KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica15. 5. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/2/2018 z 15. 5. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. mája 2018, sp. zn. 23S/2/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6018200005.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200005
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200005.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka,
PhD., v právnej veci žalobcu: D. M. - NRM, Teplý Vrch 35, 980 23 Teplý Vrch, IČO: 31 906 940,
zastúpený právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom
Horná 13, Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí č. 102476504/2017 zo dňa 29. novembra 2017, č. 102476785/2017
zo dňa 29. novembra 2017, č. 102477065/2017 zo dňa 29. novembra 2017, č. 102476274/2017 zo dňa
29. novembra 2017, č. 102476017/2017 zo dňa 29. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 102476504/2017 zo dňa 29. novembra
2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 102476785/2017 zo dňa 29. novembra
2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
III. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 102477065/2017 zo dňa 29. novembra
2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
IV. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 102476274/2017 zo dňa 29. novembra
2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
V. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 102476017/2017 zo dňa 29. novembra
2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 15 dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím žalovaného č. 102476504/2017 zo dňa 29.11.2017 (napadnuté žalobou pod
sp. zn. 23S/2/2018), žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Banská Bystrica
č. 102122608/2017 zo dňa 06.10.2017 o vyrubení úroku z omeškania vo výške 15 057,10 Eur za
nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie september 2012.
Správca dane predmetným rozhodnutím vyrubil úrok z omeškania ku dňu 25. 10. 2016, za 753 dní
omeškania z dlžnej sumy 48.710,43 EUR, pri úrokovej sadzbe 15 %, odo dňa nasledujúceho po začatí
reštrukturalizácie dopočítajúc dni omeškania do doby 4 roky. Deň splatnosti dane vo výške 48.710,43
EUR bol 25. 10. 2012. Správca dane úrok už priebežne vyrubil za obdobie odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti až do dňa predchádzajúcemu začatiu reštrukturalizačného konania skorším rozhodnutím
č. 9613301/5/4499101/2014/Alb. zo dňa 3. 10. 2014.

2. Rozhodnutím žalovaného č. 102476785/2017 zo dňa 29.11.2017 (napadnuté žalobou pod
sp. zn. 23S/3/2018), žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Banská Bystrica
č. 102122947/2017 zo dňa 06.10.2017 o vyrubení úroku z omeškania vo výške 4 748,60 Eur za



nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie október 2012.
Správca dane predmetným rozhodnutím vyrubil úrok z omeškania ku dňu 26.11.2016, za 785 dní
omeškania z dlžnej sumy 14 736,88 EUR, pri úrokovej sadzbe 15 %, odo dňa nasledujúceho po začatí
reštrukturalizácie dopočítajúc dni omeškania do doby 4 roky. Deň splatnosti dane vo výške 14 736,88
EUR bol 26. 11. 2012. Správca dane úrok už priebežne vyrubil za obdobie odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti až do dňa predchádzajúcemu začatiu reštrukturalizačného konania skorším rozhodnutím
č. 9613301/5/4499083/2014/Alb. zo dňa 3. 10. 2014.

3. Rozhodnutím žalovaného č. 102477065/2017 zo dňa 29.11.2017 (napadnuté žalobou pod sp.
zn. 23S/4/2018), žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Banská Bystrica
č. 102122740/2017 zo dňa 06.10.2017 o vyrubení úroku z omeškania vo výške 12 225,00 Eur za
nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2012.
Správca dane predmetným rozhodnutím vyrubil úrok z omeškania ku dňu 27.12.2016, za 816 dní
omeškania z dlžnej sumy 36 499,64 EUR, pri úrokovej sadzbe 15 %, odo dňa nasledujúceho po začatí
reštrukturalizácie dopočítajúc dni omeškania do doby 4 roky. Deň splatnosti dane vo výške 36 499,64
EUR bol 27. 12. 2012. Správca dane úrok už priebežne vyrubil za obdobie odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti až do dňa predchádzajúcemu začatiu reštrukturalizačného konania skorším rozhodnutím
č. 9613301/5/4499035/2014/Alb. zo dňa 3. 10. 2014.

4. Rozhodnutím žalovaného č.102476274/2017 zo dňa 29.11.2017 (napadnuté žalobou pod
sp. zn. 23S/5/2018), žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Banská Bystrica
č. 102122859/2017 zo dňa 06.10.2017 o vyrubení úroku z omeškania vo výške 13.025,50 Eur za
nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2012. Správca
dane predmetným rozhodnutím vyrubil úrok z omeškania ku dňu 25.09. 2016, za 723 dní omeškania
z dlžnej sumy 43 883,45 EUR, pri úrokovej sadzbe 15 %, vo výške 13 025,50 EUR, odo dňa
nasledujúceho po začatí reštrukturalizácie dopočítajúc dni omeškania do doby 4 roky. Deň splatnosti
dane vo výške 43 883,45 EUR bol 25. 9. 2012. Správca dane úrok už priebežne vyrubil za obdobie odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do dňa predchádzajúcemu začatiu reštrukturalizačného konania
skorším rozhodnutím č. 9613301/5/4499121/2014/Alb. zo dňa 3. 10. 2014.

5. Rozhodnutím žalovaného č.102476017/2017 zo dňa 29.11.2017(napadnuté žalobou pod sp.
zn. 23S/6/2018), žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Banská Bystrica
č. 102122225/2017 zo dňa 06.10.2017 o vyrubení úroku z omeškania vo výške 5.587,10 Eur za
nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec 2012. Správca
dane rozhodnutím č. 102122225/2017 zo dňa 6. 10. 2017 správca dane vyrubil úrok z omeškania ku
dňu 15. 1. 2016, za 469 dní omeškania z dlžnej sumy 11 204,- EUR, pri úrokovej sadzby 15 %,
vo výške 2159,27 EUR, ku dňu 25. 4. 2016, za 570 dní omeškania z dlžnej sumy 14.641,90 EUR
vo výške 3.427,91 EUR spolu 5.587,10 EUR, teda odo dňa nasledujúceho po začatí reštrukturalizácie
dopočítajúc do doby 4 roky omeškania s platbou od lehoty splatnosti daňovej povinnosti, s výnimkou
zaplatenej splátky 11 204 EUR dňa 15. 1. 2016. Deň splatnosti dane vo výške 25 845,90 EUR bol 25. 4.
2012. Správca dane úrok už priebežne vyrubil za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do
dňa predchádzajúcemu začatiu reštrukturalizačného konania rozhodnutím č. 9613301/5/4499035/2014/
Alb. zo dňa 3. 10. 2014.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23S/2/2018 - 88 zo dňa 9. 2. 2018 spojil veci na
spoločné konanie podľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

7. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23S/2/2018 - 103 zo dňa 14.3. 2018 priznal žalobám
odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP.

8. Žalobca v žalobách zhodne namietal najmä tieto skutočnosti (body 9 až 19):

9. Správcovi dane nevznikol nárok na úroky z omeškania po začatí reštrukturalizačného konania,
preto ich ani nebol oprávnený vyrubiť - takýto právny názor vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v skutkovo obdobnej veci sp. zn. 1Sžf/2/2016.

10. Reštrukturalizačný plán žalobcu bol potvrdený súdom dňa 13. 5. 2015. Plán pojednáva o právnom
osude všetkých prihlásených pohľadávok veriteľov. Obsahom je hlavne zmena záväzkov dlžníka, a



to čo do obsahu záväzkov a týka sa najmä rozsahu plnenia záväzkov a lehoty plnenia. Keďže sa
zákonným spôsobom zmenila lehota plnenia pohľadávky správcu dane, resp. daňového nedoplatku,
nemohol správca dane vyrubiť úrok z omeškania za obdobie od začatia reštrukturalizačného konania,
pretože od tohto rozhodného obdobia už daňový subjekt nebol v omeškaní s plnením tohto nedoplatku
a pôvodná lehota splatnosti jeho záväzku sa zmenila tak, ako to vyplýva z potvrdeného plánu.

11. Žalovaný nepostupoval v súlade s Ústavou SR, so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej len "ZKR"), Daňovým poriadkom a Občianskym zákonníkom. Rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Navyše, rozhodnutie trpí takými vadami,
ktoré spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť, na základe čoho bol žalobca rozhodnutím a postupom
prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného, ukrátený na svojich právach.

12. Namietal odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný uviedol, že potvrdením
reštrukturalizačného plánu sa charakter prihlásených pohľadávok nezmenil, nakoľko v zmysle § 84 ods.
1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. zostali daňovým nedoplatkom bez ohľadu na skutočnosť, či boli
do reštrukturalizácie riadne a včas prihlásené, alebo ich na základe schváleného plánu dlžník nemusí
plniť, prípadne ich nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť. V zmysle prijatého reštrukturalizačného
plánu bude daňový subjekt plán plniť 5 rokov v pravidelných ročných splátkach, teda do konca
roku 2019. Až samotným úplným splnením pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného
reštrukturalizačného plánu môže dôjsť k zániku daňového nedoplatku, z ktorého by už prípadné
sankcie nebolo možné uložiť. Vzhľadom na dikciu zákona, že daňový nedoplatok zanikne až úplným
splnením pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu uviedol,
že ani skončením reštrukturalizácie sa daňové konanie neprerušuje, správca dane je pri vyrubovaní
sankcie povinný postupovať v zmysle zákona. Správca dane je povinný úrok z omeškania vyrubiť, ak
nastanú dôvody na vyrubenie úroku z omeškania viažuci sa na pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím
reštrukturalizačného konania a bola prihlásená do reštrukturalizácie. Správca dane vydal rozhodnutie po
skončení reštrukturalizačného konania dňa 6. 10. 2017. Vychádzal pritom z rozsudku Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 6Sžf/46/2015 zo dňa 24. 5. 2017 s odlišným právnym názorom momentu vzniku pohľadávky
na úroky z omeškania aký vyplýva z rozsudku uvedenom v odvolaní.

13. Nesprávne právne posúdenie žalobca odôvodňoval tým, že úroky z omeškania sú príslušenstvom
pohľadávky a vznikajú zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Právny názor
vyplývajúci z rozsudku sp. zn. 6Sžf/46/2015 podľa žalobcu nemožno aplikovať na toto konanie, pretože
na rozdiel od tohto konania bola istina (preddavky na daň z príjmu) právoplatne vyrubená po začatí
reštrukturalizačného konania, teda išlo o prednostnú pohľadávku, a nie o pohľadávku prihlasovanú,
na ktorú má účinky právoplatné potvrdenie plánu. Poukázal na závery rozsudku sp. zn. 1Sžf//2/2016.
Správca dane, vedomý si začatia reštrukturalizačného konania a následnej povinnosti postupovať
podľa zákona č. 7/2005 Z. z., ako súčasť daňového nedoplatku mal uplatňovať v zmysle § 156 ods.
1 a 2 daňového poriadku aj úrok z omeškania. Tým, že tak nekonal, tento nárok správcu dane v
súlade s § 138 zákona č. 7/2005 Z. z. zanikol. Zo záverov Najvyššieho súdu tiež vyplýva, že úrok z
omeškania, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia je súčasťou daňovej pohľadávky (a následne
daňového nedoplatku) za neodvedený preddavok a preto je potrebné v súvislosti s reštrukturalizačným
konaním naň tak aj nazerať. Najvyšší súd nepovažoval za relevantné argumenty žalovaného, že úrok
z omeškania ako pohľadávka nemohol byť v čase reštrukturalizácie daňovým nedoplatkom, nakoľko
neexistoval, resp. nebol vyrubený, že od 1. 1. 2013 je možné vyrubiť úrok z omeškania aj subjektu, ktorý
je v reštrukturalizačnom konaní, a preto žalovaný postupoval správne, keď dovyrubil úroky z omeškania
aj za obdobie reštrukturalizácie žalobcu, nakoľko bola zachovaná prekluzívna lehota na vyrubenie,
názory žalovaného označil Najvyšší súd za neudržateľné.

14. Žalobca z vyššie uvedeného vyvodil, že úrok z omeškania je pohľadávkou, ktorej právny dôvod
vzniku vyplýva jedine a výlučne z porušenia povinnosti na strane žalobcu zaplatiť DPH riadne a včas.
Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká priamo zo zákona, a nie na základe rozhodnutia.

15. Poukázal na komentáre k Občianskemu zákonníku I. a II., Števček, Dulak, Bajánková, k úrokom
z omeškania, pričom zastával názor, že Občiansky zákonník ako lex generalis obsahuje komplexnú
úpravu týkajúcu sa charakteru úrokov z omeškania, vrátane ich vzniku a zániku. Úroky z omeškania
vznikajú zo zákona na základe právnej skutočnosti, ktorou je omeškanie dlžníka. Pre vznik úrokov z
omeškania je preto rozhodujúce či došlo k tejto právnej skutočnosti, teda k omeškaniu dlžníka a nie to,



či správca dane vyrubí už existujúci úrok z omeškania alebo nie. Vyrubenie úrokov z omeškania nemá
vplyv na ich vznik. Správca dane, ich vyrubuje spätne. Vyrubenie úrokov z omeškania s konštitutívnymi
účinkami je v rozpore s ustanovením § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ako aj s ustanovením § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, pretože správca dane nemôže priznať rozhodnutím právo, a teda spôsobiť
vznik pohľadávky, ktorá už vznikla zo zákona titulom omeškania. Vyrubenie úrokov má deklaratórny
charakter a účelom vyrubenia je to, aby takéto príslušenstvo pohľadávky získalo určitú formu predpísanú
Daňovým poriadkom a následne, aby došlo k jeho prípadnému uplatneniu.

16. Podľa žalobcu, z dôvodu, že potvrdením plánu sa zo zákona zmenila lehota splatnosti pohľadávok,
ktoré budú uspokojované v súlade s potvrdeným plánom a v nových lehotách splatnosti v ňom uvedených
je vyrubenie úroku z omeškania po začatí reštrukturalizačného konania nezákonné.

17. Namietal nesprávnosť záveru žalovaného, že potvrdením reštrukturalizačného plánu sa charakter
prihlásených pohľadávok nezmenil a označil ho za priamo rozporné s ustanovením § 132 ods. 1 zákona
o konkurze reštrukturalizácii, v zmysle ktorého reštrukturalizačný plán je listina upravujúca vznik, zmenu
alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov,
ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka.

18. Poukázal na názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžso/10/2013 uverejnenom v
Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2015, v zmysle ktorého ak na základe reštrukturalizačného plánu
potvrdeného súdom došlo podľa § 155 ods. 3 vety prvej zákona č. 7/2005 Z. z. k zmene výšky a lehoty
splatnosti v ňom uvedených pohľadávok Sociálnej poisťovne, potom pred uplynutím zmenenej lehoty
splatnosti nemožno predpísať penále podľa § 240 odsek 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

19. Správcovi dane sa ex lege (§ 155 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.) zverejnením uznesenia o potvrdení
plánu zmenila lehota splatnosti daňovej pohľadávky, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného
konania a bola prihlásená do reštrukturalizácie. Tým, že žalovaný nevymáha plnenie v prihlásenej
a zistenej výške, ale prijíma od žalobcu iba plnenia vo výške jednotlivých splátok, prijal zmenu
lehoty splatnosti pohľadávky, ktorá nastala potvrdením plánu. Nemôže následne zmenu obsahu
záväzku ignorovať a správať sa akoby reštrukturalizácia nebola. V zmysle plánu bude daňový dlžník
reštrukturalizačný plán plniť 5 rokov v pravidelných ročných splátkach. Podľa žalobcu je zrejmé, že
nenastali dôvody na vyrubenie úrokov z omeškania viažuceho sa na pohľadávku, ktorá vznikla pred
začatím reštrukturalizačného konania. Tieto by nastali, ak by sa žalobca ako dlžník podľa potvrdeného
plánu dostal do omeškania s plnením splátok podľa reštrukturalizačného a správca dane, by voči nemu
uplatnil nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splátky určenej plánom do dňa úhrady
splátky určenej plánom.

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobám trval na zákonnosti žalobami napadnutých rozhodnutí a
žaloby navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

21. Uviedol, že ak nastali dôvody na vyrubenie úroku z omeškania viažuci sa na pohľadávku, ktorá
vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a bola prihlásená do reštrukturalizácie, správca dane
je povinný úrok z omeškania vyrubiť. Správca dane vyrubil úrok z dlžnej sumy za obdobie od začatia
reštrukturalizačného konania až do doby, ktorá predstavuje 4 roky omeškania s platbou od lehoty
splatnosti daňovej povinnosti. Správca dane je oprávnený vyrubiť úrok kedykoľvek v rámci päťročnej
lehoty od konca roka 2012, v ktorom bol žalobca povinný zaplatiť daň (§ 156 ods. 8 písm. a) Daňového
poriadku).

22. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci poukázal na závery rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžf/128 - 132/2014 zo dňa 22. 2. 2017. (Pozn. jedná sa o
potvrdzujúci rozsudok rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/56/2014 - 44 zo dňa 27.
augusta 2014). Vyplýva z neho, okrem iného, že úrok z omeškania upravený v Daňovom poriadku
má povahu sankcie. Jedná sa o postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami v
konkrétnych právnych predpisoch, v danom prípade zákona o DPH. Aplikuje sa Odporúčanie výboru
ministrov rady Európy R(91)1 o správnych sankciách. Podľa zásady č. 5 Odporúčania v každom
začatom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu správnej sankcie, sa musí vyniesť rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Uvedenému korešponduje aj ustanovenie § 63 ods. 1 Daňového poriadku. Na
vznik povinnosti zaplatiť sankcie nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne



relevantnou skutočnosťou pre vznik takejto povinnosti je až autoritatívny vrchnostenským akt vyhlásený
spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou formou, teda až vydaním rozhodnutia o sankcii.
Nárok na sankciu nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností daňového subjektu
vzniká právo správcovi dane vyrubiť sankciu. Až vyrubením sankcie vzniká správcovi dane pohľadávka.
Ak by správca dane sankciu nevyrubil, pohľadávka na sankciu by ani nevznikla. Nepostačuje teda
samotné omeškanie so zaplatením dane, ale právne významnou skutočnosťou je až rozhodnutie o
sankcii, jej vyrubenie v zmysle § 156 ods. 2 a § 63 ods. 1 Daňového poriadku.

23. K námietke, že potvrdením reštrukturalizačného plánu sa zo zákona zmenila lehota splatnosti
pohľadávok, ktoré budú uspokojované v súlade s potvrdeným plánom a v nových lehotách splatnosti
žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 78 zákona 222/2004 Z. z.. Skončením
reštrukturalizácie nedošlo k zániku žalobcu ako právnickej osoby. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
nezbavuje žalobcu zodpovednosti za porušenia zákona, ktorých sa dopustil, nezbavuje správcu dane
povinnosti vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Nárok
na vyrubenie úrokov po skončení reštrukturalizácie nezanikol.

24. Žalobca v replike nesúhlasil s tým, že úrok z omeškania ako sankciu podľa daňových predpisov
nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky a nie je ani záväzkom akcesorickým, ale sa
jedná o sankciu za porušenie konkrétnych daňových povinností. S poukazom na rozsudok sp. zn.
1Sžf/2/2016 stále zastával názor, že úrok z omeškania je jednoznačne pohľadávkou, ktorej právny dôvod
vzniku vyplýva jedine a výlučne z porušenia povinnosti na strane žalobcu uhradiť pohľadávku z titulu
nezaplatenia dane riadne a včas. Nárok na zaplatenie úrokov vzniká priamo zo zákona, a nie na základe
rozhodnutia. Z dôvodu absencie omeškania dlžníka s plnením záväzku, nevznikol nárok na úroky z
omeškania po začatí reštrukturalizačného konania, preto ich ani nebol oprávnený vyrubiť. Z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky judikovaného pod č. 63 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a súdov Slovenskej republiky 5/2015 vyplýva, že schválením reštrukturalizačného plánu dochádza k
zmene lehoty splatnosti v ňom uvedených pohľadávok, preto pred uplynutím novej lehoty splatnosti
určenej v pláne nemožno predpísať penále podľa zákona o sociálnom poistení, a teda ani vyrubiť daňové
úroky z omeškania. Od schválenia reštrukturalizačného plánu nebol totiž daňový subjekt už v omeškaní.

25. Žalovaný v duplike uviedol, že vychádzal tiež z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžf/46/2015 zo dňa 24. 5. 2017 a zopakoval svoju argumentáciu vo vyjadrení k žalobám.
Konštatoval, že vzhľadom na dikciu zákona, že daňový nedoplatok zanikne až úplným splnením
pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, povolením ani
skončením reštrukturalizácie sa daňové konanie neprerušuje, správca dane je pri vyrubovaní sankcie
povinný postupovať v zmysle zákona a teda vyrubiť úrok z omeškania ak to Daňový poriadok umožňuje.

26. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP,
ktorého sa nezúčastnil žalovaný. Neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v
jeho neprítomnosti.

27. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala v celom rozsahu na podaných žalobách.
Namietala spornú otázku, či daňový úrad mal vôbec možnosť vyrubiť úrok z omeškania po skončení
reštrukturalizačného konania vzhľadom na to, že na žalobcu, ktorý prešiel procesom reštrukturalizácie,
sa prestal vzťahovať Daňový poriadok ako lex generalis, ale platil zákon o konkurze a reštrukturalizácii
ako lex specialis. Zdôraznil, že potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom došlo k zmene povahy
záväzkov, čo do výšky, a čo do lehoty ich splatnosti. Poukázala na charakter inštitútu úroku z omeškania
zastávajúc názor, že tieto vznikajú vtedy, keď dôjde k omeškaniu, a nie vtedy, keď je o nich rozhodnuté.
Tvrdila, že rozhodnutia Finančného riaditeľstva vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci,
pričom poukázala najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžo/10/2013, 1Sžf/2/2016
a 1Sžo/5/2014. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu vyplynulo, že žalobca dodržiava súdom
schválený reštrukturalizačný plán, veritelia boli, resp. sú priebežne podľa plánu uspokojovaní. V prípade
zabezpečených pohľadávok sa uspokojuje 19,22 % a v prípade nezabezpečených pohľadávok v
rozsahu 13 %. Zdôraznila, že, ak žalobca dodržiava reštrukturalizačný plán, nemôže byť v omeškaní,
a preto vydané rozhodnutia sú nezákonné. Nebol dôvod vydávať rozhodnutia o úroku z omeškania,
a to ani v období po skončení reštrukturalizácie, v období, keď žalobca ešte stále poskytuje splátky
podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Základné pochybenie daňových orgánov vidí v tom, že
nerešpektujú v dostatočnom rozsahu zákon o konkurze a reštrukturalizácie, najmä účinky schváleného



reštrukturalizačného plánu, ktoré sa prejavujú v zmene záväzkov, čo do ich výšky, aj čo do lehoty ich
splatnosti.

28. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi
podanej žaloby (§ 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal
na pojednávaní žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako i konanie, ktoré predchádzalo ich
vydaniu, vrátane rozhodnutí správcu dane, pričom dospel k záveru, že žaloby sú z časti dôvodné, preto
je žalobám potrebné vyhovieť z nižšie uvedených dôvodov.

29. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

31. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo
veciach správneho trestania.

33. Podľa § 194 ods. 1 SSP; správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

34. Predmetné správne žaloby, o ktorých správny súd vedie spoločné konanie, sú žalobami v oblasti
správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), pri ktorej správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak zistí niektorý z dôvodov vymedzených v ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP. Správny súd
preto preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce rozhodnutia
prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to jednak v
rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP.

35. Žaloby boli podané dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce
rozhodnutia správcu dane, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň považoval
rozhodnutia za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správny súd zrušil
rozhodnutia vydané v odvolacom konaní, t.j. len rozhodnutia žalovaného (vo všetkých piatich prípadoch)
v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a písm. d) SSP, s tým, že žalovaný po vrátení vecí o
odvolaniach opätovne rozhodne, riadiac sa právnym názorom správneho súdu.

36. Z obsahu administratívneho spisu a z obsahu podaní účastníkov vyplýva, že v prejednávanom
prípade je podstatnou právnou otázkou určenie, či zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako lex specialis
v konkurencii s Daňovým poriadkom správcovi dane za obdobie po začatí reštrukturalizácie, v ktorom
žalobca ako dlžník plní súdom schválený reštrukturalizačný plán umožňuje vyrubiť dlžníkovi, ktorý teda
podstúpil proces reštrukturalizácie úroky z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 Daňového poriadku,
ako sankciu za oneskorené zaplatenie daňovej povinnosti, ktorá bola správcom dane prihlásená do
reštrukturalizačného konania.

37. Žalobca je podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia.

38. V zmysle § 78 odsek 1 zákona o DPH bol povinný podať daňové priznanie do 25 dní po skončení
zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Zdaňovacím obdobím
platiteľa podľa § 77 zákona o DPH bol kalendárny mesiac.



39. Žalobca vstúpil do reštrukturalizačného konania dňa 1. októbra 2014 (OV č. 186/2014, deň
vydania dňa 30.09.2014). Ukončenie reštrukturalizácie, schválením reštrukturalizačného plánu, bolo dňa
13.05.2015 (na základe oznámenia v OV č. 88/2015, deň vydania 12. 5. 2015).

40. Z dôvodu vstupu žalobcu do reštrukturalizácie vyrubil správca dane
- úrok z omeškania z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti do dňa
predchádzajúcemu začatiu reštrukturalizačného konania, a to rozhodnutím zo dňa 3. 10. 2014 (vo
všetkých piatich prípadoch).
- úrok z omeškania za obdobie od prvého dňa reštrukturalizačného konania až do doby, ktorá predstavuje
4 roky omeškania s platbou od lehoty splatnosti daňovej povinnosti; čo odôvodňoval tým, že správca
dane je povinný úrok z omeškania vyrubiť, ak nastanú dôvody na vyrubenie úroku z omeškania
viažuci sa na pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a bola prihlásená
do reštrukturalizácie. Úrok z omeškania správca dane vyrubil podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č.
563/2009 Z. z. (daňový poriadok) za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za
dotknuté zdaňovacie obdobia v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške podľa § 78 zákona č. 222/2004
Z. z. o DPH (predmet súdneho prieskumu).

41. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH; daň, ktorú je povinný platiť platiteľ podľa §
69, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo
zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v
lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej
splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a
tento kladný rozdiel (ďalej len "vlastná daňová povinnosť") uvedie do daňového priznania.

42. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku; tento zákon upravuje správu daní,
práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

43. Podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku; na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa
osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných
predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného
predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu.

44. Podľa § 2 písm. e) Daňového poriadku; na účely tohto zákona sa rozumie daňovou pohľadávkou
pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku; na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom
dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

46. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku; ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.

47. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

48. Podľa § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku; daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim
po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu,
a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu
nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v
reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení
reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.

49. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku; úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa
odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške
alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.



50. Podľa § 156 ods. 2 piatej až siedmej vety Daňového poriadku; správca dane vyrubí úrok z omeškania
za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby
vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do
dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane
vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z
omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa
počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

51. Podľa § 156 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku; úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo
päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na
daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane.

52. Podľa § 156 ods. 6 písm. d) Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2012; úrok z omeškania
sa nevyrubí daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní.

53. Podľa § 156 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2013; Úrok z omeškania sa
nevyrubí
a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň,
b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 5 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo
colný úrad,
c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky
na daň podľa osobitného predpisu za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá, ak je
správcom dane obec,
d) z úroku z omeškania a pokuty.

54. Z dôvodovej správy k zákonu č. 440/2012 Z. z. k bodom 53 a 55 (§ 156 ods. 2 piata veta a ods.
6 Daňového poriadku) s účinnosťou od 01.01.2013: „Navrhovanou úpravou sa vypúšťa ustanovenie o
nemožnosti vyrubenia sankčného úroku daňovému subjektu v konkurze a v reštrukturalizácii a zároveň
sa dopĺňa lehota, dokedy sa takýto úrok počíta, čím dôjde k zosúladeniu úpravy so zákonom č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.“

55. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku; daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie
považuje za pohľadávku.

56. Podľa § 158 ods. 3 Daňového poriadku; ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu
alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí
reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po
začatí reštrukturalizačného konania.

57. Podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku; po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie
správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.

58. Podľa § 113 ods. 3 vety prvej zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR); o začatí
reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku;
zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie.

59. Podľa § 118 ods. 1 ZKR; povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia
sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.

60. Podľa § 118 ods. 4 ZKR; súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii
uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči
dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

61. Podľa § 120 ods. 1 ZKR; ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky
počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje
pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať
tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.



62. Podľa § 120 ods. 2 ZKR; pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania,
pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k
začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii
neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia
účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s
tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku
práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom
pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť
takúto pohľadávku.

63. Podľa § 132 ods. 1 ZKR; reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu
alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob
uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi
dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

64. Podľa § 136 ods. 1 ZKR; záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú
účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku
ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako
je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných
rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou
na ich vznik, zmenu alebo zánik.

65. Podľa § 155 ods. 1 ZKR (Účinky súdom potvrdeného plánu); ustanovenia plánu sa zverejnením
uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu;
ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.

66. Za dôvodnú považuje súd žalobnú námietku, že schválením reštrukturalizačného plánu súdom
dochádza k zmene povahy záväzku dlžníka v tom zmysle, že jednak dochádza k zmene, čo do výšky
pohľadávky správcu dane, ako aj k zmene, čo do lehoty splatnosti. Súd sa stotožňuje s argumentáciou
žalobcu, že schválením reštrukturalizačného plánu došlo k zmene splatnosti pohľadávok prihlásených
správcom dane z titulu nezaplatenia dane v lehote splatnosti, v dôsledku čoho na dlžníka už nemožno
nahliadať ako na subjekt nachádzajúci sa v omeškaní pri plnení konkrétnej daňovej povinnosti za
zdaňovacie obdobia posudzované v tomto konaní. Korešponduje tomu aj ustanovenie § 156 ods. 2
piata veta Daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane vyrubí úrok z omeškania do dňa začatia
reštrukturalizačného konania.

67. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že obdobia, za ktoré bol úrok z
omeškania žalobami napadnutými rozhodnutiami v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami vyrubený
z nezaplatených dlžných súm za jednotlivé zdaňovacie obdobia, spadá do obdobia po začatí
reštrukturalizačného konania. Správca dane mohol vyrubiť úrok z omeškania za neodvedenie dane v
ustanovenej lehote len do dňa začatia reštrukturalizačného konania, čo aj urobil vydaním rozhodnutí zo
dňa 3.10.2014. Pokiaľ však správca dane vyrubil ďalšie úroky z omeškania za obdobie omeškania odo
dňa začatia reštrukturalizačného konania až do dopočítania doby omeškania do maximálneho obdobia
štyroch rokov po dni splatnosti, nepostupoval v súlade s § 156 ods. 2 piata veta Daňového poriadku.

68. Súd nepovažoval za spornú skutočnosť, že pohľadávka na úroku z omeškania vzniká len
rozhodnutím správcu dane vydaného v zmysle § 63 ods. 1 Daňového poriadku. Ohľadom tejto
skutočnosti súd v plnom rozsahu zotrváva na skôr vyslovenom právnom názore v rozsudku 23S/56/2014.

69. Zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok
z omeškania momentom nezaplatenia dane v stanovenej lehote bez toho, aby správca dane po vyrubení
úroku z omeškania rozhodol. Naopak, povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu
až momentom, keď správca dane úrok z omeškania právoplatne vyrubí (týmto momentom vznikne aj
pohľadávka úroku z omeškania). Úrok z omeškania sa teda môže stať splatným až jeho vyrubením,
pretože správca dane až rozhodnutím o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť.



70. Správny súd preto nepovažuje za správnu argumentáciu žalobcu, že úroky z omeškania v zmysle
Daňového poriadku vznikajú ex lege na základe právnej skutočnosti, ktorou je samotné omeškania
dlžníka, a že pre vznik týchto úrokov nie je rozhodujúce samotné vydanie rozhodnutia v zmysle
ustanovenia § 63 ods. 1 Daňového poriadku. Správny súd zastáva názor, že je potrebné rozlišovať
povahu úroku z omeškania, ktoré predstavujú sankciu daňového subjektu od úrokov z omeškania v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Jedná sa o postih za riadne nepriznanie daňovej
povinnosti, resp. za nesplnenie si daňovej povinnosti riadne a včas. V zmysle § 156 ods. 1 Daňového
poriadku správca dane úrok z omeškania vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo
neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v
rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane. Účelom zakomponovania tohto inštitútu do Daňového
poriadku je oprávnený záujem štátu na riadnom výbere daní. Sankcia je stanovená presným výpočtom a
jej výška závisí od sumy daňovej povinnosti, ktorú daňový subjekt v rozpore so zákonom nesplnil. Úrok
z omeškania sa vyčísľuje zo sumy, o ktorú mal byť štát ukrátený, zohľadniac aktuálnu úrokovú sadzbu,
výšku dlžnej sumy, ako aj obdobie omeškania so zaplatením dane. Vzhľadom na vstupné údaje, ktoré
sú určujúcim pre vyčíslenie úroku z omeškania, nie je možné ustáliť, že by k jeho vzniku došlo bez
vydania rozhodnutia. Navyše, tak, ako súd konštatoval v odôvodnení svojho predchádzajúceho rozsudku
23S/56/2014, je potrebné prihliadať na Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy R(91)1 o správnych
sankciách, pričom v zmysle zásady č. 5 Odporúčania k uloženiu správnej sankcie možno pristúpiť len
prostredníctvom riadne vydaného rozhodnutia. V súlade s ustanovením § 63 ods. 1 Daňového poriadku
možno daňovým subjektom ukladať povinnosti len rozhodnutím.

71. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že úrok z omeškania vzniká ex lege, pričom postačuje
samotná skutočnosť omeškania dlžníka s platením dane. Aj v tomto smere súd v celom rozsahu zotrváva
na skôr vyslovenom právnom názore v rozsudku 23S/56/2014, ktorý prešiel testom kontroly v odvolacom
konaní, keď Najvyšší súd SR potvrdil toto rozhodnutie rozsudkom sp. zn. 2Sžf/128-132/2014 zo dňa
22.2.2017, na ktoré napokon poukázal žalovaný vo vyjadrení k žalobám. Úrok z omeškania , tak ako
ho upravuje Daňový poriadok, nie je príslušenstvom, ani súčasťou pohľadávky, ale sankciou, preto sa
správny súd nestotožňuje s argumentáciou žalobcu uvedenou v bode 13 odôvodnenia tohto rozsudku.

72. Súd však poznamenáva, že skutkové okolnosti v týchto veciach sú odlišné. V predchádzajúcom
konaní bola riešená možnosť vyrubiť úrok z omeškania po skončení reštrukturalizácie za obdobie
omeškania spadajúce do obdobia pred začatím reštrukturalizácie v prípade, ak tento úrok z omeškania
k tomuto dátumu ešte nebol vyrubený, v dôsledku čoho ani nemohol byť uplatnený v reštrukturalizačnom
konaní.

73. Základným predpokladom pre vyrubenie úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1,2 Daňového
poriadku je skutočnosť, že dlžník je v omeškaní. Toto nie je naplnené v prípade, pokiaľ bol súdom
schválený reštrukturalizačný plán, v zmysle ktorého má dlžník uspokojovať veriteľov, a to v rozsahu
určenom plánom a v lehotách určených plánom. Nemôže byť takýto dlžník v omeškaní, ak plní
podmienky reštrukturalizačného plánu. Predmetom konania však nie je posudzovanie oprávnenosti
správcu dane na úrok z omeškania v dôsledku prípadného nedodržiavania splátok v zmysle
reštrukturalizačného plánu. Súd posudzuje vecnú správnosť rozhodnutí, ktorými bol vyrubený úrok z
omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia reštrukturalizačného konania do dňa, kedy končí
maximálna štvorročná lehota, za ktorú je možné úrok z omeškania vyrubiť (len v jednom prípade, za
zdaňovacie obdobie marec 2012 správca dane vyrubil úrok z omeškania za kratšie obdobie (ako 4 roky),
v dôsledku toho, že daň bola zaplatená skôr pred uplynutím štvorročnej doby), a to z celej dlžnej sumy,
bez zohľadnenia právnych účinkov súdom schváleného reštrukturalizačného plánu.

74. Podľa názoru správneho súdu sú navyše rozhodnutia správcu dane nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, ak správca dane neuviedol v rozhodnutiach, s akým obsahom
bol schválený reštrukturalizačný plán, ako boli dohodnuté splátky, v akej výške a v akých lehotách
splatnosti. Pritom schválený reštrukturalizačný plán má obdobné účinky ako dohoda o vzdaní sa práv
a odpustení dlhov.Nie je zrejmé ako žalobca vo vzťahu k správcovi dane dodržiaval reštrukturalizačný
plán ohľadom jeho konkrétnych pohľadávok.

75. Súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 440/2012 Z.z., ktorým došlo k zmene Daňového
poriadku s účinnosťou od 1.1.2013, keď sa vypustilo ustanovenie o nemožnosti vyrubenia sankčného



úroku daňovému subjektu v reštrukturalizácii a zároveň sa doplnila lehota, do kedy sa takýto úrok počíta,
čím došlo k zosúladeniu úpravy so zákonom č. 7/2005 Z.z.

76. Je zrejmé, že splatnosť dane nastala v roku 2012, odkedy sa žalobca dostal do omeškania. Za
protiprávne konanie, ktoré nastalo v období pred povolením reštrukturalizácie, bolo možné uplatniť
úrok z omeškania za obdobie do začatia reštrukturalizácie. To, že takýto úrok z omeškania (do začatia
reštrukturalizácie) bolo možné vyrubiť(vydať rozhodnutie) aj v čase po začatí reštrukturalizácie, resp.
po ukončení reštrukturalizácie, za splnenia zákonom ustanovených podmienok (Daňovým poriadkom,
ZKR) vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž
f/46/2015 zo dňa 24.5.2017 a sp. zn. 2Sžf/77/2015 zo dňa 31.1.2018). Je totiž zrejmé, že v tom období
bol dlžník v omeškaní, čo však už neplatí v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom, ktorý
stanovením lehoty splatnosti akoby povolil splátky dlžníkovi, ktorému preto nemožno vytknúť, že by
bol v období plnenia reštrukturalizačného plánu v omeškaní s plnením daňového nedoplatku titulom
nezaplatenia dane v lehote splatnosti, zároveň mu nemožno vytknúť, že neplní dlh plnej výške, ak sa
pohľadávky daňového úradu uspokojujú len pomerne. Za obdobie pred začatím reštrukturalizácie, v
ktorom bol dlžník v omeškaní, je možné predpísať úrok z omeškania z dlžnej sumy v celom rozsahu,
pretože v tomto období bol dlžník v omeškaní, čo aj bolo urobené rozhodnutiami zo dňa 3.10.2014, avšak
za obdobie od reštrukturalizácie je potrebné zohľadniť zmenu dlžnej sumy podľa pomeru uspokojovania
(percentuálneho zníženia sumy daňového nedoplatku v zmysle § 2 písm. f) Daňového poriadku,
ktorý sa pre účely reštrukturalizácie považuje za pohľadávku správcu dane v zmysle § 158 ods. 1
Daňového poriadku). Zároveň je potrebné zohľadniť nové lehoty splatnosti v zmysle schváleného
reštrukturalizačného plánu, pred uplynutím ktorých sa žalobca nemohol dostať do omeškania. Tieto nové
lehoty splatnosti nahrádzajú lehoty splatnosti uvedené v ustanovení § 156 ods. 1 Daňového poriadku.

77. Správny súd považuje za správny záver žalovaného, že správca dane je oprávnený vyrubiť úrok z
omeškania v rámci päťročnej lehoty od konca roka 2012, v ktorom bol žalobca povinný zaplatiť daň (§
156 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku). Správca dane je povinný úrok z omeškania vyrubiť, ak nastanú
dôvody na vyrubenie úroku z omeškania viažuci sa na pohľadávku (daňový nedoplatok), ktorá vznikla
pred začatím reštrukturalizačného konania a bola prihlásená do reštrukturalizácie. Správca dane vydal
rozhodnutie po skončení reštrukturalizačného konania dňa 6. 10. 2017, čo neodporuje ustanoveniu §
156 ods. 6 Daňového poriadku v znení od 1.1.2013, ani § 156 ods. 8 Daňového poriadku. Pochybil
však, ak nezohľadnil účinky súdom schváleného reštrukturalizačného plánu, t. j. pri samotnom výpočte
úroku z omeškania, ak po zohľadnení reštrukturalizačného plánu vôbec vznikol naň nárok. Naopak,
nestotožňuje sa s názorom, že správca dane mal uplatniť nárok v zmysle § 156 ods. 1, 2 Daňového
poriadku ako súčasť daňového nedoplatku pri začatí reštrukturalizačného konania a pokiaľ tak nekonal,
že tento nárok s poukazom na § 138 ZKR zanikol. Správca dane po skončení reštrukturalizácie môže
vyrubiť úrok z omeškania, ak sú pre takýto postup splnené podmienky stanovené Daňovým poriadkom,
t. j. ak je dôvod pre takúto sankciu, avšak len v zákonom stanovenej lehote, za dobu určenú zákonom
a vo výške zodpovedajúcej zmenenému rozsahu daňového nedoplatku a novej lehote splatnosti.

78. Správny súd sa pri rozhodovaní riadil zovšeobecneným právnym názorom judikovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. Zn. 9Sžo/10/2013 zo dňa 28.4.2014 zverejneného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a súdov SR 5/2015 pod č. 63, ktorý je použiteľný aj pre daňové pohľadávky a úrok
z omeškania v zmysle § 156 ods. 1, 2 Daňového poriadku.

79. Správny súd dospel k záveru, že ak žalovaný nezohľadnil odvolacie námietky žalobcu (v zásade
identické so žalobnými), neprihliadol na právne účinky súdom schváleného reštrukturalizačného plánu a
jeho plnenie žalobcom pre účely vyrubenia úroku z omeškania za obdobie po začatí reštrukturalizačného
konania, rozhodol nesprávne, v rozpore s vyššie citovaným ustanoveniami Daňového poriadku a ZKR.

80. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi opodstatnenosť odvolaní žalobcu, možnosť vyrubenia
úroku z omeškania v zmysle zákonných podmienok podľa Daňového poriadku a ZKR, a to po
oboznámení sa s reštrukturalizačným plánom a jeho plnením zo stany žalobcu vo vzťahu k daňovým
nedoplatkom (pohľadávkam uspokojovaným na základe tohto plánu), od ktorých sa odvíja úrok z
omeškania.

81. Aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania,
keďže žalobca mal vo veci úspech celkom. Lehotu na zaplatenie náhrady trov konania súd určil v súlade



s § 175 ods. 3 SSP tak, že trovy budú zaplatené v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške
náhrady trov konania, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2
SSP). V súlade s § 176 ods. 1 SSP, súd uvedie v tomto uznesení (okrem výšky trov konania) aj prijímateľa
náhrady trov konania priznaných žalobcovi, a to podľa aktuálneho stavu pri rozhodovaní.

82. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6018200005)

  1. 13. 3. 2018Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/2/2018 z 13. 3. 2018
  2. 15. 5. 2018Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/2/2018 z 15. 5. 2018 (toto rozhodnutie)