Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/160/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200716 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200716.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: Tuber, s.r.o., Šurice 261, 980 33 Šurice, IČO: 44 852 037, zast. advokátom Mgr. Henrich Schindler, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102065558/2017 zo dňa 29. septembra 2017 a rozhodnutia č. 102065485/2017 zo dňa 29. septembra 2017 takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Správca dane, Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014. Daňová kontrola bola skončená doručením protokolu č. 100004593/2017 z dňa 2.1.2017 s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi dňa 20.1.2017, kedy začalo vyrubovacie konanie. Vo vyrubovacom konaní správca dane ústne prejednal pripomienky obsiahnuté vo vyjadrení k protokolu so žalobcom na ústnom pojednávaní 11.5.2017. Následne žalobca podal podanie 10.5.2017, ktoré bolo so žalobcom prerokované ústne na pojednávaní 28.6.2017. 2. Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014. Protokol z daňovej kontroly č. 100019947/2017 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený 20.1.2017, kedy začalo vyrubovacie konanie. Vo vyrubovacom konaní boli ústne prerokované pripomienky obsiahnuté vo vyjadrení žalobcu k protokolu dňa 6.4.2017. Následne bolo vykonané ďalšie ústne pojednávanie za účelom prerokovania obsahu podania žalobcu zo dňa 10.5.2017, ktoré sa konalo dňa 28.6.2017. Prvostupňové rozhodnutia 3. Správca dane, Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 101488572/2017 zo dňa 6.7.2017 určil žalobcovi rozdiel v sume 54 489,74 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 33 097,76 Eur a vyrubil žalobcovi daň v sume 21 391,98 Eur. 1. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom 14.4.2014 - 33 097,76 Eur; 2. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní - 21 391,98 Eur; 3. Rozdiel dane - 54 489,74 Eur; 4. Rozdiel dane na úhradu - 21 391,98 Eur. Zároveň určil žalobcovi lehotu splatnosti vyrubenej dane (ďalej len rozhodnutie marec 2014). 4. Správca dane rozhodnutím č. 101490074/2017 zo dňa 6.7.2017 žalobcovi určil rozdiel v sume 20 545,75 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014. Nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 v sume 736,75 Eur a vyrubil daň v sume 19 809,- Eur. 1. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom dňa 18.07.2014 - 736,75 Eur; 2. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní - 19 809,00 Eur; 3. Rozdiel dane - 20 545,75 Eur; 4. Rozdiel dane na úhradu - 19 809,00 Eur. Zároveň stanovil žalobcovi lehotu na zaplatenie vyrubenej dane (ďalej len rozhodnutie jún 2014). 5. Rozhodnutie marec 2014 správca dane odôvodnil tým, že žalobca si v tomto zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume DPH 32 945,55 Eur z dodávateľských faktúr od dodávateľa RISZULA, s.r.o. za dodanie cukru podrobne uvedených v protokole z daňovej kontroly. Správca dane vykonal preverovanie dodávateľského reťazca vypočutím zástupcu dodávateľa B. G., ktorý potvrdil dodanie tovaru na základe zmluvy. Išlo o cukor nakúpený od spoločnosti FLP, s.r.o. a tá od poľského dodávateľa. Spoločnosť nemá žiadne prepravné doklady a faktúry za prepravu v prípade cukru a za dodávateľa nebol nikto prítomný pri vykladaní tovaru v sklade v Šuriciach, kde ho preberali zamestnanci spoločnosti TUBER, s.r.o. Konateľ dodávateľa L. F. uviedol, že do obchodov nebol zapojený a doklady podpísal, ale nevie viac povedať, pretože tieto doklady nemá k dispozícii, pretože spoločnosť riadil B. G.. Preverovaním u spoločnosti FLP, s.r.o. bolo zistené, že táto nepredložila doklady ani na výzvu správcu dane. Prostredníctvom medzinárodnej žiadosti o výmenu informácií bolo zistené, že konateľ tejto spoločnosti O. H. dal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že spoločnosť vykonávala distribúciu výrobkov forever, neskôr obchodovala so pšenicou a základnými potravinami. Nemala zamestnancov a s vystavovaním dokladov (nakoľko nehovorí po maďarsky) mu pomáhala žena, ktorej meno neuviedol. Podľa jeho vyjadrenia spoločnosť nakúpila cukor a iné potraviny od spoločnosti P - SYSTEM, s.r.o a dodala ho spoločnosti RISZULA, s.r.o. Ďalej uviedol, že dal B. G. poverenie na vykonávanie obchodných aktivít, ale ten musel s ním prerokovať každý kontrakt a faktúru. Na základe poverenia B. G. uskutočňoval obchodné aktivity, pričom ale o všetkom rozhodoval O. H.. B. G. mal poverenie na zastupovanie a aj na disponovanie s bankovými účtami. Správca dane v žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií požiadal aj o vypočutie B. G., ktorý mal zastupovať FLP, s.r.o. a RISZULA, s.r.o. pri dodávakach tovaru pre žalobcu. Z odpovede bolo zistené, že B. G. nevedel uviesť, či spoločnosti mali zamestnancov. Nevedel uviesť, kde sú spoločnosti RISZULA, s.r.o. a FLP, s.r.o., nepozná ich adresy, už ich nezastupuje a nemá s nikým kontakt. Rokoval osobne v prípade obchodov týchto spoločností, ale nemal právo robiť vlastné rozhodnutie. Disponoval s bankovými účtami týchto spoločností na základe oprávnenia od výkonných riaditeľov, mal priniesť hotovosť výkonným riaditeľom. Správca dane vykonal preverovanie aj u dodávateľa spoločnosti FLP, s.r.o., P - SYSTEM, s.r.o., pričom táto spoločnosť bola nekontaktná a predvolanie konateľa bolo neúspešné. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vypočutím konateľky O. G. N. vo veci preverenia dodania tovaru pre spoločnosť FLP, s.r.o. správca dane zistil, že táto uviedla, že sa stala zástupkyňou a vlastníčkou spoločnosti na začiatku roku 2014 na základe požiadavky B. G.. táto spoločnosť vykonala obchodnú činnosť len raz, keď nadobudla jahody, ale cena zaplatená nebola. Bola to jednorázová zmluva. Maďarská polícia iniciovala policajné preverovanie spoločnosti v roku 2014 a skonfiškovala pečiatku a úradné doklady, ktoré prijala v čase prevodu firmy. Pri prevode spoločnosti bola na Slovensku u advokáta, kde podpisovala doklady, avšak nevie po slovensky a nevie čo podpísala. Podľa jej vyjadrenia jej spoločnosť nevykonala dodanie cukru a ani iných potravinových produktov. Nemala zamestnancov, účtovníka, nevystavovala faktúry a nepodávala priznanie. Nepozná spoločnosť RISZULA, s.r.o., ani spoločnosť FLP, s.r.o. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorou bolo požiadané o vypočutie predchádzajúcej konateľky N. O. spoločnosti P - SYSTEM, s.r.o. v období od 11.3.2013 do 5.2.2014 vo veci preverovania dodania tovaru pre spoločnosť FLP, s.r.o. bolo zistené, že táto vyhlásila, že nebola zástupkyňou spoločnosti, nevykonala na Slovensku žiadnu obchodnú činnosť. V roku 2008 jej bol ukradnutý identifikačný doklad, pričom predložila zápisnicu z vypočutia spísanou políciou o krádeži. V preverovanom období pracovala ako učiteľka 40 hodín týždenne a mala a aj má príjem len z tejto činnosti. Jej identita bola zneužitá. Správca dane preveroval dodávky od dodávateľov a subdodávateľov žalobcu, pričom osoby zúčastnené na obchodne ústne potvrdili dodávky tovaru, ale nepreukázali ich žiadnymi relevantnými dokladmi. Prvý listinný dodávateľ cukru v reťazci, resp. jeho konateľka uviedla, že nebola zástupkyňou spoločnosti a jej identita bola zneužitá o čom predložila dôkazy. Z týchto skutočností bolo zistené, že nebolo preukázané dodanie a preprava tovaru od dodávateľa a jeho dodávateľa ku žalobcovi a nebolo preukázané ani následné dodanie a preprava tovaru k odberateľovi Truvu Magyarország Kft. Nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty u žalobcovho dodávateľa, ako aj u subdodávateľských spoločností zapojených v reťazci a tým pádom kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. Ani dodávateľ žalobcu a ani žalobca nedisponuje takými záznamami, ktoré by preukazovali, že mu tovar dodal práve dodávateľ RISZULA, s.r.o. Vypočutí štatutárni zástupcovia spoločnosti P - SYSTEM, s.r.o., FLP, s.r.o. a RISZULA, s.r.o., ktorí sú občanmi Maďarskej republiky nepotvrdili dodanie tovaru v reťazci spoločností. Štatutárny zástupca RISZULA, s.r.o. sa nevedel vyjadriť k obchodom. Štatutárny zástupca FLP, s.r.o. len formálne potvrdil nákup od dodávateľa P - SYSTEM, s.r.o. a následné dodanie tovaru pre RISZULA, s.r.o., ale nepredložil žiadny doklad, ktorý by potvrdzoval skutočné dodanie tovaru. Tieto tvrdenia sú v rozpore s tvrdeniami B. G., podľa ktorého on zabezpečoval obchody za spoločnosť FLP, s.r.o., ale aj za RISZULA, s.r.o. na základe splnomocnení a na základe príkazov riaditeľov spoločností. Zároveň nevedel uviesť žiadne bližšie skutočnosti, ktoré by potvrdili dodanie tovaru pre žalobcu alebo v reťazci spoločností a nevedel uviesť, ani kde spoločnosti sídlia. Čiže z týchto výpovedí nebolo potvrdené reálne dodanie tovaru a ani neboli predložené dôkazy o reálnom dodaní tovaru žalobcovi od spoločnosti RISZULA, s.r.o. Zároveň žalobca nepredložil žiadny taký dôkaz, z ktorého by bolo toto reálne dodanie tovaru preukázané. 6. Správca dane ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si v predmetnom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru cukru z iného členského štátu od dodávateľa URBÁN ÉS URBÁN Kft. na základe dodávateľských faktúr. Z odpovede prijatej na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bolo zistené, že URBÁN ÉS URBÁN Kft. mala dodať kryštálový cukor na Slovensko do spoločnosti TUBER v období 01-06. 2014 v 31 prípadoch a v jednom prípade monohydrát kyseliny citrónovej, pričom prílohami faktúr boli CMR doklady a fotky kamiónov, ktoré vykonávali prepravu a vyhlásenia o doručení tovaru. Podľa CMR dokladov nakládka tovaru sa uskutočnila v Dunakeszi spoločnosti URBÁN ÉS URBÁN Kft. a miesto vykládky bol tak isto Dunakeszi. Podľa CMR dokladov miesto odchodu a príchodu tovaru bolo to isté a na dokladoch neboli uvedené údaje o EČV vozidiel, ktoré mali vykonať prepravu a .... vykládky tovaru. Doručenie tovaru z územia Maďarska nebolo preukázané. Spotrebiteľ a prepravca mala byť spoločnosť TUBER, s.r.o. Preprava mala byť vykonaná vlastnými vozidlami, prenajatými z maďarskej spoločnosti P-DZSEK Kft. ktorej vlastníkom je U. Z. spoločník a konateľ žalobcu. Okrem toho spoločnosť TUBER, s.r.o. mala dodať tovar do Maďarska do spoločnosti MYBA Kft. a spoločnosti Truvu Magyarország Kft., ktoré boli tiež dodávateľmi spoločnosti URBÁN ÉS URBÁN Kft. Tieto skutočnosti boli podporené vyhlásením vodiča spoločnosti P-DZSEK Kft. p. L. C., ktorý počas miestnej kontroly sa vyjadril tak, že vykonal nakládku na Slovensku a nie v Maďarsku. Podľa toho tovar nikdy neopustil územie Maďarska. Spoločnosť URBÁN ÉS URBÁN Kft. neuskutočnila intrakomunitárne transakcie ako účastník fakturačného reťazca. Vystavila faktúry oslobodené od dane za účelom získať nezákonnú daňový výhodu ako účastník podvodného fakturačného reťazca. Žalobca si podaným daňovým priznaním uplatnil odpočítanie dane z tuzemských dodávok od spoločnosti RISZULA, s.r.o. a z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu od URBÁN ÉS URBÁN Kft. Takto nakúpený tovar bol podľa daňových dokladov dodaný do iného členského štátu a uplatnil si oslobodenie od dane, čím mu vznikol nadmerný odpočet. Preverovaním na strane odberateľa Truvu Magyarország Kft. bolo zistené, že ide o nekontaktný subjekt. Čiže u neho dodanie tovaru do iného členského štátu potvrdené nebolo. Správca dane vykonal preverovanie aj pohybu vozidiel, ktorými mal byť tovar prepravený prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti a elektronického mýtneho systému z mýtnych transakcií a z prepravných dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že ako miesto nakládky a vykládky je uvedené to isté miesto v Maďarsku Dunakeszi, zároveň tam nie sú uvedené žiadne údaje o motorových vozidlách, ktoré mali vykonať prepravu. Porovnaním údajov uvedených v CMR, v záznamoch o prevádzke motorového vozidla a záznamoch z elektronického mýta boli zistené rozdiely v dátumoch a časoch vykonávanej prepravy. Žalobca predložil sprievodky zásielky k predmetným CMR, na ktorých je uvádzaný dátum nakládky a na každom je uvedený dátum v roku 2013, čo je v rozpore aj s CMR, aj so záznamom o prevádzke vozidiel. Žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa URBÁN ÉS URBÁN Kft., pretože nebolo preukázané, že preprava a premiestnenie tovaru sa skončilo v tuzemsku a že žalobca použil predmetný tovar v tuzemsku na dodávky tovarov a služieb. Tak isto sa nepodarilo preukázať dodanie tovaru odberateľovi Truvu Magyarország Kft. Správca dane uzavrel, že hľadal dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr za nákup cukru. Využil inštitút dožiadania, požiadal o predloženie dôkazov, vykonal miestne zisťovania, vypočul svedkov, požiadal o medzinárodnú výmenu informácií a preveril prepravu, avšak dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných dodávateľských faktúr nezískal. Daňovou kontrolou sa nepreukázalo reálne dodanie a preprava tovaru od dodávateľa RISZULA, s.r.o. žalobcovi, nadobudnutie tovaru od dodávateľa URBÁN ÉS URBÁN Kft. a ani dodanie a preprava tovaru k odberateľovi do iného členského štátu. Zároveň v odôvodnení uviedol stanovisko k vyjadreniu k protokolu, v ktorom sa vyrovnal s jednotlivými námietkami žalobcu. 7. Rozhodnutie jún 2014 správca dane odôvodnil aj tým, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa URBAN ÉS URBAN KfL, pričom nepreukázal, že tovar nadobudnutý od tohto dodávateľa bol skutočne nadobudnutý a prepravený na územie Slovenskej republiky. V CMR dokladoch predložených žalobcom sa uvádza to isté miesto nakladania a vykladania tovaru Dunakeszi, Magyarország a nie je v nich žiadny záznam o motorových vozidlách, ktoré mali vykonať prepravu tovaru. Podľa odpovede na medzinárodnú výmenu informácií tovar nikdy neopustil územie Maďarska. Dodávateľ neuskutočnil intrakomunitárne transakcie ako účastník fakturačného reťazca. Dodávateľ vystavil faktúry oslobodené od dane za účelom získať nezákonnú daňovú výhodu ako účastník podvodného fakturačného reťazca. Žalobca nepreukázal, že nadobudnutý tovar bol prijatý skutočne a prepravený na územie Slovenskej republiky, nakoľko aj podľa predložených odberateľských faktúr mal byť tovar dodaný späť odberateľovi Truvu Magyarország Kft., čo sa tiež nepreukázalo. Správca dane preveroval aj prepravu vozidlami U. XXX K., U. XXX Y., O. XXX, U. XXX E., ktoré mali byť použité na prepravu tovaru, avšak z mýtnych transakcií a z prepravných dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že miesto nakladania a vykladania je tá istá adresa Dunakeszi, Magyarország, zároveň na týchto dokladoch nie sú uvedené žiadne údaje o motorových vozidlách, ktoré mali vykonať prepravu, nakoľko je tam uvedený iba názov prepravcu Tuber, s.r.o., nesúhlasili údaje podľa záznamov o prevádzke vozidla s CMR a údajmi z elektronického mýtneho systému, čo je podrobne uvedené v protokole. Vykonanou kontrolou nebolo preukázané reálne dodanie a preprava tovaru od dodávateľa URBAN ÉS URBAN Kft. z Maďarskej republiky a zároveň nebolo preukázané ani dodanie a preprava tovaru k odberateľovi do iného členského štátu. Preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočet dane z nadobudnutého tovaru od tejto spoločnosti. Ďalej bolo rozhodnutie odôvodnené tým, že podľa predložených dokladov mal žalobca nadobudnúť cukor od dodávateľa POLISH HUNGARIAN CENTER TRADE KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÓSSÉGÚ TÁRSASÁG (ďalej Polish Hungarian Kft.) na základe dodávateľskej faktúry, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane. Správca dane z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zistil, že táto spoločnosť nadobudla cukor od M. Y. z Poľska a tovar bol prepravený priamo z Poľska na Slovensko. Správca dane preveril aj pohyb tovaru od žalobcu k jeho odberateľom a zistil, že tento tovar mal byť predaný a prepravený do iného členského štátu Truvu Magyarország Kft., a ELGROM sp. Z.o.o., Poľsko motorovými vozidlami žalobcu. Z mýtnych transakcií, ako aj z prepravných dokladov vyplynulo, že ako miesto nakladania a vykladania tovaru je uvádzaná tá istá adresa Dunakeszi, Magyarország a na týchto dokladoch nie sú uvedené žiadne údaje o motorových vozidlách, ktoré mali vykonať prepravu. Nesúhlasili údaje podľa záznamov o prevádzke vozidla a CMR s údajmi elektronického mýtneho systému, čo je podrobne rozobraté v protokole z daňovej kontroly. Uzavrel, že kontrolou nebolo preukázané reálne dodanie a preprava tovaru od dodávateľa Polish Hungarian Center Kft. z Maďarskej republiky a zároveň dodanie a preprava tovaru k odberateľovi do iného členského štátu. Žalobca si uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu pre odberateľa ELGROM sp. Z.o.o., Poľsko v celkovej sume 51 747,02 Eur. Malo ísť o sanitárny tovar nadobudnutý od dodávateľa Ker - Mix Impex Kft. Tovar tejto spoločnosti mal byť prepravený motorovými vozidlami žalobcu. Odberateľská spoločnosť je nekontaktná, čo bolo zistené z medzinárodnej výmeny informácií. Kontrolou poskytnutých údajov z elektronického mýtneho systému motorových vozidiel bolo zistené, že preprava mala byť vykonaná podľa CMR 3.6.2014 a podľa zápisnice z ústneho pojednávania 3.6.2014 z Maďarska do Šuríc a 4.6.2014 do Krakova v Poľsku. Podľa týchto dokladov mal byť predmetom prepravy cukor, avšak podľa faktúry sa malo jednať o sanitárny tovar. Podľa mýtneho systému motorové vozidlo 3.6.2014 opustilo Slovensko do Maďarska a späť a 4.6.2014 prekročilo poľské hranice a vrátilo sa späť. Žalobca do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že na jednom kamióne mali byť naložené autodiely aj sanitárny tovar, avšak nevedel uviesť od koho boli nakúpené autodiely. Žalobca nepreukázal, že tovar skutočne dodal odberateľovi v Poľskej republike, tým neboli preukázané splnené podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty aj z dodávateľskej faktúry od dodávateľa RISZULA, s.r.o. Komárno za dodanie použitých plastových odpadových nádob. Nebolo preukázané preprava tovaru od dodávateľa RISZULA, s.r.o. k žalobcovi. Nebolo preukázané reálne dodanie tohto tovaru. Žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by preukazovali, že tovar bol dodaný týmto dodávateľom a dodávateľ RISZULA nepredložil žiadne doklady. Správca dane uzavrel, že hľadal dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr. Využil inštitút dožiadania, požiadal o predloženie dôkazov, vykonal miestne zisťovania, požiadal o medzinárodnú výmenu informácií a preveril prepravu, avšak dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr nezískal. Poukázal na to, že dôkazné bremeno leží na daňovníkovi. Zároveň v odôvodnení uviedol stanovisko k vyjadreniu k protokolu, v ktorom sa vyrovnal s jednotlivými námietkami žalobcu. Druhostupňové administratívne rozhodnutia 8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102065558/2017 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane marec 2014 (ďalej len napadnuté rozhodnutie marec 2014). Rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil skutkový stav pričom zopakoval všetky zistenia správcu dane zhodne s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Z týchto zistení bolo podľa žalobcu správcom dane preukázané, že pohyb, preprava a dodanie tovaru - cukru a nápojov od dodávateľa RISZULA, s.r.o. a jeho subdodávateľa FLP, s.r.o., resp. spoločnosti P - SYSTEM, s.r.o. k žalobcovi, ako aj následné dodanie a preprava tovaru od žalobcovi odberateľovi Truvu Magyarország Kft. neboli preukázané. Nebolo preukázané dodanie tovaru podľa § 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty u spoločnosti P - SYSTEM, s.r.o., ani u spoločnosti FLP, s.r.o. a RISZULA, s.r.o. a dodanie k žalobcovi. Nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. u dodávateľa RISZULA, s.r.o. ako aj u subdodávateľských spoločností zapojených v reťazci a tým pádom žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. Zároveň žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie a pohyb tovaru a tým aj preukázanie práva na odpočítanie dane. Tak isto k obchodom s dodávateľom URBÁN ÉS URBÁN Kft. žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zopakoval zistenia správcu dane s podrobným opisom výsledkov jednotlivých preverovaní. Uzavrel, že žalobca nepreukázal, že tovar nakúpený od dodávateľa URBÁN ÉS URBÁN Kft. z Maďarska bol reálne nadobudnutý a prepravený na území Slovenskej republiky. V CMR dokladoch predložených žalobcom sa uvádza to isté miesto nakladania a vykladania tovaru Dunakeszi, Magyarország a nenachádza sa v nich žiadny záznam o motorových vozidlách, ktoré mali vykonať prepravu tovaru. Podľa odpovede na medzinárodnú výmenu informácií tovar nikdy neopustil územie Maďarska. dodávateľ neuskutočnil intrakomunitárne dodanie ako fakturačného reťazca a faktúry vystavil len za účelom získať nezákonnú daňovú výhodu ako účastník podvodného fakturačného reťazca. Žalobca nepreukázal, že nadobudnutý tovar reálne prijal a prepravil na územie Slovenskej republiky, nakoľko aj podľa predložených odberateľských faktúr mal byť tovar dodaný späť do Maďarska odberateľovi Truvu Magyarország Kft., čo sa tiež nepreukázalo. Žalobcovi nevzniklo právo na odpočet dane od tohto dodávateľa, nakoľko nebolo preukázané, že preprava a premiestnenie tovaru sa uskutočnilo v tuzemsku. Ďalej žalobca nepoužil predmetný tovar v tuzemsku na dodávky tovarov a služieb a nepreukázal jeho dodanie do tuzemska, porušil zákon o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalovaný uzavrel, že nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a stotožnil sa s nimi v celom rozsahu považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne. Ďalej sa v odôvodnení vyrovnal s odvolacími námietkami. Žalovaný k odvolacej námietke, že správca dane neakceptoval skutočnosti zistené z písomného vyjadrenia konateľa spoločnosti FLP pána O. H. a keď na tento dôkaz neprihliadol, nevykonal hodnotenie dôkazov vo vzájomnej súvislosti a neprihliadol na všetko čo vyšlo najavo, keďže išlo o dôkaz v prospech žalobcu. Poukázal tiež na to, že pán H. nepredložil doklady, ale povedal, že týmito disponuje slovenská daňová správa, a preto nebolo potrebné preukazovať skutočnosti, ktoré sú správcovi dane známe z jeho činnosti. Žalovaný k tomu uviedol, že v rámci preverovania poskytol vyjadrenia B. G., ktorý tvrdil, že cukor mal byť dodaný spoločnosťou FLP, s.r.o., ktorá ho mala nadobudnúť z Poľska a bol zložený v prenajatých skladoch od žalobcu v Šuriciach. Tieto tvrdenia neboli preukázané, pretože spoločnosť FLP, s.r.o. nepreukázala žiadne nadobudnutie tovaru a nepredložila žiadne doklady. Podľa vyjadrenia O. H. spoločnosť mala nakupovať tovar od spoločnosti P - SYSTEM, s.r.o. Táto spoločnosť nepredložila žiadne doklady na výzvu správcu dane a ani O. H. ich nepredložil k svojmu vyjadreniu. Navyše jeho písomné vyjadrenie je rozporné, keď tvrdí, že sa nachádzajú u správcu dane na Slovensku, pričom správca dane takýmito dokladmi nedisponuje. B. G. vo svojom vyjadrení uviedol, že doklady z predmetných zdaniteľných obchodov nemá, nevie kde sa nachádzajú a uviedol, že si ich prevzali výkonní riaditelia spoločnosti FLP, s.r.o. a RISZULA, s.r.o. V prípade spoločnosti P - SYSTEM, s.r.o. bolo prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií zistené, že osoby štatutárnych orgánov boli zneužité a žiadne obchody s cukrom neuskutočnili. Vo všetkých spoločnostiach RISZULA, s.r.o., FLP, s.r.o., ako aj P - SYSTEM, s.r.o. vystupoval B. G. buď ako splnomocnený zástupca, resp. zabezpečoval prepis týchto spoločností. Zároveň ani žalobca nepredložil také doklady, ktoré by preukázali, že tovar bol reálne dodaný dodávateľom RISZULA a ani doklady, ktorými by bola preukázaná preprava tovaru. Všetky tieto úvahy boli obsahom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, pričom všetky boli vyhodnotené aj jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti a bolo prihliadnuté na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane vychádzal aj z námietok žalobcu, s ktorými sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku, že výpoveď pána G. potvrdila vykonávanie obchodov medzi FLP, s.r.o. a RISZULA, s.r.o. a skutočnosť, že už v roku 2015 nedisponoval dokladmi nevyvracia fakt, že k dodaniu tovaru došlo, a preto nebolo vyvrátené, že by nedošlo k reálnemu plneniu. Naopak žalobca preukázal, že k nemu došlo. Žalovaný uviedol, že výpoveďou B. G. nebolo potvrdené, že došlo k dodaniu cukru práve dodávateľom RISZULA, s.r.o. v rámci daného reťazca. B. G. nedisponoval žiadnymi dokladmi, nakoľko tieto mali byť prevzaté výkonnými riaditeľmi spoločností, ale tieto tvrdenia sa u nich nepotvrdili. Neboli predložené žiadne doklady k preukázaniu zdaniteľných obchodov a teda neboli ani potvrdené tvrdenia B. G. o uskutočnených zdaniteľných obchodoch. Preto nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru dodávateľom RISZULA, s.r.o. tak ako tvrdil žalobca. Správca dane nepripísal na ťarchu žalobcu porušenia povinností iných spoločností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na verifikáciu dokladov predkladaných daňovým subjektom a skutočností tvrdených daňovým subjektom. Ťažisko dôkazného bremena je na žalobcovi. Správca dane preveroval doklady predložené žalobcom. Vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom skutkový stav, ktorý zistil vychádzal z týchto zistení. Listinné dôkazy, ktorými žalobca preukazoval splnenie zákonných podmienok, neboli spôsobilé preukázať nárok na odpočítanie dane. K námietke žalobcu, že z odpovede na medzinárodné dožiadanie vyplýva, že URBÁN ÉS URBÁN Kft. dodala žalobcovi kryštálový cukor, k faktúram boli pripojené CMR doklady, fotografie kamiónov vykonávajúcich prepravu, vyhlásenia o doručení tovaru, čím bol potvrdený nákup a preprava tovaru a napriek tomu spochybnil reálnu prepravu tovaru a nespároval uskutočnené dodania s vykonanými platbami, čo bolo vykonané prostredníctvom bankových účtov. Prepravy nepreveril v nespochybniteľnom rozsahu a k uskladneniu predmetného zdaniteľného plnenia boli vystavené ložné listy, ktoré správca dane nepreveroval. Na ložných listoch je uvedené aj miesto nakládky, aj miesto vykládky. Žalovaný k tomuto dôvodu odvolania uviedol, že rovnako sa žalobca bránil aj vo vyjadrení k protokolu, pričom správca dane sa s tým vysporiadal a svoje stanoviská uviedol v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 06.04.2017. Správca dane sa zaoberal všetkými dôkazmi, ktoré boli žalobcom predložené a vyhodnotil ich v protokole a spísaných zápisniciach. Ložné listy počas daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania predložené neboli a záznamy z priemyselnej kamery správca dane vyhodnotil v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 28.06.2017. Čiže tvrdenia žalobcu o predložených vážnych lístkoch a ložných listoch, ktoré mali byť spárované k CMR sú nepravdivé. Bola preverovaná aj tvrdená preprava tovaru. Z mýtnych transakcií, ako aj z prepravných dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že na CMR dokladoch konkrétnych čísel, ktoré mali preukazovať prepravu k dodávateľským faktúram od dodávateľa URBÁN ÉS URBÁN Kft. ako miesto nakladania a vykladania tovaru je uvádzaná tá istá adresa Dunakeszi Magyarország a nie sú tam uvedené žiadne údaje o motorových vozidlách, ktoré mali vykonať prepravu, nakoľko je uvedený iba názov prepravcu Tuber, s.r.o. V ďalších prípadoch detailne popísaných v protokole o kontrole sa dátum vykonania prepráv podľa predložených CMR a záznamov o prevádzke vozidla na jednej strane a medzi údajmi národnej diaľničnej spoločnosti nezhodovali, čo nepreukazuje reálne vykonanie prepravy tovaru tak, ako tvrdí žalobca. K námietke týkajúcej sa prerušenia daňovej kontroly uviedol, že táto bola prerušená v zmysle § 61 ods. 1 a § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok). K námietkam týkajúcim sa pripísania porušovania povinností iných subjektov na ťarchu žalobcu a nezohľadnenie európskej judikatúry žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal materiálnu podstatu veci, že tovar bol reálne dodaný, a to dodávateľom uvedeným na dodávateľských faktúrach. Dôvodom neuznania odpočítania dane nebola skutočnosť, že u dodávateľov nebolo možné overiť dodanie tovaru, ale tá skutočnosť, že žalobca nemal také dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia. Vykonaným preverovaním a medzinárodným šetrením bolo spochybnené, že sa s deklarovaným tovarom reálne obchodovalo tak ako to tvrdil žalobca predloženými listinami. Doklady musia mať povahu faktu a musia byť vystavené na materiálnom podklade, pričom dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý má právo uplatniť si za splnenia zákonom uplatnených podmienok nárok na odpočet DPH alebo oslobodenie od dane, preto ak si takýto nárok uplatní, má povinnosť preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene, za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Poukázal, že takýto záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci 2Sžf/4/2009 z 23.6.2010 a rozhodnutia Ústavného súdu SR č. 3 ÚS 78/2011-16 z 23.2.2011. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na oslobodenie od DPH uznaný ako oprávnený. Je síce faktom, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, avšak od daňového subjektu nebolo vyžadované preukázanie skutočností, ohľadne ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať oprávnenosť uplatneného nároku, pričom dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že došlo k zdaniteľnému obchodu reálne tak, ako je uvedené na faktúrach. K námietke, že správca dane nezistil dostatočne skutkový stav žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom v súlade s ustanovením § 3 ods. 2 Daňového poriadku. O výsledku preverovaní, ktoré vykonal žalobcu informoval. Tieto vyhodnotil v oznámení zo dňa 21.1.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené 24.11.2016. Žalobca sa k tomu nevyjadril o čom bol spísaný úradný záznam. Vyjadreniami podanými žalobcom vo vyrubovacom konaní sa správca dane zaoberal a so žalobcom ich prerokoval o čom boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní zo 6.4.2017 a 28.6.2017. K námietke týkajúcej sa trojstranného obchodu žalovaný uviedol, že žalobca v daňovom priznaní nevykázal žiadny trojstranný obchod a aj v rámci daňovej kontroly bolo preverované právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z tuzemských zdaniteľných plnení a nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, a preto sa takéto námietky nezakladajú na pravde a sú neopodstatnené. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov uviedol, že ložné listy žalobca nepredložil. Ani na základe úhrad nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru reálne došlo. Zistené skutočnosti neprelomí ani údajná platba. Správca dane vyhodnotil aj záznamy z priemyselnej kamery (3 fotografie) predkladané žalobcom. K námietkam nepreverenia kontrolného výkazu daňového subjektu žalovaný uviedol, že správca dane vychádzal z podaného daňového priznania a podrobných záznamov dane z pridanej hodnoty a daňových dokladov predložených žalobcom, pričom v týchto záznamoch žalobca vykazuje rovnaké položky ako v prípade kontrolného výkazu. Položky, ktoré žalobca vykázal v rámci ním podaného kontrolného výkazu boli predmetom aj daňového priznania a teda preverovania správcu dane. Správca dane žalobcovi neuprel žiadne právo vyplývajúce z § 45 ods. 1 Z.z. Daňového poriadku. V rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré zistil, pričom jeho hodnotenia vychádzajú z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. 9. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102065485/2017 zo dňa 29.9.2017 potvrdil prvostupňové rozhodnutie jún 2014 (ďalej len rozhodnutie žalovaného jún 2014). Rozhodnutie odôvodnil zisteniami správcu dane, ktoré popísal zhodne s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Konštatoval, že správcom dane bolo preukázané, že pohyb, preprava a dodanie tovaru použitých plastových nádob od dodávateľa RISZULA, s.r.o. k žalobcovi nebolo preukázané. Nebolo preukázané reálne dodanie tovaru podľa § 8 zákona č. 222/2004 Z.z. u spoločnosti RISZULA, s.r.o. a dodanie žalobcovi, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. od dodávateľa RISZULA a tým žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. Ďalej tým, že žalobca nepreukázal, že tovar nadobudnutý od dodávateľa URBÁN ÉS URBÁN Kft. bol v skutočnosti nadobudnutý a prepravovaný na územie Slovenskej republiky. Ani vykonanou kontrolou nebolo preukázané reálne dodanie a preprava tovaru od dodávateľa URBÁN ÉS URBÁN Kft. z Maďarskej republiky a ani dodanie a preprava tovaru k odberateľovi do iného členského štátu, a preto žalobcovi z faktúr od tohto dodávateľa nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ďalej dôvodil tým, že vykonanou kontrolou nebolo preukázané reálne dodanie a preprava tovaru od dodávateľa POLISH HUNGARIAN CENTER Kft. z Maďarskej republiky a ani nebolo preukázané dodanie a preprava tovaru k odberateľovi do iného členského štátu. Preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od tohto dodávateľa. Ďalej bolo rozhodnutie odôvodnené tým aj, že žalobca nepreukázal, že tovar dodal svojmu odberateľovi ELGROM sp. Z. o. o. do Poľskej republiky v zmysle odberateľskej faktúry. Podľa tejto faktúry mal okrem sanitárneho tovaru, ktorý mal nadobudnúť od Ker - Mix Impex Kft. dodať aj autodiely, ktorých nadobudnutie a nákup žalobca nepreukázal. Tým, že nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu a uplatnil si oslobodenie od dane pri dodaní do iného členského štátu, tento nárok na oslobodenie nepreukázal a porušil zákon o DPH § 43 ods. 5. Keďže neboli preukázané podmienky pre oslobodenie dane, bola žalobcovi vyrubená dodatočná daň. Žalovaný uzavrel, že sa stotožnil s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia, nezistil žiadny dôvod na to, aby sa od nich odchýlil. Ďalej že závery správcu dane spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvorili dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku skúmaného rozhodnutia. V celom rozsahu sa s nimi stotožnil považujúc ich za vecne správne. Ďalej sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jún 2014 žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu. Uviedol, že správca dane vykonal všetky úkony, aby preveril dodanie tovaru od spoločnosti RISZULA, s.r.o., pričom žalobca nedisponoval takými záznamami, ktoré by preukazovali, že tovar bol dodaný práve týmto dodávateľom a dodávateľ nepredložil žiadne doklady. Tvrdenie žalobcu, že predložil požadované doklady týkajúce sa prepravy tovaru sa nezakladajú na pravde, nakoľko predložil len faktúru, ktorá bola predložená už pri začatí daňovej kontroly. Správca dane vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, prihliadol na všetko, čo vyšlo pri správe daní najavo. Vychádzal aj z námietok žalobcu. To je všetko obsahom napadnutého rozhodnutia, a preto sú odvolacie námietky neopodstatnené. Ďalej, že odvolacie námietky sa zhodujú s námietkami obsiahnutými vo vyjadrení k protokolu, ku ktorým sa správca dane vyjadril a vyhodnotil ich v protokole a v spísaných zápisniciach. Tvrdenie žalobcu o predložených vážnych lístkoch a ložných listoch, ktoré mali byť spárované k CMR uviedol, že sú nepravdivé, pretože nič také nebolo žalobcom predložené. Žalovaný zdôraznil, že vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. ešte nie je preukázaním uskutočneného zdaniteľného obchodu. Je na platiteľovi dane, aby preukázal, aké plnenia prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť odpočítania. Žalovaný nepredložil žiadne nové dôkazy, ani návrhy na vykonanie dôkazov. K námietke, že nebol správne použitý dôkaz odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúce sa preverovania prenájmu motorových vozidiel od spoločnosti P-DZSEK KORALATOLK uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa jasne uvádza, že zistenie z tohto preverovania sa pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2014 nepoužilo. K ďalšej námietke uviedol, že správca dane preveril nadobudnutia a prepravu tovaru od dodávateľa POLISH HUNGARIAN CENTER Kft. , keď podľa CMR 0910450 zo dňa 4.6.2014 predloženého žalobcom prepravu tovaru malo vykonať vozidlo EČV LC XXX CG, avšak preprava nebola vykonaná z Maďarska, ale z Poľska, kde odosielateľom bol M. Y., ale príjemca tovaru je spoločnosť POLISH HUNGARIAN CENTER Kft. a miesto vykladania Tuber, s.r.o. Šurice. Zároveň tovar, ktorý mal byť nadobudnutý od POLISH HUNGARIAN CENTER Kft. Maďarsko mal byť predaný odberateľovi Truvu Magyarország Kft. Maďarsko, čo sa tiež preverovaním nepotvrdilo. Odpočítanie dane z tovaru nadobudnutého od dodávateľa Ker - Mix Impex Kft. nebolo predmetom rozdielu dane, nakoľko nebolo z nároku daňového subjektu správcom dane vylúčené. Žalobca nepreukázal, že tovar nadobudnutý od dodávateľa URBÁN ÉS URBÁN Kft. z Maďarskej republiky bol prepravený na územie Slovenskej republiky. K námietke týkajúcej sa prerušenia daňového konania žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola prerušená v zmysle daňového poriadku. K námietkam nedostatočne zisteného skutkového stavu a nerešpektovania rozhodnutí ESD žalovaný poukázal na znenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku a konštatoval, že správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a nevychádzal pri hodnotení dôkazov len z dokladov predložených žalobcom, ale vykonal preverovanie, keď hľadal dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu. Keďže si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako deklarujú ním predložené faktúry. Faktúry musia mať povahu faktu, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2 Sžf 4/2009 z 23.6.2010 a rozhodnutie Ústavného súdu SR č. III ÚS 78/2011-17 z 23.2.2011, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno má žalobca, ktorý disponuje so svojím právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH alebo oslobodenie od dane. Potom ak si takýto nárok uplatní, musí preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie správcom dane slúži len na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Žalovaný súhlasil, že dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne, avšak nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že mu bola pričítaná núdza ohľadne takých skutočností, ktoré ho nezaťažujú ťarchou dokazovania. Od žalobcu nebolo vyžadované preukázanie skutočnosti, ohľadne ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. Dôvodom neuznania odpočítania dane nebola skutočnosť, že u dodávateľa nebolo možné overiť dodanie tovaru, ale skutočnosť, že žalobca neprodukoval také dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia. Na základe vykonaného tuzemského a medzinárodného šetrenia bolo správcom dane spochybnené, že sa s deklarovaným tovarom reálne obchodovalo tak ako to tvrdil žalobca predloženými listinami. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR 2 Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR III ÚS 78/2011-17 z 23.2.2011, resp. na časť odôvodnenia. Ďalšie odvolacie námietky boli zodpovedané zhodne, ako je vo vyššie uvedenom rozhodnutí žalovaného marec 2014. Žalobné body 10. Žalobca sa žalobami doručenými súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného a vrátenia vecí na ďalšie konanie. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí namietal z dôvodu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pretože rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej, ktoré konkretizoval nasledovne: 1. Žalobca v bode III. žalôb namietal nezákonnosť spočívajúcu v neprihliadnutí na dôkazy svedčiace v jeho prospech, nevykonaní dokazovania a nesprávne hodnotenie dôkazov. Žalobca tvrdil, že zástupca dodávateľa RIZSULA s.r.o. pán B. G. potvrdil reálne dodanie tovaru a presne uviedol vozidlá, ktorými bola vykonaná preprava tovaru, konateľ dodávateľa tovaru L. F. potvrdil, že transakcie zabezpečoval pán B. G. a že doklady sa nachádzajú u Slovenskej daňovej správy. Pán O. H. konateľ spoločnosti FLP s.r.o. v písomnom vyjadrení z 29.10.2015 potvrdil nákup tovaru od svojho dodávateľa a jeho následne dodanie dodávateľovi žalobcu spoločnosti RISZULA spol. s r.o.. Potvrdil, že jednal osobne v mene spoločnosti počas transakcií a tiež to, že na Slovensku ho zastupoval pán B. G. a doklady má k dispozícii Slovenská daňová správa. Správca dane neprihliadal na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Správca dane nevykonal dokazovanie dokladmi spoločnosti FLP s.r.o. napriek tomu, že jej konateľ uviedol, že ich má k dispozícii. B. G. potvrdil, že obchody boli vykonané medzi spoločnosťou FLP s.r.o. a RISZULA s.r.o. a skutočnosť, že nedisponoval dokladmi a nezastupoval už predmetné spoločnosti, nevyvracia fakt, že predmetné dodania tovaru vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému obdobiu neboli vykonané. Žalobca zdôraznil, že správca dane tak žiadnym spôsobom nevyvrátil, že by nedošlo k reálnemu plneniu, naopak, žalobca preukázal skutočnosti vyžadované zákonom. Namietol, že porušenie povinností na strane subdodávateľa P-SYSTEM s.r.o. nemôže byť pripisované na jeho ťarchu. Správca dane k svojim zisteniam dospel len na základe takých zistení, že iné subjekty si nesplnili povinnosti vyplývajúce zo zákona a odmietol prihliadnuť na doklady a vyjadrenia žalobcu. Rozhodnutia sú založené na domnienke. Žalobca tiež namietal, že zamestnanci žalobcu V. N. a M. N. a O.. R. D. potvrdili reálne dodanie, prekladanie ako aj objednávanie tovaru a žalovaný tento dôkaz vyhodnotil v neprospech žalobcu v rozpore s akýmkoľvek logickým vysvetlením a zdôvodnením. Tým, že žalovaný na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu neprihliadol a ich nehodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti porušil základné zásady daňového konania. Žalobou napadnuté rozhodnutia tak neboli dostatočne odôvodnené a dôvody v nich uvádzané nemožno považovať za dostatočne preukázané. 2. Žalobca v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného marec 2014 v bode IV. žaloby namietal to, že správca dane a žalovaný neprihliadli na to, že spoločnosť P-DZSEKKORALÁTOLT Felelossegu Társaság, HU potvrdila, že žalobcovi požičala kamióny za poplatok podľa zmluvy a že dodaný tovar opustil Maďarsko, ako aj to, že mnohokrát bol prepravený cukor. Preprava bola spochybnená na základe toho, že niektoré z vozidiel neboli zachytené elektronickým mýtnym systémom. Namietal, že predložil fotografie z priemyselnej kamery, dôkazy preukazujúce naloženie, dodanie predmetného tovaru, ako aj jeho prepravu motorovým vozidlom uvádzaným na dodacích listoch ŠPZ O. XXX, pričom ide vozidlo do 3,5 t, čo vysvetľuje tú skutočnosť, že nebolo evidované v systéme Národnej diaľničnej spoločnosti. Tieto dôkazy boli dostatočným dôkazom o realizácii prepravy. Žalobca ďalej namietal nesprávne vyhodnotené dôkazy prepravné doklady CMR dopravcu NEO_TRANSZ. Žalobca v žalobách ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR 3Sžf/1/2011 a na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR 5Afs/131/2004, z ktorých poukázal na časť odôvodnenia, ktorá sa zaoberá tým, že žalobcu daňovníka nezaťažuje dôkazné bremeno ohľadom právnych vzťahov týkajúcich sa jeho dodávateľa. Namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s aktuálnou judikatúru Najvyššieho súdu SR. Jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu nestačilo na rozhodnutie vo veci a zároveň je rozhodnutie nepreskúmateľné. Namietal, že hodnotenie dôkazov nemôže byť svojvoľná činnosť, ale musí zodpovedať zásadám logického myslenia. Ak správca dane dôkazy predkladané žalobcom nemienil akceptovať, bol povinný túto skutočnosť doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu vyvracajú. Napadnuté rozhodnutie je v odôvodnení založené len na tvrdeniach nepodložených hodnovernými dôkazmi. Žalovaný pochybenia a nesplnenie si povinností iných daňových subjektov vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Žalobca namietal tiež to, že nebolo zdôvodnené, akými úvahami sa správca dane spravoval pri zamietnutí návrhov na vykonanie dôkazov. 3. V bode IV. žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného jún 2014 žalobca namietal, že spoločnosť P-DZSEKKORALÁTOLT Felelossegu Társaság potvrdila, že požičala na základe zmluvy za odplatu kamióny žalobcovi a uviedla aj šoféra kamióna a potvrdila, že tovar opustil Maďarsko, ako aj to, že mnoho krát bol prepravený cukor, na čo žalovaný neprihliadol. Správca dane preveril nadobudnutie a prepravu tovaru od dodávateľa Polish Hungarian Center Trade, pričom z odpovede maďarskej daňovej správy vyplynulo, že táto spoločnosť nakúpila cukor od poľského súkromného podnikateľa, z transakcie mala zahrnuté, preprava bola vykonaná a platby boli uskutočnené prevodom. Ďalej bola preverené nadobudnutie tovaru od dodávateľa Ker-Mix Impex Kft., ktorá bola potvrdená s tým, že bola riadne zaúčtovaná a priznaná v daňovom priznaní a úhrada vykonaná bankovým prevodom. Žalobca namietal, že na vykonané dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu ako pri spoločnosti Ker-Mix Impex Kft. poukázal, avšak neprihliadal. Ďalej žalobca namietal, že predložil všetky doklady týkajúce sa nadobudnutí a dodaní tovarov, objednávky, faktúry, CMR listy, bankové výpisy, knihu pohľadávok a záväzkov, účtovný denník, pokladničné doklady, doklady o prevádzke vozidiel, záznamy DPH a zúčastnil sa pojednávaní, kde ozrejmil prípadné nezrovnalosti. Žalobca namietal, že pri preverovaní prepravy k odberateľom TRUVU Magyarország a od dodávateľa Polish Hngarian Center Trade informácie od národnej diaľničnej spoločnosti potvrdzovali, že vozidlá sa pohybovali v čase prepravy podľa záznamov o prevádzke. Ďalej namietal, že z oznámenia maďarskej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť Urbán és Urbán Kft. potvrdila nákup a prepravu tovaru, boli predložené CMR doklady, fotografie kamiónov vykonávajúcich prepravu vyhlásenia o doručení tovaru a napriek tomu bola spochybnená reálna preprava tovaru. Nezrovnalosti v CMR ako vyplýva zo zápisnice so spoločnosťou Urbán és Urbán Kft. mohli vzniknúť v dôsledku pochybenia zamestnancov tejto spoločnosti. Na dôkazy predkladané žalobcom preukazujúce reálne dodanie a plnenie správca dane odmietol prihliadať. Záver o tom, že nedošlo k reálnemu uskutočneniu obchodu postavil na tom, že odberateľská spoločnosť TRUVU Magyarország a ELGROM s.p. Z.o.o. boli nekontaktné. Namietal, že ak by mal byť prepravný doklad dopravcu vyvrátený, musí byť zistená jeho falošnosť a nestačí, aby pri niektorých jazdách vozidlo nebolo zachytené elektronickým mýtnym systémom. Namietal, že neboli vyhodnotené CMR dopravcu, pričom predložením CMR žalobca vyčerpal dôkazné bremeno, pričom poukázal na rozsudok tunajšieho súdu 24S/20/2017. Namietal tiež, že neboli vyhodnotené ložné listy. Nesúhlasil s tým, že žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že správca dane sa vyrovnal so všetkými dôkazmi, tieto vyhodnotil v protokole a spísaných zápisniciach. Ak mal správca dane pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a vypočutých svedkov a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť tiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú. Domnienky a pochybnosti správcu dane pri výkone daňovej kontroly sú nedôvodné a nemajú oporu v zákone. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol len tvrdenia, na ktoré nemal hodnoverné dôkazy a pochybenia iných daňových subjektov vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Namietal, že v odôvodnení rozhodnutia nebolo uvedené, akou úvahou sa správca dane spravoval pri zamietnutí návrhov na vykonanie dokazovania. 4. Žalobca v bode V. žalôb namietal, že sa žalovaný dostatočne nevysporiadal s námietkami ohľadom zákonnej dĺžky trvania kontroly. Poukázal na zákon č. 442/2012 Z.z., nález ústavného súdu a judikatúru najvyššieho súdu. Konštatoval, že pokiaľ správca dane požaduje v rámci medzinárodnej výmeny informácií také informácie, ktoré už boli predtým oznámené, je potrebné takýto postup považovať za neefektívny a nadbytočný, v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti daňového konania. Takéto prerušenie daňovej kontroly je nezákonné a okrem toho obmedzuje ústavné právo za nájomníka vlastniť, podnikať, ale aj základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ďalej poukázal na čl. 10 nariadenia rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dani z pridanej hodnoty a ďalej tvrdil, že slovné spojenie - pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo v zmysle § 25 a ods. 2 daňového poriadku, je potrebné vykladať v kontexte tohto nariadenia. 5. Žalobca v bode VI. žalôb namietal, že preukázal dodanie tovaru v zmysle § 43 ods. 5, a preto konštatovanie o nepreukázaní nároku na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty je nesprávne alebo výsledkom neúplne zisteného skutkového stavu. Namietal neobjektívnosť hodnotenia dôkazov. Namietal pripísanie neplnenia si povinností iných daňových subjektov na ťarchu žalobcu a nevysporiadanie sa s aktuálnou a platnou judikatúrou. Poukázal najmä na rozsudok Súdneho dvora EÚ Axel Kitel proti Belgickému štátu C-439/04 a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL C-440/04 a rozsudok Optigen Ltd C-354/03, C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a A. W.. Namietal, že tieto rozsudky odôvodňujú opodstatnenosť podaných žalôb, nakoľko na nepriznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty nestačia len domnienky o tom, že platiteľ vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom. Tiež, že umožňujú platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neniesli následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje povinnosti sami riadne splnili. 6. Žalobca v bode VII. žalôb namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu ukrátenia žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmov. Uviedol, že dôkazy boli vyhodnotené v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu mieru pochybenia správneho orgánu možno považovať za ohrozujúcom právom chránené záujmy účastníka konania. Vyjadrenia žalovaného 11. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobe navrhol, aby súd žaloby ako nedôvodné zamietol. Zotrval na odôvodnení napadnutého rozhodnutia s tým, že k žalobným dôvodom nedostatočného odôvodnenia, nesprávneho hodnotenia dôkazov a nezaoberania sa dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcu, uviedol, že sú neopodstatnené. Úvahy správcu dane, ktorými boli hodnotené dôkazy, sú obsahom odôvodnení prvostupňových rozhodnutí, pričom z ich obsahu je zrejmé, že boli vyhodnotené tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a bolo prihliadnuté na všetko, čo vyšlo pri správe daní najavo. Pri hodnotení úvah správca dane vychádzal aj z námietok žalobcu, s ktorými sa vysporiadal tak správca dane, ako aj žalovaný. Správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, ktorý preveroval tak u žalobcu, ako aj prostredníctvom dožiadaní, výsluchov svedkov, pričom žalobcovi umožnil, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. To však žalobca neurobil, dôkazy, ktoré by to preukazovali, nepredložil. Tvrdenie, že doklady spoločnosti FLP s.r.o. má mať k dispozícii slovenská daňová správa, je nepravdivé, pretože ako vyplýva z dokazovania správcu dane a odpovedí na dožiadanie z Daňového úradu Nitra, ktorý vykonával preverovaním spoločnosti FLP s.r.o. touto spoločnosťou, neboli predložené žiadne doklady, a to ani na základe výziev správcu dane. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe o preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia marec 2014 uviedol, že námietky uvedené v bode IV. žaloby týkajúce sa hodnotenia dôkazov o preprave spoločnosťou NEO-TRANSZ sú neopodstatnené, pretože v preverovanom období táto spoločnosť nevykonávala žiadne prepravy, ale mal ich vykonávať sám žalobca. Žalovaný ďalej vo vyjadreniach uviedol, že nebolo preukázané prepravenie tovaru od dodávateľa Urbán és Urbán žalobcovi, pričom zotrval na odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že sa k námietkam žalobcu uvedeným v žalobách vysporiadal už správca dane v odôvodnení rozhodnutých rozhodnutí, ako aj žalovaný v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí. Daňová kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom, bola prerušená na základe rozhodnutia a bola ukončená v zákonom stanovenej lehote. K námietkam uvedeným v bode VI. žalôb žalovaný uviedol, že v súvislosti s dodávkami od dodávateľa RISZULA s.r.o., Urbán és Urbán Kft., POLISH HUNGARIAN CENTER TRAD Kft. bolo preverované aj následné dodanie tohto tovaru odberateľovi Truvu Magyarország Kft. do iného členského štátu, ktoré si žalobca vykázal s oslobodením od dane. Nebolo preukázané nadobudnutie od dodávateľa RISZULA s.r.o. a ani následné dodanie odberateľovi do iného členského štátu. Správca dane hodnotil túto skutočnosť ako podmienku pre vznik práva na odpočítanie dane a nie, či daňový subjekt splnil podmienky pre oslobodenie dodania tovaru podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty a ani nezdaňoval ich následné nesplnenie, ale hodnotil, či predmetný tovar bol použitý na dodávky odberateľovi Truvu Magyarország Kft. ako jednej z podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane. Tvrdenie o tom, že v napadnutých rozhodnutiach správcu dane alebo žalovaného boli konštatovania o nesplnení podmienok oslobodenia dodania tovaru, nie sú pravdivé. Takisto námietka, že sa žalovaný ani správca dane nevyrovnali s aktuálnou judikatúrou, nie sú namieste, nakoľko v odôvodneniach sa vysporiadali a odkázali na judikatúru týkajúcu sa oblasti rozloženia dôkazného bremena. V predmetných konaniach boli dodržané zásady daňového konania, bol dostatočne zistený skutkový stav a boli správne aplikované zákonné ustanovenia. K námietkam žalobcu, v ktorých poukazoval na rozsudky Súdneho dvora EÚ, žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal materiálnu podstatu veci, že tovar mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na predložených dodávateľských faktúrach. Rozhodnutia neboli založené na tom, že u dodávateľov nebolo možné overiť dodanie tovaru. Boli založené na tom, že sám žalobca nemal také dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Tuzemským a medzinárodným šetrením bolo spochybnené, že sa deklarovaným tovarom reálne obchodovalo tak, ako to preukazoval žalobca. Dôkazné bremeno je v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku na žalobcovi. Preto žalovaný nesúhlasil so žalobnou námietkou, podľa ktorého bolo na žalobcu neúnosne prenesené dôkazné bremeno. Z hľadiska daňového práva nie je možné priznať daňovému subjektu právny nárok, ak nepreukázal splnenie zákonných podmienok na uplatnenie odpočítania dane. Relevantným pre daňové orgány nie sú dôvody, prečo tomu tak je. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného jún 2014 uviedol aj to, že žalobca v daňovom konaní nepreukázal splnenie podmienok na oslobodené dodanie tovaru podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty odberateľovi ELDROM sp Z.o.o. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predložil fotografie z priemyselnej kamery, ktoré preukazujú prepravu vozidlom ev. č. O žalovaný uviedol, že tieto dôkazy sa netýkajú predmetnej veci, pretože v posudzovanom období predmetné vozidlo nebolo používané a navyše zábery sú až z 28.01.2015, a teda nie z obdobia, kedy malo dochádzať k dodaniu tovaru. Bol spochybnený samotný obsah predložených prepravných dokladov, tým že by preukázali, že by k dodaniu tovaru a k preprave došlo tak, ako žalobca deklaroval, preto aj poukaz na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 24S/20/2017 v danej veci bol neopodstatnený. Ustanovenie § 43 presne stanovuje, aké náležitosti musí potvrdenie o prijatí tovaru obsahovať v prípade prepravy tovaru dodávateľom, v tomto prípade žalobcom, pričom doklady predložené žalobcom tieto skutočnosti neobsahovali. Vyhodnotenie dokladov predložených žalobcom, ktorými preukazoval prepravu a splnenie jednej z podmienok pre odpočítanie dane, t.j. následné dodanie tovaru, ktorý mal byť nakúpený od dodávateľa RISZULA s.r.o., ako aj maďarských dodávateľov Urbán és Urbán Kft. a Polish Hungarian Center Trade Kft. a tiež dodanie tovaru s oslobodením od dane odberateľovi ELDROM sp Z.o.o. bolo správcom dane vykonané v súlade s § 3 a § 24, keď dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Vykonanou kontrolou nebolo preukázané reálne dodanie a preprava tovaru. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní tak napadnutých rozhodnutí ako aj predchádzajúcich konaní z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobách dospel k záveru, že žaloby neboli dôvodné. 13. Podľa § 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom pre preverované zdaňovacie obdobia (ďalej len zákon o DPH) (1) Dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. 15. Podľa § 19 ods. 1,2 zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 16. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 17. Podľa § 24 ods. 1,2,3,4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) (1) daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 18. Podľa § 43 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. (3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 19. Predmetom súdneho prieskumu boli napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec a jún 2014. Rozsah a obsah súdneho prieskumu je daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Podľa § 134 ods.1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. V preskúmavaných veciach nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ako aj predchádzajúcich konaní výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených vo včas podaných žalobách. 20. Žalobné námietky týkajúce sa tvrdenia žalobcu, že preukázal všetky rozhodné skutočnosti a vytýkajúce žalovanému, že nesprávne hodnotil dôkazy a nevykonal navrhované dôkazy, neboli dôvodné. Žalobca tvrdil, že žalovaný nevyhodnotil výpoveď konateľov dodávateľa a subdodávateľa a výpoveď zástupcu týchto subjektov, resp. že pochybil, keď tieto výpovede neakceptoval. Takáto námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, ako aj prvostupňových rozhodnutí. Tieto obsahujú hodnotenie týchto výpovedí ako ničím nepodložených vyhlásení, ktoré si v niečom aj vzájomne odporujú (vyhlásenie zástupcu spoločností dodávateľa a subdodávateľa B. G. a konateľov týchto spoločností). Žalobca tvrdil, že išlo o dôkazy v jeho prospech, čím vlastne len nesúhlasil s tým, ako boli vyhodnotené Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísal člen senát JUDr. Peter Molčan z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia a expedovania.