Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/127/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200575 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200575.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcov: 1. S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., 2. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti účastníkov konania: 1/ I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. O. XX, XXX XX B. O., 2/ X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. O. XX, XXX XX B. O., 3/ Urbárske združenie pozemkové spoločenstvo Priechod, so sídlom Priechod 357, 976 11 Priechod, 4/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava 11, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2017/020891/02-BX zo dňa 14. júla 2017, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Žiadosťou z 25.01.2016 požiadali X. T. a I. T., B. O. XX stavebný úrad Obce Priechod (ďalej len „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu - B. XX v obci G. na parcele č. XXX/X. Po oznámení o začatí stavebného konania a upustení od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania boli stavebnému úradu doručené námietky podané X. V., G. XXX (ďalej len „žalobca v 2. rade“), kde namietal, že pozemky, na ktorých sa má stavba stavať nie sú v schválenom územnom pláne obce, čo je v rozpore s právnymi predpismi, ďalej poukázal na § 4 ods. 2 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, podľa ktorého umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Stavba podľa žalobcu v 2. rade bude svojimi rozmermi výrazne porušovať pohodu jeho bývania. Stavebný úrad následne dňa 29.03.2016 vydal stavebné povolenie na uskutočnenie stavby, ktorým určil podmienky stavby a vysporiadal sa s námietkami žalobcu v 2. rade tak, že im nevyhovel. O podanom odvolaní voči stavebnému povoleniu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) tak, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 29.03.2016, ktorým bolo vydané stavebné povolenie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie stavebnému úradu. Stavebný úrad listom z 24.08.2016 - verejnou vyhláškou upovedomil o začatí stavebného konania a o upustení od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Následne mu boli podané námietky S. V., bytom G. č. XXX (ďalej len „žalobca v 1. rade), ako aj námietky žalobcu v 2. rade a námietky X. B., E. C. č. XXX, C. V., G. č. 185, C. Y., G. č. XXX a M. W., G. č. XXX. Dňa 31.03.2017 bolo vydané a verejnou vyhláškou oznámené rozhodnutie stavebného úradu č. 71/2016/ŠA, ktorým bola stavba rodinného domu B. XX povolená, na uskutočnenie tejto stavby boli určené podmienky a o námietkach účastníkov stavebného konania bolo rozhodnuté tým spôsobom, že námietky boli zamietnuté (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Námietke žalobcu v 2. rade bolo vyhovené v tom zmysle, že sa opravilo parcelné číslo. V odôvodnení stavebný úrad uviedol, že žiadosť obsahovala všetky podklady pre posúdenie navrhovanej stavby a po podaní námietok v uskutočnenom konaní preskúmal žiadosť o stavebné povolenie z hľadísk uvedených v § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zistil, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi, ani nie sú neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Súčasne dospel k záveru, že projekt stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu. Vyjadril sa ku konkrétnym námietkam účastníkov konania, ktoré vo výroku zamietol a svoje zamietavé závery odôvodnil. 2. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré bolo podané žalobcami v 1. a 2. rade, ako aj M. W., C. V., C. Y., G. a X. B., E. C. rozhodol odvolací orgán rozhodnutím č. OÚ-BB-OVBP2-2017/020891/02-BX zo 14.07.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podané odvolanie zamietol ako neopodstatnené a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že po preskúmaní postupu prvostupňového orgánu zistil, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom a nezistil také procesné vady, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť zákonnosť stavebného konania z dôvodu, že procesné práva účastníkov stavebného konania by neboli zachované. Konštatoval, že prvostupňový orgán zopakoval procesný postup z prvého stavebného konania za účasti všetkých účastníkov, ktorých pôvodne opomenul, čo bol jediný dôvod na jeho opakovanie. Dôkaznú situáciu ustálil už v prvom stavebnom konaní a všetci účastníci konania, vrátane opomenutých si mohli zákonom predpísaným spôsobom uplatniť svoje práva. Ďalej uviedol, že prvostupňový orgán si pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci obstaral podklady v potrebnom rozsahu, vrátane územného rozhodnutia, ktorým boli právoplatne určené podmienky pre umiestnenie stavby a tieto boli v stavebnom konaní overené. Z obsahu záväzných stanovísk mal za preukázané, že uskutočnením stavby budú verejné záujmy chránené. Ďalej žalovaný dôvodil, že stavebný úrad ako prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol dôvody zamietnutia námietok, s ktorými sa odvolací orgán stotožnil. Odvolaciu námietku, že územné rozhodnutie stavby bolo vydané na parcelu KN - C č. XXX/X a stavebné povolenie na parcelu KN - C č. XXX/X považoval za nedôvodnú, pretože parcela KN - C č. XXX/X bola odčlenená od pozemku KN - C č. XXX/X až po vydaní územného rozhodnutia pre potreby jej vyňatia z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý sa vykonal až na základe právoplatného územného rozhodnutia. Na základe uvedeného mal za zrejmé, že odčlenením parcely nedošlo k zmene umiestnenia stavby v území a na pozemku, a preto sa nevyžadovala zmena územného rozhodnutia. K námietke nezákonnosti územného rozhodnutia z dôvodu neprizvania všetkých účastníkov konania uviedol, že ide o právoplatné rozhodnutie a jej opodstatnenosť je možné preskúmať iba použitím mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. prokurátorského alebo súdneho dozoru. O námietke nespracovania územnoplánovacej dokumentácie bolo rozhodnuté už právoplatným územným rozhodnutím. Žalovaný sa vyjadril aj k námietke nevyňatia parcely č. XXX/X z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorá bola vykonaná rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica z 22.01.2016, zaujal stanovisko k odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa spornosti hraníc tam uvedených parciel a taktiež ostatné námietky posúdil ako nedôvodné a preto ich zamietol. Záverom žalovaný uviedol, že odvolacie dôvody podaných odvolaní neboli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia, neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktorými by odvolatelia preukázali konkrétne porušenia zákona alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv. Prvostupňový orgán sa podľa jeho názoru nedopustil takej vady, ku ktorej by musel odvolací orgán prihliadnuť a ktorá by mala za následok nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Zhrnutie argumentov žalobcu 3. Proti napadnutému rozhodnutiu podali žalobcovia v 1. a 2. rade správnu žalobu, ktorú odôvodnili tým, že žalovaný vydal dňa 23.06.2016 rozhodnutie, ktorým zrušil predchádzajúce stavebné povolenie vydané stavebným úradom a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že neboli do stavebného konania prizvaní všetci účastníci konania, konkrétne všetci spoluvlastníci parcely č. XXX registra E, kat. územie G., medzi ktorými je aj žalobca v 1. rade. Žalovaný sa ani v následnom stavebnom konaní nevysporiadal so skutočnosťou, že uvedení spoluvlastníci, medzi nimi aj žalobca v 1. rade neboli účastníkmi územného konania, v ktorom bolo vydané územné rozhodnutie č. 293/2015 zo dňa 30.07.2015, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené žalovaným. V tomto odvolacom konaní proti územnému rozhodnutiu žalovaný nevzhliadol vadu konania v súvislosti s nepriznaním postavenia účastníkov konania spoluvlastníkom parcely č. XXX tak, ako to následne urobil v rozhodnutí o zrušení stavebného povolenia. Mali preto za to, že stavebný úrad pochybil pri vydávaní územného rozhodnutia, keď nepriznal spoluvlastníkom parcely č. XXX postavenie účastníkov konania. Určite pochybil, keď potom, čo žalovaný zrušil jeho stavebné povolenie a vrátil mu vec na ďalšie konanie práve z uvedeného dôvodu nenariadil aj obnovu konania, v ktorom bolo vydané územné rozhodnutie. Stavebný úrad tak neurobil ani na námietky spoluvlastníkov parcely č. XXX napríklad žalobcu v 1. rade a pochybenia nenapravil ani svojím rozhodnutím, ktorým stavebné povolenie potvrdil, napriek tomu, že vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vrátil vec stavebnému úradu na ďalšie konanie z dôvodu, že stavebný úrad neprizval ako účastníkov do konania spoluvlastníkov tejto parcely. S poukázaním na § 62 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) mali žalobcovia za to, že v danej veci bol daný verejný záujem tým, že územné rozhodnutie bolo vydané na podklade nezákonného postupu stavebného úradu, ktorý odňal možnosť uplatňovať svoje záujmy osobám, ktoré preukázateľne mali byť v danom konaní účastníkmi konania. Podľa ich názoru, ak potom samotné rozhodnutie vzniklo na základe nezákonného konania, a teda na základe nezákonných a neúplných podkladov, nemôže byť ani samostatné rozhodnutie bezvadné. Preto tvrdili, že keď sa stavebný úrad, resp. žalovaný o tom dozvedeli, a stalo sa tak najneskôr po rozhodnutí žalovaného, ktorým zrušil stavebné povolenie a vec vrátil na ďalšie konanie, mal stavebný úrad z úradnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 62 ods. 2 Správneho poriadku nariadiť povolenie obnovy územného konania, resp. keď tak neurobil, mal tak urobiť nadriadený orgán, a to žalovaný, pričom stavebné konanie malo byť do skončenia tejto veci prerušené. Za takéhoto právneho stavu potom stavebné rozhodnutie vydané na podklade nesprávneho a nezákonného územného rozhodnutia je podľa ich názoru protizákonné. Na základe uvedeného požadovali žalobcovia v 1. a 2. rade rozhodnutie žalovaného zrušiť. V doplnení správnej žaloby podaním z 18.10.2017 žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali tiež na to, že účastníkov konania konajúce orgány vo svojich rozhodnutiach ani len neoznačili, čo taktiež považovali za závažné pochybenie, pretože všetci označení účastníci konania tam mali byť menovaní a uvádzaní. Vyjadrenie žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov 4. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že nezvolil žalobcom uvádzaný procesný postup, ale zvolil iné zákonom prípustné prostriedky, ktoré si nevyžadovali zásah do právnych vzťahov založených právoplatným územným rozhodnutím a nespôsobovali tak právnu neistotu nositeľov týchto právnych vzťahov. Ochranu práv opomenutých účastníkov územného konania uložil stavebnému úradu zabezpečiť v opakovanom stavebnom konaní, v ktorom si mali možnosť uplatniť na ochranu svojich práv všetky procesné práva, čo žalobkyňa v 1. rade aj využila. Takýto procesný postup považoval žalovaný za súladný s princípom proporcionality, ktorý je vyjadrený v čl. 5 bod 2 odporúčania CM/ Rec (2007), ale aj v článku 1 ods. 1 Ústavy SR, ktoré ukladajú povinnosť vykonávateľom verejnej správy ovplyvňovať práva alebo záujmy súkromných osôb len tam, kde je to nevyhnutné, a to len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie požadovaného cieľa. V rámci administratívneho konania princíp proporcionality znamená pri rozhodovaní správneho orgánu hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. Cieľom v tomto prípade bolo podľa žalovaného zabezpečenie ochrany práv opomenutých účastníkov konania a proporčne použitým prostriedkom bolo opakované stavebné konanie. Vo význame princípu proporcionality sa žalobcami navrhované opakovanie územného konania a zásah do právoplatne založených právnych vzťahov a následné opakované stavebné konanie javí ako zjavne neproporčný prostriedok k cieľu. Tento prvostupňový orgán, ako aj žalovaný dosiahol opakovaním stavebného konania. Vzhľadom na obsah námietok žalobcov, neboli tieto spôsobilé na dosiahnutie iného územného rozhodnutia, preto opakovanie územného konania v obnovenom konaní by bolo len cizelovaním zákonnosti s cieľom odstrániť nezákonnosť v územnom konaní. Procesný postup je súladný s princípom procesnej ekonómie konania, ako aj vyjadruje zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Petit správnej žaloby považoval žalovaný za zjavne rozporný s týmito princípmi. 5. K žalobe sa vyjadrili aj ďalší účastníci X. T. a I. T. bytom B. O., ktorí vo svojom spoločnom vyjadrení uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s vyjadrením žalovaného a navrhujú žalobu zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie bolo vydané v zmysle zákona a nadobudlo právoplatnosť. Podľa ich názoru sa žalobcovia snažia len zvrátiť uskutočňovanie ich stavby. Žalobcovia v duplike uviedli len to, že ďalší účastníci konania X. T. a I. T. neuviedli vo svojom vyjadrení žiadne nové, ani relevantné skutočnosti, na základe ktorých by mal konajúci súd postupovať tak, že žalobu zamietne. V plnej miere sa stotožnili s vyjadrením žalovaného a neuviedli žiadne rozhodujúce skutočnosti ani tvrdenia skutkové, odborné ani právne. Vzhľadom na to zotrvali na podanej žalobe, ako aj na všetkých písomných podaniach a dôkazoch, ktoré v tomto konaní predložili a žiadali, aby súd ich žalobe vyhovel. 6. Žalobcovia v 1. a 2. rade na nariadenom ústnom pojednávaní zotrvali na písomne podanej správnej žalobe. Poukázali na to, že žalovaný odstránil v stavebnom konaní procesný nedostatok, že nekonal so všetkými účastníkmi konania, ale už nereflektoval na to, že takúto istú chybu spravil v územnom konaní. Žalovaný sa pridržiaval svojich predchádzajúcich vyjadrení a doplnil, že územné rozhodnutie je právoplatné. V stavebnom konaní bolo pochybenie spočívajúce v tom, že stavebný úrad nekonal so všetkými účastníkmi konania odstránené. V odvolacom konaní už nebolo možné prihliadať na námietky týkajúce sa územného konania, keďže to skončilo právoplatným rozhodnutím. Uviedol tiež, že bol podaný návrh na obnovu územného konania, ktorému nebolo vyhovené a nebolo vyhovené ani odvolaniu proti tomuto rozhodnutiu. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. 7. Ďalšia účastníčka X. T. uviedla, že nie je dôvod žalobe vyhovieť, pretože územné rozhodnutie bolo právoplatné. Navrhla žalobu zamietnuť. Žalobca v 2. rade uviedol, že mu neboli priznané práva účastníka stavebného konania, keď mu nebolo dovolené ani len nahliadnuť do správneho spisu a ďalej, že podľa jeho názoru územné rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, je nezákonné, pretože v územnom konaní sa konalo s osobami, ktoré neboli účastníkmi konania a jemu také práva priznané neboli. Tak isto nesúhlasil so stavebným povolením, pretože na to, aby bolo možné vydať stavebné povolenie, musí byť územné rozhodnutie a bez toho je stavebné povolenie tak isto neplatné. Ďalej uviedol, že keď žalovaný hovorí o tom, že prebehlo konanie o návrhu na obnovu konania, tak ako mohlo takéto konanie riadne prebehnúť, keď okres nemal správny spis, pretože keď žalobca chcel do neho nahliadnuť, tak mal len nejaké, časti a nemal tam všetky doklady, a nevedel si tak vysvetliť koľko vlastne má správny orgán správnych spisov. Pri nahliadnutí do správneho spisu zistil, že sa tam nachádza listina, ktorá by sa tam nachádzať nemala, pretože tam nie je list vlastníctva žalobcu ako vlastníka susediaceho pozemku, ale je tam listina, ktorú kataster nemá čo vydať inému správnemu orgánu. Je to donášanie na žalobcu. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 9. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 10. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 11. Tak, ako to vyplýva z citovaného ust. § 134 SSP v konaní o všeobecnej správnej žalobe, ktorou je aj žaloba v preskúmavanej veci, správny súd je viazaný dôvodmi a rozsahom žaloby. Správny súd je v zmysle tohto zákonného imperatívu oprávnený skúmať žalobou napadnuté rozhodnutie výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe. Správny súd nie je oprávnený nezákonnosť postupu, či rozhodnutia správneho orgánu za žalobcu vyhľadávať, žalobné dôvody konkretizovať podľa zistení z administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia, ani rozsah prieskumu svojvoľne vzťahovať na iné správny akty než sú žalované. 12. Žalobcovia namietali protizákonnosť napadnutého rozhodnutia a stavebného povolenia (prvostupňového rozhodnutia) vydaného na podklade nesprávneho a nezákonného územného rozhodnutia. Obsah správnej žaloby ďalej tvoria námietky smerujúce výhradne proti územnému rozhodnutiu, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal (postavenie účastníkov konania nebolo priznané všetkým spoluvlastníkom susediaceho pozemku parc. č. XXX registra E, ktorí do konania o umiestnení stavby neboli prizvaní) a tiež k tomu, že žalovaný nenariadil z tohto dôvodu obnovu územného konania. K námietke nezákonnosti územného rozhodnutia z dôvodu neprizvania všetkých účastníkov konania žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu je možné preskúmať iba použitím mimoriadneho opravného prostriedku, resp. prokurátorského alebo súdneho dohľadu. Tomuto záveru žalovaného, vzhľadom na účinky právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby a absenciu právomoci žalovaného to zmeniť, nemožno vytýkať žiadnu logickú chybu. 13. Podanou správnou žalobou (návrhom výroku rozhodnutia - žalobným návrhom, resp. petitom) bol vymedzený predmet preskúmania správnym súdom zreteľne smerujúci len k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo v odvolacom konaní potvrdené prvostupňové rozhodnutie - stavebné povolenie vydané stavebným úradom. Správny súd vzhľadom na to nebol oprávnený v tomto konaní preskúmať územné rozhodnutie, ktoré by mohol preskúmať iba v samostatnom konaní na základe osobitnej správnej žaloby so žalobným návrhom smerujúcim proti nemu. Určovanie predmetu konania (preskúmania) pred správnym súdom je v dispozícii žalobcu, ktorý ho vymedzí práve žalobným návrhom správnej žaloby. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu verejnej správy súd na návrh žalobcu (ktorý v danom prípade podaný nebol) posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie nebolo možné samostatne preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Správny súd nemohol posúdiť zákonnosť územného rozhodnutia ani, ako skôr vydaného rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádzalo a ktoré bolo preň záväzné, nakoľko nič nebránilo územné rozhodnutie samostatne preskúmať správnym súdom (§ 6 ods. 2 písm. a/ SSP). 14. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán vydal stavebné povolenie na podklade predložených dokladov, medzi ktorými bolo aj územné rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby rodinného domu na príslušných pozemkoch v k.ú. G. č. 293/2015/ŠA, Ev. č. 1/2015 z 30.07.2015 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 16.12.2015. Územné rozhodnutie síce tvorí jeden z podkladov pre vydanie stavebného povolenia stavby (bez neho nie je možné dosiahnuť stavebné povolenie), avšak územné konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo predstavuje v systematike stavebného zákona relatívne samostatné štádium, zavŕšené právoplatnosťou rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré otázky riešené v územnom konaní definitívne uzatvára. V územnom konaní a v rozhodnutí o umiestnení stavby preto musí byť, na základe zistenia skutočného stavu veci, posúdená a vyriešená celá problematika ohľadom umiestnenia stavby v území, vrátane námietok, nakoľko v stavebnom konaní sa už tieto otázky neriešia. Predmet konania o vydanie stavebného povolenia tvorí posudzovanie súboru odlišných otázok týkajúcich sa už len stavebnotechnickej realizácie stavby. 15. Pokiaľ žalobcovia odôvodnili svoju žalobu poukázaním na nezákonné územné rozhodnutie, ktoré tvorilo podklad prvostupňového rozhodnutia, takáto žalobná námietka na zrušenie napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Opodstatnenosti tejto námietky bráni právoplatnosť územného rozhodnutia, ktorá okrem formálneho dôsledku v nemožnosti uplatnenia riadneho opravného prostriedku proti nemu, z materiálneho hľadiska predstavuje jeho vecnú nemennosť a viazanosť jeho výrokom (pokiaľ nebude zákonným spôsobom zrušené alebo zmenené). V konaní pred správnym súdom je možné účinky právoplatného rozhodnutia preklenúť len vo vzťahu k žalovanému (napadnutému) rozhodnutiu, resp. k tzv. skôr vydanému rozhodnutiu alebo opatreniu (§ 27 ods. 1 SSP), ktoré je možné v prípade stotožnenia sa súdu s dôvodmi žaloby zrušiť. Keďže správna žaloba o preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia v čase vydania stavebného povolenia ani doposiaľ podaná nebola, ani mimoriadnym opravným prostriedkom nebolo dosiahnuté jeho zrušenie, právne účinky právoplatného územného rozhodnutia nemohli byť v stavebnom konaní nijako spochybňované. Z rovnakých dôvodov na územné rozhodnutie nemohol pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia odlišne nazerať ani správny súd. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že územné rozhodnutie bolo dňom 16.12.2015 právoplatné a vzhľadom na to, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu vydanému v konaní o vydanie stavebného povolenia, správny súd nebol oprávnený namietanú neprávoplatnosť rozhodnutia o umiestnení stavby overovať. 16. Odhliadnuc od uvedeného tvrdenie žalobcov, že stavebné povolenie vydané na podklade nesprávneho a nezákonného územného rozhodnutia je podľa ich názoru nezákonné, nehovorí nič konkrétne o dôvodoch nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, z ktorého obsahu je zrejmé, že bolo vydané na základe odvolania podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu vydanému na podklade právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby. Všeobecná námietka, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom pri vydaní územného rozhodnutia preto nestačí na to, aby súd mohol z takejto námietky zistiť, či napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Žalobcovia netvrdia v čom konkrétne žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia pochybil, keď sa domnievajú, že územné rozhodnutie je nezákonné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Správny súd vo všeobecnosti nie je súdom skutkovým. Vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (s výnimkou postupu podľa § 197 SSP). Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať. 17. Pokiaľ ďalej žalobcovia mienili namietať nečinnosť žalovaného nenariadením obnovy územného konania, ochrany pred ňou sa mohli na správnom súde účinne domáhať jedine podaním správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 6 ods. 2 písm. e/, § 242 a nasl. SSP) za splnenia podmienok stanovených zákonom. Ochrana pred nečinnosťou predstavuje samostatný inštitút SSP odlišný od všeobecnej správnej žaloby, vyžadujúci si podanie samostatnej žaloby. V konaní o všeobecnej správnej žalobe správny súd nie je oprávnený skúmať či orgán verejnej správy porušil povinnosť začať, resp. pokračovať v začatom administratívnom konaní. Navyše podľa vyjadrenia žalovaného na nariadenom pojednávaní o návrhu na obnovu územného konania už bolo príslušnými orgánmi rozhodnuté. 18. Ďalšia námietka žalobcov (uvedená v podaní z 18.10.2017 doručenom súdu 19.10.2017, ktorým doplnili správnu žalobu) spočívajúca v tom, že účastníkov konania konajúce orgány vo svojich rozhodnutiach neoznačili (neboli tam menovaní), bola podaná po uplynutí lehoty podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP, preto na ňu správny súd nemohol prihliadať. Ide o námietku, ktorá žalobné body podanej správnej žaloby rozširuje o ďalšie dôvody, pričom správna žaloba musí byť v súlade s citovanými ustanoveniami zákona právne a skutkovo vymedzená do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje (napadnuté rozhodnutie). Rovnako to platí o námietkach uplatnených na nariadenom pojednávaní dňa 09.08.2018 žalobcom v 2. rade, ktorý namietal, že mu neboli priznané práva účastníka stavebného konania, keď mu nebolo dovolené nahliadnuť do správneho spisu, že územné rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, pretože v územnom konaní sa konalo s osobami, ktoré neboli účastníkmi konania a im také práva priznané neboli, že stavebné povolenie je bez zákonného územného rozhodnutia neplatné a tiež, že nemohlo riadne prebehnúť konanie o obnove územného konania, ak žalovaný nemal kompletný správny spis, resp. keďže sa v spise nachádzala listina týkajúca sa vlastníctva k pozemku (ktorú bližšie neoznačil), ktorá tam podľa neho nemala čo robiť 19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 20. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom, nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. 21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.