Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/161/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200717 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200717.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: Tuber, s.r.o., Šurice 261, 980 33 Šurice, IČO: 44 852 037, zast. advokátom Mgr. Henrich Schindler, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102065429/2017 zo dňa 29. septembra 2017 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 102065429/2017 zo dňa 29. septembra 2017 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101489380/2017 zo dňa 6. júla 2017 z r u š u j e a vec vracia Daňovému úradu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1.Správca dane, Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2014 na základe poverenia zo dňa 7.7.2014. O výsledku daňovej kontroly bol vypracovaný protokol č. 100010936/2017 zo dňa 3.1.2017, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole dňa 20.1.2017. Vo vyrubovacom konaní boli so žalobcom ústne prerokované ním podané pripomienky k protokolu a neskôr podané podanie zo dňa 10.5.2017. Prvostupňové rozhodnutie 2. Správca dane, Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 101489380/2017 zo dňa 6.7.2017 určil žalobcovi rozdiel v sume 34 342,76 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014, nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 6 117,63 Eur a vyrubil žalobcovi daň v sume 28 225,13 Eur. 1. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom 26.5.2014 - 6 117,63 Eur; 2. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní - 28 225,13 Eur; 3. Rozdiel dane - 34 342,76 Eur; 4. Rozdiel dane na úhradu - 28 225,13 Eur. Zároveň určil žalobcovi lehotu splatnosti vyrubenej dane (ďalej len rozhodnutie apríl 2014). 3. Správca dane rozhodnutie apríl 2014 odôvodnil tým, že bolo preukázané, že žalobca si v období apríl 2014 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty od dodávateľských faktúr dodávateľa RISZULA, s.r.o. Komárno. V rámci daňovej kontroly bola vykonaná previerka dodávateľského reťazca. Za dodávateľa RISZULA, s.r.o. konal D. F. ako splnomocnený zástupca, ktorý si na konkrétne skutočnosti už nepamätal. Nepoznal mená zamestnancov. Tovar sa nachádzal v sklade žalobcu, kde mala RISZULA, s.r.o. prenajaté priestory od žalobcu. Na základe žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií bol vypočutý konateľ RISZULA, s.r.o. žijúci v Maďarsku A. K., ktorý uviedol, že do obchodov nebol zapojený a tieto riadil D. F.. Doklady podpísal ale nemal ich k dispozícii. D. F. obchodoval a podpisoval doklady a predložil daňové priznania v mene spoločnosti, ale neposkytol žiadne informácie o transakciách medzi spoločnosťami RISZULA, s.r.o., TUBER, s.r.o. a FLP, s.r.o. Správca dane využil zistenia týkajúce sa dodávateľských spoločností v FLP, s.r.o. Komárno a P-SYSTEM, s.r.o. Komárno z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2014, z ktorého vyplynulo, že FLP, s.r.o. nepredložila doklady. Spoločnosť P-SYSTEM, s.r.o. tak isto nespolupracuje so správcom dane. Posledné daňové priznanie bolo podané za 4. štvrťrok 2013. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií bol požiadaný o vypočutie H. V. konateľ FLP, s.r.o., ktorý vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že je konateľom spoločnosti, ktorá vykonávala distribúciu výrobkov forever a neskôr aj obchod so pšenicou a základnými potravinami. Spoločnosť nemala zamestnancov a s vystavovaním faktúr mu pomáhala žena, ktorej meno neuviedol (nehovorí po slovensky) a za podávanie daňových priznaní platil účtovnej kancelárii v dome „NEXT“. Tvrdil, že nakúpil cukor a iné potraviny od spoločnosti P-SYSTEM, s.r.o. a dodal ho spoločnosti RISZULA, s.r.o. Osobne konal v mene spoločnosti počas transakcií. Poznal D. F. a dal mu poverenie na vykonanie obchodných aktivít, ale ten s ním musel prerokovať každý kontrakt a faktúru. Všetky obchody boli vždy prerokované. Z tejto výpovede vyplýva, že formálne potvrdzuje uskutočnenie nákupu cukru od dodávateľa P-SYSTEM a jeho dodanie odberateľovi RISZULA, s.r.o., avšak nemá o tom žiadne dôkazy. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií bol vypočutý aj D. F., ktorý mal zastupovať spoločnosti RISZULA, s.r.o. a FLP, s.r.o., čo potvrdil. Nevedel uviesť, či spoločnosti mali zamestnancov. Jednal osobne a vždy informoval výkonných riaditeľov a potom urobil rozhodnutie týkajúce sa dodávky a nadobudnutia tovaru. Ďalej na základe odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií z maďarskej daňovej správy bolo zistené, že konateľka P-SYSTEM, s.r.o. F. H. uviedla, že obchodnú činnosť vykonal od začiatku roku 2014, kedy sa stala konateľkou len jeden krát, a to nákup jahôd. Spoločnosť nevykonala dodanie cukru a ani iných potravinových produktov. Nepozná spoločnosť RISZULA, s.r.o., ani spoločnosť FLP, s.r.o. Ďalej z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil, že L. H., ktorá mala byť konateľkou tejto spoločnosti od 11.3.2013 do 5.2.2014 nebola nikdy zástupkyňou tejto spoločnosti. V roku 2008 jej bol ukradnutý identifikačný doklad. Počas preverovaného obdobia pracovala ako N. a mala príjmy len z tejto činnosti. Jej identita bola zneužitá. Z tohto dokazovania bolo zistené, že pohyb, preprava a dodanie tovaru cukru a nápojov od dodávateľa RISZULA, s.r.o. a jeho subdodávateľa FLP, s.r.o. resp. P-SYSTEM, s.r.o. ku žalobcovi a následné dodanie a preprava tovaru k odberateľovi Truvu Magyarország Kft. nebolo preukázané. Nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a tým pádom ani právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Spoločnosť RISZULA, s.r.o. síce formálne potvrdila dodanie tovaru, ale ani dodanie, ani prepravu tovaru nevie preukázať dokladmi. Spoločnosť FLP, s.r.o. je nekontaktná, nepriznala dodanie tovaru a ani spoločnosť, ani jej konatelia nepreukázali prepravu tovaru. Žalobca a ani dodávatelia nepredložili žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že tovar bol dodaný spoločnosťou RISZULA, s.r.o. žalobcovi. RISZULA, s.r.o. a žalobca tvrdili, že majú rovnaké skladové priestory, v ktorých mal byť cukor skladovaný a v ktorom manipuláciu zabezpečovali len zamestnanci žalobcu. Štatutárny zástupcovia spoločnosti P-SYSTEM, s.r.o., FLP, s.r.o. a RISZULA, s.r.o., ktorí sú občanmi Maďarskej republiky nepotvrdili dodanie tovaru v reťazci spoločností. A. K. sa nevedel vyjadriť k obchodom, nakoľko ich zabezpečoval splnomocnený zástupca D. F.. H. V. (štatutár FLP, s.r.o.) tie len formálne potvrdil nákup tovaru od dodávateľa P-SYSTEM, s.r.o., ale nepreukázal ho dokladmi. Tieto tvrdenia sú v rozpore s tvrdeniami D. F., podľa ktorého on zabezpečoval obchody za spoločnosť FLP, s.r.o. ako aj za spoločnosť RISZULA, s.r.o. na základe splnomocnení a na základe príkazov riaditeľov spoločností. D. F. vo svojej výpovedi povedal, že nevie, kde majú adresu spoločnosti FLP, s.r.o. a RISZULA, s.r.o. H. F. L. zástupkyňa spoločnosti P-SYSTEM, s.r.o. uviedla, že nepozná FLP, s.r.o. a RISZULA, s.r.o. a nevystavila doklady a uviedla, že nebol dodávaný cukor. Predchádzajúca konateľka uviedla, že nebola konateľkou spoločnosti a že jej boli odcudzené a zneužité doklady. Vyjadrenie D. F. je v rozpore s vyjadreniami konateľov a zároveň D. F. nevedel uviesť žiadne bližšie skutočnosti, ktoré by potvrdili dodanie tovaru. Teda títo svedkovia nepotvrdili reálne dodanie tovaru a ani nepredložili dôkazy o reálnom dodaní tovaru žalobcovi. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru cukru z iného členského štátu od dodávateľa URBÁN ÉS URBÁN Kft. Prílohami faktúr boli CMR doklady, fotky kamiónov, ktoré vykonávali prepravu a vyhlásenia o doručení tovaru. Podľa CMR dokladov nakládka tovaru sa uskutočnila v Dunakeszi a vykládka tak isto v Dunakeszi. V CMR dokladoch neboli vedené údaje o EČV vozidiel, ktoré vykonávali prepravu a dátum vykládky tovaru. Na základe informácií získaných počas kontroly u spoločnosti URBÁN ÉS URBÁN Kft. doručenie tovaru z územia Maďarska nebolo preukázané. Prepravcom a odberateľom mal byť žalobca, pričom prepravu mal vykonať vlastnými vozidlami a vozidlami prenajatými z maďarskej spoločnosti P-DZSEKK Kft. ktorej vlastníkom je spoločník a konateľ žalobcu Z. R.. Tovar od žalobcu mal byť dodaný do spoločnosti MYBA Kft. a Truvu Magyarország Kft., ktoré boli tiež dodávateľmi spoločnosti URBÁN ÉS URBÁN Kft. Tieto skutočnosti boli podporené vyhlásením vodiča pán A. P., ktorý sa vyjadril, že vykonal nakládku na Slovensku a nie v Maďarsku. Z toho vyplýva, že tovar neopustil územie Maďarska a nadobudnutia od spoločnosti URBÁN ÉS URBÁN Kft. nebolo preukázané. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane aj z dodávky tovaru od dodávateľa POLISH HUNGARIAN Kft. Prepravu od tohto dodávateľa mali vykonať prepravcovia J. D. a F. F.. Prepravca J. D. potvrdil vykonanie prepravy z adresy AJ Transport, ul. Halera 1b), Katowice. Preprava začala 9.4.2014 a skončila a skončila 10.4.2014 v Šuriciach na Slovensku, kde bol cukor vysokozdvižným vozíkom preložený maďarsky hovoriacimi osobami na iný kamión. Doklad CMR dopravca prijal podpísaný zamestnancom skladu spoločnosti AJ Transport a následne bol podpísaný v spoločnosti TUBER, s.r.o. Na CMR nebol prečiarknutý text, prečo je ako príjemca tovaru uvedená spoločnosť POLISH HUNGARIAN Kft. a nevedel uviesť, prečo je to tak. Podľa faktúry bola preprava fakturovaná dopravcom pre PHU EKON E. R.. Správca dane tak isto na základe odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií preveril prepravu vykonanú F. F., ktorý potvrdil prepravu 24 150 kg cukru, pričom tovar bola naložený na ulici Bazarova 1, Krakow, Poľsko. Uviedol, že nezaznamenal nesprávny dátum naloženia na CMR dňa 4.4.2014. Tovar bol dovezený do Šuríc. Prijatie tovaru a zmena spoločnosti TUBER, s.r.o. v časti 3 CMR bola uskutočnená počas vykladania neznámou ženou 7.4.2014. Preprava bola vykonaná zamestnancom K. G. a vozidlom EČV KR XXX XE/KR XXXP. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z nadobudnutia cukru z iného členského štátu od dodávateľa E. M., ktorý nakúpil tovar od BONECO H. H.. Žalobca predložil CMR o preprave tovaru. Správca dane preveril prepravu žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií, z ktorej zistil, že dopravca HAST SPOLKA ZORGANICZONA ODPOWIEDZIAL NOŚCIA vykonala prepravu. Prepravu objednal Boneco H. H.. Objednávka prepravy bola zaslaná e-mailom, na základe čoho bol vytlačený CMR s miestom dodania FLP, s.r.o., Šurice. Nasledujúci deň dopravca prijal iný e-mail so žiadosťou o písomné údaje šoférov na CMR a neskôr 7.4.2014 o opravné CMR. Keďže šofér bol na ceste, opravné CMR nemohol prevziať, ale po telefonickom kontakte šofér opravil originál CMR. Tovar bol naložený 24.4.2014 a prepravený vozidlom. Dopravca nevedel vysvetliť, prečo príjemcom tovaru bol uvedený POLISH HUNGARIAN Kft. a miesto dodania TUBER s.r.o. Šurice, pretože vystaviteľom CMR bol Boneco H. H.. Dopravca vypísal len meno vodiča V. G.. Vodič bol vypočutý a uviedol, že počas prepravy prijal telefonický rozhovor o zmene miesta vyloženia tovaru na žiadosť zamestnanca spoločnosti Boneco H. H. a zmenil dodaciu adresu. Vodič uviedol, že tovar bol dodaný do skladu TUBER s.r.o. v Šuriciach a vyzdvihnutý zamestnancami skladu. Preprava bola vykonaná aj dopravcom STEFANEX, pričom z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil, že prepravu objednal poľský daňovník Boneco H. H. Krakow. Na prepravu bol použitý kamión IVECO, konkrétneho evidenčného čísla s prívesom. Prepravovaný tovar bol cukor. Majiteľ spoločnosti dopravcu potvrdil vykonanie prepravy len na základe CMR, pričom nepoznal detaily prepravy, ktoré poznal len šofér, ktorý umrel 25.4.2014 pri dopravnej nehode. Správca dane požiadal aj o preverenie prepravy u objednávateľa H. H., ktorý podľa odpovede z medzinárodného dožiadania mal faktúry dokumentujúce prepravu pre spoločnosť TUBER s.r.o. na objednávku spoločnosti ZPC E. M.. Nepredložil doklady potvrdzujúce úhradu faktúry za prepravu a kontakt s ním bol prerušený a je podozrivý zo zapojenia do daňového podvodu. Správca dane ďalej dôvodil tým, že žalobca predložil doklady, podľa ktorých mal cukor nakúpiť od dodávateľov RIZSULA s.r.o., URBÁN ÉS URBÁN Kft., Polish Hungarian Kft. a E. M. a následne dodaný odberateľovi do iného členského štátu Európskej únie Truvu Magyarország Kft.. Správca dane z odpovede na žiadosť o medzinárodnú informáciu zistil, že tento odberateľ je nekontaktný a nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť. Tovar tomuto odberateľovi mal byť prepravený žalobcom. Táto preprava bola preverovaná v prostredníctvom mýtnych transakcií. Porovnaním s prepravnými dokladmi bolo zistené, že tovar mal byť naložený aj vynaložený v tom istom mieste v Maďarsku Dunakeszi. CMR neobsahujú žiadne údaje o vozidlách, ktorými mal byť tovar prepravený. Porovnaním údajov v CMR, záznamov o prevádzke motorového vozidla a záznamov elektronického mýta boli zistené rozdiely v dátumoch a časoch vykonanej prepravy, resp. sa konkrétne vozidlo ani nenachádzalo v krajine vykonania prepravy. Žalobca k CMR predložil sprievodky zásielky, na ktorých je uvádzaný dátum nakládky v roku 2013, čo je v rozpore s predloženými CMR. CMR, ktoré boli predložené k faktúram od dodávateľa Polish Hungarian Kft. obsahujú prepisované údaje miesta vykladania zo spoločnosti FLP s.r.o. na spoločnosť TUBER s.r.o. a ako odberateľ je uvádzaná spoločnosť Polish Hungarian Kft. Maďarsko, čo je v rozpore s predloženými dodávateľskými faktúrami týchto dodávateľov. Dopravcom mal byť aj žalobca sám, ktorý mal dopravu vykonať svojimi a prenajatými vozidlami, čo bolo preverované žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií, nakoľko vozidlá mali byť prenajaté od spoločnosti P-DZSEKK Kft., ktorej vlastníkom je Z. R., konateľ žalobcu. Táto spoločnosť potvrdila požičanie kamiónov. Šoférom jedného z nich bol B. A. P. a druhého sám Z. R. alebo A. B. P.. V preverovanom období spoločnosť P-DZSEKK Kft. dodávala minerálnu vodu a pneumatiky pre TUBER s.r.o., pričom prepravu zabezpečoval TUBER s.r.o.. Šofér sa vyjadril, že prepravoval veľké množstvo cukru na paletách, pričom miesto naloženia boli Šurice. Žalobca predložil zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou Urbán és Urbán Kft., v ktorej sa mal zaviazať, že tovar opustí územie Maďarska a bude predávaný výlučne mimo územia Maďarska. Podľa predložených dokladov však mal žalobca cukor predať späť do Maďarska odberateľovi Truvu Magyarország Kft.. Žalobca nepreukázal, že tovar nadobudnutý od dodávateľa Urbán és Urbán Kft. z Maďarskej republiky bol skutočne nadobudnutý a prepravený na územie Slovenskej republiky. V CMR dokladoch sa nachádza to isté miesto nakládky a vykládky tovaru v Maďarsku, tieto doklady neobsahujú záznam o motorových vozidlách, ktoré mali vykonať prepravu. Podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií tovar nikdy neopustil územie Maďarska a dodávateľ neuskutočnil intrakomunitárne transakcie ako účastník fakturačného reťazca. Žalobca tak nepreukázal, že tovar bol prepravený na územie Slovenskej republiky, nakoľko aj podľa predložených odberateľských faktúr mal byť dodaný späť odberateľom v Maďarsku, čo sa tiež ale nepreukázalo. Správca dane ďalej dôvodil tým, že žalobca nepreukázal, že tovar nadobudol od dodávateľa Polish Hungarian Kft. z Maďarskej republiky a E. M. z Poľskej republiky. Na základe zistení správcu dane tovar, ktorý mal byť nadobudnutý od dodávateľa Polish Hungarian Kft. z Maďarskej republiky bol dodaný a prepravený na územie Slovenskej republiky z Poľska. Zároveň preprava nebola vykonaná a fakturovaná ani pre jednu z osôb uvádzaných na faktúrach ako aj v prepravných dokladoch. Dopravcovia nevedeli uviesť, z akého dôvodu je ako príjemca uvádzaná spoločnosť Polish Hungarian Kft., keď tovar bol dodaný na Slovensko. Nevedeli uviesť, prečo boli prepisované miesta dodania zo spoločnosti FLP s.r.o. na spoločnosť TUBER s.r.o.. Zároveň bola preprava vykonaná pre Boneco H. H., ktorý nepreukázal jej výkon ani nezdôvodnil prepravu pre spoločnosť E. M. alebo TUBER s.r.o.. Doklady k nadobudnutiu tovaru od týchto dodávateľov predložené k výkonu daňovej kontroly nepreukazujú reálny pohyb tovaru, zastierajú skutočný obsah právneho úkonu aj vzhľadom na to, že v dokladoch, ktoré mali preukázať prepravu sú prepisované osoby, ktoré mali tovar prijať na základe zistení, sa správcovi dane nepodarilo preukázať, že skutočnosti uvádzané na dokladoch sú v súlade s ich skutkovým obsahom. Čiže, nebolo preukázané, že tovar bol dodaný a nadobudnutý od dodávateľov Polish Hungarian Kft. z Maďarskej republiky a E. M. z Poľskej republiky. Žalobcovi teda nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od týchto dodávateľov. Správca dane ďalej dôvodil tým, že nárok na odpočítanie dane nemá základ v dokladoch ale v existencii konkrétnej dodávky tovaru, nakoľko zákon o dani z pridanej hodnoty nestojí iba na formálnom ale aj na reálnom preukázaní dodania tovaru, a preto dôkaz predložený daňovým dokladom je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotno- právne aspekty v prípade skutočného vykonania dodávky tovaru. Samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Samotná existencia faktúry ešte neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie dane. Je nevyhnuté, aby platiteľ dane preukázal, aké plnenie prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť odpočítania dane. Ďalej uviedol, že daňový subjekt má povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a tie, na ktoré je správcom dane vyzvaný v priebehu daňovej kontroly a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V predmetnom prípade dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr, správca dane vykonaným dokazovaním nezískal. V ďalšej časti odôvodnenia správca dane uviedol svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu k protokolu. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102065485/2017 potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2014 určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len rozhodnutie žalovaného apríl 2014). Rozhodnutie odôvodnil tým, že zopakoval dôvody, na základe ktorých rozhodol správca dane a k odvolacím námietkam uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. S týmto rozhodnutím sa v celom rozsahu stotožnil a považoval právne posúdenie veci správcom dne za správne. Žalovaný v odôvodnení ďalej uviedol stanovisko k odvolacím námietkam. K bodu 2 odvolania uviedol, že námietky boli neopodstatnené. Správca dane vykonal preverovanie dodávateľského reťazca vo veciach, v ktorej mal byť dodávateľom spoločnosť RISZULA s.r.o., pričom v odôvodnení uviedol úvahy pri hodnotení zistených skutočností. Dokazovaním neboli potvrdené skutočnosti preukazované faktúrami žalobcu. K bodu 3 odvolania uviedol, že ani výpoveďou D. F. nebolo potvrdené, že k dodaniu cukru došlo dodávateľom RISZULA s.r.o.. Táto osoba nedisponovala žiadnymi dokladmi, nakoľko mali byť prevzaté výkonnými riaditeľmi spoločností RISZULA s.r.o. a FLP s.r.o., avšak tieto jeho tvrdenia sa nepotvrdili u konateľov týchto spoločností. Správca dane nepripísal na ťarchu žalobcu porušenie povinností iných spoločností. Dôkazné bremeno mal žalobca. Pokiaľ žalobca tvrdil, že si preveroval partnerov v čase vykonávania obchodov, tak toto tvrdenie ničím nedokladoval. Poukázal pritom aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR 5Sžf/97/2009. To, že správca dane preveroval žalobcom deklarované obchodné transakcie u dodávateľa, neznamená, že žalobca mal predkladať doklady iných subjektov. Mal preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že deklarovaný dodávateľ dodal tovar tak, ako bolo uvedené na dodávateľských faktúrach. K bodu 4 odvolania uviedol, že záznamy z priemyselnej kamery, ktoré predložil žalobca nie sú dôkazom, ktorý by preukazoval reálne naloženie a dodanie tovaru. Z týchto fotografií nie je zrejmé, o aký tovar sa jednalo, čo bolo obsahom nákladu, od koho bol tovar nakúpený, resp. či a komu bol dodaný. Správca dane sa so všetkými dokladmi a dôkazmi, ktoré predkladal žalobca zaoberal a tieto vyhodnotil tak v protokole ako aj v spísaných zápisniciach. Ložné listy neboli v daňovom konaní predložené a ani počas daňovej kontroly. V prípade prepravných dokladov CMR, ktoré žalobca predkladal k tovaru od Urbán és Urbán Kft. sám žalobca prehlásil, že CMR podpisoval vodič a konateľ žalobcu, a teda o nezrovnalostiach v predmetných CMR žalobca vedel, ale napriek tomu ich podpísal. Žalobca nepredložil žiadne vážne lístky a ložné lístky, ktoré mali byť spárované s CMR, ako tvrdí v odvolaní. Správca dane preveril aj prepravu tovaru, ktorú mal vykonať žalobca sám prostredníctvom elektronického mýtneho systému, podľa ktorých pre časť vozidiel neboli vygenerované žiadne mýtne záznamy. Pre tie, kde boli vygenerované mýtne transakcie, vyplynulo, že na CMR dokladoch, ktoré žalobca predložil ako preukázanie prepravy je miesto nakládky a vykládky tá istá adresa Dunakeszi Magyarozság. Nie sú tam uvedené údaje o motorových vozidlách. V ďalších prípadoch, ktoré sú podrobne opísané v protokole sa dátumy a trasy vykonania prepráv podľa predložených CMR a záznamov o prevádzke vozidla na jednej strane a medzi údajmi Národnej diaľničnej spoločnosti nezhodovali, čo nepreukazuje reálne vykonanie prepravy tovaru tak, ako tvrdí žalobca. Žalovaný v odôvodnení k námietkam týkajúcim sa prepravy od dodávateľa Polish Hungarian Kft., ktorú mali vykonať prepravcovia J. D. a F. F. uviedol, že J. D. vykonal prepravu. Vyloženie tovaru sa uskutočnilo 10.4.2014 v Šuriciach na Slovensku. Tovar bol prijatý na nakládke v Katoviciach, CMR bolo podpísané zamestnancom skladu spoločnosti AJ TRANSPORT a následne bolo CMR podpísané v kancelárii žalobcu. Nebol tam prečiarknutý text a dopravca nevedel uviesť, prečo ako príjemca uvedená spoločnosť Polish Hungarian Kft.. Dopravca F. F. uskutočnil prepravu, tovar bol naložený v Krakowe. Dopravca nezaznamenal nesprávny dátum naloženia na CMR a tovar bol dovezený do Šuríc. Prijatie tovaru bolo potvrdené. Prepravu vykonal zamestnanec K. G.. Podľa žalovaného na základe zistení správcu dane tovar, ktorý mal byť nadobudnutý od dodávateľa Polish Hungarian Kft. z Maďarskej republiky bol dodaný a prepravený na územie Slovenskej republiky z Poľska. Preprava nebola vykonaná a fakturovaná ani pre jednu z osôb uvádzaných na faktúrach ako aj prepravných dokladoch. Prepravcovia nevedeli uviesť, z akého dôvodu je na CMR o preprave tovaru ako príjemca uvádzaná spoločnosť Polish Hungarian Kft., keď tovar bol dodaný na Slovensko a nevedeli tiež uviesť, z akého dôvodu boli na predložených CMR dokladoch prepisované miesta dodania zo spoločnosti FLP s.r.o. na spoločnosť TUBER s.r.o.. H. H. Boneco nebol nikdy v sídle spoločnosti žalobcu, nevie, kde sa táto adresa nachádza. Má faktúry dokumentujúce prepravu pre spoločnosť TUBER s.r.o. na objednávku spoločnosti ZPC E. M.. Má len faktúry, ktoré dokumentujú, že znášal náklady na prepravu dodané pre spoločnosť FLP s.r.o.. Nepredložil doklady potvrdzujúce úhradu faktúry za prepravu. Kontakt s ním bol prerušený a neposkytol dodatočné vysvetlenia a v jeho prípade je podozrivý do zapojenia sa do daňového podvodu. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že na základe dokladov predložených žalobcom a to CMR mali prepravu od dodávateľa E. M. vykonať prepravcovia HAST SPOLKA ZORGANICZONA ODPOWIEDZIAL NOŚCIA a STEFANEX, pričom uviedol aj vozidlá, ktorým mala byť prepravená. Na predložených CMR je prepísaná a vymazaná spoločnosť FLP s.r.o. nahradená spoločnosťou TUBER s.r.o. a ako odberateľ je uvedená spoločnosť Polish Hungarian Kft.. Podľa faktúry od dodávateľa mala byť len jedna dodávka, ale podľa predložených dokladov sa jedná o dve prepravy. Dopravcovia uviedli, že vykonali prepravu na základe objednávky od Boneco H. H.. Spoločnosť HAST SPOLKA ZORGANICZONA ODPOWIEDZIAL NOŚCIA uviedla, že tovar bol nakladaný 24.4.2014, ale že vodič už bol v zahraničí dňa 7.4.2014 a nevedela uviesť, prečo ako odberateľ je uvádzaná spoločnosť Polish Hungarian Kft.. Spoločnosť STEFANEX uviedla, že tovar bol naložený 6.4.2014 a 16.4.2014 a bližšie skutočnosti by uviedol vodič, ten ale XX.X.XXXX umrel. Podľa záznamov elektronického mýta motorové vozidlo uvedené na CMR má zaznamenaný vstup a pohyb na území Slovenska do okolia Fiľakova. Ďalšie motorové vozidlo má 7.4.2014 zaznamenaný pohyb na území Slovenska do okolia Fiľakova a 24.4.2014 vstúpilo na územia Slovenska z Maďarska a nebolo zaznamenané v okolí Fiľakova. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že prepravu tovaru, ktorý mal byť prepravený odberateľovi Truvu Magyarország Kft. žalobcovými vozidlami, resp. prenajatým vozidlom žalobca predložil CMR a záznamy o prevádzke vozidiel a sprievodky zásielky, na ktorých je uvedený dátum nakládky v roku 2013, čo je v rozpore s CMR. Žalobca nepreukázal, že tovar nadobudnutý od dodávateľa Urbán és Urbán Kft. z Maďarska bol skutočne nadobudnutý a prepravený na územie Slovenskej republiky. V CMR dokladoch je uvedené to isté miesto nakládky a vykládky Dunakeszi v Maďarsku. Nie je v nich žiadny záznam o motorových vozidlách, ktoré mali vykonať prepravu. Podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií tovar nikdy neopustil územie Maďarska a spoločnosť Urban és Urbán Kft. vystavila faktúry oslobodené od dane za účelom získať nezákonnú daňovú výhodu ako účastník podvodného fakturačného reťazca. Žalobca preto nepreukázal, že nadobudnutý tovar bol skutočne prijatý a prepravený na územie Slovenskej republiky, nakoľko aj podľa odberateľských faktúr mal byť dodaný späť odberateľovi Truvu Magyarország Kft., čo sa tiež nepreukázalo. Žalobca nepreukázal, že tovar nadobudol od dodávateľov Polish Hungarian Kft. z Maďarskej republiky a E. M. z Poľskej republiky a na základe zistení správcu dane, ktorý mal byť nadobudnutý od dodávateľa Polish Hungarian Kft. z Maďarskej republiky bol dodaný a prepravený na územie Slovenskej republiky z Poľska. Zároveň preprava podľa zistení správcu dane nebola vykonaná a fakturovaná ani pre jednu z osôb uvádzaných na faktúrach ako aj prepravných dokladoch. Dopravcovia, ktorí mali vykonať prepravu tovaru nevedeli uviesť, z akého dôvodu je na CMR k preprave tovaru ako príjemca uvádzaná spoločnosť Polish Hungarian Kft., keď tovar bol dodaný na Slovensko a tiež nevedeli uviesť, z akého dôvodu boli na predložených CMR dokladoch prepisované miesta dodania zo spoločnosť FLP s.r.o. na spoločnosť TUBER s.r.o.. Zároveň preprava pre dodávateľa E. M. z Poľskej republiky bola vykonaná pre Boneco H. H., ktorý však nepreukázal jej výkon ani nezdôvodnil prepravu pre spoločnosť E. M., resp. pre žalobcu. Doklady predložené žalobcom nepreukazujú reálny pohyb tovaru, zastierajú skutočný obsah právneho úkonu aj vzhľadom na to, že sú tam prepisované osoby, ktoré mali tovar prijať. Správcovi dane sa nepodarilo preukázať, že skutočnosti uvádzané na dokladoch sú v súlade s ich skutkovým obsahom. Preto nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný a nadobudnutý od uvedených dodávateľov Polish Hungarian Kft. z Maďarskej republiky a E. M. z Poľskej republiky. Žalovaný ďalej k námietke uvedenej v odvolaní v bode 5 týkajúcej sa prerušenia daňovej kontroly, uviedol, že bola prerušená v zmysle § 61 ods. 1 a § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Správca dane bol oprávnený na prerušenie daňovej kontroly. V odôvodnení rozhodnutia uviedol ako dôvod prerušenia zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich subjektov, ktorí boli priamymi odberateľmi žalobcu a subjektov, ktorí mali vykonať prepravu preverovaného tovaru. Ďalej odcitoval článok 10, 11 a 12 Nariadenia rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boju proti podvodom. Žalovaný k bodu 6 odvolania uviedol, že dôkaznú povinnosť o skutočnostiach, týkajúcich sa splnenia zákonných podmienok nároku na odpočítanie dane, nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Správca dane preveroval faktúry vystavené dodávateľom. Samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. ešte nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Samotná existencia faktúry ešte neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie dane. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. K námietke vo veciach rozsudkov ESD, podľa ktorých mal správca dane preukázať, že došlo k daňovému podvodu, žalovaný uviedol, že žalobca okrem tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo, nijakým iným relevantným spôsobom svoje tvrdenie nepreukázal. Dôvodom neuznania odpočítania dane nebola skutočnosť, že u dodávateľa RISZULA s.r.o. nebolo možné overiť dodanie tovaru. K neuznaniu odpočítania danie došlo z dôvodu, že žalobca neprodukoval dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Na základe správcom dane vykonaného tuzemského i medzinárodného šetrenia bolo spochybnené, že sa deklarovaným tovarom reálne obchodovalo tak, ako to preukazoval žalobca predloženými listinami. To, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.6.2010 a z rozhodnutia Ústavného súdu SR č. III.ÚS 78/2011-17 z 23.2.2011, z ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, resp. oslobodenie od dane, preto ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje za splnenia zákonom stanovených podmienok. Ďalej žalovaný uviedol, že súhlasí s tým, že dôkazné bremeno nie je absolútne a že to vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sžf 1/2011, avšak žalovaný sa nestotožnil s tvrdením v odvolaní, že žalobcovi bola pričítaná dôkazná núdza ohľadne takých skutočností, ktoré ho nezaťažujú ťarchou dokazovania. Od žalobcu sa nevyžadovalo preukázanie skutočností, ohľadne ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. K bodu 7 odvolania uviedol, že správca dane vykonal preverovania, o výsledkoch ktorých daňový subjekt informoval. Vyhodnotenie zistení správcu dane bolo uvedené v oznámení zo dňa 21.11.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené 24.11.2016 do vlastných rúk. Žalobca sa k tomu nevyjadril. Vyjadreniami podanými vo vyrubovacom konaní sa správca dane zaoberal, so žalobcom ich prerokoval a spísal zápisnice o ústnom pojednávaní. K bodu 8 odvolania, že správca dane nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, žalovaný uviedol, že ložné listy neboli predložené ani v daňovej kontrole ani vo vyrubovacom konaní. Ani na základe úhrad nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako to deklaroval žalobca. Pokiaľ ide o záznamy z priemyselnej kamery tri fotografie, ktoré boli obsahom žalobcovho podania z 10.5.2017, tak správca dane akceptoval, že vozidlo EČV H. XXX malo nosnosť do 3,5 tony, a teda nebolo evidované v systéme Národnej diaľničnej spoločnosti a zároveň uviedol, že záznamy z priemyselnej kamery nie sú dostatočným dôkazom, ktorý by preukazoval reálne naloženie a dodanie tovaru a že z uvedených fotografií nie je zrejmé, o aký tovar sa jednalo, čo bolo obsahom nákladu, od koho bol tovar nakúpený, resp. či a komu bol dodaný. K námietkam nepreverenia kontrolných výkazov uviedol, že položky, ktoré žalobca vykázal v rámci ním podaného kontrolného výkazu boli predmetom aj daňového priznania, a teda aj preverovania správcu dane. Správca dane neuprel žalobcovi žiadne právo, vyplývajúce z § 45 ods. 1 Daňového poriadku. V rozhodnutí boli uvedené všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Rozhodol na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré si zaobstaral v súlade s § 24 Daňového poriadku. Správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania, dostatočne zistil skutkový stav a všetky dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalobné body 5. Žalobca sa žalobami doručenými súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného a vrátenia vecí na ďalšie konanie. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí namietal z dôvodu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pretože rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej, ktoré konkretizoval nasledovne: 1. Žalobca v bode III. žaloby namietal nezákonnosť spočívajúcu v neprihliadnutí na dôkazy svedčiace v jeho prospech, nevykonaní dokazovania a nesprávne hodnotenie dôkazov. Žalobca tvrdil, že zástupca dodávateľa RIZSULA s.r.o. pán D. F. potvrdil reálne dodanie tovaru a presne uviedol vozidlá, ktorými bola vykonaná preprava tovaru, konateľ dodávateľa tovaru A. K. potvrdil, že transakcie zabezpečoval pán D. F. a že doklady sa nachádzajú u slovenskej daňovej správy. Pán H. V. konateľ spoločnosti FLP s.r.o. v písomnom vyjadrení z 29.10.2015 potvrdil nákup tovaru od svojho dodávateľa a jeho následné dodanie dodávateľovi žalobcu spoločnosti RISZULA spol. s r.o.. Potvrdil, že jednal osobne v mene spoločnosti počas transakcií a tiež to, že na Slovensku ho zastupoval pán D. F. a doklady má k dispozícii slovenská daňová správa. Správca dane neprihliadal na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Správca dane nevykonal dokazovanie dokladmi spoločnosti FLP s.r.o. napriek tomu, že jej konateľ uviedol, že ich má k dispozícii. D. F. potvrdil, že obchody boli vykonané medzi spoločnosťou FLP s.r.o. a RISZULA s.r.o. a skutočnosť, že nedisponoval dokladmi a nezastupoval už predmetné spoločnosti, nevyvracia fakt, že predmetné dodania tovaru vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému obdobiu neboli vykonané. Žalobca zdôraznil, že správca dane tak žiadnym spôsobom nevyvrátil, že by nedošlo k reálnemu plneniu, naopak, žalobca preukázal skutočnosti vyžadované zákonom. Namietol, že porušenie povinností na strane subdodávateľa P-SYSTEM s.r.o. nemôže byť pripisované na jeho ťarchu. Správca dane k svojim zisteniam dospel len na základe takých zistení, že iné subjekty si nesplnili povinnosti vyplývajúce zo zákona a odmietol prihliadnuť na doklady a vyjadrenia žalobcu. Rozhodnutia sú založené na domnienke. Žalobca tiež namietal, že zamestnanci žalobcu C. L. a E. L. a H.. B. X. potvrdili reálne dodanie, prekladanie ako aj objednávanie tovaru a žalovaný tento dôkaz vyhodnotil v neprospech žalobcu v rozpore s akýmkoľvek logickým vysvetlením a zdôvodnením. Tým, že žalovaný na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu neprihliadol a ich nehodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti porušil základné zásady daňového konania. Žalobou napadnuté rozhodnutia tak neboli dostatočne odôvodnené a dôvody v nich uvádzané nemožno považovať za dostatočne preukázané. 2. V bode IV. žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného apríl 2014 žalobca namietal, že spoločnosť P-DZSEKKORALÁTOLT Felelossegu Társaság potvrdila, že požičala na základe zmluvy za odplatu kamióny žalobcovi a uviedla aj šoféra kamióna a potvrdila, že tovar opustil Maďarsko, ako aj to, že mnoho krát bol prepravený cukor, na čo žalovaný neprihliadol. Správca dane preveril nadobudnutie a prepravu tovaru od dodávateľa Polish Hungarian Center Trade, pričom z odpovede maďarskej daňovej správy vyplynulo, že táto spoločnosť nakúpila cukor od poľského súkromného podnikateľa, z transakcie mala zahrnuté, preprava bola vykonaná a platby boli uskutočnené prevodom. Žalobca namietal tiež, že na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bolo správcovi dane oznámené, že spoločnosť E. M. nakúpila tovar od Boneco H. H., ktorá objednávala prepravu a toto vykonala spoločnosť Stefanex Teresa Bozek, R. L.. Správca dane preveroval prepravu tovaru prepravcom F. F., ktorý prepravu potvrdil a takisto prepravu potvrdila aj spoločnosť HAST SPOLKA ZORGANICZONA ODPOWIEDZIAL NOŚCIA a STEFANEX, pričom tieto prepravy spoločnosť Boneco H. H. vydokladoval CMR listami a dodacími dokladmi. Tieto skutočnosti správca dane nebral do úvahy a dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu tak nehodnotil vo vzájomnej súvislosti. Ďalej žalobca namietal, že predložil všetky doklady týkajúce sa nadobudnutí a dodaní tovarov, objednávky, faktúry, CMR listy, bankové výpisy, knihu pohľadávok a záväzkov, účtovný denník, pokladničné doklady, doklady o prevádzke vozidiel, záznamy DPH a zúčastnil sa pojednávaní, kde ozrejmil prípadné nezrovnalosti. Žalobca namietal, že pri preverovaní prepravy k odberateľom TRUVU Magyarország od dodávateľa Polish Hungarian Kft. informácie od národnej diaľničnej spoločnosti potvrdzovali, že vozidlá sa pohybovali v čase prepravy podľa záznamov o prevádzke. Ďalej namietal, že z oznámenia maďarskej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť Urbán és Urbán Kft. potvrdila nákup a prepravu tovaru, boli predložené CMR doklady, fotografie kamiónov vykonávajúcich prepravu vyhlásenia o doručení tovaru a napriek tomu bola spochybnená reálna preprava tovaru. Nezrovnalosti v CMR ako vyplýva zo zápisnice so spoločnosťou Urbán és Urbán Kft. mohli vzniknúť v dôsledku pochybenia zamestnancov tejto spoločnosti. Na dôkazy predkladané žalobcom preukazujúce reálne dodanie a plnenie správca dane odmietol prihliadať. Záver o tom, že nedošlo k reálnemu uskutočneniu obchodu postavil na tom, že odberateľská spoločnosť TRUVU Magyarország a ELGROM s.p. Z.o.o. boli nekontaktné. Namietal, že ak by mal byť prepravný doklad dopravcu vyvrátený, musí byť zistená jeho falošnosť a nestačí, aby pri niektorých jazdách vozidlo nebolo zachytené elektronickým mýtnym systémom. Namietal, že neboli vyhodnotené CMR dopravcu, pričom predložením CMR žalobca vyčerpal dôkazné bremeno, pričom poukázal na rozsudok tunajšieho súdu 24S/20/2017. Namietal tiež, že neboli vyhodnotené ložné listy. Nesúhlasil s tým, že žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že správca dane sa vyrovnal so všetkými dôkazmi, tieto vyhodnotil v protokole a spísaných zápisniciach. Ak mal správca dane pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a vypočutých svedkov a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť tiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú. Domnienky a pochybnosti správcu dane pri výkone daňovej kontroly sú nedôvodné a nemajú oporu v zákone. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol len tvrdenia, na ktoré nemal hodnoverné dôkazy a pochybenia iných daňových subjektov vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Namietal, že v odôvodnení rozhodnutia nebolo uvedené, akou úvahou sa správca dane spravoval pri zamietnutí návrhov na vykonanie dokazovania. 3. Žalobca v bode V. žaloby namietal, že sa žalovaný dostatočne nevysporiadal s námietkami ohľadom zákonnej dĺžky trvania kontroly. Poukázal na zákon č. 442/2012 Z.z., nález ústavného súdu a judikatúru najvyššieho súdu. Konštatoval, že pokiaľ správca dane požaduje v rámci medzinárodnej výmeny informácií také informácie, ktoré už boli predtým oznámené, je potrebné takýto postup považovať za neefektívny a nadbytočný, v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti daňového konania. Takéto prerušenie daňovej kontroly je nezákonné a okrem toho obmedzuje ústavné právo za nájomníka vlastniť, podnikať, ale aj základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ďalej poukázal na čl. 10 nariadenia rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dani z pridanej hodnoty a ďalej tvrdil, že slovné spojenie - pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo v zmysle § 25 a ods. 2 daňového poriadku, je potrebné vykladať v kontexte tohto nariadenia. 4. Žalobca v bode VI. žaloby namietal, že preukázal dodanie tovaru v zmysle § 43 ods. 5, a preto konštatovanie o nepreukázaní nároku na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty je nesprávne alebo výsledkom neúplne zisteného skutkového stavu. Namietal neobjektívnosť hodnotenia dôkazov. Namietal pripísanie neplnenia si povinností iných daňových subjektov na ťarchu žalobcu a nevysporiadanie sa s aktuálnou a platnou judikatúrou. Poukázal najmä na rozsudok Súdneho dvora EÚ Axel Kitel proti Belgickému štátu C-439/04 a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL C-440/04 a rozsudok Optigen Ltd C-354/03, C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a J. G.. Namietal, že tieto rozsudky odôvodňujú opodstatnenosť podaných žalôb, nakoľko na nepriznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty nestačia len domnienky o tom, že platiteľ vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom. Tiež, že umožňujú platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neniesli následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje povinnosti sami riadne splnili. 5. Žalobca v bode VII. žaloby namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu ukrátenia žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmov. Uviedol, že dôkazy boli vyhodnotené v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu mieru pochybenia správneho orgánu možno považovať za ohrozujúcom právom chránené záujmy účastníka konania. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zotrval na odôvodnení napadnutého rozhodnutia s tým, že k žalobným dôvodom nedostatočného odôvodnenia, nesprávneho hodnotenia dôkazov a nezaoberania sa dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcu, uviedol, že sú neopodstatnené. Úvahy správcu dane, ktorými boli hodnotené dôkazy, sú obsahom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, pričom z jeho obsahu je zrejmé, že boli vyhodnotené tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a bolo prihliadnuté na všetko, čo vyšlo pri správe daní najavo. Pri hodnotení úvah správca dane vychádzal aj z námietok žalobcu, s ktorými sa vysporiadal tak správca dane, ako aj žalovaný. Správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, ktorý preveroval tak u žalobcu, ako aj prostredníctvom dožiadaní, výsluchov svedkov, pričom žalobcovi umožnil, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. To však žalobca neurobil, dôkazy, ktoré by to preukazovali, nepredložil. Tvrdenie, že doklady spoločnosti FLP s.r.o. má mať k dispozícii slovenská daňová správa, je nepravdivé, pretože ako vyplýva z dokazovania správcu dane a odpovedí na dožiadanie z Daňového úradu Nitra, ktorý vykonával preverovanie spoločnosti FLP s.r.o. touto spoločnosťou, neboli predložené žiadne doklady, a to ani na základe výziev správcu dane. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dôkazné bremeno ležalo na žalobcovi, pričom žalobca nepreukázal, že tovar mu dodal deklarovaný dodávateľ RISZULA s.r.o.. Nepostačuje, keď daňovník uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predložením faktúry, dodacieho listu, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Správca dane postupoval v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty, Daňovým poriadkom a riadil sa aj príslušnou judikatúrou napr. rozsudku NS SR 6 Sžf/18/2011 a 6Sžf/14/2012, uznesenie Ústavného súdu III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2019, pričom tieto skutočnosti boli potvrdené aj Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 24S/20/2017 zo dňa 31.10.2017, na ktorý poukazuje žalobca v žalobe, v rámci ktorého boli námietky žalobcu vo vzťahu k nepreukázaniu dodania tovaru dodávateľom RISZULA s.r.o. vyhodnotené ako neopodstatnené. Žalovaný ďalej vo vyjadreniach uviedol, že nebolo preukázané prepravenie tovaru od dodávateľa Urbán és Urbán žalobcovi, pričom zotrval na odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný k námietkam v IV. žaloby uviedol, že v rámci daňovej kontroly bolo preverené nadobudnutie tovaru vykázaného žalobcom od maďarských dodávateľov Urbán és Urbán Kft. a POLISH HUNGARIAN CENTER TRADE Kft. a poľského dodávateľa E. M.. Všetky zistené skutočnosti boli uvedené v odôvodneniach prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. V prípade dodávateľa Urbán és Urbán Kft. predložené CMR obsahovali rovnaké miesto nakládky a vykládky tovaru v Maďarsku. Neobsahovali evidenčné čísla vozidiel, ktoré mali vykonať prepravu a podľa odpovede na medzinárodnú výmenu informácií nebolo dodanie tovaru z územia Maďarska na Slovensko preukázané. Spoločnosť Urbán és Urbán Kft. mala tovar nakúpiť od spoločnosti Truvu Magyarország Kft. a MYBA Magyarország Kft., ktoré sú nekontaktné. Tovar nikdy neopustil územie Maďarska a spoločnosť Urbán és Urbán Kft. vystavila faktúry s oslobodeným dodaním pre daňový subjekt za účelom získať daňovú výhodu ako účastník podvodného fakturačného reťazca. Aj v prípade preverenia prenájmu vozidla od spoločnosti P-DZSEKK Kft., ktorým mal byť tovar prepravovaný, nebolo potvrdené, že k dodaniu došlo tak, ako deklaroval žalobca, pretože vodič nevedel uviesť odkiaľ a kam sa vozilo. Nebolo preukázané ani nadobudnutie tovaru od dodávateľa POLISH HUNGARIAN CENTER TRADE Kft. z Maďarskej republiky, nakoľko tovar nebol nadobudnutý z Maďarska, ako deklaroval žalobca, ale mal byť dodaný a prepravený z Poľska. Ako zo zistení vyplýva, v tomto prípade dochádzalo k úpravám a prepisovaniu prepravných dokladov CMR a to priamo u žalobcu tak, aby preukazovali, že tovar bol nadobudnutý žalobcom z Maďarska od dodávateľa POLISH HUNGARIAN CENTER TRADE Kft.. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj samotnými prepravcami, ktorí uvádzali, že k prepisovaniu dochádzalo v spoločnosti TUBER s.r.o.. Aj v prípade nadobudnutia tovaru od dodávateľa Janusz M. z Poľska boli zistené skutočnosti, na základe ktorých vznikli pochybnosti o pravosti a pravdivosti dokladov predložených žalobcom. Podľa zistení mal dodávateľ E. M. dodať tovar pre žalobcu na základe objednávky V. H., ktorý nebol identifikovaný. Preprava mala byť vykonaná na náklady spoločnosti Boneco H. H., pričom podľa zistení u tejto spoločnosti, táto nikoho nepozná a nekontaktovala nikoho zo strany žalobcu, nevedela, kde sa nachádza adresa Šurice a disponovala len dokladmi na prepravu tovaru do spoločnosti FLP s.r.o.. Aj v tomto prípade prepravcovia, ktorí mali vykonať fyzickú prepravu uviedli, že dochádzalo k zmenám údajov na prepravných dokladoch a nevedeli uviesť, z akého dôvodu sa ako príjemca tovaru na dokladoch vyskytovala spoločnosť POLISH HUNGARIAN CENTER TRADE Kft.. Tieto doklady boli teda dokazovaním správcu dane spochybnené, a preto nebolo uznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že skutočnosti týkajúce sa nadobudnutia tovaru od spoločnosti Ker-Mix IMPEX Kft. a dodania tovaru odberateľovi ELGROM s.p. Z.o.o sa zdaňovacieho obdobia apríl 2014 netýkajú. Čo sa týka aj námietok týkajúcich sa vozidla MRJ 395, toto nebolo v tomto zdaňovacom období podľa preukázaných dokladov použité. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z tovaru od POLISH HUNGARIAN CENTER TRADE Kft. a ani od E. M., nakoľko sa nepreukázalo, že preprava a premiestnenie tovaru sa skončilo v tuzemsku a nakoľko žalobca nepoužil predmetný tovar v tuzemsku na dodávky tovaru a služieb a nepreukázal jeho dodanie do tuzemska. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že sa k námietkam žalobcu uvedeným v bode V. žaloby vysporiadal už správca dane v odôvodnení rozhodnutia, ako aj žalovaný v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia. Daňová kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom, bola prerušená na základe rozhodnutia a bola ukončená v zákonom stanovenej lehote. K námietkam uvedeným v bode VI. žalôb žalovaný uviedol, že v súvislosti s dodávkami od dodávateľa RISZULA s.r.o., Urbán és Urbán Kft., POLISH HUNGARIAN CENTER TRADE Kft. a E. M., ktorými žalobca deklaroval dodanie cukru bolo preverované aj následné dodanie tohto tovaru odberateľovi Truvu Magyarország Kft. do iného členského štátu, ktoré si žalobca vykázal s oslobodením od dane. Nebolo preukázané nadobudnutie od deklarovaného dodávateľa a ani následné dodanie odberateľovi do iného členského štátu. Správca dane hodnotil túto skutočnosť ako podmienku pre vznik práva na odpočítanie dane a nie, či daňový subjekt splnil podmienky pre oslobodenie dodania tovaru podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty a ani nezdaňoval ich následné nesplnenie, ale hodnotil, či predmetný tovar bol použitý na dodávky odberateľovi Truvu Magyarország Kft. ako jednej z podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane. Tvrdenie o tom, že v napadnutých rozhodnutiach správcu dane alebo žalovaného boli konštatovania o nesplnení podmienok oslobodenia dodania tovaru, nie sú pravdivé. K námietkam žalobcu, v ktorých poukazoval na rozsudky Súdneho dvora EÚ, žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal materiálnu podstatu veci, že tovar mu bol dodaný dodávateľom uvedeným na predložených dodávateľských faktúrach. Rozhodnutia neboli založené na tom, že u dodávateľov nebolo možné overiť dodanie tovaru. Boli založené na tom, že sám žalobca nemal také dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Tuzemským a medzinárodným šetrením bolo spochybnené, že sa deklarovaným tovarom reálne obchodovalo tak, ako to preukazoval žalobca. Dôkazné bremeno je v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku na žalobcovi. Preto žalovaný nesúhlasil so žalobnou námietkou, podľa ktorého bolo na žalobcu neúnosne prenesené dôkazné bremeno. Z hľadiska daňového práva nie je možné priznať daňovému subjektu právny nárok, ak nepreukázal splnenie zákonných podmienok na uplatnenie odpočítania dane. Relevantným pre daňové orgány nie sú dôvody, prečo tomu tak je. Žalovaný preto trval na svojom rozhodnutí, na jeho dôvodoch a navrhol žalobu zamietnuť. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní tak napadnutých rozhodnutí ako aj predchádzajúcich konaní z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobách dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. 8. Podľa § 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom pre preverované zdaňovacie obdobia (ďalej len zákon o DPH) (1) Dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. 10. Podľa § 19 ods. 1,2 zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 11. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 12. Podľa § 24 ods. 1,2,3,4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) (1) daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 13. Podľa článku 9 bod 1 Vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej a nákladnej doprave (CMR) 1. Nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. 14. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Rozsah a obsah súdneho prieskumu je daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Podľa § 134 ods.1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. V preskúmavanej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ako aj predchádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených vo včas podanej žalobe. 15. Žalobné námietky týkajúce sa tvrdenia žalobcu, že preukázal všetky rozhodné skutočnosti o prijatí tovaru od dodávateľa RIZSULA s.r.o. a vytýkajúce žalovanému, že nesprávne hodnotil dôkazy a nevykonal navrhované dôkazy, neboli dôvodné. Žalobca tvrdil, že žalovaný nevyhodnotil výpoveď konateľov dodávateľa a subdodávateľa a výpoveď zástupcu týchto subjektov, resp. že pochybil, keď tieto výpovede neakceptoval. Takáto námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, ako aj prvostupňových rozhodnutí. Tieto obsahujú hodnotenie týchto výpovedí ako ničím nepodložených vyhlásení, ktoré si v niečom aj vzájomne odporujú (vyhlásenie zástupcu spoločností dodávateľa a subdodávateľa D. F. a konateľov týchto spoločností). Žalobca tvrdil, že išlo o dôkazy v jeho prospech, čím vlastne len nesúhlasil s tým, ako boli vyhodnotené žalovaným, bez toho, aby uviedol, v čom sa žalovaný pri takomto hodnotení mýli, alebo v čom sa takéto hodnotenie odchýlilo od logického uvažovania. Správny súd žiadnu logickú chybu v takejto úvahe nezistil. Právnická osoba koná, resp. jej právna konštrukcia jej neumožňuje konať inak ako prostredníctvom štatutárneho orgánu. Výpoveď štatutárneho zástupcu preto nemôže byť ničím iným ako tvrdením právnickej osoby. Inak povedané, ten kto koná, nemôže byť aktérom a zároveň svedkom vykonávania tejto činnosti. Žalovaný preto správne vyhodnotil vyhlásenie štatutárnych zástupcov, ako aj ich splnomocneného zástupcu, bez predloženia dôkazov potvrdzujúcich ich vyhlásenia ako vyhlásenia ničím nepodložené a nepreukazujúce tvrdené skutočnosti. Námietka, že nebolo vykonané dokazovanie dokladmi spoločnosti FLP s.r.o., ktoré mala daňová správa k dispozícii, bola zodpovedaná už v prvostupňovom rozhodnutí. Správca dane jasne a zrozumiteľne uviedol, že spoločnosť FLP s.r.o. pri daňovej kontrole žiadne doklady nepredložila. Takáto námietka potom nemá žiadny racionálny základ. Námietka nesprávneho hodnotenia výsluchov zamestnancov žalobcu C. L., E. L. a H.. B. X., ktorí mali potvrdiť reálne dodanie tovaru, nebola dôvodná, pretože nemá oporu v správnych spisoch, nakoľko vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2014 správca dane ani žalovaný svoje rozhodnutia nezaložili na vykonaní takéhoto dôkazu. Žalobca ani netvrdil že v preskúmavanom konaní navrhol, aby tieto osoby boli vypočuté. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je úplne nepochybné, že boli založené na tom, že žalobca nepreukázal, že nadobudol tovar od dodávateľov uvedených na faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní a tiež že nepreukázal, že nadobudnutý tovar použil na svoje podnikanie dodaním svojím odberateľom. Mýli sa žalobca, keď tvrdí, že zvládol dôkazné bremeno predložením zmluvy, faktúry a tým, že obchody má zaevidované vo svojich evidenciách. Odôvodnenia napadnutých rozhodnutí obsahujú hodnotenie všetkých dôkazov vykonaných v daňovej kontrole, pričom žalobca v žalobe nenamieta, v čom konkrétne je toto hodnotenie nesprávne a odporujúce obsahu dôkazu. Namiesto toho len tvrdí, že preukázal splnenie podmienok a že to potvrdili aj zástupca a konateľ dodávateľa. Mýli sa žalobca, keď tvrdí, že správca dane mal vyvrátiť, že došlo k reálnemu plneniu. Naopak, žalovaný značnú časť odôvodnenia napadnutých rozhodnutí venoval tomu, aby žalobcovi vysvetlil, čo to znamená dôkazné bremeno v daňových veciach. V prípade, že si daňovník uplatní právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, je jeho povinnosťou v zmysle § 24 daňového poriadku preukázať, že boli splnené všetky podmienky, ktoré zákon vyžaduje na to, aby žalobca bol oprávnený takéto odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatniť. Nemožno nič vytknúť úvahe žalovaného, že samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 zákona o dani z pridanej hodnoty ešte nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Samotná existencia faktúry ešte neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie dane. Je nevyhnutné, aby platiteľ preukázal, aké plnenia prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť odpočítania. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Podmienkou na vznik nároku na odpočítanie dane je aj to, že platiteľ ním prijaté zdaniteľné obchody uskutočnené iným platiteľom použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Vznik nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, absencia čo len jednej z nich vylučuje priznanie nároku na odpočítanie dane. Takisto nemožno nič vytknúť hodnoteniu vykonaného preverovania na strane dodávateľského reťazca ako aj na strane odberateľov, podľa ktorého sa týmto preverovaním nepodarilo potvrdiť žalobcom tvrdené skutočnosti a ako takého, ktorého výsledky spochybnili, že k obchodom došlo tak, ako tvrdí žalobca. 16. Nebola dôvodná ani časť námietok uvedených v bode IV. žaloby jednak preto, že neboli dostatočne konkrétne, keďže žaloba namietal, že žalovaný nezobral do úvahy alebo neprihliadol na dôkazy v tomto bode uvádzané, avšak neuviedol, v čom je úvaha, ktorou správca dane a žalovaný tieto dôkazy hodnotili v rozpore s obsahom týchto dôkazov alebo v rozpore s logickým uvažovaním. Obsahom odôvodnení napadnutých rozhodnutí je hodnotenie žalobcom opisovaných dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Hodnoteniu, ktorým podrobil tieto dôkazy správca dane a žalovaný nemožno nič vytknúť. Žalovaný prihliadol na to, čo zistil na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií od prenajímateľa kamióna a šoféra kamióna, takže nemožno námietku žalobcu, podľa ktorého žalovaný na to neprihliadol, vyhodnotiť inak ako nedôvodnú. Tak isto námietky, že nebolo prihliadnuté na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu pri dodávkach od maďarských dodávateľov Urbán és Urbán Kft. a to na potvrdenie dodávok dodávateľmi, CMR, fotokópie tafografov, fotografie z priemyselnej kamery, nemajú oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí a nie sú ani dostatočne konkrétne. Odôvodnenia napadnutých rozhodnutí obsahujú celý obsah týchto dôkazov a tiež ich vyhodnotenie, ktoré je v súlade s ich obsahom. To že žalobca s takým hodnotením nesúhlasí nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Správca dane už v prvostupňovom rozhodnutí a žalovaný v napadnutom rozhodnutí všetky žalobcom uvádzané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a podrobne zdôvodnili, prečo nimi nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol dovezený na Slovensko ako to tvrdil žalobca. Žalobca predkladal ako dôkaz o preprave tovaru nadobudnutého od spoločnosti Urbán és Urbán Kft. vyplnené tlačivá CMR. Takéto nákladné listy pokiaľ sa nepreukáže opak, sú vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy v medzinárodnej nákladnej cestnej preprave v zmysle článku 9, bod 1 Dohovoru o prepravnej zmluve medzinárodnej cestnej doprave 11/1975 Zb.. Žalobca však podľa tohto dokladu vystupoval tak v úlohe dopravcu ako aj v úlohe prijímateľa zásielky, vo vzťahu k odosielateľovi išlo o jeho odberateľa. Žalovaný potom správne vyhodnotil predkladané CMR ako také, ktoré nepreukazujú, že preprava bola vykonaná tak, ako sa to v ňom uvádza navyše, poukázal na nedostatky v znení týchto dokladov. To znamená, že ich vyhodnotil v súlade s ich obsahmi, pričom vyhodnotil aj všetky ďalšie žalobcom predkladané dôkazy a uviedol úvahu, ako to urobil. 17. Neboli dôvodné ani žalobné námietky uvedené v bode V. žalôb. Žalovaný sa v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí s týmito námietkami vysporiadal. Žalobca nekonkretizoval, v čom by malo byť toto vysporiadanie nedostatočné, iba tvrdil, že nedostatočné bolo. Z obsahu tejto námietky nie je možné zistiť, čo konkrétne mal žalovaný porušiť a v dôsledku čoho malo byť napadnuté rozhodnutie nezákonné. Žalobca konštatoval, že pokiaľ správca dane požaduje v rámci medzinárodnej výmeny informácií také informácie, ktoré už boli predtým oznámené, je potrebné takýto postup považovať za neefektívny a nadbytočný a je to aj nezákonné bez toho. Takéto konštatovanie nič nehovorí o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Bez toho , aby žalobca zároveň tvrdil, že sa tak stalo v danom prípade a konkretizoval, ktorou konkrétnou žiadosťou správca dane požadoval už známu informáciu, nie je možné vykonať prieskum zákonnosti a ani dospieť k záveru o nezákonnosti postupu správcu dane. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti konkretizovať na daný prípad vyhľadávaním ich z obsahu správneho spisu. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol, že správca dane prerušil daňovú kontrolu v súlade s daňovým poriadkom rozhodnutím, ktoré bolo riadne odôvodnené. Upriamil žalobcu na to, že nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty má aj čl. 11 a 12 a že maďarská daňová správa v súlade s čl. 12 oznámila správcovi dane, že nemôže odpovedať v lehote podľa čl. 10 z dôvodu zložitosti získania údajov, obtiažnej spolupráce preverovaných daňových subjektov, či z dôvodu výkonu daňovej kontroly u preverovaného daňového subjektu. Zároveň aj informovala o lehote pravdepodobnej odpovede. Tiež, že bez požadovaných informácií nemohol správca dane v daňovej kontrole pokračovať, pretože išlo o zistenia, ktoré boli potrebné k tomu, aby bolo možné správne určiť daň. Informácie neboli požadované opakovane, tak ako to naznačil žalobca. 18. Žalobné námietky uvedené v bode VI. a VII. žaloby žalobca uplatnil len všeobecne. Správny súd nie je správnym súdnym poriadkom oprávnený za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať. Žalobné námietky, podľa ktorých správca dane argumentoval vedomosťou žalobcu o prípadnom podvode medzi obchodnými spoločnosťami, nemá oporu v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí. Námietky, že žalovaný pričítal žalobcovi na ťarchu neplnenie povinností inými subjektmi s poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutia boli založené na tom, že žalobcom preukazovanými listinnými dôkazmi nebolo preukázané splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Správca dane dôkazy nenašiel ani preverovaním u žalobcovho dodávateľa, resp. v reťazci dodávateľov a ani u žalobcových odberateľov. Podstatné ale bolo to, že žalobca sám nepreukazoval a nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty stanovených v zákone o dani z pridanej hodnoty. To, že bolo v napadnutých rozhodnutiach konštatované, že na základe správcom dane vykonaného tuzemského aj medzinárodného šetrenia bolo spochybnené, že sa s deklarovaným tovarom reálne obchodovalo tak, ako to žalobca preukazoval listinnými dôkazmi, neznamená, že bolo rozhodnuté na základe tejto pochybnosti. Rozhodnutia obsahujú jasný a zrozumiteľný skutkový záver, ku ktorému z vykonaného dokazovania dospel správca dane ako aj žalovaný a to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok stanovených v zákone o dani z pridanej hodnoty. 19. Zo znenia § 24 daňového poriadku citovaného v bode 17 tohto rozsudku ale ani zo žiadneho iného predpisu nevyplýva to, na čom žalobca stavia svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena a to, že predložením povinných evidencií, resp. účtovných dokladov, ktorých vystavovanie je predpísané zákonom, je dôkazné bremeno vyčerpané. Pokiaľ daňovník uplatňuje odpočet DPH musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Inak povedané dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, že nie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda nie je sporná ani existencia materiálneho plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce či už právo na odpočet dane z pridanej hodnoty alebo právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie na ktorú žalobca v žalobách poukazoval, je založená resp. podáva výklad práva Európskej únie za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky splnené boli. V takom prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane. Bez preukázania, že ide o zneužitie práva alebo o podvod, o ktorom daňovník vedel, nie je možné daňovníkovi odoprieť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty. Žalovaný napadnuté rozhodnutia nezaložil na tom, ako tvrdí žalobca, že žalovaný, resp. správca dane odoprel žalobcovi právo na odpočítanie dane z toho dôvodu, že zistil, nekontaktnosť na strane dodávateľov, subdodávateľov a odberateľa žalobcu, resp. že títo nedisponujú žiadnymi dôkazmi o vykonaných obchodoch. Na takomto skutkovom základe rozhodnutia založené nie sú. Rozhodnutia sú založené na tom, že v daňovej kontrole a ani počas vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že boli splnené podmienky na odpočet dane, pričom dôkazné bremeno na preukazovanie týchto podmienok znášal žalobca. 20. Žalobca poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a namietal, že odôvodňujú opodstatnenosť podania žaloby. Ani táto námietka nebola dôvodná. Faktom je, že v prípade, keď daňovník preukáže splnenie zákonom o DPH stanovených podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty, vyčerpal dôkazné bremeno. Vyplýva to zo znenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovník preukazuje rozhodné skutočnosti pre správne určenie dane, tiež skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií, ktoré je povinné viesť. V takom prípade, keď daňovník zvládne dôkazné bremeno, je možné daňovníkovi odoprieť odpočítanie dane, či oslobodenie od platenia dane na základe výkladu práva Európskej únie upravujúceho oblasť dane z pridanej hodnoty, ktorý podal Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach. Tento záväzný výklad možno vo všeobecnosti zhrnúť na dva prípady, v ktorých správca dane v situáciách, kedy nie je sporné splnenie vecných a materiálnych podmienok, môže odmietnuť priznať právo na odpočet DPH, či oslobodenie od jej platenia pri vývoze zdaniteľného plnenia do iného členského štátu. Prvý, že správca dane preukáže, že išlo o zneužitie práva, t. j. obchodné transakcie nemali ekonomický význam a ich účelom bolo len dosiahnutie daňovej výhody u niektorého daňovníka. Druhý, že správca dane preukáže, že vykonaný obchod bol súčasťou reťazca obchodov zaťažených podvodom a zároveň preukáže, že daňovník o tomto podvode vedel, alebo musel vedieť. Na rozdiel od uvedeného, v preskúmavaných veciach nešlo o prípady, v ktorých nebolo sporné splnenie vecných a materiálnych podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Naopak, v preskúmavaných veciach boli napadnuté rozhodnutia založené na tom, že žalobca dôkazné bremeno nezvládol, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie dane.. 21. Žalobné námietky, týkajúce sa nesprávneho hodnotenia CMR dokladov ako dôkazov o dodaní tovaru od dodávateľa Polish Hungarian Kft., boli dôvodné. Žalobca namietal, že správca dane ani žalovaný tieto prepravné doklady od dopravcov, ktorí vykonali prepravu F. F., HAST, STEFANEX a ku ktorým boli priložené CMR listy a dodacie listy, nesprávne vyhodnotil s poukazom na článok 9 Dohovoru o prepravnej zmluve medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ako aj na článok 12 tohto Dohovoru. Bola dôvodná námietka, že predložením CMR dokladu, na ktorom dopravca potvrdil prevzatie tovaru na prepravu a adresát prijatie tovaru s miestom dodania v inom členskom štáte, bolo vyčerpané dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade na miesto v ňom uvedenom. CMR je dokladom o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva a dokladom, ktorý obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v predmetnom prípade v inom členskom štáte. Žalovaný pri hodnotení dôkazov uviedol, že tovar, ktorý mal žalobca nadobudnúť od spoločnosti Polish Hungarian Kft. bol prepravený od odosielateľa z Poľska, pričom dopravcovia nevedeli uviesť, prečo je ako príjemca uvádzaná spoločnosť Polish Hungarian Kft., keď tovar bol dodaný na Slovensko a tiež nevedeli uviesť, prečo bol na predložených CMR dokladoch prepisované miesto dodania zo spoločnosti FLP s.r.o. na spoločnosť Tuber s.r.o.. Objednávateľ prepravy H. H. Boneco nepoznal spoločnosť Tuber s.r.o. a mal len doklady dokazujúce prepravu pre spoločnosť Tuber s.r.o. na objednávku ZPC E. M.. Iné vysvetlenia neposkytol. Ďalej, že dopravcovia potvrdili vykonanie prepravy. Tovar, ktorý mal žalobca nadobudnúť od Polish Hungarian Kft., bol k nemu prepravený z Poľska. Zároveň preprava od dodávateľa E. M. z Poľska bola vykonaná pre Boneco H. H., ktorý nezdôvodnil prepravu pre spoločnosť E. M., resp. pre žalobcu. Takéto hodnotenie žalovaný uzavrel tým, že žalobca nepreukázal, že tovar nadobudol od dodávateľov Polish Hungarian Kft. z Maďarskej republiky a E. M. z Poľskej republiky. Ďalej, že tieto doklady nepreukazujú reály pohyb tovaru, zastierajú skutočný obsah právneho úkonu aj z dôvodu prepisovania adresáta zásielky. Na základe týchto zistení sa správcovi dane nepodarilo preukázať, že skutočnosti uvádzané na dokladoch sú v súlade s ich skutkovým obsahom a nebolo nimi preukázané, že tovar bol skutočne nadobudnutý do dodávateľov Polish Hungarian Kft. a E. M.. Takéto hodnotenie predkladaných CMR dokladov nie je dostatočne zrozumiteľné. V zmysle článku 9 ods. 1 Dohovoru o CMR je nákladný list vierohodným dokladom, kým sa nepreukáže opak. Nie je zrejmé, aký význam má skutočnosť, že odosielateľ nesprávne vyplní CMR a tento je potom potrebné opraviť. Pokiaľ je ako príjemca zásielky uvedený ten, kto zásielku potvrdí, že ju prevzal, nie je žiadny dôvod na pochybnosť, že zásielka bola určená tomu, kto ju prevzal. Dopravcovia potvrdili vykonanie prepravy podľa CMR. Dopravca zodpovedá za prevzatý tovar na prepravu tomu, s kým uzatvoril prepravnú zmluvu, a preto nie je zrejmé, ako žalovaný uvažoval, keď považoval za právne významnú tú skutočnosť, že došlo k zmene obsahu prepravnej zmluvy alebo bol nesprávne vyplnený prepravný doklad, keď bolo potrebné názov adresáta zásielky opraviť. Zároveň boli predkladané aj také CMR, ktoré neboli prepisované tak, ako to vyplýva z príloh odpovedí na medzinárodné dožiadania. CMR predkladané žalobcom obsahom správneho spisu neboli. Pokiaľ žalovaný uvažoval tak, že bolo spochybnené, že došlo k preprave tak, ako je uvedená na CMR dokladoch, ktoré sú v skutočnosti dokladmi o uzatvorení prepravnej zmluvy medzinárodnej cestnej nákladnej doprave medzi dopravcom a prepravcom, pričom dopravca je osoba odlišná od dodávateľa a od odberateľa a na základe toho uzavrel, že žalobca nepreukázal prijatie tovaru od svojho dodávateľa, tak takáto úvaha je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ žalobca vyčerpal dôkazné bremeno predložením dôkazu o tom, že prijal tovar od dodávateľa uvedeného na faktúre prepravným dokladom CMR, potom bolo na správcovi dane, aby preukázal, pričom nestačí spochybniť, je potrebné preukázať, že išlo o doklad falošný, alebo že išlo zo strany žalobcu o zneužitie práva, či účasť na podvode. Je potrebné tiež uviesť, že z toho hodnotenia, ktoré sa vo vzťahu k týmto dokladom nachádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, nie je možné zistiť, akou úvahou sa správca dane a žalovaný spravovali pri hodnotení tohto dôkazu. Žalovaný popísal, podľa neho nedostatky CMR dokladov, ale neuviedol, ako ich vyhodnotil. Iba uviedol skutkový záver, že nimi nebolo preukázané prijatie v nich uvedeného tovaru od dodávateľa, ktorý ho fakturoval. Správca dane aj žalovaný poukazovali na to, že podľa týchto CMR dokladov je príjemcom tovaru dodávateľ žalobcu ale tovar bol priamo doručený žalobcovi. Chýba úvaha, ako bola právne vyhodnotená táto skutočnosť, na ktorú žalovaný v odôvodnení poukazuje, a to že tovar bol odoslaný odosielateľom E. M. príjemcovi označenému Polish Hungarian Kft. s miestom doručenia tovaru označenom názvom a adresou žalobcu v Šuriciach. Nie je uvedené, ako správny orgán tieto skutočnosti právne vyhodnotil. Tiež neuviedol, aký právny význam má mať skutočnosť, že maďarský dodávateľ uvedený ako príjemca zásielky mal žalobcovi dodať tovar priamo od svojho dodávateľa z Poľska. Tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu mal mať dopravca vedomosť o tom, prečo odosielateľ na CMR doklade vyznačil ako príjemcu zásielky Polish Hungarian Kft., keď miesto určenia zásielky bolo pre žalobcu na jeho adrese. A ani aký význam to mohlo mať pre žalobcu vo vzťahu k tomu, že prevzal tovar od dopravcu uvedený v nákladom liste. Z obsahu odôvodnenia nie je zrejmé, čo bolo vlastne sporné. Či to, že žalovanému bol doručený tovar uvedený v predkladaných CMR nákladných listoch alebo to, či išlo o tovar od dodávateľa uvedeného na faktúre. V tejto súvislosti treba doplniť, že napadnuté rozhodnutie ani v tejto časti nebolo založené na tom, že správca dane a žalovaný zistili, že žalobca je súčasťou podvodného reťazca, ani neboli jednotlivé skutočnosti vyhodnotené ako umelé, teda prepravné doklady ako falošné. 22. Správny súd na základe dôvodov uvedených v bode 26 napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil, pretože bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný neuznal uplatnený odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa Polish Hungarian Kft. a E. M. Kft. na tom základe, že bolo spochybnené, že tovar bol dodaný tak, ako bolo uvedené na dokladoch CMR predkladaných žalobcom, podľa ktorých mali dopravu tovaru vykonať poľskí dopravcovia. Pokiaľ žalobca vyčerpal dôkazné bremeno týmito dokladmi, tak nestačí na nepriznanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty spochybnenie týchto dôkazov správcom dane, ale dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane a správca dane musí preukázať, že podmienky na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty splnené neboli. To znamená, že dôkaz predkladaný žalobcom je fingovaný. Ak je tu iný dôvod, pre ktorý tento dôkaz o prijatí tovaru nepreukazuje splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty, potom je potrebné ho pomenovať. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c) a f) SSP pre nesprávne právne posúdenie, a preto že skutkový záver o nepreukázaní prijatia tovaru od E. M. a Polish Hungarian Center Kft. len z dôvodu spochybnenia predložených CMR nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V ďalšom konaní správny orgán, pokiaľ nepreukáže iné skutočnosti, vyhodnotí žalobcom predkladané CMR od poľských dopravcov v súlade s obsahom týchto dokladov. V odôvodnení rozhodnutia potom uvedie všetky rozhodné skutočnosti, na základe ktorých bol založený výrok rozhodnutia, ich právne posúdenie ako aj úvahy, ktorými vyhodnotil jednotlivé dôkazy s uvedením, aké skutkové zistenia z vykonaných dôkazov a svojim vlastným šetrením zistil. 23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr. Peter Molčan z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia a expedovania.