Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sa/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200617 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200617.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: Electra Works Limited, so sídlom Suite 6, Atlantic Suites, Europort Avenue, Gibraltár, právne zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 18.10.2017 žalobu, ktorou sa domáha v zmysle § 252 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ochrany pred tvrdenými inými zásahmi orgánu verejnej správy, ktoré mali byť spôsobené konaním žalovaného v súvislosti so zaradením webového sídla žalobcu na zoznam zakázaných webových sídiel, ďalej podaním žiadosti žalovaného o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovým sídlam k sp. zn. 6Ntn/1/2017 a príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby k sp. zn. 6Ntn/6/2017 na Krajský súd v Banskej Bystrici, s tým, že následky zásahov do práv a právom chránených záujmov žalobcu naďalej pretrvávajú. 2. Podľa petitu žaloby žalobca navrhuje, aby súd vydal vo veci samej uznesenie: „Súd zakazuje žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu a ukladá mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom tak, že žalovaný je povinný: - vyradiť webové sídlo www.N..com <http://www.N..com> zo zoznamu zakázaných webových sídiel do dvoch dní od doručenia rozhodnutia súdu, - o vyradení upovedomiť súdy, ku ktorým žalovaný podal žiadosti o vydanie príkazu na zablokovanie webového sídla www.bwin.com <http://www.N..com> a príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu: Z - je povinný bezodkladne požiadať Krajský súd v Banskej Bystrici o zrušenie príkazu č.p. 6Ntn/1/2017 zo dňa 11.08.2017 a príkazu č.p. 6Ntn/6/2017 zo dňa 18.09.2017. Žalovaný vykonal neoprávnený zásah tým, že požiadal Krajský súd v Banskej Bystrici o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu www.N..com <http://www.N..com>, ako aj o vydanie príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby v prospech účtu Z Žalovaný je povinný vziať späť návrhy č. 272610/2017 a 1309852/2017. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %“. 3. Žalobca v žalobe uvádzal, že je právnickou osobou založenou podľa práva štátu Gibraltár a je oprávnený na základe platných licencií prevádzkovať hazardné hry prostredníctvom internetu na území Európskej únie. Žalovaný, ako orgán verejnej správy, nedodržal základné pravidlá správneho konania pri výkone dozoru v zmysle zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách (ďalej len „zákon o HH“). Namietal porušenie jeho práv garantované článkom 49 a článkom 56 zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), t.j. ohľadom slobody trhu EÚ a slobody usadzovania a slobody poskytovania služieb. Namietal porušenie postupu v tom, že žalobca nemal možnosť sa proti postupom žalovaného účinne brániť, najmä, ak mu nebola doručená zápisnica o vykonanom dozore zo dňa 14.07.2017. O tom, že žalovaný zaradil bez akejkoľvek súčinnosti so žalobcom webové sídlo www.N..com <http://www.N..com> prevádzkované žalobcom na Zoznam zakázaných webových sídiel v Slovenskej republike, sa žalobca dozvedel až dňa 24.08.2017 na základe jeho zablokovania. V nadväznosti na zaradenie webového sídla na Zoznam žalovaný požiadal Krajský súd v Banskej Bystrici o vydanie príkazu, na základe ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 11.08.2017 vydal rozhodnutie č.p. 6Ntn/1/2017, ktorým vydal príkaz na zamedzenie prístupu k webovému sídlu www.N..com <http://www.N..com> adresovaný poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb. Na základe ďalšej žiadosti zo dňa 04.09.2017 Krajský súd v Banskej Bystrici pod č.p. 6Ntn/6/2017 zo dňa 18.09.2017 vydal príkaz na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech konkrétneho účtu žalobcu. Namietal, že príkazy neboli žalobcovi doručené a dozvedel sa o nich len po zverejnení na internetových stránkach žalovaného. 4. Žalobca v žalobe ďalej namietal porušenie článku 35 ods. 1 Ústavy SR, t.j. zásah do práva podnikať, keď nezákonným zásahom mu bolo upreté právo podnikať v Slovenskej republike. Dôvodil, že v zmysle článku 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR majú medzinárodné zmluvy prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Z dôvodu nadradenosti práva EÚ musia byť vnútroštátne právne predpisy v súlade so základnými slobodami EÚ vrátane slobody usadzovania (článok 49 ZFEÚ) slobody poskytovania služieb (článok 56 ZFEÚ) a slobody voľného pohybu kapitálu (článok 63 ZFEÚ). Tvrdil, že ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o HH predstavuje obmedzenie slobody a slobody poskytovania služieb v rámci EÚ, pretože služby prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom internetu v zmysle tohto ustanovenia podliehajú štátnemu monopolu. Rozporoval tiež súladnosť § 17 zákona o HH, v zmysle ktorého o udelenie licencie na prevádzkovanie hazardných hier na území SR môže požiadať len právnická osoba so sídlom na území SR, čo tiež nie je v súlade s článkom 49 a článkom 56 ZFEÚ. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-546/07 a ďalšie. 5. Žalobca zdôraznil, že Súdny dvor opakovane rozhodol, že pokiaľ bol v oblasti hazardných hier zriadený obmedzujúci režim, a tento režim je nezlučiteľný s článkom 56 ZFEÚ, jeho porušenie hospodárskym subjektom nemôže byť predmetom sankcií (rozsudky C-338/04, C-359/04 a ďalšie). Naposledy SD EÚ uvedené zopakoval a potvrdil v rozsudku C-49/16 dňa 22.06.2017 vo veci Unibet, v ktorom konštatoval, že neaplikovanie sankcií sa vzťahuje na všetky formy sankcií, pritom nezáleží, či ide o uvalenie trestnoprávnych alebo správnych sankcií za porušenie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá je v rozpore s právom Európskej únie, čo podľa žalobcu zahŕňa aj zaradenie na Zoznam zakázaných webových sídiel, ako aj blokovanie ISP a PSP. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uplatnil námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, pretože nie je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení a povinností, ktorých výkonom malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv a chránených záujmov žalobcu. Úkonom, ktorý bol spôsobilý uvedený zásah spôsobiť, bol príkaz na blokovanie webového sídla žalobcu, teda úkon subjektu odlišného od žalovaného, vydaný podľa § 15b zákona o HH. 7. Žalovaný poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 386/2016 Z. z. - novely zákona o HH, v ktorej je okrem iného uvedené, že podnikanie v oblasti hazardných hier je v EÚ vnímané ako špecifický druh služieb ekonomickej povahy, ktorý je vylúčený z pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/EÚ o službách na vnútornom trhu. Hlavným zámerom pri vypracovaní predkladaného návrhu zákona bolo vytvorením efektívnejších pravidiel, priblížiť sa k takým právnym predpisom, ktoré nastavením nových podmienok podnikania v danej oblasti prispievajú k vyššej ochrane spotrebiteľa. Dôvodom prijatia novely bolo zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých v oblasti hazardných hier a v nadväznosti na Odporúčanie európskej komisie vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier a prehodnotenie a úprava sadzieb odvodov jednotlivých druhov hazardných hier. 8. Príprava novely zákona o hazardných hrách bola vypracovaná na základe Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020, pričom v návrhu zákona sa upravujú podmienky prevádzkovania hazardných hier, navrhuje sa nová inštitucionalizácia dozoru a posilnenie princípov zodpovedného hrania v záujme zvýšenia ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých aj v nadväznosti na odporúčanie EK vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier. 9. Článok 56 ZFEÚ zakazuje obmedzenia slobody poskytovať služby príjemcom v iných členských štátoch. Obmedzenia tejto základnej slobody sú prípustné iba v prípade, keď ide o mimoriadne opatrenia výslovne ustanovené v článkoch 51 a 52 ZFEÚ, alebo ak sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora opodstatnené z prevažujúcich dôvodov verejného záujmu. Súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach uznal určité prevažujúce dôvody verejného záujmu, napr. ciele ochrany spotrebiteľa a predchádzanie podvodom a nabádaniu na mrhanie peniazmi pri hrách, ako aj všeobecnú potrebu zachovať verejný poriadok. Žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora v danej problematike. 10. Žalovaný zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol v žiadosti o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu, č. 1272609/2017 z 10.08.2017 a následne v žiadosti o vydanie príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby, T. zo dňa 04.09.2017, podaných na Krajský súd v Banskej Bystrici, keď konštatoval, že zabránenie poskytovania nelegálnej ponuky prispeje k predchádzaniu vzniku patologického hráčstva, zvýši ochranu spotrebiteľa - hráča, najmä jeho osobných údajov a citlivých informácií, ktoré sú pri využívaní u nás nelicencovaných internetových hazardných hier vystavené zvýšenému riziku, poskytne zvýšenú ochranu ľahko zraniteľných skupín, a tiež ochranu zdravia. Internetové hazardné hry predstavujú obzvlášť zvýšené riziko pre mladistvých, z dôvodu ľahkej dostupnosti cez rozšírenú internetovú sieť a sťaženej regulácie zo strany štátu. Internetové hazardné hry bez licencie fungujú mimo kontrolu a reguláciu štátu, štát preto nevie zabezpečiť primeranú ochranu hráčom, napr. pred zneužitím osobných údajov, nesplnením deklarovaných pravidiel hry, nevyplatením výhier, prepadnutím vkladu, nekorektným správaním zo strany poskytovateľa. Taktiež dochádza k značným finančným únikom, keďže nelicencovaní prevádzkovatelia internetových hazardných hier neplatia odvody do štátneho rozpočtu. 11. Žalovaný poukázal na to, že Správny poriadok, ako všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na výkon dozoru podľa zákona o HH v zmysle § 57 ods. 2 písm. f) zákona o HH. Na úkony žalovaného v rámci dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk (výzva, zaradenie žalobcu na Zoznam, žiadosti žalovaného o vydanie príkazov súdu týkajúcich sa webových sídiel a platobných operácií) sa povinnosti určené Správnym poriadkom nevzťahujú. Zákon o HH, ani iný zákon neukladá povinnosť doručovať príkazy vydané súdom poskytovateľom zakázaných ponúk. Tvrdil, že postup žalovaného v súvislosti so zverejnením príkazov bol v súlade s § 15b ods. 13 zákona o HH. Zdôraznil, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom o HH a nie je jeho kompetenciou skúmať prípadný nesúlad platného a účinného zákona s právom EÚ. Žalovaný postupoval pri vykonávaní zákonného dozoru nad hazardnými hrami v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon, ktorý určuje rozsah a spôsob konania žalovaného, ako aj štátneho orgánu, bol schválený v Národnej rade SR ako súladný s právom EÚ. 12. Žalobca v replike odmietol závery žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe, s ktorými sa nestotožnil. Podľa žalobcu, žalovaným aplikovaný zákon o hazardných hrách nekorešponduje s právom EÚ ani judikatúrou Súdneho dvora, na čo mal žalovaný pri jeho aplikácii náležite prihliadať a prednostne aplikovať právo EÚ. Pri vykonávaní zásahov, vrátane výzvy na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky žalovaným, neboli rešpektované základné pravidlá správneho konania, čo zaťažuje procesný postup žalovaného vadami. Námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného označil za účelovú s cieľom preniesť zodpovednosť za jeho zásahy na iný štátny orgán. Rozšíril žalobný petit o uloženie povinnosti žalovanému zrušiť/vziať späť výzvu na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 3. 7. 2017. V podrobnostiach zotrval na vyjadreniach uvedených v podanej žalobe. 13. Žalovaný v duplike odmietol tvrdenie žalobcu o alibistickom postoji žalovaného pokiaľ uviedol, že nie je v jeho kompetencii skúmať nesúlad platného a účinného zákona s právom EÚ, s tým, že zákon bol pritom schválený ako súladný s právom EÚ. Poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej vyplýva, že každý vnútroštátny súd, ktorému bolo v rámci jeho právomoci predložené podanie, ako orgán členského štátu je povinný v plnej miere uplatniť právo únie a chrániť práva, ktoré toto právo priznáva jednotlivcom, pričom musí prípadne neuplatniť akékoľvek vnútroštátne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je s ním v rozpore, bez ohľadu na to, či bolo prijaté skôr alebo neskôr ako predpis únie. Žalovaný považuje za podstatné to, že postupoval pri vykonávaní zákonného dozoru nad hazardnými hrami v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. Regulácia podnikania v oblasti hazardných hier nie je doteraz harmonizovaná, preto jednotlivé národné legislatívy upravujú pravidlá na podnikanie v tejto oblasti nezávisle. Nie je žiadna právna norma sekundárneho úniového práva - nariadenie alebo smernica, podľa ktorej by žalovaný mohol a mal postupovať pri aplikácii práva - v prípade, ak by mal za to, že vnútroštátny predpis koliduje s právom únie. Vychádzajúc zo základného princípu právnej istoty, žalovaný má za to, že nie je prípustné, aby žalovaný neaplikoval platný a účinný zákon pri súčasnej absencii sekundárneho prameňa práva EÚ a zároveň bez toho, aby existovalo predchádzajúce rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnom konaní, eventuálne vnútroštátneho súdu, ktorým by bol vyslovený záväzný výrok o nesúlade vnútroštátneho všeobecne záväzného právneho predpisu s primárnym prameňom úniového práva. 14. Žalovaný zotrval pri argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe, spolu s odkazmi na judikatúru vedenými na podporu prípustnosti obmedzení slobôd uvedených v čl. 49 a 56 ZFEÚ. Zotrval na návrhu zamietnuť žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu. 15. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 24Sa/15/2017-90 zo dňa 15.12.2017, právoplatným 18.12.2017, zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe podľa § 188 SSP v spojení s § 258 SSP, pretože dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie odkladného účinku. 16. Správny súd po oboznámení sa s argumentmi žalobcu vedenými v žalobe a v replike, písomnosťami predloženými žalovaným, ako aj vyjadreniami žalovaného k žalobe, vrátane dupliky, po oboznámení sa so stanoviskom Ministerstva financií SR o ktoré súd požiadal s poukazom na ust. § 259 druhá veta SSP, dospel k záveru, že žalobca sa domáha ochrany pred tvrdeným iným zásahom orgánu verejnej správy žalobou, ktorá je neprípustná pre nespôsobilý predmet súdneho prieskumu, preto žalobu žalobcov podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 4 SSP; orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom 20. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP; na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 21. Podľa § 252 ods. 1 SSP; žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 22. Podľa § 254 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 23. Podľa § 255 ods. 1 SSP; žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. 24. Súd dospel k názoru, že Finančné riaditeľstvo SR nekoná ako orgán verejnej správy, ak koná ako orgán dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk v zmysle § 11, § 15b zákona o hazardných hrách, v zmysle všeobecných zásad výkonu dozoru upravených v § 13 tohto zákona, teda nie je naplnený pojmový znak „iného zásahu orgánu verejnej správy“, proti ktorému sa možno brániť žalobou v zmysle § 252 a nasl. SSP. 25. Predmet súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní je determinovaný účelom správneho súdnictva, ktorým je poskytovanie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podstatou a účelom konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy je domáhať sa prostredníctvom žaloby odstránenia iného zásahu orgánu verejnej správy (žalovaného), ktorý ho vykonal. 26. V danom prípade sa nejedná o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ale o osobitné úkony, konanie normatívne upravené v druhej hlave zákona o HH, ako dozor v §§ 11 - 15b. Preto žalobca ani nemôže byť konaním žalovaného dotknutý na svojich právach ako účastník administratívneho konania, čím žalobca nespĺňa základný predpoklad pre podanie žaloby. Žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Nedochádza ani k porušeniu základného princípu správneho súdnictva vymedzeného v § 5 ods. 2 SSP, podľa ktorého „konanie pred správnym súdom je jednou so záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania“, ak sa nejedná o administratívne konanie. 27. Konkrétnym predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdneho konania v zmysle § 6 SSP sú rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy, posudzovanie nečinnosti a iného zásahu orgánu verejnej správy a ďalšie veci upravené Správnym súdnym poriadkom. Správny súd dospel k záveru, že mu neprináleží posudzovať zákonnosť rozhodnutí súdu (príkazu sudcu v zmysle § 15b ods. 7, 8 zákona o HH) a ani úkonov iných orgánov dozoru, ktoré vedú k takémuto rozhodnutiu. Garanciou správnosti a zákonnosti pri vykonávaní dozoru je samotné rozhodnutie - príkaz súdu. Pokiaľ by žalobca nebol s ním spokojný, môže využiť prípustné právne prostriedky obrany, avšak okrem opravného prostriedku, ktorý nie je prípustný. Napokon, súd pred vydaním príkazu podľa § 15b ods. 7 zákona o HH posúdi opodstatnenosť žiadosti Finančného riaditeľstva SR a len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok v zákone o HH, žiadosti vyhovie, t. j. vydá v lehote 7 dní od podania žiadosti príkaz, na základe ktorého je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby povinná zamedziť prístup k webovému sídlu, prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka, alebo príkaz na základe, ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje platobné služby je povinná zamedziť vykonaniu platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu, ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky. 28. Na vydanie príkazu je príslušný sudca súdu príslušného podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Z ust. § 4a zákona o ochrane pred odpočúvaním, na použitie ktorého odkazuje ust. § 15b ods. 8 zákona o HH vyplýva, že na rozhodovanie o príkaze na základe žiadosti žalobcov je vecne príslušný krajský súd. Zo znenia ust. § 4a ods. 1 a 2 je zrejmé, že rozhodovanie patrí sudcom trestného kolégia. 29. Ak pominú dôvody na vydanie príkazu súdu podľa § 15b ods. 7 zákona o HH, Finančné riaditeľstvo SR môže požiadať príslušný súd o jeho zrušenie (§ 15b ods. 14 tohto zákona). Je to jediný zákonom stanovený dôvod a spôsob zrušenia príkazu. Podľa názoru správneho súdu, nemôže sa tak stať na základe rozhodnutia správneho súdu, ktorým by bola uložená povinnosť Finančnému riaditeľstvu SR požiadať o jeho zrušenie. Posúdenie toho, či pretrvávajú dôvody pre vydanie príkazu alebo už pominuli, patrí do kompetencie Finančného riaditeľstva SR, a nie správneho súdu. Zistenia v tomto smere súvisia s vykonávaním štátneho dozoru. O tom, či skutočne pominuli dôvody pre vydanie príkazu, rozhoduje na žiadosť Finančného riaditeľstva SR, ako príslušný súd ten súd, ktorý príkaz vydal, a to po porovnaní pomerov (okolností) z akých vychádzal pri vydávaní príkazu s pomermi novými odôvodňujúcimi jeho zrušenie. 30. Novelizácia zákona o hazardných hrách, vykonaná zákonom č. 386/2016 Z. z. sledovala ochranu spotrebiteľa, prevenciu kriminality, skvalitnenie výkonu dozoru a ochranu prevádzkovateľov s udelenou licenciou a hráčov pred nelegálnymi prevádzkovateľmi prenikajúcimi na slovenský trh, ktorí nerešpektujú platnú slovenskú právnu úpravu pre oblasť podnikania vo sfére hazardných hier, čo vedie k ich nerovnakému postaveniu na trhu (majú konkurenčnú výhodu voči licencovaným subjektom). 31. Regulácia podnikania v oblasti hazardných hier v podstate nie je doteraz v rámci EÚ harmonizovaná. Judikatúra Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukázal aj žalovaný pripúšťa také nastavenie obmedzení v oblasti hazardných hier, ktoré je odôvodniteľné existenciou dostatočne silných dôvodov verejného záujmu, a to najmä ochrana verejného poriadku, ochrana spotrebiteľa, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, individuálny prístup k stanoveniu požiadaviek na ochranu hráčov a spoločenského poriadku. Novelou boli prijaté opatrenia na reguláciu nelegálneho prevádzkovania hazardných hier v on- line prostredí zlučiteľné s právom Európskej únie. Je zrejmé, že inštitút zákazu cezhraničného hrania, princípy vydávania a udeľovania licencií, štátneho dozoru, štátneho monopolu, princípy ochrany hráča a predchádzania podvodom pri prevádzkovaní hazardných hier boli v právnej úprave zakotvené aj pred prijatím zákona č. 386/2016 Z. z. 32. Podľa § 1 ods. 2 zákona o HH je účelom tohto zákona vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z prevádzkovania hazardných hier a účasti na nich. 33. Štátny dozor nad prevádzkovaním hazardných hier, nad ich propagovaním a nad súvisiacimi činnosťami je osobitne upravený v zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. V súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o HH orgánom dozoru je aj Finančné riaditeľstvo SR, ktorého pôsobnosť je vymedzená v ods. 2 citovaného ustanovenia. Je zrejmé, že Finančné riaditeľstvo SR vykonáva dozor nad poskytovaním zakázaných ponúk a nad dodržiavaním povinností podľa § 15b ods. 7. 34. Nadväzujúc na vyššie uvedené má správny súd za to, že v danom prípade Finančné riaditeľstvo SR vykonáva pôsobnosť v rámci právnej úpravy, ktoré má bližšie k právnej úprave trestného práva, ktoré je odlišným právnym odvetvím verejného práva oproti správnemu právu, aplikovanému v oblasti verejnej správy, v rámci ktorého je vymedzená právomoc správnych súdov. Pri zabezpečovaní vykonávania dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk (§ 15b zákona o HH) nie je žalovaný orgánom verejnej správy v zmysle § 4 SSP. Žalovaného nemožno považovať ani za správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Navyše, na výkon dozoru podľa zákona o hazardných hrách sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje (§ 57 ods. 2 písm. f/ zákona o HH). Ustanovenie § 252 ods. 1 SSP predpokladá zásah zo strany orgánu verejnej správy, proti ktorému je žalobca oprávnený domáhať sa ochrany na súde, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 35. Správny súd dospel k záveru, že ak žalovaný nekoná ako orgán verejnej správy a výkon dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk nemožno považovať za iný zásah orgánu verejnej správy, potom výkon dozoru nepodlieha prieskumnej právomoci správnych súdov. V predmetnej veci totiž nejde o úkony orgánu verejnej správy vykonávané v rámci výkonu jeho právomoci v oblasti verejnej správy a preto nie je splnený základný predpoklad pre poskytnutie súdnej ochrany v správnom súdnictve. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd dospel k záveru o neprípustnosti predmetnej žaloby z dôvodu vylúčenia súdneho prieskumu vykonávaných úkonov Finančného riaditeľstva SR v rámci dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk v zmysle § 15b zákona o HH. 37. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcov proti inému zásahu orgánu verejnej správy odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP. 38. Pokiaľ sa žalobca domáhal toho, aby súd v zmysle § 262 SSP zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, t. j., aby žalovaný vyradil dotknuté webové sídlo zo Zoznamu zakázaných webových sídiel a aby uložil žalovanému požiadať Krajský súd v Banskej Bystrici o zrušenie príkazu č.p. 6Ntn/1/2017 zo dňa 11.08.2017 a príkazu č.p. 6Ntn/6/2017 zo dňa 18.09.2017, k tomuto správny súd poznamenáva, že, ak správnemu súdu neprináleží preskúmavať zákonnosť rozhodnutí súdov, t. j. ani rozhodnutia sudcu o vydanom príkaze v zmysle § 15b ods. 7, 8 zákona o HH, rozhodovať o ktorom patrí do pôsobnosti trestných súdov v zmysle § 4a ods. 1 zákona č. 166/2003 Z. z., potom správnemu súdu neprináleží posudzovať ani úkony Finančného riaditeľstva SR vedúce k vydaniu príkazu, ktoré žalovaný realizuje ako orgán dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk (§ 11 zákona o HH), v rámci novelou zákona o HH novoinštitucionalizovaného dozoru, a nie ako orgán verejnej správy. 39. Správny súd poznamenáva, že okrajovo čerpal z právnych názorov vyplývajúcich z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR ohľadom posúdenia, že ten istý orgán v niektorých prípadoch koná ako orgán verejnej správy (správny orgán) a v niektorých prípadoch nie, čo je dôvodom záveru o vylúčení preskúmavania zákonnosti jeho rozhodnutí a postupu, vrátane posudzovania iného zásahu zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (napr. sp. zn. 6Sžo/53/2011 z 20.3.2012, sp. zn. 3Sžo/140/2015 z 25.5.2016, sp. zn. 4Sžo/7/2016 zo 17.1.2017, sp. zn. I. ÚS 226/2017 z 3.5.2017 a sp. zn. III. ÚS 256/2017 z 11. 4. 2017. 40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden s účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania Poučenie: Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.