Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/160/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200727 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200727.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Disciplinárny senát 4DS, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Q.. F. T. V., B. Z., Z.T. B. B. V. XX, XXX XX K., zastúpená právnym zástupcom: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o, so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava I, IČO: 51 003 848, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. DK 13/2017 zo dňa 23. októbra 2017, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca ako navrhovateľ podal dňa 25.04.2017 návrh na začatie disciplinárneho konania proti B. Z. Q.. F. T. V., Z.T. B. V. XX, XXX XX . K., (ďalej len „ďalší účastník konania“). Vo veci bolo vykonané ústne pojednávanie a Disciplinárny senát č. 4 Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím sp.zn. DK 13/2017 zo dňa 23.10.2017 rozhodol, že disciplinárne obvinená sa neuznáva vinnou za disciplinárne previnenie podľa § 220 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorého sa mala dopustiť tým, že ako exekútorka v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. EX35/2008 F v prospech oprávneného: VELVANA SLOVAKIA, a.s., Nádražská 34, 900 28 Ivanka pri Dunaji, proti povinnému: V. W., T. 4, XXX XX A. bezdôvodne nekonala takmer 34 mesiacov od 14.06.2012, kedy jej bolo doručené právoplatné uznesenie Okresného súdu Bratislava 2, č.k. 37Er/4/2009-18 zo dňa 11.05.2011 o ustanovení opatrovníka povinnému do 08.04.2015, kedy v rámci elektronickej súčinnosti s bankami zisťovala účty povinného. 2. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 21.12.2017, sa žalobca ako navrhovateľ disciplinárneho konania domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bola disciplinárne obvinená oslobodená spod disciplinárneho obvinenia. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) a žiadal, aby správny súd preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 3. Žalobca sa nestotožnil s tým, že skutok, tak ako bol popísaný rozhodnutí žalovaného, nie je disciplinárnym previnením. Zdôraznil povinnosti súdneho exekútora v zmysle § 46 ods. 1 Exekučného poriadku a ďalej skutočnosť, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR je potrebné osvojiť si judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Prieťahy v konaní sú za konkrétnych okolností prípadom nezlučiteľným s požiadavkou primeranej lehoty a požiadavkou riadneho výkonu exekučnej činnosti v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. V čase nečinnosti exekútorky, t. j. v období od 14.06.2012 do 01.11.2013, exekučný poriadok výslovne neuvádzal prieťahy v exekučnom konaní ako disciplinárne previnenie, čo by mohlo smerovať k záveru, že nečinnosť súdneho exekútora v tomto období s poukazom aj na novelu zákona nebola disciplinárnym previnením. Takýto záver však nemožno prijať, nakoľko súdny exekútor musí dodržiavať zákonom stanovené povinnosti pri výkone exekučnej činnosti, t. j. konať bez zbytočných prieťahov, s cieľom plynulého konania pri vymáhaní pohľadávky oprávneného. Žalobca mal ďalej za to, že uvedenú nečinnosť exekútora možno považovať aj za porušenie jeho sľubu, ktorý skladal do rúk ministra spravodlivosti v zmysle ust. § 13 Exekučného poriadku, z ktorého obsahu je zrejmá jeho povinnosť dodržiavať ústavu a ústavné zákony. Zároveň žalobca doplnil, že záväzky vyplývajúce zo sľubu, sú zároveň zákonnými povinnosťami súdneho exekútora, porušenie ktorých je podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku disciplinárnym previnením. 4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že trvá na tom, čo bolo uvedené v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za skutkovo aj vecne správne, zodpovedajúce zákonu, so zohľadnením všetkých okolností konania. 5. Ďalšia účastníčka konania vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že vzhľadom na viaceré opakované šetrenia majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora s negatívnym výsledkom t. j. na existenciu objektívnych podmienok znemožňujúcich ďalší postup exekútora smerujúcich k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky, sa stotožnila s právnym názorom žalovaného, že postup súdneho exekútora nemožno v danom prípade hodnotiť ako prieťahy v exekučnom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mala za to, že v predmetnom exekučnom konaní č. k. Ex 35/2008, existoval dôvod relatívnej nemožnosti vykonania exekúcie spočívajúci v nemajetnosti povinného, z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť konaním súdneho exekútora k porušeniu práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, práva na prejednanie veci primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako ani k porušeniu ust. § 220 Exekučného poriadku. Zároveň okrem iného poukázala na právny názor Ústavného súdu SR prezentovaný v jeho náleze sp. zn. I. ÚS 702/2013 z 21.05.2014 podľa ktorého nevymoženie dlhu prostredníctvom exekúcie z dôvodu nedostatočného majetku povinného, nemôže byť pripisované na ťarchu súdu. Postup v exekúcii je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, ktorý by umožňoval realizovať niektorý (ďalší) so zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. Ďalej ešte poukázala na definíciu disciplinárneho previnenia v znení § 220 ods. 1 exekučného poriadku, účinnom do 31.10.2013, podľa ktorého „disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinnosti pri výkone činnosti exekútora, porušenie iných povinností podľa tohto zákona, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní, alebo disciplinárnom konaní“. Až novelou s účinnosťou od 01.11.2013 č. 299/2013 Z. z. bola do ust. § 220 ods. 1 Exekučného poriadku vložená nová veta: „disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní“. Z tohto dôvodu má ďalšia účastníčka za to, že disciplinárnu zodpovednosť za jej konanie možno vzhľadom na zákaz retroaktivity vyvodzovať až po 01.11.2013. 6. Správny súd po preskúmaní podmienok konania predtým, ako pristúpil k vecnému prieskumu správnej žaloby, dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na jej podanie, preto správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e/ Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) odmietol ako správnu žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou. 7. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 194 ods. 1 SSP; správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 11. Podľa § 194 ods. 2 SSP; ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 12. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 177 ods. 2 SSP; ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 14. Podľa § 178 ods. 1 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 15. Podľa § 178 ods. 2 SSP; prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. 16. Podľa § 178 ods. 3 SSP; zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 17. Správna žaloba žalobcu v prejednávanej veci je správnou žalobou vo veciach správneho trestania. Vo vzťahu k tejto správnej žalobe sa na základe § 194 ods. 2 SSP aplikujú subsidiárne aj ustanovenia týkajúce sa všeobecnej správnej žaloby. Právna úprava správnej žaloby vo veciach správneho trestania neobsahuje osobitné vymedzenie pojmu žalobca, preto sa subsidiárne použije právna úprava všeobecnej správnej žaloby. 18. Z celkovej koncepcie správneho súdnictva, ktorá je zrejmá z § 2 ods. 2 SSP a vo vzťahu k správnym žalobám, osobitne aj z ust. § 177 ods. 2 SSP, je zrejmé, že úlohou správneho súdu je poskytovať ochranu subjektívnym právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Základom tejto koncepcie je článok 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 19. Na uvedený záver nadväzuje aj vymedzenie subjektu žalobcu v § 178 ods. 1 SSP. Žalobcom môže byť len fyzická alebo právnická osoba, u ktorej musia byť kumulatívne splnené dve podmienky: - postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy - ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 20. Z uvedeného vyplýva, že nie každý účastník administratívneho konania je oprávnený na podanie správnej žaloby, ale len taký účastník administratívneho konania, ktorý tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bol rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Tomu zodpovedá aj ust. § 61 písm. a) SSP, v ktorom je vymedzené, že žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva, alebo právom chráneného záujmu. 21. Výnimkou, kedy správna žaloba nesmeruje k ochrane subjektívnych práv a záujmov, je správna žaloba prokurátora a iného subjektu výslovne oprávneného zákonom (§ 177 ods. 2 SSP). Iným subjektom je zainteresovaná verejnosť, alebo subjekty v zmysle § 41 ods. 11 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Osobitnej povahe uvedených žalobcov zodpovedá definícia žaloby v § 61 písm. b) a c) SSP. Správna žaloba prokurátora smeruje k uplatňovaniu ochrany zákonnosti a správna žaloba zainteresovanej verejnosti smeruje k ochrane verejného záujmu v oblasti životného prostredia. 22. Žalobca v prejednávanej veci nie je prokurátorom, nie je zainteresovanou verejnosťou a oprávnenie na podanie správnej žaloby mu nevyplýva ani z iného osobitného predpisu. Je nepochybné, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania ako navrhovateľ disciplinárneho konania proti súdnej exekútorke - ďalšej účastníčke konania, a týmto svojim návrhom realizoval svoje verejnomocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 223 ods. 2 Exekučného poriadku. Napriek tomu, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania, absentuje u neho splnenie druhej podmienky, ktorej splnenie sa kumulatívne vyžaduje pre aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby, a to že rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmov. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v disciplinárnom konaní, neovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a ani nespôsobilo zmenu jeho vlastného právneho postavenia. Uvedeným záverom správneho súdu zodpovedá aj uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. PLz. ÚS 1/2012 zo dňa 27.06.2012, ako aj uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 242/2011 zo dňa 09.06.2011, I.ÚS 166/2011 zo dňa 09.06.2011, II.ÚS 259/2011 zo dňa 04.07.2012 a IV.ÚS 228/2011 zo dňa 02.06.2011 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vo vzťahu ku ktorým Ústavný súd rozhodoval. 23. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že nestačí, aby žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak podľa Ústavného súdu nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené, a aspoň potenciálne možné. Samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. Ďalej podľa Ústavného súdu článok 46 ods. 2 Ústavy SR posledná veta sa vzťahuje na situácie, keď zákonodarca obmedzí možnosť súdneho prieskumu správnych rozhodnutí určitého druhu. 24. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby. Napriek tomu, že bol účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorého súdneho prieskumu sa žalobca domáhal, nebol v tomto konaní postupom žalovaného a ani jeho výsledným rozhodnutím ukrátený na svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch. 25. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania správny súd uplatnil všeobecnú zásadu zodpovednosti za výsledok konania v zmysle § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Správny súd nemal preukázané splnenie podmienok pre to, aby zaviazal na náhradu trov konania žalobcu v zmysle § 171 ods. 1 SSP, a to v dôsledku jeho zodpovednosti za procesné zavinenie odmietnutia žaloby. Dôvody osobitného zreteľa pre to, aby súd nepriznal trovy konania ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi, v dôsledku procesného zavinenia odmietnutia správnej žaloby, správny súd videl v tom, že k odmietnutiu žaloby nedošlo pričinením ďalšieho účastníka konania, pretože jeho argumentácia uvedená vo vyjadrení k správnej žalobe sa týkala meritórneho prieskumu veci a nenamietal nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu na podanie správnej žaloby. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.