetných lesných pozemkov v kat. úz. X. a V. X., ako aj záverečné stanovisko vydané Ministerstvom životného prostredia SR o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. 4. O včas podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím z 28.06.2017 č. OU-BB- OOP4-2017/019239, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nie je viazaný rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov, rozhodnutie o umiestnení stavby nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2017 a podanie správnej žaloby proti nemu nemá vplyv na konanie odvolacieho orgánu, keďže citované rozhodnutie obce Veľké Pole je právoplatné. Poukázal na ustanovenie § 7 ods. 3 zákona o lesoch v nadväznosti na ustanovenie § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v zmysle ktorých takáto žiadosť nemusí obsahovať súhlas vlastníka dotknutého lesného pozemku a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Poukázal tiež na vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré vo svojom stanovisku z 28.07.2015 uviedlo, že ďalší účastník, ako žiadateľ, mal iné právo k pozemku a nebol povinný predkladať orgánom štátnej správy lesného hospodárstva dohody o náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva uzavreté s vlastníkmi dotknutých pozemkov. Ďalej uviedol, že odvolacie konanie nesúvisí s rozhodovaním obcí o povolení na výrub drevín. Záverom konštatoval, že žalobca sa zúčastnil ústneho pojednávania v tejto veci, kde dal prvostupňový orgán možnosť všetkým účastníkom konania uplatniť svoje pripomienky a námety, ako aj nazerať do spisu, a teda žalobcovi neboli odopreté žiadne práva, ako účastníkovi konania. Zhrnutie argumentov žalobcu 5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu kde namietal, že žalovaný sa po preskúmaní jeho konkrétnych pripomienok uvedených v odvolaní proti prvostupňovému orgánu vysporiadal len čiastočne s niektorými jeho námietkami, pričom ostatné opomenul (§ 47 ods. 3 zákona Správneho poriadku). V ďalšom texte žaloby citoval svoje podanie z 27.03.2017 v časti týkajúcej sa rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, k čomu dodal, že v napádanom rozhodnutí sa žalovaný s týmto tvrdením zaoberal len formálne, že ním nie je viazaný. Napriek skutočnosti, že viazanosť okresného úradu rozhodnutím iného okresného úradu nie je legislatívne etablovaná, poukázal na nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 15/98, ako aj na článok 2 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, na ďalšiu judikatúru Ústavného súdu IV.ÚS 115/03, ako aj III.ÚS 2/09. Vzniknutý stav považoval za nezákonný, nakoľko ide o stav, keď určité rozhodnutie je implicitne v rozpore s platným právom. Ďalej žalobca namietal opomenutie relevantného zdôvodnenia použitia § 7 ods. 3 zákona o lesoch, kde po opätovnom odcitovaní časti svojho podania z 27.03.2017 uviedol, že v napadnutom rozhodnutí je taktiež arbitrátne posúdená problematika ustanovenia § 7 ods. 3 zákona o lesoch, pretože tu nedošlo k objasneniu tejto problematiky, keďže argumenty v napadnutom rozhodnutí sú stavané len na vyjadrení Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Nie je tam žiadnym spôsobom špecifikované, na základe čoho dospel žalovaný k vedomosti o existencii „iného práva k pozemku“ a následne k negovaniu povinnosti predložiť súhlas vlastníka pozemku so zámerom. Žiadal rozhodnutia oboch stupňov zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov konania 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na napadnutom rozhodnutí s tým, že sa v ňom zaoberal všetkými námietkami žalobcu a podrobne preskúmal postup prvostupňového orgánu, pričom nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie alebo zmenu. K námietke týkajúcej sa rozhodnutia Okresného úradu Prievidza uviedol, že je nedôvodná, nakoľko si pri jej formulovaní žalobca sám protirečil a súčasne k tomu uviedol, že vo veci povoľovania výstavby líniovej stavby rozhodujú viaceré orgány štátnej správy rôznych stupňov a odborov štátnej správy, a s pochybením jedného správneho orgánu nemožno prejudikovať pochybenie iných, resp. všetkých správnych orgánov. Vo vzťahu k odôvodneniu použitia § 7 ods. 3 zákona o lesoch poukázal na ustanovenie § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý odkazuje na § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“), podľa ktorého držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastaveného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy. Na základe uvedeného mal za to, že nebola dôvodná námietka žalobcu, že prvostupňový orgán vychádzal len zo stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Do pozornosti dal, že predmetná Q. „V. X x XXX kV O. I. - E. H.“ je verejnoprospešnou stavbou. K námietke žalobcu týkajúcej sa podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia uviedol, že príslušný súd nevydal predbežné opatrenie o odklade jeho účinnosti. 7. Obecné lesy Veľké Pole, s.r.o., ako ďalší účastník konania sa k podanej žalobe vyjadrili v tom zmysle, že súhlas vlastníka pozemku a dohoda s vlastníkom o náhrade sa spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia predkladajú iba vtedy, ak o vyňatie žiada iná osoba, ako vlastník, správca alebo osoba s iným právom k pozemku a stavbe. S ohľadom na skutočnosť, že ďalší účastník 1, ako žiadateľ má iné právo k pozemku, nebol povinný predkladať prvostupňovému orgánu dohodu o náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva uzavretú s vlastníkom dotknutých pozemkov, čo vyjadrili aj v predmetnom konaní. Následne sa Obecné lesy Veľké Pole, s.r.o. v súlade s § 32 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vzdali účastníctva v tomto súdnom konaní. 8. Ďalší účastník 1 vo svojom vyjadrení so správnou žalobou nesúhlasil a uviedol, že žalovaný v rozhodnutí správne skonštatoval, že nie je viazaný vydaním rozhodnutia Okresného úradu Trenčín a správne uviedol, že nemôže za pochybenie iného správneho orgánu. Zároveň mal za to, že konanie vedené príslušným správnym orgánom na úseku životného prostredia nebolo podmienkou konania, resp. rozhodnutia, ktorého sa týka toto konanie. Súčasne ďalší účastník 1 predložil rozhodnutie Okresného úradu Trenčín z 09.02.2018, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie vydané Okresným úradom Prievidza, odborom starostlivosti o životné prostredie, ktorým bol ďalšiemu účastníkovi 1 vydaný súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov v súvislosti s plánovanou výstavbou „V. X x XXX kV O. I. - E. H.“. K námietke nedostatočného vysporiadania sa so všetkými námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 226/03 žalovaný nebol povinný vyjadriť sa ku každému argumentu žalobcu. S poukázaním na § 7 ods. 3 zákona o lesoch, na § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona a na § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike žalovaný vec posúdil správne. Ďalej uviedol, že ako člen medzinárodnej skupiny európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav garantuje bezpečnú a spoľahlivú prevádzku, vyrovnanú elektricko - energetickú bilanciu, zabezpečuje tranzit, export a import elektriny pri rešpektovaní zásad ochrany životného prostredia. Pri vykonávaní jeho činnosti mu vyplývajú určité špecifické oprávnenia a povinnosti, pričom jedným z takýchto oprávnení je aj právo vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia elektrické vedenie alebo elektrické zariadenie prenosovej sústavy, kedy oprávnenia stavebníka vznikajú právoplatnosťou rozhodnutia, pričom podmienky uskutočnenia stavby sú predmetom rozhodnutia v povoľovacom konaní podľa stavebného zákona. Zároveň poukázal na vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z 28.07.2015, v zmysle ktorého je zrejmé, že má iné právo k pozemku a na základe toho nebol povinný predkladať prvostupňovému orgánu dohodu o náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva uzavretú s vlastníkom dotknutých pozemkov. Záverom uviedol, že správna žaloba podaná proti rozhodnutiu o umiestnení stavby bola rozhodnutím správneho súdu odmietnutá. Navrhol, aby správny súd túto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 9. Žalobca na nariadenom ústnom pojednávaní zotrval na písomne podanej správnej žalobe. Navyše uviedol, že v predmetnom prípade navrhovateľ na vykonávanie svojej činnosti potrebuje osvedčenie a stanovisko obce. Toto podľa neho nebolo splnené a rozhodnutie nesprávne uvádza, že je v súlade s územným plánom. Poukázal na zákon o vyvlastnení, ktorý vypočítava štyri podmienky vyvlastnenia, až pri naplnení ktorých podmienok možno obmedziť užívacie práva tak, ako to urobil žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Takéto obmedzenie užívacích práv je zásahom do ľudských práv. Podľa jeho názoru v danom prípade nebol v správnom konaní preukázaný verejný záujem a nebola priložená dohoda o náhrade. Poukázal na to, že žiadosť bola podaná dňa 27.02.2017 a v ten istý deň bolo oznámené začatie správneho konania a bol stanovený termín ústneho pojednávania a nechápal, ako správny orgán mohol toto všetko zosumarizovať, keď žiadosť nemala náležitosti. Napriek žiadosti žalobcu, aby sa mohol vyjadriť k podkladom rozhodnutia, takáto možnosť mu nebola daná. V deň pojednávania žiadateľ svoju žiadosť doplnil o odborné stanovisko na 2,5 stranách, ktoré nie je prílohou ani obsahom zápisnice. Poukázal tiež na to, že napriek tomu, že v daných katastrálnych územiach je množstvo iných účastníkov, ktorých sa konanie týka, žalobca bol vyčlenený na samostatné konanie, resp. tak to urobil žiadateľ. Zároveň poukázal aj na to, že v ten istý deň bolo rozhodnuté, a to bez toho, aby žalobca mohol nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení napísal, že bolo miestne šetrenie. Potom to síce opravil, ale žalovaný na to nijakým spôsobom nereagoval, aj keď v odvolacích námietkach to bolo uplatnené. Podľa neho nie je vo verejnom záujme, aby boli pozemky odlesnené, pretože nie je to v súlade so zákonom o ochrane lesa, ktorý vyjadruje tento verejný záujem a nie je to vo verejnom záujme ani preto, lebo takáto stavba nie je v územnom pláne. Nie je ani v koncepcii rozvoja územia Slovenska. V záverečnom stanovisku z konania EIA sa uvádza, že bude potrebné v budúcnosti zosúladenie navrhovaných činností s územnými plánmi. Na otázku súdu, či podľa žalobcu ma žalovaný ignorovať právoplatné územné rozhodnutie žalovaný uviedol, že ide o územné rozhodnutie, ktoré bolo vydané podvodne a tvrdí, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na tom, že stavba je v súlade s územným plánom, pričom predkladá dôkaz o tom, že stavba v súlade s územným plánom nie je (ako dôkaz predložil odpovede obcí Oslany, Pažiť, Veľké Pole, Píla, Dolná Ždaňa na jeho žiadosti o sprístupnenie informácií, ktoré majú byť dôkazom o tom, že tieto obce takúto stavbu v územnom pláne nemajú, alebo ho nemajú). Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný nepreskúmal, či ide o vyňatie a obmedzenie užívanie lesa vo verejnom záujme, pretože podľa žalobcu 80 ročné obmedzenie užívania je fakticky vyvlastnenie. Na to sú názory odborníkov, poukázal na názor P.. L., ale tiež aj rozhodnutie Ústavného súdu PL 42/2015. Prvá časť o vyňatí je úplne predčasná, pretože žiadateľ (ďalší účastník 1) nemá stavebné povolenie (nesedí ani § 112 písm. f/ stavebného zákona) a teda nemá žiadny dôvod na to, aby zatiaľ na tieto pozemky vstupoval a nemá ani vo verejnom záujme právo takýmto spôsobom zasahovať do vlastníctva žalobcu. Podľa žalobcu v zmysle zákona o vyvlastnení je vyvlastnením aj nútené obmedzenie vlastníckeho práva a obmedzenie na 80 rokov sa tomuto vyrovná. Navrhol, aby súd mimo žalobných bodov rozhodol tak, že také 80 ročné obmedzenie je v podstate vyvlastnením a potom žalovaný nebol oprávnený o takomto zásahu do vlastníckeho práva rozhodovať. Zákon nehovorí o dĺžke rokov, na ktoré môže obmedziť užívanie, ale určite to nemôže byť počet rokov presahujúci priemerný vek alebo presahujúci jeden ľudský život. Uzavrel, že žalovaný, resp. aj prvostupňový správny orgán nemohol konať bez toho, aby mal žalobcov súhlas k takémuto konaniu alebo bez toho, aby mu bol pozemok vyvlastnený. Na záver mal za to, že konanie bolo vedené osobitne proti nemu z toho dôvodu, aby sa ostatní účastníci nedozvedeli o svojich právach od žalobcu a žalovaný to nemal pripustiť, pretože takýto postup predstavuje nehospodárnosť a tým, že to pripustil, porušil zásadu hospodárnosti. 10. Žalovaný zotrval na písomnom vyjadrení k podanej žalobe, aj na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Konanie pred správnym orgánom podľa jeho názoru prebehlo v súlade so zákonom. K prednesu žalobcu zdôraznil, že stavba je v súlade s koncepciou rozvoja územia Slovenska, ako aj územných plánov Vyšších územných celkov tak Banskobystrického kraja, ako aj Trenčianskeho kraja. Na otázku súdu, čo hovorí k žalobným námietkam, že obmedzenie užívania na 80 rokov je v podstate vyvlastnením, keďže ide o nútené obmedzenie užívania na takú dlhú dobu, uviedol, že nemohli rozhodnúť o tom, aby bolo toto obmedzenie užívania na kratšiu dobu ako je životnosť stavby a táto je 80 rokov a postupovali v zmysle § 7 zákona o lesoch, pričom v tejto etape sa nevyžaduje, aby žiadateľ a vlastník pozemku mali uzatvorenú dohodu o náhrade. V prípade, že sa v budúcnosti nedohodnú, tak o spore o náhradu rozhodne súd. Má za to, že bolo všetko splnené na to, aby bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Poukázal na to, že územné rozhodnutie bolo v predmetnom konaní právoplatné. 11. Ďalší účastník konania 1 taktiež zotrval na svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe, ako aj na všetkých svojich predchádzajúcich aj v správnom konaní prezentovaných stanoviskách. Uviedol, že v danom prípade sa nejedná o vyvlastnenie, pretože žiadateľ konal v zmysle § 11 ods. 1 písm. e/ zákona o energetike vo verejnom záujme. V danom prípade sa v žiadnom prípade nejedná o vyvlastnenie, pretože žalobca naďalej ostal vlastníkom lesných pozemkov. Na otázku, čím preukazoval tento verejný záujem uviedol, že tento verejný záujem bol preukázaný súladom s územným plánom VÚC a tak ako uviedol vo vyjadrení k vydaniu územného rozhodnutia je v súlade s regulatívom územného plánu vyššieho územného celku. Žalobca k tomuto vyjadreniu ďalšieho účastníka 1 upriamil súd na znenie § 1 zákona č. 282/2015 Z.z a celého obsahu tohto zákona, podľa ktorého sa tento zákon zaoberá aj obmedzením vlastníckeho práva. V danom prípade táto podmienka podľa neho naplnená bola. Trval na tom, že správny orgán nebol oprávnený rozhodnúť na takom obmedzení vlastníckeho práva. K vyjadreniam žalovaného a ďalšieho účastníka 1 uviedol, že v územnom pláne VÚC nie je stavba zahrnutá ako verejnoprospešná stavba, ďalej, že v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. žiadateľ nemá iné právo k pozemku a takéto iné právo môže získať až na základe stavebného povolenia. Ďalej žalobca bol obmedzený vo svojich právach už teraz, keď bol daný návrh na zapísanie záznamu do katastra, pretože nemôže s lesným porastom na svojom pozemku nijakým spôsobom nakladať. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 13. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 14. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 15. Podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce 24) elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody 25) a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia, 16. Podľa § 11 ods. 8 zákona o energetike povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami 26) spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia. 27) 17. Podľa § 11 ods. 9 zákona o energetike vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu; náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, okrem výmery, za ktorú vlastníkovi patrí primeraná jednorazová náhrada podľa odseku 12. 18. Podľa § 11 ods. 10 zákona o energetike nárok na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena možno uplatniť u držiteľa povolenia do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa vlastník nehnuteľnosti o uplatnení zákonného vecného bremena držiteľom povolenia dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia a pri zákonných vecných bremenách podľa odseku 1 písm. f) a g) odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, inak právo na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena držiteľom povolenia zaniká. Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia. 19. Podľa § 11 ods. 11 zákona o energetike práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene osoby držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia. 20. Podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 43, § 79, § 87 a v bezpečnostnom pásme podľa § 80 zriadených po 1. septembri 2012 je držiteľ povolenia povinný vyplatiť vlastníkovi pozemku primeranú jednorazovú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku. Nárok na primeranú jednorazovú náhradu si musí vlastník pozemku uplatniť u držiteľa povolenia do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o nútenom obmedzení užívania pozemku dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa núteného obmedzenia užívania pozemku, inak právo na primeranú jednorazovú náhradu zanikne. Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť vlastníkovi pozemku vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník pozemku na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia. 21. Podľa § 5 ods. 1 zákona o lesoch lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, 8) rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len "vyňatie"), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len "obmedzenie využívania"), ak tento zákon neustanovuje inak. K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. 22. Podľa § 5 ods. 2 zákona o lesoch pri využívaní lesných pozemkov na iné účely ako na plnenie funkcií lesov sa a/ chránia lesné pozemky najmä v ochranných lesoch (§13) a v lesoch osobitného určenia (§14), b/ použije len nevyhnutne potrebná výmera lesných pozemkov a obmedzuje sa narúšanie celistvosti lesa, c/ neobmedzuje využívanie funkcií okolitého lesa, d/ zabezpečuje, ak je to účelné a technicky uskutočniteľné, skrývka organominerálnych povrchových horizontov pôdy a opatrenia na jej hospodárne využitie, e/ vykonáva rekultivácia lesných pozemkov po skončení ich využitia na iné účely, f/ umiestňujú prieseky v lese tak, aby bol les čo najmenej ohrozovaný vetrom. 23. Podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhoduje podľa § 5 ods. 1 o a/ trvalom vyňatí, ktorým sa rozumie trvalá zmena využitia lesného pozemku alebo trvalá zmena druhu pozemku, b/ dočasnom vyňatí, ktorým sa rozumie dočasná zmena využívania lesného pozemku na dobu najviac 20 rokov, c/ obmedzení využívania. 24. Podľa § 7 ods. 2 zákona o lesoch právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o vydanie rozhodnutia podľa odseku, je povinná predložiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva zámer, ktorý obsahuje najmä a/ návrh využitia lesného pozemku a návrh opatrení zabezpečujúcich ochranu lesa pred ohrozením a poškodením, b/ projekt technickej a biologickej rekultivácie s časovým harmonogramom jeho zalesnenia, ak ide o dočasné vyňatie lesného pozemku, c/ harmonogram prác na lesnom pozemku tak, aby tie boli vykonané mimo obdobia intenzívnych prác v lese a mimo obdobia osobitne významného z hľadiska funkcií lesa, najmä jarného zalesňovania, rozmnožovania živočíchov a zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru. 25. Podľa § 7 ods. 3 zákona o lesoch ak o vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 žiada iná osoba ako vlastník, správca, alebo osoba s iným právom k pozemku a stavbe, 12a) žiadosť musí obsahovať súhlas vlastníka alebo správcu dotknutého lesného pozemku so zámerom podľa odseku 2 a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv (§ 35 ods. 3). 12a) § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov 26. Podľa § 8 ods. 1 zákona o lesoch pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 1 je orgán štátnej správy lesného hospodárstva povinný posúdiť a/ súlad zámeru podľa § 7 ods. 2 so zásadami ochrany lesných pozemkov podľa § 5 ods. 2, b/ dodržanie podmienok podľa § 6 ods. 2 a 3 a § 7 ods. 2 a 3. 27. Podľa § 8 ods. 2 zákona o lesoch v rozhodnutí o vyňatí a v rozhodnutí o obmedzení využívania orgán štátnej správy lesného hospodárstva uvedie a/ údaje z katastra nehnuteľností a z programu starostlivostio lesy ( § 40 <aspi:// module='ASPI'&link='326/2005 Z.z.%252340'&ucin-k-dni='31.12.2017'>) o lesných pozemkoch, ktorých sa rozhodnutie dotýka, b/ účel, na ktorý sa rozhodnutie vydalo, c/ čas, na ktorý sa vyňatie alebo obmedzenie využívania povoľuje alebo časové etapy pri postupnom vynímaní, d/ spôsob a termín vykonania rekultivácie pri dočasnom vyňatí, e/ pri vyňatí výšku náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa ( § 9 <aspi:// module='ASPI'&link='326/2005 Z.z.%25239'&ucin-k-dni='31.12.2017'>), a to aj pri oslobodení od úhrady (§ 9 ods. 7), f/ podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana lesných pozemkov, a podmienky, ktoré vyplývajú z vyjadrenia dotknutého orgánu verejnej správy, vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, g/ povinnosť žiadateľa o vyňatie (§ 7 ods. 2) zaslať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva doklad preukazujúci uhradenie náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa podľa § 9 do 15 dní od jej uhradenia, h/ dôvody nesúhlasu s vyňatím alebo obmedzením využívania zistené pri posúdení podľa odseku 1. 28. Podľa § 8 ods. 8 zákona o lesoch rozhodnutia o vyňatí alebo obmedzení využívania orgány štátnej správy lesného hospodárstva spolu s geometrickým plánom alebo kópiou katastrálnej mapy, ak ide o celú parcelu, predkladajú príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností; 5) ak ide o rozhodnutie o dočasnom vyňatí alebo o obmedzení hospodárenia, do katastra nehnuteľností sa údaje podľa odseku 2 písm. c) zapíšu formou poznámky. 29. Podľa § 35 ods. 1 zákona o lesoch náhrada za obmedzenie vlastníckych práv patrí vlastníkovi alebo správcovi, ak vyňatím [§ 7 ods. 1 písm. a/ a b/], obmedzením využívania [ § 7 ods. 1 písm. c/] alebo osobitným režimom hospodárenia (§ 14 ods. 1) dôjde k obmedzeniu vlastníckych práv. 54) Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva sa poskytne podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. 24) 30. Podľa § 35 ods. 2 zákona o lesoch náhradu za obmedzenie vlastníckych práv je v primeranom rozsahu povinný vlastníkovi alebo správcovi poskytnúť ten, na koho žiadosť alebo návrh dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv podľa odseku 1. 31. Podľa § 35 ods. 3 zákona o lesoch náhrada za obmedzenie vlastníckych práv podľa odseku sa poskytuje na základe dohody o určení výšky a spôsobe jej poskytnutia, ktorej návrh predkladá vlastníkovi alebo správcovi ten, na koho žiadosť alebo návrh dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv. Ak sa nedosiahne dohoda, o výške alebo spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv rozhoduje súd; 34) nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý. 32. Podľa § 35 ods. 4 zákona o lesoch náhrada za obmedzenie vlastníckych práv sa uplatňuje najmä a/ pri vyňatí a obmedzení využívania 1. na lesnom pozemku v dôsledku 1.1. trvalého vyňatia, 1.2. dočasného vyňatia alebo obmedzenia využívania, 33. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13) b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a) c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b) d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 13c) 13b) Napríklad zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike 34. Námietka žalobcu, že žalovaný sa nedostatočne, resp. arbitrárne vysporiadal s jeho námietkami v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nebola dôvodná, pretože je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že nie je viazaný rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, rozhodnutie o umiestnení stavby nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2015 a preto podanie žaloby proti nemu nemá na toto konanie vplyv. Ďalej dôvodil, že odvolacie konanie nesúvisí s výrubom drevín a tiež, že žalobca sa zúčastnil ústneho pojednávania, kde mu bola daná možnosť na uplatnenie jeho účastníckych práv. Forma a rozsah stanoviska žalovaného zodpovedá formulácii žalobcových námietok, ktorú zvolil v písomne podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Pokiaľ žalobca v odvolaní neuviedol aký majú mať jednotlivé námietky konkrétny vplyv na prvostupňové rozhodnutie, nemohol očakávať, že žalovaný bude ním nevyslovené a teda pre žalovaného neznáme názory a závery ďalej rozvíjať zodpovedať. Pokiaľ sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí obmedzil na stručné konštatovania, ktorými reagoval na jednotlivé takt formulované odvolacie námietky žalobcu, nemožno mu vyčítať nezákonný postup. Tiež nemožno mať výhrady k tomu, že tieto námietky považoval za neopodstatnené, čo je s prihliadnutím na dôvody prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené, z jeho obsahu zrozumiteľne zrejmé, pretože rozhodnutie o vydaní súhlasu na poškodzovanie a ničenie biotopov v súvislosti s plánovanou stavbou ani rozhodnutie o povolení výrubu drevín netvoria zákonom požadované podklady ani predmet posudzovania pre vydanie rozhodnutia o dočasnom vyňatí pozemkov z funkcie lesov a obmedzení ich využívania (§ 5, § 6 a § 8 zákona o lesoch). Pokiaľ ide o námietku smerujúcu proti rozhodnutiu o umiestnení stavby, žalovaný správne reagoval tým, že územné rozhodnutie o umiestnení stavy elektrického vedenia bolo právoplatné. Potrebné je dodať, že žalobca počas administratívneho konania ani v podanej správnej žalobe netvrdil, že správny súd vykonateľnosť územného rozhodnutia odložil. Pokiaľ by tak správny súd urobil, čo nie je nijako osvedčené, bola by táto skutočnosť dôvodom na prerušenie konania z dôvodu konania o predbežnej otázke. Ďalší účastník konania vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správna žaloba podaná proti rozhodnutiu o umiestnení stavby bola rozhodnutím správneho súdu odmietnutá. 35. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie, ktoré žalovaný v odvolacom konaní potvrdil, obsahujú argumentáciu, ktorá sa v dostatočne zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a námietkami žalobcu. Konajúce orgány uviedli z akých dôkazov a podkladov zistili skutočný stav veci, k akým skutkovým zisteniam dospeli a na akom skutkovom a právnom základe založil svoje rozhodnutia, pričom sa zamerali najmä na splnenie zákonných podmienok podľa § 5 zákona o lesoch. Neopomenuli ani podmienku verejného záujmu, ktorú mali osvedčenú z Koncepcie územného rozvoja Slovenska ako aj z územných plánov vyšších územných celkov Banskobystrického a Trenčianskeho samosprávneho kraja. 36. Zo záväznej časti územného plánu veľkého územného celku Banskobystrického kraja vyhláseného Nariadením vlády SR č. 263/1998 Z.z. v znení VZN BBSK č. 4/2004, č. 6/2007, č. 14/2010 a č. 27/2014 v časti záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia v bode 7.2. zásobovanie elektrickou energiou pod č. 7.2.6. pre zásobovanie elektrickou energiou „rezervovať koridor pre výstavbu vedenia ZVN 2x 400 kV v trase Rz Horná Ždaňa - Rz Bystričany na území Banskobystrického kraja“. Zároveň z koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001- záväzná časť v znení KURS 2011 - zmeny a doplnky č. 1 KURS 2001 (podľa prílohy k Nariadeniu vlády SR č. 528/2002 Z.z. zo 14.08.2002 a Nariadenia vlády SR č. 461/2011 Z. z. zo 16.11.2011, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky 2001) v záväznej časti pod bodom 12 v oblasti rozvoja nadradeného technického vybavenia v časti v bode 12.2.2.8. pre rozvojové zámery zabezpečenia vnútroštátnych a medzinárodných elektrických sietí a zariadení rešpektovať existujúce koridory vedenia 220 kV a 400 kV a navrhované siete v existujúcich či novo navrhnutých koridoroch pre nové 2 x 400 kW vedenie ZVN v profile Bystričany - Horná Ždaňa. Vzhľadom k tomu, že koncepcie územného rozvoja Slovenska sa vypracovalo pre územie celej Slovenskej republiky a rieši priestorové usporiadania funkčné využívanie územia Slovenskej republiky v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. ako aj s uvedením územnoplánovacej dokumentácie VÚC Banskobystrického kraja možno mať verejný záujem na vybudovaní líniovej stavby elektrického vedenia za osvedčený. 37. Žalobca ďalej namietal arbitrárne neodôvodnenie vznesenej námietky ohľadom poukazu na iné obdobné správne konanie tým, že „napriek skutočnosti, že viazanosť okresného úradu rozhodnutím iného okresného úradu nie je legislatívne etablovaná“ a ďalej čiastočne citoval nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa práva na spravodlivý proces, zásady právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci. Ďalej vyjadril „logický predpoklad odôvodnenia dôvodov odlišnosti povahy jednotlivých rozhodnutí, ktoré sa týkajú podobnej oblasti“ s poukázaním na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s iným rozhodnutím (navyše vecne odlišným ani inak nesúvisiacim) s nálezmi ústavného súdu alebo s ústavou, bez individualizácie záverov ústavného súdu na prejednávanú právnu vec a bez konkrétneho tvrdenia porušenia zákona na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí, na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Keďže správny súd vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým, vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať. K takto formulovanej námietke sa len možno stotožniť s hodnotením žalovaného, že súhlas na poškodzovanie a ničenie biotopov v súvislosti s plánovanou stavbou elektrického vedenia ani rozhodnutie o povolení výrubu drevín netvoria podklady podmieňujúce vydanie rozhodnutia o vyňatí lesných pozemkov a obmedzení ich využívania. V dôsledku toho nemal prvostupňový orgán ani žalovaný povinnosť skúmať danosť, resp. správnosť týchto rozhodnutí. 38. Napokon žalobca v podanej žalobe namietal „opomenutie relevantného odôvodnenia použitia § 7 ods. 3 zákona o lesoch“. Problematika tohto ustanovenia bola podľa neho taktiež posúdená arbitrárne vo vzťahu k jeho odvolacej námietke, pretože v napadnutom rozhodnutí nedošlo k jej objasneniu, keďže argumenty žalovaného sú stavané len na vyjadrení Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Táto námietka taktiež nebola spôsobilá byť dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v zmysle § 7 ods. 3 zákona o lesoch v nadväznosti na § 139 ods. 1 stavebného zákona, žiadosť ďalšieho účastníka 1, ako osoby s iným právom k pozemku, nemusela obsahovať súhlas vlastníka dotknutého lesného pozemku ani dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Žalovaný podporne poukázal na vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 2724/2015-720 zo dňa 28.07.2015 s čiastočnou citáciou jeho obsahu, čo nie je možné považovať za chybu. Potrebné bolo tiež zohľadniť, že napadnuté rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdilo prvostupňové rozhodnutie, spolu s ktorým tvoria výsledok konania ako jeden celok. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje údaje so žiadosti ďalšieho účastníka 1 obsahujúcej odôvodnenie jej opodstatnenosti s odkazom na § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike, ktorej vyhovelo v plnom rozsahu. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca uviedol bez bližšej právnej argumentácie len to, že prvostupňový orgán podľa ust. § 7 ods. 3 zákona o lesoch nesprávne aplikoval povinnosť žiadateľa predložiť dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv vo vzťahu k stavebnému zákonu a rozhodnutiu o umiestnení stavby, ktoré nestanovujú oslobodenie od predloženia tejto dohody a tiež namietal, že s jeho predchádzajúcou námietkou (nerešpektovanie dispozície právnej normy v § 7 ods. 3 zákona o lesoch) sa nijako relevantne nevysporiadal. Prvostupňový orgán nemal dôvod sa vysporiadať s takouto námietkou, pretože v prvostupňovom konaní sa nevyskytla, nakoľko žiadny z účastníkov konania (ani žalobca) neprípustnosť uplatnenia cit. ustanovenia nenamietal. 39. Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné (arbitrárne rozhodnutie), ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Vada nepreskúmateľnosti (nezrozumiteľnosti) napadnutého rozhodnutia žalovaného vzhľadom na uvedené zistená nebola. Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. jeho právne posúdenie založené na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s arbitrárnosťou, nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov. 40. Uvedená námietka nepreskúmateľnosti, tak ako bola formulovaná v správnej žalobe, predstavuje len všeobecný nesúhlas s uplatnením § 7 ods. 3 zákona o lesoch žalovaným, bez odôvodnenia jej opodstatnenosti a teda bez jeho vlastných právnych argumentov a skutkových tvrdení podložených dôkazmi alebo inými podkladmi, na základe ktorých by mal správny súd dospieť k odlišným záverom ako žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné. 41. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. 42. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). 43. Odhliadnuc od uvedeného nebolo sporné, že ďalší účastník 1 je držiteľom povolenia podľa § 6 zákona o energetike, ktorý tak bol oprávnený vo verejnom záujme zriaďovať na cudzom pozemku elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy (§ 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike) a preto vzhľadom na § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona nebol v súlade s § 7 ods. 3 zákona o lesoch povinný so žiadosťou o vyňatie lesných pozemkov a obmedzenie ich využívania predkladať súhlas vlastníka alebo správcu dotknutého lesného pozemku so zámerom a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Na účely vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby elektrického vedenia na lesnom pozemku podľa § 6 ods. 3 zákona o lesoch postačovalo záväzné stanovisko (súhlas) príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona ak sa konanie podľa stavebného zákona dotýka záujmov chránených predpismi o lesoch a lesnom hospodárstve rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Podľa § 126 ods. 2 stavebného zákona ak tento zákon ustanovuje postup pri preskúmaní záujmov chránených osobitnými predpismi a pri uplatňovaní stanovísk alebo obdobných opatrení dotknutých orgánov, postupujú podľa neho dotknuté orgány uvedené v odseku. Právo týchto správnych orgánov vydať samostatné rozhodnutie zostáva nedotknuté, ak to predpisy na ochranu nimi sledovaných záujmov ustanovujú. V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov a v stavebnom povolení určí záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby so zreteľom na ochranu verejných záujmov (§ 62 ods. 1 písm. b/, § 66 ods. 1, ods. 3 písm. b/, § 126 ods. 1, 2, stavebného zákona). V rozpore s elementárnymi zásadami logického myslenia by bola taká interpretácia zákona, ktorá by na účely dosiahnutia tzv. iného práva (§ 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike) vyžadovala stavebné povolenie stavby elektrického vedenia, ak práve jedným z podkladov rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia má byť rozhodnutie dotknutého orgánu (prvostupňový orgán - § 140a stavebného zákona) o vyňatí lesných pozemkov a obmedzení ich využívania, ktorým sa zabezpečuje ochrana verejného záujmu na ochrane lesov. 44. Žalobca na ústnom pojednávaní uplatnil niekoľko dôvodov, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, ktoré v písomne podanej správnej žalobe neuviedol (napr. nesúlad s územnými plánmi obcí, nepreukázaný verejný záujem, resp. nesúlad so zákonom o ochrane lesa, nedostatok náležitostí žiadosti, porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalobca bol vyčlenený na samostatné konanie a iné). Ide o námietky, ktoré žalobné body podanej správnej žaloby rozširujú o ďalšie dôvody, pričom správna žaloba musí byť v súlade s citovanými ustanoveniami zákona právne a skutkovo vymedzená do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje (napadnuté rozhodnutie). Tieto námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP, preto na ne správny súd nemohol prihliadať. 45. Žalobca na nariadenom pojednávaní namietal obmedzenie užívania lesných pozemkov, ktoré považoval v podstate za vyvlastnenie, pretože obmedzenie na 80 rokov presahujúce ľudský život je takým zásahom do vlastníckeho práva, ktoré trvale znemožňuje jeho užívanie vlastníkom. Navrhol, aby súd mimo žalobných bodov rozhodol tak, že takéto 80 ročné obmedzenie je vyvlastnením a potom žalovaný nebol s poukázaním na zákon č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov oprávnený o takomto zásahu do vlastníckeho práva rozhodovať. Na túto námietku správny súd bol povinný prihliadať, pretože podľa § 134 ods. 2 písm. b/ SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Žalobca sa však mýlil pokiaľ namietal, že prvostupňové a napadnuté rozhodnutie vydali nepríslušné orgány, pretože takéto tvrdenie nezodpovedá zákonu o lesoch, podľa ktorého bol prvostupňový orgán miestne a vecne príslušným orgánom verejnej správy na rozhodnutie o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcie lesov a obmedzenia ich využívania (§ 60 ods. 1 písm. b/ zákona o lesoch). Žalovaný tak bol funkčne príslušný rozhodnúť o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Postup týchto orgánov v konaní o predmetnej žiadosti je stanovený zákonom o lesoch, podľa ktorého postupovali. 46. Presadzovanie výkladu, že v podstate išlo o vyvlastnenie, o ktorom sa malo rozhodnúť podľa iného zákona (č. 282/2015 Z.z.), neobstojí, pretože predmetom právnej úpravy zákona o lesoch je osobitná právna úprava obmedzenia vlastníckeho práva k lesným pozemkom (lex specialis), uplatnenie ktorej má prednosť pred uplatnením zákona týkajúceho sa odňatia alebo obmedzenia vlastníckeho práva k akémukoľvek pozemku alebo stavbe. Potrebné je uvedomiť si tiež to, že obmedzením vlastníckeho práva spôsobom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí (obmedzená drevoprodukčná funkcia lesa, bezlesie - ochranné pásmo vzdušeného elektrického vedenia počas doby životnosti stavby - 80 rokov) sa trvale nemení charakter pozemku, ktorý svojou povahou stále zostáva lesným pozemkom. Aj evidenčne sa v súlade s § 8 ods. 8 zákona o lesoch dočasné vyňatie a obmedzenie hospodárenia v katastri nehnuteľností zapíše formou poznámky, ktorá vyjadruje len skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti (§ 38 zákona č. 162/1995 Z.z.). Lesnými pozemkami nie sú nevyhnutne len pozemky, resp. ich časti trvale plniace drevoprodukčnú funkciu lesa, ale aj tie, ktoré sú dočasne alebo aj dlhodobo bez lesných porastov (napr. čistiny a podobné úseky lesa, ktoré sú samovoľne alebo regulovane nezalesnené). 47. Čo sa týka finančnej straty žalobcu na drevoprodukčnej funkcii lesa na vymedzených častiach pozemkov v jeho vlastníctve, táto bude predmetom dohody o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv podľa § 35 zákona o lesoch. Rozsah a následky obmedzenia vlastníckych práv žalobcu by mali byť súčasťou jej obsahu a to bez ingerencie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva. V prípade, ak sa dohoda o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv podľa § 35 ods. 3 zákona o lesoch nedosiahne, rozhodne o primeranej náhrade súd. Prvostupňový orgán tak v podstate zachoval práva priznané na ochranu práv vlastníkov pozemkov a stavieb podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z., ako aj ústavné garancie vyvlastnenia podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, pretože obmedzil využívanie lesných pozemkov len v nevyhnutnej miere (1), vo verejnom záujme na účel stanovený zákonom (2), za primeranú náhradu, čo je zabezpečené dohodou žiadateľa (ďalší účastník 1) so žalobcom o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv, resp. rozhodnutím súdu (3), a za splnenia podmienky, že cieľ nebolo možné dosiahnuť iným spôsobom (4). 48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 49. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. 50. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.